Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814221807
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814221807.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. S.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa
rodičov: F. V., bytom N. XXX, zast. Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Nám.
Slobody 10 a L. S., bytom Q. XXX, v konaní o návrhu otca na úpravu styku, zníženie výživného a iné, na
odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. augusta 2016,
č. k. 9P/70/2014-514, takto

r o z h o d o l :

I. Otcovi dieťaťa nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa
05.02.2014, č. k. 6P/4/2013-291 tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým L. každý párny
týždeň v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele 18.00 hod., pričom uvedená úprava styku neplatí v
období od 01.07. do 31.08. každého kalendárneho roka, v čase jarných a jesenných prázdnin určených

vyhláškou Ministerstva školstva SR, v čase vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov, kedy bude
styk otca s maloletým prebiehať nasledovne: počas jarných a jesenných školských prázdnin každý párny
kalendárny rok od 10.00 hod. prvého dňa prázdnin do 18.00 hod. predposledného dňa prázdnin, počas
veľkonočných sviatkov v každý nepárny kalendárny rok v čase od 18.00 hod. nedele predchádzajúcej
Veľkonočnému pondelku do 18.00 hod. Veľkonočného pondelka, počas letných školských prázdnin
každý kalendárny rok v čase od 01.07. od 16.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 15.08. od 16.00
hod. do 31.08. do 18.00 hod., počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov každý párny kalendárny

rok v čase od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase
od 01.01. od 18.00 hod. do 18.00 hod. predposledného dňa prázdnin. Súd uložil matke povinnosť dieťa
na styk pripraviť a styk otcovi s dieťaťom v určenom čase umožniť s tým, že otec si dieťa prevezme
vždy pred bytom matky v určený čas a v určený čas dieťa pred bytom matky matke odovzdá. Ďalej súd
rozhodol, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca za obdobie od 01.12.2014 do 31.03.2015 na sumu 95
eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky mesačne vopred najneskôr do 10. dňa v mesiaci.
Vo zvyšnej časti súd návrh otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a

na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Rovnako zamietol návrh otca na rozhodnutie o nezhode
rodičov o podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, a to o vysťahovaní
maloletého do cudziny. Súd zrušil neodkladné opatrenie č. k. 9P/70/2014-360 zo dňa 01.07.2016. Otcovi
dieťaťa uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 50% a rovnako aj matke maloletého uložilpovinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 50%. Zároveň súd vyslovil, že žiadny z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na
ust. § 38 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 26, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 35

ods. 1 Zákona o rodine a na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že naposledy
boli práva a povinnosti rodičov upravené rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.02.2014,
č. k. 6P/4/2013-291, ktorým bol maloletý L. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi dieťaťa
bola určená povinnosť platiť na výživu maloletého od 01.01.2013 do 31.08.2013 mesačne sumou 95
eur a od 01.09.2013 sumou 125 eur mesačne. Súd prvej inštancie v uvedenom konaní vychádzal

zo zistení, že matka maloletého bola zamestnaná na dvojzmennú prevádzku s mesačným príjmom
vo výške 410 eur, bývala s maloletým v spoločnej domácnosti s jej rodičmi a bratom v šesťizbovom
rodinnom dome, na ktorý prispievala mesačne sumou 150 eur. Maloletý od septembra 2013 navštevoval
materskú školu. U otca súd vychádzal zo zistenia, že sa v čase rozhodovania nachádzal vo väzbe, a
to od 23.09.2013. Dňa 17.02.2014 bola na otca podaná obžaloba a termín hlavného pojednávania bol
určený na 10.03.2014. Otec maloletého dieťaťa bol pôvodne zamestnaný v spoločnosti Trim Leader,

a.s., so sídlom Košťany nad Turcom od 26.11.2007 na neurčito, kde dosahoval priemerný zárobok
624,92 eur. Bol vlastníkom rodinného domu, v ktorom býval spoločne s matkou, ktorá mu mesačne
prispievala sumou 70 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o terajšom návrhu otca na
zníženie výživného taktiež vychádzal zo schopností a možností účastníkov konania a potrieb maloletého
v čase rozhodovania. Zo správy od spoločnosti Trim Leader, a.s. súd zistil, že otec rozviazal pracovný

pomer dohodou, pričom uvedená spoločnosť v správach viackrát uviedla, že sa nevie vyjadriť k dôvodom
skončenia pracovného pomeru s otcom maloletého dieťaťa. Podľa správy z ÚVTOS Dubnica nad Váhom
bol otec vo väzbe od 23.09.2013 do 23.04.2014, kedy bol premiestnený do ÚVTOS Dubnica nad Váhom,
29.05.2014 bol podmienečne prepustený. Súd uviedol, že pokiaľ by aj dôvodom skončenia pracovného
pomeru otca maloletého bolo jeho väzobné stíhanie, ktoré skončilo právoplatným odsúdením, súd by

musel konštatovať, že skončenie pracovného pomeru si zapríčinil otec svojim zavineným konaním a
preto by na túto okolnosť nemohol prihliadať ako na okolnosť odôvodňujúcu zníženie jeho vyživovacej
povinnosti. Napokon v správe z 28.08.2014 posledný zamestnávateľ otca konštatoval aj porušenie
pracovnej disciplíny otcom maloletého. Otec po období práceneschopnosti trvajúcom do 31.03.2015
je nezamestnaný, evidovaný úradom práce od 01.04.2015, podľa vyjadrenia úradu práce mu nebolo

poskytnuté pracovné miesto, pretože uviedol, že bude žiadať o príspevok od štátu ako samostatne
zárobkovo činná osoba. Ďalej súd uviedol, že otec vlastní rodinný dom v Q. pri M. M., okrem toho
vlastní podiely na ďalších nehnuteľnostiach v celkovej hodnote nehnuteľného majetku cca 78.000 eur
ako boli ohodnotené v trestnom konaní. V súčasnosti pracuje otec maloletého na základe dohody o
pracovnej činnosti u svojej matky, ktorá podniká, zarába u nej mesačne 50 eur za záskoky a predávanie

tovaru - pri predaji zmiešaného tovaru v obci Q., ako predmet podnikania vyplýva zo živnostenského
registra matky otca maloletého. Podľa SMS správ odoslaných matke, po jej odchode prerobil celý dom,
vymenil podlahy, nakúpil nábytok. Otec dieťaťa bol práceneschopný od 16.06.2014 do 31.03.2015.
Vlastní osobné motorové vozidlo Renault Laguna roč. 2001, prívesný vozík, ktorý vlastnil, predal. Otec
hradí náklady za elektrinu mesačne do 46 eur, za vodu za rok 2014 zaplatil 146,75 eur, hradí poistku

za auto. Mesačne si platí poistku v sume 35,25 eur, ročne poistku na dožitie a pre prípad smrti v sume
119,50 eur. Otec spláca hypotekárny úver mesačne po 187,21 eur, mesačne za telefón hradí do 29 eur a
za palivové drevo za rok 2014 zaplatil 927 eur. Pokiaľ ide o pomery u matky a maloletého súd vychádzal
zo zistenia, že maloletý býva s matkou v rodinnom dome u jej rodičov, ktorým matka prispieva od 50
do 150 eur mesačne. Maloletý navštevuje základnú školu, v školskom roku 2015/2016 druhý ročník,

čím nepochybne došlo k nárastu potrieb u maloletého. Matka maloletému hradí družinu 5 eur/mesiac,
obedy asi 25 eur/mesiac a školské pomôcky, ďalej hradí všetky výdavky súvisiace so stravou, bývaním a
oblečením u maloletého. V decembri 2015 dostala matka pracovnú ponuku na lepšiu pracovnú pozíciu,
mala ísť robiť ako opatrovateľka do zahraničia. V priebehu konania bola vycestovaná v zahraničí asi
5 týždňov, a to iba cez týždeň, cez víkendy bola doma, v jej neprítomnosti sa o maloletého starala jej

matka. Matka hradí za telefón mesačný paušál 50 eur z dôvodu, že dostala k nemu tablet, ktorý používa
maloletý. Za rok 2015 predstavoval priemerný mesačný zárobok matky 580 eur. Na základe takto
zistených pomerov súd prvej inštancie konštatoval, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať
na výživu maloletého 125 eur mesačne. V čase trvania práceneschopnosti súd upravil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého na sumu 95 eur mesačne, keďže jeho príjmy v tom čase sa pohybovali

okolo 480 eur mesačne. Súd pritom prihliadol na spôsob skončenia posledného pracovného pomeru u
otca, teda dohodu a na skutočnosť, že sa úrad práce vyjadril, že otcovi prácu neponúkli iba preto, že
im uviedol, že bude žiadať o príspevok pre samostatne zárobkovo činnú osobu. Súd ďalej vychádzal z
celkovej majetkovej situácie otca, ktorý je vlastníkom viacerých nehnuteľností, osobného motorovéhovozidla, ktoré nepotrebuje na výkon povolania, je zdravý, pracuje - predáva a zaskakuje na dohodu u
svojej matky za 50 eur mesačne a ako sám uviedol, má možnosť sa zamestnať, kde by nepochybne
poberal aspoň minimálnu mzdu, ale ako sa sám vyjadril, keď si odrátal náklady na dopravu, tak by sa mu

to „neoplatilo“. Je teda v možnostiach otca platiť matke súdom určené výživné 125 eur mesačne. Súd
zdôraznil, že i napriek tomu, že za rok 2014 zaplatil otec na výživnom 155 eur a za rok 2015 sumu 390
eur, hoci v tej dobe matka už nemala príjem zo zamestnania a nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a
ani osobné motorové vozidlo, dieťa napriek tomu nebolo vydané nedostatku; naopak, podľa znaleckých
posudkov a vykonaných dôkazov, je o dieťa dobre postarané a má zabezpečené všetky základné

životnépotreby.Naviacpotrebymaloletéhoodposlednéhorozhodovaniasúdusapodstatnezvýšili,tento
navštevuje základnú školu (správne od septembra 2014), pričom takto určené výživné umožní matke
dieťaťa, pri zohľadnení toho, že ona zabezpečuje celkovú osobnú starostlivosť o maloletého, uhrádzať
jeho potreby tak, aby mal maloletý zabezpečenú rovnakú životnú úroveň ako má otec maloletého.
Pri rozhodovaní o úprave styku súd vychádzal z vykonaných dôkazov, najmä znaleckého posudku z
odboru psychológia a psychiatria a upravil styk tak, že zohľadnil stanovisko rodičov prednesené na

pojednávaní a taktiež, aby boli vytvorené podmienky pre obnovenie vzájomných väzieb medzi otcom
a maloletým dieťaťom. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na rozhodnutie o nezhode rodičov o
podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, a to o vysťahovaní maloletého
do cudziny, súd odôvodnil tou skutočnosťou, že z výpovede matky vyplynulo, že žiadne vysťahovanie
maloletého neplánuje a neplánovala, preto mal súd za to, že v danom prípade nejde o nezhodu rodičov o

dôležitej veci týkajúcej sa starostlivosti o maloletého. Ďalej súd uviedol, že podaním zo dňa 16.03.2016
sa otec domáhal obnovenia komunikácie s matkou vo veci výchovy maloletého syna, ďalším podaním
z tohto dňa sa domáhal, aby mu bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti a aby matke bola určená
vyživovacia povinnosť vo výške 120 eur mesačne. Tieto návrhy súd prvej inštancie zamietol z dôvodu,
že rodičia sa na pojednávaní zhodli na úprave práv a povinností rodičov k maloletému tak, že maloletý

má byť zverený do starostlivosti matke, čo bolo v záujme maloletého aj podľa vykonaného znaleckého
dokazovania a vyjadrenia kolízneho opatrovníka a pokiaľ ide o komunikáciu, sám otec maloletého
podľa záznamu z 15.08.2016 považuje psychologické poradenstvo vo veci vzájomnej komunikácie za
bezpredmetné. Rozhodnutie o povinnosti každého z rodičov nahradiť štátu trovy konania vo výške 50%
súd odôvodnil s poukazom na ust. § 2 ods. 1, § 52, § 54, § 55 CMP, § 257 CSP. Uviedol, že štátu vznikli

trovy znaleckým dokazovaním, ktoré bolo potrebné pre rozhodnutie o úprave styku, na ktorom trval otec
maloletého dieťaťa. Vykonanie tohto dokazovania bolo aj v záujme maloletého, keďže v čase začatia
konania matka styk otca s maloletým neumožňovala; bolo teda vykonané aj v záujme matky, preto súd v
zmysle ust. § 251 CSP a nasl., keďže účastníci mohli týmto trovám predísť uzavretím dohody o úprave
styku, k čomu ale nedošlo, k náhrade trov konania štátu, ktoré by inak neboli vznikli, boli zaviazaní obaja

rodičia v rovnakom rozsahu. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu na rozhodnutie o nezhode rodičov o
podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností (vysťahovaní maloletého do
cudziny) a výroku o zrušení neodkladného opatrenia, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého

dieťaťa. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP - súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP -
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol toho názoru,
že súd nedostatočne zobral v úvahu okolnosti prípadu, nesprávne vyhodnotil jeho podmienky vo vzťahu
k zárobkovým a majetkovým pomerov s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa, nedostatočne

zdôvodnil svoje rozhodnutie, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné a bolo zasiahnuté do jeho práva
na spravodlivé prejednanie veci. V prvom rade žiadal, aby mu súd priznal právo na oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov, keďže to odôvodňujú jeho pomery. Tieto sú konštatované jednak v spisovom
materiáli a boli aj prednášané v jeho výpovedi. Žiadal o zaslanie predpísaného tlačiva ministerstvom,
aby mohol preukázať opodstatnenosť svojej žiadosti a zárobkové a majetkové pomery. Jeho zárobok je

minimálny a vyplýva z uzavretej dohody, pričom tento predstavuje 50 eur mesačne. Namietal posledné
rozhodnutieovyživovacejpovinnosti,keďmusúdnedôvodneurčilvyživovaciupovinnosťvsume125eur
mesačne,atovčase,keďbolvovýkonetrestuodňatiaslobody.Natakétourčenievyživovacejpovinnosti
neboli podmienky ako na strane jeho pomerov a ani na strane odôvodnených potrieb dieťaťa. Práve táto
skutočnosť bola základom pre podanie jeho návrhu na zníženie výživného, keďže sú na to podmienky

na jeho strane a sú na to podmienky aj na strane dieťaťa. Poukázal na pôžičky, ktoré si vzal od svojich
príbuzných, aby neprišiel o nehnuteľnosti, ktoré vlastní a mal na ich udržanie vo funkčnom stave. C. S.
mu požičal 1.650 eur na kúpu palivového dreva, jeho matka Y. S. mu požičala od roku 2014 do súčasnej
doby 16.785 eur za účelom splácania hypotéky a všetkých výdajov spojených s prevádzkou rodinnéhodomu a právneho zastúpenia. Situácia, v ktorej sa nachádza ho núti uzatvárať kúpnopredajné zmluvy,
kde odpredáva spoluvlastnícke podiely za účelom splatenia dlhov voči matke maloletého a jeho rodine.
Žiadal, aby súd posúdil jeho skutočnú finančnú situáciu, oslobodil ho od trov súdneho konania, znížil mu

výživnépokiaľnestabilizujesvojufinančnúsituáciunájdenímsizamestnania.Poukázalnato,ževkonaní
nemuseli byť vykonané znalecké posudky, keby mu matka úmyselne nebránila v stretávaní s maloletým.
Žiadal, aby bol oslobodený od platenia trov konania, snažil sa iba obnoviť svoj vzťah so synom, matka
iniciovala všetky znalecké dokazovania, ktoré iba potvrdili jeho tvrdenia, že má so synom dobrý vzťah.
Trovy konania nemá ani z čoho zaplatiť. V otázke úpravy starostlivosti o maloletého L. vzniesol nárok

na zverenie maloletého do jeho starostlivosti z dôvodu, že výchovu maloletého zabezpečovali v určitom
období hlavne starí rodičia, čo je proti záujmu dieťaťa, ktoré má svojho otca, toho má rád a je prvoradým
záujmom, aby výchovu dieťaťa realizoval biologický otec pred starými rodičmi dieťaťa. On má pritom
vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého po všetkých stránkach. Iba jeho iniciatíva a boj
o zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti ovplyvnili rozhodnutie matky dieťaťa vrátiť sa na
Slovensko. Vzhľadom k nepravdivým informáciám matky o jeho údajnom zlom vzťahu s maloletým

bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré je v jeho prospech. Znalec konštatoval, že jeho vzťah s
maloletým je na požadovanej úrovni, preto je dôvod na umožnenie jeho styku s dieťaťom, na jeho
rozširovanie a rozvíjanie vzájomných vzťahov. Je toho názoru, že tento záver podporuje jeho návrh na
zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Znalec ďalej konštatoval, že maloletý je pod vplyvom
matky a jej rodičov a je negatívne ovplyvňovaný vo vzťahu k otcovi. Tieto závery súd nedostatočne

zhodnotil pri rozhodovaní o otázke zverenia maloletého do jeho starostlivosti a nedostatočne zdôvodnil.
Preto, ak súd rozhodol o jeho styku s maloletým v rozsudku vymedzenom rozsahu, namietal rozhodnutie
súdu v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a žiadal maloletého zveriť do jeho
starostlivosti. V prípade, že by odvolací súd nevidel dôvod na zverenie maloletého do jeho starostlivosti,
namietal rozhodnutie súdu ohľadne jeho styku s maloletým v párny týždeň a žiadal o styk s maloletým

v nepárny týždeň v roku. Ďalej namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia jeho
návrhu na zníženie výživného. Stanovená výška výživného v sume 125 eur mesačne je pre neho
likvidačná, nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Zdôraznil, že o
príjem u posledného zamestnávateľa prišiel z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania voči nemu a
boli mu dané na výber možnosti skončenia pracovného pomeru - výpoveďou alebo dohodou. V záujme

nezískať negatívne hodnotenie pre prípadného budúceho zamestnávateľa sa rozhodol ukončiť pracovný
pomer dohodou. Preto hodnotenie súdu prvej inštancie, že sa sám pripravil o výhodný zdroj príjmu
nie je opodstatnené. Súd teda nemal výšku výživného odvodzovať od minulého príjmu. Pokiaľ ide o
jeho majetkovú situáciu, dom nadobudol iba za účelom vytvoriť maloletému domov, pôvodne aj matke
dieťaťa. Neváhal sa ani zadlžiť, čo zostalo na jeho pleciach a súd to ani nezohľadnil. U ďalších

nehnuteľností je potrebné sa oboznámiť s výškou ich spoluvlastníckych podielov, druhom pozemku a
lokalitou a potom bude nesporné, že tieto nevylepšujú jeho majetkovú situáciu. Má zhoršený zdravotný
stav, je po operácii, čo u neho znižuje možnosť zamestnať sa, v spojení aj s nedostatkom pracovných
príležitostí a lokalitou, kde býva. Je toho názoru, že všetky uvedené skutočnosti, ako aj odôvodnené
potrebymaloletéhoodôvodňujúvyhoveniejehonávrhunazníženievýživnéhona40eurmesačne.Žiadal

v odvolaním napadnutých častiach rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

3. Matka maloletého dieťaťa k odvolaniu otca uviedla, že nie je dôvodné. Výživné v sume 125
eur mesačne na maloletého L., ktorý má 9. rokov a je žiakom 3. ročníka ZŠ nepovažuje za vysoké.
Otec argumentuje tým, že sú u neho podmienky na zníženie výživného vzhľadom na jeho majetkové

a zárobkové pomery. Súd prvej inštancie v tejto časti vystihol špekulovanie zo strany otca, ktorý sa na
jednej strane snaží argumentovať tým, že sa nemôže zamestnať, pracuje u svojej matky na dohodu za
50 eur mesačne, o prácu prišiel preto, že na neho podala trestné oznámenie, že bol vo výkone trestu a
preto musel so zamestnávateľom rozviazať pracovný pomer. Je však nepochybné, že otec s posledným
zamestnávateľom skončil pracovný pomer dohodou ku dňu 28.08.2014 (správne ku dňu 16.06.2014).

Za rok 2013 sa jeho mzda pohybovala od 574 eur do 696 eur. Za obdobie práceneschopnosti od 06/2014
do 03/2015 dostal otec nemocenské v sume 3 980,80 eur. Od 01.04.2015 bol otec evidovaný na úrade
práce ako uchádzač o zamestnanie, kde mu nebola ponúknutá práca iba z dôvodu, že uviedol, že
bude riešiť príspevok na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatne zárobkovej činnosti, čo
však doposiaľ neurobil. Tvrdenie otca, že pracuje u svojej matky 20 hod. mesačne za 50 eur považuje

za absolútny nezmysel. Jeho matka totiž prevádzkuje v Turčianskych Tepliciach stánok so zmiešaným
tovarom a mini potraviny v obci Q., nemá žiadnych zamestnancov, teda na obe prevádzky je iba ona
a otec dieťaťa. Odpracovaných hodín mesačne otcom musí byť teda podstatne viac a aj odmena
za prácu musí byť iná. Otec sa však spolieha na to, že jeho matka mu vystaví potvrdenie o príjme,aké bude potrebovať. Je toho názoru, že súd správne vyhodnotil tieto účelové tvrdenia otca, ktorými
sa snaží dosiahnuť zníženie výživného na spodnú hranicu. Taktiež správne súd zohľadnil, že otec je
vlastníkom nehnuteľností v celkovej sume 78 228 eur a motorového vozidla. Ďalej uviedla, že už v

trestnom konaní v roku 2013 bolo preukázané, že otec dieťaťa je psychicky narušenou osobou, v roku
2014 bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Aj v tomto konaní znalec PhDr. Benkovič odporučil
posúdiť duševný stav otca, hlavne posúdiť, či je spôsobilý zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Je
samozrejmé, že odmietala preto styk maloletého s otcom, keďže mala o maloletého obavy. Neobstojí
preto tvrdenie otca v odvolaní, že vo veci vykonávané znalecké dokazovanie zavinila výlučne ona,

pretože toto znalecké dokazovanie bolo v prvom rade v záujme otca, neuvádzala žiadne nepravdivé
údaje, keďže všetky tvrdenia o psychickom stave otca vyplývali z jeho vyšetrení na psychiatrii. Následne
vypracovaný znalecký posudok MUDr. Bulovou rešpektovala a aj predbežné opatrenia, na základe
ktorých prebiehal styk otca s maloletým. Dodala, že nesúhlasí s návrhom otca na zverenie maloletého do
jeho osobnej starostlivosti, keďže otec nemá základné predpoklady na to, aby sa o maloletého postaral
komplexne. Tvrdenie, že maloletého vychovávali starí rodičia, lebo ona chcela odísť do zahraničia, je

už zo strany otca známe, uvádzané bez akýchkoľvek dôkazov. Myslí si, že otec je psychicky narušený
a je len otázkou času, kedy sa to prejaví v celom rozsahu. Spôsob, akým vedie tento spor sústavnými
sťažnosťami, osočovaním svedčí o tom, že sa mu nejedná o syna, ale o pomstu jej.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení

na pojednávaní dňa 17.08.2016. Má informácie, že v súčasnosti sa styk otca s maloletým realizuje podľa
uznesenia o neodkladnom opatrení zo dňa 01.07.2016, č.k. 9P/70/2014-360.

5. K vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka otec dieťaťa uviedol, že napriek rozsiahlemu
vyjadreniu matky trvá na tom, že sú u neho splnené podmienky na zníženie výživného. Opakovane

ako v odvolaní uvádzal, prečo skončil u posledného zamestnávateľa pracovný pomer dohodou, prečo
nemožno zohľadniť jeho nehnuteľný majetok k majetkovým pomerom, odôvodňujúcim doterajšiu výšku
výživného, z akého dôvodu nadobudol rodinný dom a aké má z toho záväzky. Nie je pravdou, že pracuje
u svojej matky na plný úväzok a poberá iný zárobok ako 50 eur mesačne. Zdôraznil, že o prácu a
maloletého prišiel iba konaním matky. Tvrdenie matky o jeho neschopnosti postarať sa o maloletého bolo

v konaní vyvrátené znaleckým posudkom MUDr. Bulovej. Doposiaľ sa od matky maloletého nedozvedel,
ako maloletý prišiel o prst na ruke, ako bola vtedy zabezpečená jeho starostlivosť. Poukázal na to, že
v konaní sp. zn. 10Em/1/2016 prebieha výkon rozhodnutia ohľadne jeho styku s maloletým. Dodal, že
začal rozpredávať všetky jeho spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, aby splatil záväzky voči
matke maloletého. Ak nedôjde k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti, bude nútený predať aj rodinný

dom, kde v súčasnosti býva a nevie, kam sa odsťahuje, čo bude vyhovovať matke dieťaťa, ktorá bude
môcť týmto argumentovať pri zamedzení jeho styku s maloletým.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku
(CMP) v napadnutej časti bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť ako vecne správny.

7. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal žiadosťou otca maloletého dieťaťa o oslobodenie od súdnych
poplatkov, uvedenou v odvolaní proti rozsudku. Otec dieťaťa túto žiadosť odôvodňoval jeho zárobkovými

a majetkovými pomermi.

8. Podľa § 254 ods. 1 CSP, súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú
pomery strany.

9. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže v odôvodnených prípadoch priznať strane sporu
( účastníkovi konania) oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú jeho pomery. Súd rozhoduje
o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku výlučne na návrh strany (účastníka), teda
nerozhoduje o tejto otázke z úradnej povinnosti a je na žiadateľovi, aby preukázal všetky skutočnosti
dôležitéprerozhodnutieopriznanieoslobodeniaodsúdnehopoplatku.PodľavsúčasnostiplatnéhoCSP

sa už nevyžaduje povinnosť žiadateľa dokladovať svoje pomery vyplneným tlačivom, ktorého zaslania
sa aj otec v odvolaní nedôvodne domáhal.10. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletého dieťaťa bol od 23.09.2013
do 23.04.2014 vo väzbe, následne bol vo výkone trestu, odkiaľ bol podmienečne prepustený dňa
29.05.2014, posledný pracovný pomer otec skončil dohodou ku dňu 11.06.2014. Následne bol od

16.06.2014 do 31.03.2015 otec práceneschopný, poberal nemocenské dávky, od 01.04.2015 je otec
evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nebolo mu poskytnuté pracovné miesto, keďže
uvádzal,žesabudeuchádzaťopríspevokodštátuakosamostatnezárobkovočinnáosoba.Vsúčasnosti
pracuje na dohodu u svojej matky ( 20 hodín mesačne) a dostáva mzdu 50 eur. Otec je vlastníkom
rodinného domu v obci Q., je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností v celkovej výške 78 000 eur,

vlastní motorové vozidlo. Výdavky s domom, hypotéku a ďalšie účty za otca hradí jeho matka. Otec
chová hydinu a pestuje poľnohospodárske plodiny.

11. Na základe takto zistených pomerov otca bol odvolací súd toho názoru, že súčasné pomery otca
neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Hoci je otec nezamestnaný, resp. pracuje
na dohodu u svojej matky za mesačnú mzdu 50 eur, je potrebné uviesť, že do tejto situácie sa otec

dostal sám, teda zo subjektívnych dôvodov. Posledný pracovný pomer otec so zamestnávateľom ukončil
dohodou po tom, ako sa vrátil z výkonu väzby a trestu a pokiaľ aj mala o jeho prácu záujem firma
zo Žiliny, po zrátaní nákladov nepovažoval ponúkaný zárobok za dostatočný. Naviac otec maloletého
je vlastníkom rodinného domu, spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností a motorového vozidla, ktoré
nepochybne predstavujú reálnu majetkovú hodnotu.

12. Odvolací súd z týchto dôvodov návrhu ( žiadosti) otca na oslobodenie od súdnych poplatkov
nevyhovel a oslobodenie od súdnych poplatkov otcovi maloletého dieťaťa nepriznal.

13. Odvolaním otca maloletého dieťaťa bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých

výrokoch, okrem výrokov o zamietnutí návrhu otca na rozhodnutie o nezhode rodičov o podstatnej veci
súvisiacejsvýkonomrodičovskýchprávapovinností,atovysťahovanímaloletéhodocudzinyaozrušení
neodkladného opatrenia zo dňa 01.07.2016, č.k. 9P/70/2014-360. V týchto výrokoch je rozsudok súdu
prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

14. Súd prvej inštancie v danej veci dostatočne zistil skutkový stav, v súlade s ust. § 191 ods. 1
CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie
posúdil podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v konečnom dôsledku v odvolaním
napadnutej časti aj vecne správne rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu

prvejinštancievnapadnutejčasti,natotopoukazujeanazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudku
dodáva nasledovné ( 387 ods. 2 CSP):

15. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že naposledy o úprave práv a povinností rodičov
k maloletému L. bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.02.2014, č.k.

6P/4/2013-291, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi dieťaťa bola uložená
povinnosť platiť na jeho výživu od 01.01.2013 do 31.08.2013 sumu 95 eur a od 01.09.2013 sumu 125
eur mesačne a zároveň súd rozhodol o povinnosti otca zaplatiť nedoplatok na výživnom vo výške 1 385
eur v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným. Styk k maloletému súd neupravil. Maloletý
mal v tej dobe 6 rokov, navštevoval MŠ, matka mala príjem 410 eur mesačne. U otca maloletého súd

vychádzal v zmysle ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine z priemerného zárobku 624,92 eur, i keď
bol v čase rozhodovania vo väzbe, keďže išlo o úmyselnú trestnú činnosť. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.03.2014.

16. Otec dieťaťa sa podaným návrhom domáhal okrem iného zníženia vyživovacej povinnosti

na maloletého zo sumy 125 eur na sumu 40 eur mesačne od 01.12.2014, pričom tak v návrhu ako aj
v odvolaní proti rozsudku namietal posledné rozhodnutie o určení jeho vyživovacej povinnosti, ktoré
považuje za nedôvodné a žiadal opakovane prehodnotiť jeho celkové pomery, ktoré súd vyhodnocoval
v uvedenom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákon neumožňuje súdu takúto neprípustnú revíziu
predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie ako sa otec nesprávne domáha. Pre rozhodnutie

o návrhu otca ohľadne zníženia jeho vyživovacej povinnosti bolo potrebné skúmať jeho pomery od
právoplatnosti rozhodnutia o určení jeho vyživovacej povinnosti, čo súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí aj správne uskutočnil. Pri skúmaní pomerov súd správne zohľadnil u otca obdobie, v ktorom
bol otec práceneschopný (v čase podania návrhu december 2014 do 31.03.2015) a mal nižší mesačnýpríjem (okolo 480 eur) od príjmu, z ktorého vychádzal ako z príjmu predpokladaného (624,92 eur) a
v zohľadnenom období znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na sumu 95 eur mesačne a
v ostatnom návrh na zníženie výživného zamietol. Súd prvej inštancie v tejto časti správne prihliadol

na spôsob skončenia pracovného pomeru otca u posledného zamestnávateľa, jeho celkový postoj k
skutočnému záujmu o riadne zamestnanie sa aj so zodpovedajúcou výškou mzdy, jeho majetkové
pomery, schopnosti a možnosti a taktiež na odôvodnené potreby maloletého. Ohľadne ostatných
dôvodov odvolací súd poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto
časti.

17. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a
určenie výživného na maloletého zo strany matky, aj v tejto časti považoval odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie za správne. V starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky
(ani zo strany kolízneho opatrovníka), pričom dôvodom na vyhovenie návrhu otca v tejto časti nemôže

iba jeho nesúhlasné stanovisko, že v čase, keď bola matka pracovne v zahraničí, sa o maloletého
starali starí rodičia z matkinej strany a nie on, hoci je biologickým otcom maloletého. Je nepochybné,
že išlo iba o časovo obmedzené obdobie práce matky v zahraničí v minulosti, v trvaní asi 5 týždňov,
počas pracovných dní (bez víkendov). Zotrvanie maloletého v starostlivosti matky je podľa výsledkov
vykonaného dokazovania, s poukazom aj na vykonané znalecké dokazovanie, predovšetkým v záujme

maloletého L..

18. Otec v odvolaní namietal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku. V
dôvodoch odvolania však otec neuviedol, v čom považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti

za nesprávne, resp. čo namieta. Uviedol len, že požaduje úpravu styku s maloletým v nepárny týždeň v
roku. Odvolací súd nepovažoval odvolanie otca v tejto časti za dôvodné. Súdom prvej inštancie určený
rozsah styku umožní otcovi rozvíjanie svojho vzťahu s maloletým a je irelevantné, či je styk upravený na
párny alebo nepárny týždeň ( resp. obdobie počas všetkých prázdnin v párny alebo nepárny rok).

19. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne rozhodol v zmysle ust. § 54, § 55
CMP aj o povinnosti každého z rodičov zaplatiť štátu náhradu trov vo výške 50%. Rozhodnutie vo
veci (ohľadne návrhu na úpravu styku) nepochybne záviselo od znaleckého dokazovania a toto bolo
vykonané v záujme oboch rodičov. Je preto dôvodné, aby sa obaja rodičia podieľali na náhrade trov,
ktoré štátu vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých
častiach ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a

vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.