Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315204551
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315204551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu DOMBYT Čadca, so
sídlom Čadca, U Kyzka 751, IČO: 35 658 312, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka,
JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A proti žalovanému H. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O., S. XXXX, o zaplatenie 470,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Čadca, č.k. 9C/144/2015-51 zo dňa 31. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2 OZ
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 470,85 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
z uvedenej sumy od 06. mája 2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku a
súčasne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania 28,- eur a na účet jeho právneho zástupcu
trovy právneho zastúpenia vo výške 99,82 eur, taktiež do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku, keď
o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
vychádzajúc z ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p.

vzhľadom k tomu, že predmet konania nedosiahol sumu 1 000,- eur, a preto jedná sa o drobný spor,
pri ktorom pojednávanie nie je potrebné nariaďovať. Mal za preukázané, že nájom žalovaného k bytu
č. 2 nachádzajúcom sa na ulici S. v bytovom dome č. XXXX v O. vzniknutý na základe nájomnej
zmluvy so žalobcom zo dňa 01. 01. 2011 skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu 29. 02. 2012.
Následne žalovaný užíval predmetný byt bez právneho dôvodu, na základe čoho vzniklo na jeho strane
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať vo výške obvyklého nájomného a služieb
spojených s užívaním predmetného bytu vo výške 100,66 eur mesačne podľa konta viažuceho sa k

spornému bytu v celkovej výške 470,80 eur za tam uvedené obdobie roku 2013 a január až apríl roku
2015, ktorého výšku žalovaný nerozporoval. Z dôvodu omeškania žalovaného s vydaním bezdôvodného
obohatenia tohto zaviazal aj na zaplatenie príslušného úroku z omeškania.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP. Ako žalovaný nebol súdom vyzvaný na vyjadrenie, či so
späťvzatím návrhu na začatie konania voči pôvodne žalovanej odporkyni v rade 2/ súhlasí alebo nie,

čím došlo k porušeniu nielen ust. § 96 ods. 2 O. s. p., ale i k porušeniu jeho základných procesných
práv, a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom. Žalobca konal účelovo, aby sa jeho nárok vymáhať
predmetnú istinu nestal neuskutočniteľným, aj keď v sporoch definovaných ako drobné spory má sudca
možnosť pojednávanie nenariadiť, nariadiť ho má vždy, pokiaľ z povahy veci táto potreba vyplývaako v tomto prípade, keď bolo treba vypočuť účastníkov konania, pretože s odporkyňou v rade 2/ bol
spoločným nájomcom bytu a každý mal platiť polovicu nájmu, ktorú povinnosť si však táto neplnila, čím
vznikol nedoplatok na nájme, za ktorý on nemôže, pretože svoju časť nájmu platil a táto bola žalobcovi

uhrádzaná. Za neplnenie povinností zo strany pôvodne žalovanej v rade 2/ nemôže byť zodpovedný. Pri
výsluchu by poukázal i na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, pretože kvôli zlému zdravotnému stavu
nie je zamestnaný a poberá invalidný dôchodok len vo výške 150,- eur mesačne, s ohľadom na čo by
moholsúdpristúpiťksplateniuvymáhanejistinynapr.vmesačnýchsplátkachpo20,-eur.Nebolisplnené
podmienky pre nenariadenie pojednávania podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, keďže súd nedisponuje

jeho vyjadrením k žalobe, aj keď sa v odôvodnení rozsudku uvádza, že žiadnym spôsobom uplatnený
nárok nerozporoval, neznamená to, že ho uznáva a medzi skutkovými tvrdeniami nie je rozpor, či
spornosť. Nezamyslel sa nad tým, na základe akého právneho titulu má ako odporca platiť nájomné, keď
nájomný pomer skončil 29. 02. 2012, pričom nemal preukázané, či rozporoval zánik nájomného vzťahu
alebo nie, iba jednoducho konštatoval, že ho nerozporoval, pričom stačilo zistiť, či je voči nemu vedené
iné konanie na súde a zistil by, či je rozporovaný zánik nájomnej zmluvy. Nevedel, akým spôsobom

vypočítal relutárnu náhradu, keď jej výpočet žiadnym spôsobom neodôvodnil a taktiež neodôvodnil, od
kedy je v omeškaní, pretože nemal preukázané, že by ho žalobca niekedy na úhradu vyzval.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z ust. § 96 ods. 1 nevyplýva povinnosť
súdu vyzývať žalovaného, ktorého sa späťvzatie netýka, na vyjadrenie, keďže výzva sa vzťahuje len

na žalovaného, ktorého sa späťvzatie týka. Irelevantné je tvrdenie, že späťvzatie žaloby bolo účelové,
nakoľko v prípade nedoručenia platobného rozkazu, jeho zrušeniu pre nedoručiteľnosť by bol pôvodnej
žalovanej v rade 2/ ustanovený súdom opatrovník. Pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať, pretože
podľa ust. § 200ea O. s. p. je pre drobné spory typické, že súd rozhoduje bez nariadenia pojednávania,
čímsadosiahnehospodárnejšíaefektívnejšípostupvkonaní.Vkonaníbolvydanýplatobnýrozkaz,proti

ktorému mal žalovaný možnosť podať odpor, avšak toto svoje právo nevyužil a až následne v odvolaní
proti rozsudku účelovo uvádza skutočnosti, ktoré nijakým spôsobom nepreukázal a opätovne nijakým
spôsobom nerozporuje uplatnený nárok, ku ktorému sa ani nevyjadril. Argumentácia, že čakal, kým sa
suma nedoplatkov navýši a až navýšenú začal vymáhať, je neodôvodnená, pretože proti žalovanému
je vedené aj iné konanie, keďže si dlhodobo svoje povinnosti neplní, napriek tomu, že predmetný byt

obýva. Je jeho povinnosťou využiť všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku vrátane
uplatňovania práv proti žalovanému.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že späťvzatie žaloby voči pôvodne
žalovanej v rade 2/ sa ho priamo dotýka vzhľadom k tomu, že predmetný byt užívali spoločne a spoločne

sa podieľali aj na úhrade výdavkov s tým spojených, pričom on svoju časť riadne a včas platil a pôvodná
žalovaná v rade 2/, voči ktorej bolo konanie zastavené, nie. Táto mu ani neoznámila, že svoj záväzok
neuhrádza, čím sa dostal do situácie, kedy ona nemusí splatiť svoju časť dlhu a on ju bude nútený splatiť
i za ňu. Keďže nie je právne zastúpený, nevedel o tom, že vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie
a nemohol sa ani k celej veci vyjadriť, brániť sa, keď bolo rozhodnuté bez toho, aby súd poznal jeho

stanovisko.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho vyjadreniu nevyjadril.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany žalovaného neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd
prvej inštancie.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský

súd dopĺňa, že vo veci, v ktorej žaloba smeruje proti viacerým žalovaným, žalobca mohol vziať späť
žalobu podľa § 96 ods. 1 O. s. p. (v súčasnosti § 144 CSP) aj voči len jednému z nich. Nesúhlas toho
žalovaného, vo vzťahu ku ktorému späťvzatie žaloby nedošlo, s týmto čiastočným späťvzatím žaloby,
je právne neúčinný (R 32/2004), a preto súd prvej inštancie správne konanie v tejto časti voči pôvodnežalovanej v rade 2/ zastavil, vychádzajúc aj z toho, že k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo
pojednávanie a prípadný nesúhlas žalovaného by bol neúčinný (§ 96 ods. 3 O. s. p., v súčasnosti
§ 146 ods. 1 CSP). Navyše žalovaný proti uzneseniu, ktoré mu bolo doručené, odvolanie nepodal,

toto nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 10. 10. 2015, a preto postupom súdu prvej inštancie
mu nebolo znemožnené uskutočnenie jeho procesného práva, a teda ani právo na spravodlivý súdny
proces. Súd prvej inštancie, keďže sa jedná o drobný spor, nebol povinný nariadiť pojednávanie (§
115a ods. 2 O. s. p.), keď je právom a nie povinnosťou žalovaného vyjadriť sa k žalobe a brániť svoje
práva popretím skutkových tvrdení protistrany, daním návrhov na dokazovanie, pričom ak tak neurobí,

skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela, a to ani v odpore proti vydanému platobnému
rozkazu, ani vo vyjadrení k žalobe, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP), a teda aj podľa
Civilného sporového poriadku boli splnené podmienky pre nenariadenie pojednávania (§ 177 ods. 2
CSP), a preto konanie netrpí vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalovaný ani v priebehu odvolacieho konania nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, nenavrhol k tomu na
vykonaniedôkazy,apretoajvpriebehuodvolaciehokonaniazostaliskutkovétvrdeniažalobcunesporné.

Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže žalobca sa z dôvodu
skončenia nájmu uplynutím doby nájmu nedomáhal od žalovaného zaplatenia nájomného, ale z titulu
bezdôvodného užívania predmetného bytu zaplatenia bezdôvodného obohatenia. Z povahy veci pritom
vyplýva, že aj keď k bezdôvodnému obohateniu došlo spoločným neoprávneným užívaním predmetného
bytu žalovaného a pôvodnej žalovanej v rade 2/, môže žalobca požadovať plnenie od ktoréhokoľvek

z nich, pričom ak žalovaný v rozsahu uplatneného nároku je zaviazaný na splnenie dlhu sám a tento
aj sám splní, je oprávnený požadovať náhradu od ďalšej dlžníčky podľa jej podielu (§ 511 ods. 1, 3
Občianskeho zákonníka).

9. Vzhľadom na uvedené krajský súd ako vecne správny potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku

o trovách konania, ktorých náhradu priznal súd prvej inštancie žalobcovi podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v
plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z
plného úspechu žalobcu v konaní pred odvolacím súdom. O výške náhrady trov konania rozhodne po

právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).