Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205721
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716205721.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov

senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu: M.. N. Z., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom M. R. Z. XXX/XX, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so
sídlom advokátskej kancelárie Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: B.. E. C.,
G.A.XX/XX,XXXXXJ.,IČO:45028311,zastúpenýJUDr.DominikouÁrvaiovou,advokátkou,sosídlom
advokátskej kancelárie Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 42 190 878, o určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo
dňa 28. 06. 2016, č. k. 8Cpr/1/2016 - 30, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.
04. 2016, ktorým sa mal ku dňu 29. 04. 2016 skončiť pracovný pomer žalobkyne vzniknutý na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2008 uzatvorenej medzi spoločnosťou TARQUS, s. r. o., Imatra 2445/1,
960 06 Zvolen, IČO: 36 754 838, ako právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou je neplatné.
Zároveň určil, že pracovnoprávny vzťah vzniknutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2008

naďalej trvá. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku s tým,
žepoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamejrozhodnesúdprvejinštancieotrováchkonaniado30dní.

2. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa mala uzatvorenú pracovnú zmluvu so
spoločnosťou TARQUS, s. r. o., zo dňa 01. 08. 2008 v pozícii vedúcej ubytovacieho zariadenia Penzión
Zlatý potok spoločnosti TARQUS, s. r. o. Uvedená spoločnosť bola odpredaná žalovanému v rámci
konkurzného konania na základe zmluvy o predaji podniku. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu

neboli sporné, ako ani to, že dňa 02. 03. 2016 došlo k predaju podniku a s predajom podniku boli
prevedení zamestnanci na nového zamestnávateľa - žalovaného. Následne dňa 27. 04. 2016 žalovaný
okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou, ktorá dňa 04. 03. 2016 neuposlúchla pokyn na
opustenie priestorov pracoviska. Súd prvej inštancie takéto konanie nevyhodnotil ako hrubé porušenie
pracovnej disciplíny a poukázal na to, že nebolo zo strany žalovaného ani preukázané, že takýto pokyn
žalobkyni bol daný v súvislosti s výkonom jej práce, resp. že by sa týkal jej pracovného vzťahu, nakoľko s
predajom podniku sa na žalovaného previedli práva a povinnosti k zamestnancom. Navyše súd poukázal

aj na časové súvislosti s tým, že žalovaný vstúpil do priestorov penziónu o 16.00 hod., avšak žalobkyňa
podľa zmluvy mala pracovnú zmluvu len do 15.00 hod., a teda nebolo preukázané, že v čase, keď jej
bol daný takýto pokyn, bola v priestoroch Penziónu Zlatý potok ako pracovníčka. Stretnutie manžela
žalobkyne Ing. Z. Z. so správkyňou konkurznej podstaty a žalobkyňou malo charakter nie pracovno-právneho stretnutia, ale stretnutia, ktorým bolo oznámené žalobkyni a jej manželovi, že došlo k predaju
podniku a zo strany žalovaného, ktorý tam bol prítomný, došlo k tomu, že sa domáhal opustenia
priestorov penziónu a manželia Z. tam nemali byť. Keďže súd prvej inštancie mal za preukázané,

že pokyn na opustenie penziónu nebol daný v súvislosti s pracovno-právnym vzťahom žalobkyne a
žalovaného, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a mal za to, že na základe týchto skutočností okamžité
skončenie pracovného pomeru nemôže zakladať účinky a ako také je neplatné v plnom rozsahu.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie a žiadal

rozhodnutie súdu zrušiť. Rozhodnutie považoval za nesprávne z dôvodov, že neboli splnené procesné
podmienky, súd procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má vadu inú, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ CSP). Zároveň
vytkol rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/

CSP). Odvolanie žalovaného v prvom rade vytýka procesný nedostatok žaloby s tým, že podanie vo
veci samej neobsahovalo pri žalobkyni údaj, ktorým bol údaj o štátnom občianstve žalobkyne. Vytýkaná
vada identifikácie v tom čase účastníka konania je podľa žalovaného nedostatkom podania vo veci
samej, pre ktorý nemohol súd vo veci pokračovať a podľa žalovaného išlo o procesnú podmienku bez
splnenia ktorej, nemal súd v konaní pokračovať. Týmto došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať

pred súdom, pretože nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Bez svojej viny žalovaný nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie zásadné tvrdenie
a dôkazy na ich preukázanie, nakoľko súd skončil dokazovanie skôr, ako vôbec preskúmal a odstránil
nedostatok podania žalobcu vo veci samej, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, a teda ani vykonať

a skončiť dokazovanie. Žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že nepostupoval podľa ustanovení O. s.
p. v tom čase platnom a účinnom a podľa ust. § 42 ods. 1, 2 a § 43 O. s. p. neodstránil vady konania
spočívajúce v neoznačení štátneho občianstva pri žalobkyni.

4. Druhou podstatnou námietkou okrem procesnej vady, ktorú žalovaný v odvolaní vytýkal, bolo

nesprávne právne posúdenie veci a na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní žalovaný poukázal na to, že dňa 04. 03. 2016 ako
zamestnávateľ žalobkyne opakovane túto vyzval a uložil jej pokyn, aby opustila priestory Penziónu
Zlatý potok, avšak žalobkyňa uvedené skutočnosti nerešpektovala. O tejto ním tvrdenej udalosti doložil
k odvolaniu notársku zápisnicu vyhotovenú JUDr. Jozefom Brázdilom, PhD., notárom, notársky úrad

Zvolen, zo dňa 27. 04. 2016, ktorou osvedčil, že dňa 04. 03. 2016 o 16.15 hod. na žiadosť B..
E. C. (žalovaného) sa osobne dostavil do areálu nehnuteľnosti v okrese Zvolen obec a kat. úz. J..
Žalobkyňa podľa vyjadrenia žalovaného uvádzanom v odvolaní nemala žiadne právo zdržiavať sa na
pracovisku po uplynutí pracovného času. Pri preberaní nehnuteľnosti od bývalého vlastníka, oboznámil
žalovaný prítomnú žalobkyňu s tým, aby opustila pracovisko. Aj napriek uloženému pokynu, ktorý

bola povinná rešpektovať, táto aj naďalej zotrvala na pracovisku. Samotnú skutočnosť, že žalobkyňa a
manžel žalobkyne, ktorý bol zároveň konateľom spoločnosti TARQUS, s. r. o., a mali protiprávne užívať
nehnuteľnosť aj za účelom bývania, je v pozícii vzťahu zamestnanec zamestnávateľ podľa žalovaného,
irelevantná. Nemala žalobkyňa žiaden legitímny dôvod užívať predmetnú nehnuteľnosť a nemala právo
zdržiavať sa na pracovisku po pracovnom čase, v rozpore s výslovným pokynom zamestnávateľa. V

tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na ust. § 81 písm. a) Zákonníka práce, ako aj ďalšie, najmä
ustanovenia§81písm.b)ae)Zákonníkapráce.Súdprvejinštanciemalvprvomrade skúmaťexistenciu
oprávnenia žalobkyne zdržiavať sa na pracovisku mimo pracovného času a na základe tohto určiť, že
odmietnutie pokynu na opustenie priestorov pracoviska malo povahu intenzívneho nerešpektovania
pokynov zamestnávateľa, čím došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a k naplneniu dôvodov

pre okamžité skončenie pracovného pomeru. V tejto súvislosti poukazoval žalovaný na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu ČR a konanie zamestnanca spočívajúce v zdržiavaní sa
napracoviskumimopracovnéhočasubezsúhlasuzamestnávateľapovažovalzazvlášťhrubéporušenie
pracovnej disciplíny.

5. Žalobkyňa zaslala prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, v ktorom
uviedla, že celé odvolanie považuje za nedôvodné a žiadala odvolací súd, aby rozsudok okresného
súdu ako vecne a právne správny potvrdil. Súčasne si uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania.
Vyjadrila sa k jednotlivým vytýkaným nedostatkom s tým, že k nedostatkom procesného charakteruspočívajúcich v nesplnení procesných podmienok nesprávnym procesným postupom a s tým súvisiacim
znemožnením žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces ako aj iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, uviedla, že síce žaloba neobsahuje údaj o štátnom občianstve žalobkyne, avšak
tento bol doplnený na základe identifikácie žalobkyne na pojednávaní. Nesúhlasila s tým, že takýmto
postupom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom. Žalovaný bol na pojednávanie riadne
a včas predvolaný, žiadnym spôsobom sa k žalobne nevyjadril a sám z vlastnej vôle nevykonával
svoje procesné práva. K znemožneniu vykonávania jeho procesných práv nedošlo tak z dôvodu, že

v žalobe nebol údaj o štátnom občianstve, ale z dôvodu, že tieto procesné práva sám neuplatnil.
Tento odvolací dôvod považovala žalobkyňa za účelový. Navyše poukázala na to, že po podaní žaloby,
konkludentne akceptoval žalobné dôvody žalobkyne, doplatil jej ušlú mzdu a následne dňom 27. 05.
2016 doručil žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru z organizačných dôvodov, ktorá uplynula ku dňu
31. 08. 2016. Pokiaľ išlo o ďalšie dôvody uvádzané žalovaným v odvolaní ohľadom nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia vo veci, aj tieto v celom rozsahu odmietala.

Namietla obsah predloženej notárskej zápisnice, keďže o prítomnosti notára dňa 04. 03. 2016 nevedela,
nebol jej predstavený a prvýkrát sa s notárskou zápisnicou oboznámila až v rámci trestného stíhania.
Navyše priebeh opísaný notárskou zápisnicou považuje za skreslený a účelovo prispôsobený a mal byť
vyhotovený až následne po tom, čo jej manžel a žalobkyňa doručili oznámenie na políciu a podali podnet
na disciplinárne konanie na Slovenskú advokátsku komoru, na postup a správanie sa žalovaného. Aj

naďalej žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný jej nedal žiaden pokyn, aby pracovisko opustila.
Žiadal, a to hrubým spôsobom, aby okamžite opustila spolu s manželom priestory Penziónu Zlatý potok
vo Zvolene, ktorý on v ten deň nadobudol do svojho vlastníctva na základe zmluvy o predaji podniku
zo dňa 01. 03. 2016, ktorá bola odvkladovaná príslušnou správou katastra dňa 04. 03. 2016. Počas
celého konkurzného konania žalobkyňa aj jej manžel spravovali Penzión Zlatý potok a so súhlasom

správkynekonkurznejpodstatyvňomajbývali.Niejepravda,žežalovanýžiadalžalobkyňunaopustenie
pracoviska. Potvrdila, že dňa 04. 03. 2016 došlo ku konfliktu v penzióne, avšak predmetom konfliktu
nebolo opustenie pracoviska žalobkyňou, ale opustenie priestorov penziónu, v ktorom žalobkyňa bývala
spolu s manželom, kde bola riešená ich prítomnosť z dôvodu prevzatia vlastníctva k penziónu a
nie pracovno-právny vzťah žalobkyne a žalovaného. Poukazovala aj na výnimočnosť ukončenia

pracovného pomeru so zamestnancom okamžite s tým, že jej konanie nenaplnilo intenzitu takéhoto
porušenia pracovného pomeru. Z týchto dôvodov považovala postup súdu prvej inštancie za správny s
tým, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav úplne a aj správne právne posúdil

6.Súdprvejinštanciepostupompodľaust.§374ods.1CSPdoručilodvolateľovivyjadreniekodvolaniua

umožnil mu vyjadriť sa k tomuto vyjadreniu najneskôr v lehote 10 dní od doručenia. Vyjadrenie žalobkyne
k odvolaniu prevzal žalovaný dňa 21. 11. 2016. V zákonom uloženej lehote 10 dní na vyjadrenie
žalobkynekodvolaniunereagoval.Následne popredloženíspisuKrajskémusúduvBanskejBystriciako
odvolaciemu súdu, doručil vyjadrenie odvolateľa k vyjadreniu žalobkyne dňa 10. 02. 2017 a duplicitne
dňa 21. 02. 2017. Odvolací súd na tieto vyjadrenia neprihliadal s poukazom na ust. § 374 Civilného

sporového poriadku, tieto vyjadrenia nedoručoval žalobkyni na oboznámenie vzhľadom na to, že boli
doručené po zákonom a súdom stanovenej lehote.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku ďalej len „CSP“) vec preskúmal podľa ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania

podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť
nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle
záverečných a prechodných ustanovení podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP použije aj na konanie začatépredo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne
a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Okresný súd svoje rozhodnutie
stručne a zrozumiteľne odôvodnil, v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil správne
skutkové závery, ktoré zodpovedajú zisteným skutočnostiam. Následne správne na zistený skutkový
stav aplikoval príslušné právne normy. Pri rozhodovaní prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, tieto

jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil.

12. Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým súdu prvej inštancie vytýkal procesný nedostatok
žaloby, spočívajúci v neoznačení identifikátora pri žalobkyni, týkajúceho sa jej štátneho občianstva. Tým
namietal nesplnenie procesných podmienok, nesprávny procesný postup, ktorým súd prvej inštancie
znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie trpí inou vadou, ktorá môže mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. S týmito námietkami odvolací súd nesúhlasí. V prvom rade poukazuje
odvolací súd na to, že v čase podania žaloby bol platný a účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý v
ust. § 79 ods. 1 uvádza, čo má návrh okrem všeobecných náležitostí obsahovať. Pri fyzickej osobe
okrem mena a priezviska, prípadne aj dátumu narodenia a telefonického kontaktu, je potrebné aby

obsahoval bydlisko, ako aj údaj o štátnom občianstve. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je
v platnosti a účinnosti nový procesný poriadok, ktorý v ustanovení v ustanovení § 132 a nasl. CSP
uvádza, čo má obsahovať žaloba a ako má byť fyzická osoba v žalobe označená. Rovnako sa vyžaduje
označenie menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným
identifikačným údajom. Údaj o štátnom občianstve nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Podstata

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, rovnako aj podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. V tejto
spojitosti treba uviesť, že výklad a používanie § 42 ods. 1 a 2 O. s. p. platného a účinného v čase
podania žaloby, na ktorý žalovaný poukazuje, musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo strán
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Prílišný

formalizmus pri posudzovaní úkonov strán v súdnom konaní, ako aj nadmerný tlak na dopĺňanie takých
náležitostí do procesných podaní strán v konaní, nemá základný význam pre ochranu zákonnosti a tým
nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Súčasná judikatúra všeobecných súdov v
rozličných prípadoch pripúšťa nepresnosti v označovaní strán v konaní (v minulosti účastníkov konania),
ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného, ktoré možno a treba odstrániť za predpokladu, že

o ich identite nie sú žiadne pochybnosti a nehrozí nebezpečie zámeny s inými subjektami. Súd prvej
inštancie tak učinil na pojednávaní dňa 28. 06. 2016, kedy overoval totožnosť žalobkyne z občianskeho
preukazu. V danom prípade sa nejedná o vadu žaloby na začatie konania, ale za nedostatok, ktorého
odstránenie nevyžadovalo značnú procesnú aktivitu súdu a súd prvej inštancie dal možnosť žalobkyne
túto nesprávnosť napraviť v rámci pojednávania, keď tento nedostatok bol odstránený. Opak by bol

ničím neodôvodnený, formalisticky postup, ktorý by bol v rozpore s už poukazovanými článkami Ústavy
SR a Dohovoru. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nevidel vady vytýkané žalovaným, a mal za
to,žebolisplnenériadneprocesnépodmienkyvzmysleustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku,vec
bola náležite prejednaná a takýmto postupom nedošlo k znemožneniu žalovaného, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva a nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rovnako sa nejedná

o vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Len pre úplnosť odvolací súd
poukazuje na to, že žalovaný mal riadne doručenú žalobu, bol poučený o svojich procesných právach a
povinnostiach, ako aj o dôkaznej povinnosti, na predvolanie a poučenie žiadnym spôsobom nereagoval
v súlade s ust. § 119 v tom čase platného a účinného O. s. p. sa neospravedlnil zákonným postupom,
súd postupoval podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal a rozhodol. V tejto súvislosti je potrebné

dať za pravdu žalobkyni, ktorá vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaný sám z vlastnej vôle
nevykonával svoje procesné práva a k znemožneniu vykonávania jeho procesných práv nedošlo z
dôvodu, že v žalobe nebol údaj o štátnom občianstve, ale z dôvodu, že tieto svoje práva sám neuplatnil.
Preto odvolací dôvod, ktorý uviedol v odvolaní, považovala na účelový. Odvolací súd sa s týmto
tvrdením stotožňuje a uvádza, že žalovaný nemohol uplatniť zásadné tvrdenia a dôkazy, nie z dôvodu,

že súd skončil dokazovanie, ale z dôvodu, že zanedbal možnosť výkonu svojich procesných práv
sám a zavinil, že žiadne dôkazy a ani riadnu procesnú obranu neprodukoval. V tejto situácii už totiž
nebolo možné prihliadnuť na notársku zápisnicu, ktorú doložil k písomnému odvolaniu a odvolávať sa
na tento listinný dôkaz, nakoľko o dôkaznej povinnosti bol riadne a náležite poučený a do vyhláseniadokazovania žiadne návrhy na dokazovanie nedoložil. Notársku zápisnicu, na ktorú poukazuje, predložil
až v rámci odvolacieho konania, preto odvolací súd na ním navrhovaný listinný dôkaz už neprihliadol.
Notárska zápisnica bola spísaná dňa 27. 04. 2016 a osvedčovala priebeh udalostí z marca roku 2016.

Pojednávanie vo veci bolo dňa 28. 06. 2016, a teda sa nejedná o listinný dôkaz, ktorý bez svojej viny
nemohol žalovaný uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto nebolo možné aplikovať ani ust.
§ 366 písm. b) CSP.

13. Druhá rovina odvolania žalovaného sa týka vykonania dôkazov, na základe ktorých súd dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobkyňa a jej manžel spravovali Penzión Zlatý potok aj počas celého konkurzného
konania. Žalobkyňa mala uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou TARQUS, s. r. o., Zvolen,
ktorá v rámci konkurzného konania bola predaná na žalovaného a zmluva o predaji podniku bola
odvkladovaná pod č. V719/2016 dňa 04. 03. 2016. Rovnako nebolo sporné, že v uvedený deň po
16.00 hod. sa do priestorov Penziónu Zlatý potok dostavil žalovaný v sprievode ďalších osôb. Keďže

žalovaný nezaslal súdu do pojednávania vyjadrenie vo veci, správne súd prvej inštancie vychádzal
z tvrdení a listinných dokladov doložených žalobkyňou, že sa v uvedený deň žalovaný domáhal
vypratania priestorov penziónu, pretože je to jeho vlastníctvo. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané,
že vyzýval žalobkyňu na opustenie pracoviska, nakoľko sa tu má zdržiavať po pracovnej dobe. Navyše
zamestnávateľ tento pokyn dal žalobkyni, ktorá sa mala o prechode práv a povinností z pôvodného

zamestnávateľa na žalovaného, dozvedieť práve v tento deň. Podľa pracovnej zmluvy, ani z iných
listinných dôkazov nevyplýval zákaz zotrvávania na pracovisku po pracovnej dobe a nebolo zrejmé,
aký pokyn zamestnávateľa mala žalovaná porušiť, ak a či vôbec jej takýto pokyn na mieste samom bol
uložený. Navyše žalovaný ničím nedoložil a nepreukázal, že žalobkyňa mala vedomosť o prechode
práv a povinností na neho, ako nového zamestnávateľa, ani že mala byť oboznámená s právami a

povinnosťami, medzi ktoré patril aj zákaz zdržiavania sa na pracovisku po pracovnej dobe, navyše v
prípade, keď sa jedná o zamestnankyňu, ktorá mala v správe ubytovacie zariadenie za predpokladu, že
by sa nejaký hostia v penzióne zdržiavali. Navyše, zo sťažností adresovaných na Slovenskú advokátsku
komoru vyplýva, že žalobkyňa spolu s manželom vzhľadom na špecificky charakter zariadenia, v ktorom
bola zamestnaná, a ktorý spravovala, v uvedenom penzióne bývali a mali tu osobné veci. Pokiaľ

poukazuje na ust. § 81 Zákonníka práce, v ktorom sú uvedené príkladmo povinnosti zamestnanca,
pri písm. b) je upravená povinnosť zamestnanca byť na pracovisku najmä počas pracovnej doby, to
znamená, že prichádzať a odchádzať až po skončení pracovného času. Z uvedeného ustanovenia
nevyplýva, že je povinná odísť okamihom skončenia pracovného času. Z pracovnej zmluvy, ktorá
bola uzavretá s pôvodným zamestnávateľom dňa 01. 08. 2008, vyplýva, že pracovná doba bola

od 7.00 hod. do 15.00 hod. V čl. 8 boli upravené povinnosti zamestnanca v súlade s ust. § 81
Zákonníka práce, rovnako ani z náplne práce, ktorú mala žalobkyňa u zamestnávateľa od 01. 08. 2008
a s ktorou bola oboznámená, o čom svedčia podpisy tak predchádzajúceho zamestnávateľa, ako aj
zamestnankyne nevyplýva zákaz zdržiavania sa v zariadení penziónu po pracovnej dobe. Vzhľadom
na všetky tieto skutočnosti, ani túto odvolaciu námietku žalovaného súd nepovažoval za dôvodnú.

Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že sa žalobkyňa zdržiavala na pracovisku mimo
pracovného času, bez jeho výslovného súhlasu, a preto nie je možné považovať takéto konanie za
zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že
žalovaný nepreukázal, že relevantným spôsobom žalobkyňu oboznámil s prechodom práv a povinností
z pôvodného zamestnávateľa na nového zamestnávateľa, ktorým sa stal práve žalovaný, tak ako to

majú na mysli ustanovenia Zákonníka práce. Keďže nedoložil dôkazy svedčiace o opaku skutočností
uvádzaných žalobkyňou, nevyjadril sa k žalobe na ním navrhované a pripojené listiny, už vzhľadom na
vyššie uvedené odvolací súd neprihliadol. Rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, preto
jej prináleží právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).