Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312010781
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8312010781.4

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného E.. E. Y.,
pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, o
obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 1 Pv 110/12-13 zo dňa 3. decembra 2012,
podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. októbra 2015 v
Humennom, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, oslobodzuje obžalovaného E.. E. Y., X.. XX.XX.XXXX,
V. L. V. XXX/X, XXX XX L. X. M., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1
Pv 110/12 zo dňa 03.12.2012, pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že: „v období mesiacov január -
jún 2006, apríl - august 2007, december 2007 - august 2010 ako zodpovedná osoba O. E.. E. Y. - G., R.
R. V. XXX/X, L. X. M., S. R., A.: XXXXXXXX zrazil svojím zamestnancom zo mzdy finančné prostriedky
na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, avšak tieto v lehote

splatnosti podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neodviedol
na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, čím svojím konaním za uvedené obdobie spôsobil R.
J.S., J. P., X. R. XX, škodu celkom vo výške 3.322,04 eur“ ktorý bol v obžalobe právne kvalifikovaný ako
zločin neodvedenia poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona za použitia §
138 písm. b) Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na E.. E. Y., obžalobu sp. zn. 1 Pv 110/12 zo dňa 03.12.2012, pre skutok, ktorého sa
mal dopustiť tak, že: „v období mesiacov január - jún 2006, apríl - august 2007, december 2007 - august
2010 ako zodpovedná osoba firmy E.. E. Y. - G., R. R. V. XXX/X, L. X. M.N., S. R., A.: XXXXXXXX zrazil
svojím zamestnancom zo mzdy finančné prostriedky na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a
poistenie v nezamestnanosti, avšak tieto v lehote splatnosti podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov neodviedol na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné,

čím svojím konaním za uvedené obdobie spôsobil Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné, Námestie
slobody 58, škodu celkom vo výške 3.322,04 eur“ ktorý bol v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin
neodvedenia poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona za použitia § 138 písm.
b) Trestného zákona.

Prokurátor obžalobu odôvodnil obsahom výpovede zástupcu poškodeného, Sociálna poisťovňa,

pobočka Humenné, svedkyne Z. C. a znaleckým posudkom znalca A.. Š. V.P., z odboru ekonómie a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný neurobil ani jedno z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 TP.

Pri výpovedi ku skutku obžalovaný uviedol, že sa cíti nevinný, pretože z jeho strany chýba úmysel konať

tak, ako je mu kladené za vinu, nakoľko v roku 2008 v čase, kedy zo strany Sociálnej poisťovne bol
uplatnený princíp „generálneho pardónu“ požičal si finančné prostriedky a uhradil všetky záväzky vočiSociálnej poisťovni. Z výpovede svedkyne E.. Ľ. O., J. R. J. vyplýva, že zo strany obvineného neboli
vyplatené dlhy na poistnom za obdobie, ktoré je predmetom obžaloby.

Znalec A.. Š. V., ktorý podal znalecký posudok č. 15/2012 ako znalec pre odbor ekonómie a manažment,
odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo uviedol, že zistil, že obvinený disponoval dostatočnou hotovosťou,
ktorú mal vedenú na stave v pokladni, použitím ktorej by mohol včas uhrádzať poistné. Zároveň
upozornil, že obvinený mal v pokladni neobvykle vysoké zostatky. Znalec upozornil na konkrétne vysoké
vklady v hotovosti do pokladne.

Znalec A.. Š. V. následne vypracoval dodatok č. 1 k znaleckému posudku č.. 15/2012, ktorého
úlohou bolo vyhodnotiť stav finančných prostriedkov v pokladni k termínu splatnosti poistného - bez
spomínaných vkladov podnikateľa. Výsledkom znaleckého posúdenia bol záver znalca, že pokiaľ by
neprihliadal na vklady podnikateľa: 514.000,- Sk dňa 24.01.2006, 1.745.000,- Sk dňa 03.01.2007,
1.650.000,- Sk dňa 02.01.2008, 1.200,00 eur dňa 21.11.2009, 2.500,00 eur dňa 30.11.2009 (strana 7

posudku 15/2012 - dodatok č. 1), tak
by z finančných prostriedkov, zo zostatku v pokladni vo výške 149,89 eur mohol obvinený realizovať
iba úhradu poistného za zamestnancov za mesiac november 2009, splatnú dňa 31.12.2009 vo výške
57,70 eur.

Súd podľa § 269 TP, vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: výpisom zo živnostenského
registra, potvrdenie Sociálnej poisťovne, potvrdenie exekútorského úradu, rozhodnutie Sociálnej
poisťovne o predpísaní poistného, správa o povesti, správa Daňového úradu - výkaz o majetku a
záväzkoch, lustrácie v konaní a odpis Registra trestov. Listinné dôkazy boli vykonávané na hlavnom
pojednávaní dňa 27.08.2015 a dňa 05.10.2015.

Znalec A.. Š. V. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 05.10.2015 potvrdil, že pri analýze
peňažného denníka nezistil žiadny údaj z ktorého by vyplývalo, že finančné prostriedky z pokladne
podnikateľa mali byť použité na účel, ktorý by neovplyvňoval základ dane - napr. na dar, či vrátenie
pôžičky. Pri všetkých výberoch z pokladne je ako účel uvedený nákup tovaru, úhradu energie, či iných

prevádzkových potrieb podnikateľa. Znalec ďalej potvrdil, že tým, že boli zistené vyššie spomínané
výdavky ovplyvňujúce základ dane a teda boli reálne vynaložené, účtovne musel prebehnúť najprv zápis
o vklade finančných prostriedkov do pokladne. Znalec zo skúsenosti zo svojej činnosti potvrdil často
realizovanú prax podnikateľov, ktorí priebežne vyplácajú nákupy tovarov, energií a iných prevádzkových
potrieb (takpovediac zo svojich peňazí) a až následne pri skončení účtovného obdobia spätne zaúčtujú

vklad podnikateľa do pokladne vo výške sumy presahujúcej jednotlivé nákupy.

Prokurátor v záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe
s tam uvedenou právnou kvalifikáciou a zdôraznil, že obvinený disponoval dostatočným množstvom
finančných prostriedkov na úhradu splatného poistného.

Obžalovaný v záverečnej reči zdôraznil, že Sociálnou poisťovňou uplatnený nárok nie je škodou, ale
je zákonnou povinnosťou, poukázal na to, že vedie niekoľko súdnych sporov, kde vymáha pohľadávky,
ktoré pokiaľ by mu boli uhradené, poistné by zaplatil.

Objektom trestného činu neodvedenia poistného podľa § 277 TZ, podľa prvej aliney je záujem štátu na
riadnom odvádzaní dane, poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, alebo príspevku
na starobné dôchodkové poistenie.

Trestný čin neodvedenia poistného podľa § 277 TZ je v základnej skutkovej podstate prečinom v druhom

odseku už ide o zločin s trestnou sadzbou 3 až 8 rokov. Ide však o úmyselný trestný čin, ktorý sa podľa
druhej aliney musí vzťahovať aj na zadováženie neoprávneného prospechu (sebe alebo inému). Na
trestnosť činu sa vyžaduje, aby páchateľ "zadržal a neodviedol" uvedené splatné odvody určenému
príjemcovi. Táto podmienka je splnená vtedy, ak páchateľ zadrží a súčasne neodvedie splatné odvody,
ktoré má k dispozícii, príjemcovi.

Podľa § 129 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení, suma poistného na nemocenské
poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma
poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poisteniev nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné") sa určujú
percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len
„vymeriavací základ“).

Podľa § 141 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení, za zamestnanca odvádza poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na
dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Splatnosť poistného (v danej trestnej veci) je upravená v prvej vete ust. § 143 zák. č. 461/2003 Z.z., o
sociálnom poistení, takto:
§ 143 Splatnosť poistného
(1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,
za ktorý sa platí poistné.

Podľa § 144 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa predpíše poistné
fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné
vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32
eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Premlčanie poistného je upravené v ust. § 143 zák. č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení, takto:
§ 147 Premlčanie poistného
(1) Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

(2) Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1
a § 231 ods. 1 písm. b).
(3) Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa poistné predpísalo.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že každé (mesačné) poistné sa premlčuje samostatne - čo znamená aj
rovnaký režim premlčania trestného stíhania pre jednotlivé skutky.

Rozhodovacia súdna prax sa však zjednotila v tom, že v prípade pokračovacieho trestného činu
sa všetky čiastkové útoky posudzujú ako jeden trestný čin, pričom najmä pri majetkových trestných

činoch sa škody spôsobené jednotlivými čiastkovými útokmi spočítavajú, čo má význam pre stanovenie
premlčacej doby - súd teda pre žalovaný rozsah nezaplateného poistného neposúdil trestné stíhanie
obvineného ako neprípustné pre jeho premlčanie (§ 9 ods. 1 písm. a/ TP).

Trestný čin neodvedenia poistného podľa § 277 TZ, teda už vo svojej základnej skutkovej podstate

vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa a teda vyžaduje, aby bol ním úmyselne sledovaný cieľ v
deň splatnosti poistného za zamestnancov túto povinnosť si nesplniť s úmyslom takto sa obohatiť,
samozrejme za splnenia podmienky, že páchateľ (zamestnávateľ) v čase splatnosti poistného disponuje
dostatočným finančným prostriedkom na jeho úhradu v rozsahu v akom bol zamestnancom zrazený.

V konaní prokurátor neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce úmysel obžalovaného takto konať.
Výsledkom znaleckého dokazovania bolo síce konštatovanie znalca, že na základe účtovných zápisov
v obchodných knihách podnikateľa (pokladničná kniha) zistil, že v čase splatnosti poistného podnikateľ
(obžalovaný) disponoval dostatočným množstvom finančných prostriedkov na úhradu poistného - toto
svoje konštatovanie však znalec oprel iba o zistenie stavu v pokladni na základe týchto vkladov

obžalovaného: 514.000,- Sk dňa 24.01.2006, 1.745.000,- Sk dňa 03.01.2007, 1.650.000,- Sk dňa
02.01.2008, 1.200,00 eur dňa 21.11.2009, 2.500,00 eur dňa 30.11.2009 (strana 7 posudku 15/2012 -
dodatok č. 1).

Obžalovaný však počas celého konania sa obhajoval tým, že tieto vklady boli iba formálne,

nezodpovedali skutočnosti a reálne neboli vložené do pokladne.

Aj podľa dodatku č. 1 k znaleckému posudku 15/2012 (čl. 457) obžalovaný bez týchto „vkladov“
disponoval finančnými prostriedkami na úhradu poistného iba za mesiac november 2009, kedy moholzo zostatku 149,89 eur v pokladni uhradiť za zamestnancov poistné splatné 31.12.2009 vo výške 57,70
eur - teda vo výške nedosahujúcej rozsah škody aspoň malej (266,00 eur).

Túto obhajobu obžalovaného potvrdila aj svedkyňa Z. C., ktorá v rozhodnom čase vykonávala pre
obžalovaného činnosť účtovníčky (viď čl. 464). Nakoniec aj znalec počas svojho výsluchu pripustil, že je
bežnou praxou podnikateľov nakupovať tovary a zásoby za hotové, uhrádzať hotovosti energie bez toho,
aby pred každým takýmto výdajom podnikateľ zodpovedajúcu hotovosť vložil do pokladne. Preto je síce
bežným postupom (i keď to formálne nezodpovedá skutočnosti) taký postup podnikateľov, že po určitom

dlhšom období sa zosumarizujú hotovostné výdavky podnikateľa - samozrejme podložené účtovnými
dokladmi o nákupe - a až dodatočne podnikateľ „vloží“ do pokladne sumu v rozsahu postačujúcom
minimálne na úhradu týchto nákupov, samozrejme s dátumom skorším - prechádzajúcom dátumy
jednotlivých nákupov.

V takomto prípade teda nemožno hovoriť o úmysle páchateľa zadovážiť si neoprávnený prospech

zadržaním a neodvedením splatných odvodov Sociálnej poisťovni.

Súd považuje za potrebné upozorniť na podstatnú skutočnosť - tieto vklady sú položky, ktoré
neovplyvňujú základ dane - inými slovami ide o „dotáciu pokladne pôžičkou alebo vlastným vkladom
podnikateľa-vkladomfinančnýchprostriedkov,ktorénebolizískanépripodnikaníanepredstavujúpríjem

ovplyvňujúci základ dane (najčastejšie ide o už raz zdanené peniaze - úspory).

Výkaz o majetku a záväzkoch je súčasťou účtovnej závierky v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorá
je povinnou prílohou daňového priznania k dani z príjmov.

Údaje do výkazu o majetku a záväzkoch sa čerpajú zo všetkých účtovných kníh, ktoré účtovná jednotka
v priebehu účtovného obdobia viedla, t. j. z peňažného denníka, z knihy pohľadávok, z knihy záväzkov
a z jednotlivých pomocných kníh, ktoré overila inventarizáciou majetku a záväzkov.

V riadku 10 výkazu o majetku a záväzkoch, sa vykazujú údaje z peňažného denníka z prehľadu o

peňažných prostriedkoch v hotovosti a ceninách - z povahy týchto údajov je zrejmé, že nemôže ísť o
záporné číslo.

Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 TP, podľa ktorej orgány činné
v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po takomto vyhodnotení dôkazov súd obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, oslobodil
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné, pretože skutok nie je trestným činom.

Súd o škode nerozhodoval osobitným výrokom (§ 288 ods. 3 TP), pretože povinnosť odvádzať finančné
prostriedky na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti vyplýva
priamo zo zákona č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení a dlh z tejto povinnosti plynúci, nie je škodou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže
podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo

vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.