Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/150/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713202987
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713202987.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,
so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
C., R.. Y. XXX, 2/ G. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R.. Y. XXX, o zaplatenie 2 826,60 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 18.11.2014 č.k. 20C/133/2014-72 takto

jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným dňa 7.3.2013 sa navrhovateľ
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporcom uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
2 826,60 eur spolu s príslušenstvom.

3. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že v zmysle zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X
XX bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa

30.5.2006, na základe ktorej navrhovateľ odporcom poskytol mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39
eur, ktorý sa odporcovia zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať splátkami vo výške 20,75 eur,
vrátane úroku mimoriadneho medziúveru vo výške 7,49 % ročne a do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa
odporcovia zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 16,60 eur.
Po pridelení cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia zaviazali splácať stavebný
úver, vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04

eur. Nakoľko odporcovia si svoju povinnosť neplnili, dňa 10.12.2012 navrhovateľ od uzavretej zmluvy
odstúpil a žiadal vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov.

4. V skrátenom konaní súd dňa 15.5.2013 vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu
vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podali odporcovia odpor, v ktorom uznali porušenie
zmluvy, avšak požiadali opätovne o plnenie dlhu v splátkach. Súčasne namietali priznané príslušenstvo

vo forme úroku z omeškania.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise z
čoho zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 30.5.2006 uzavreli účastníci zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej

navrhovateľ odporcom poskytol mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eur, ktorý sa odporcovia
zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať splátkami vo výške 20,75 eur, vrátane úroku mimoriadnehomedziúveru vo výške 7,49 % ročne a do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa odporcovia zaviazali vkladať
na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 16,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy
zo zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia zaviazali splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo výške

4,70 % ročne, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. Nakoľko odporcovia si
svoju povinnosť neplnili, dňa 10.12.2012 navrhovateľ od uzavretej zmluvy odstúpil a žiadal vrátenie
poskytnutýchúverovýchprostriedkov.Zošpecifikáciežalovanejsumyvyplýva,žeodporcoviavprospech
navrhovateľa vykonali úhradu v celkovej výške 2 455,12 eur, pričom s uvedenej sumy navrhovateľ na
istinu započítal minimum a z jednotlivých vkladov si účtoval úroky za úver. Odporcovia s podaným

návrhom nesúhlasili žiadali žalobu zamietnuť. V prípade priznania nároku žiadali o poskytnutie možnosti
plnenia dlhu v splátkach.

7. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 504 Obchodného
zákonníka, § 303 Obchodného zákonníka a § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka a dospel k
nasledovným záverom.

8. S ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že nárok
navrhovateľa nie je ani čiastočne oprávnený, odôvodnený a nie je možné mu vyhovieť.

9. Je nepochybné, že odporcovia v prospech navrhovateľa, podľa ním dodaného výpisu z účtu, uhradili

sumu 2 455,12 eur, z ktorých väčšina bola navrhovateľom započítaná na úroky (zo splátky 20,75 eur
navrhovateľ sumu 20,72 eur započítal na úroky za úver a len 0,03 eur započítal na úhradu istiny). Podľa
názoru súdu nie je takýto postup správny a zákonný a je evidentne v rozpore zo zásadami ochrany práv
spotrebiteľa a dobrými mravmi, nakoľko neumožňuje dlžníkovi zastaviť úročenie nároku splatením istiny,
ale naopak umožňuje navrhovateľovi nekonečne nakladať s vkladmi dlžníka bez toho aby mal dlžník

reálnu šancu sa záväzku zbaviť. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa zamietol.

· trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko odporcom žiadne trovy konania
nevznikli, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je absolútne
nesprávne. Súd prvého stupňa dospel podľa jeho názoru k nesprávnym zisteniam a v konaní boli
predložené všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie v prospech žalobcu. Vytýka súdu prvého stupňa,
že neaplikoval všetky potrebné právne predpisy na právny vzťah vzniknutý z úverovej zmluvy. Súd

prvého stupňa mal vo veci aplikovať zákon č. 310/1992 Zb., nakoľko podmienky stavebného sporenia
aj následného poskytovania stavebných úverov Stavebnou sporiteľňou sú upravené v tomto predpise.
Žalobca zdôraznil, že v konaní poukazoval na to, že na základe uzatvorenej úverovej zmluvy poskytol
žalovaným medziúver vo výške 3.319,39 eur. Žalovaní sa medziúver zaviazali splácať podľa zmluvne
dohodnutých podmienok. Na základe úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali do pridelenia cieľovej sumy

zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky za poskytnutý medziúver v sadzbe 7,49 %, pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 20,75 eur a zároveň na konto sporenia do pridelenia cieľovej sumy
vkladať mesačné vklady vo výške minimálne 16,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení a pri dodržaní všetkých podmienok medziúver sa zmení na stavebný úver, ktorého výška sa
bude rovnať rozdielu medzi nasporenou sumou a stavom medziúveru ku dňu pridelenia. Tento stavebný

úver sa následne žalovaní zaviazali splácať vrátane úrokov vo výške 4,70 % pravidelnými mesačnými
splátkamivovýške29,04eur.Ztohovyplýva,žedoprideleniacieľovejsumyzmluvyostavebnomsporení
žalovaní na konto medziúveru splácali iba úroky za poskytnutý medziúver, pričom na konto sporenia
vkladali vklady za účelom nasporenia dostatočnej sumy potrebnej na pridelenie a zmenu medziúveru
na stavebný úver.

11. Odvolateľ ďalej uviedol, že výška vkladu 16,16 Eur bola zmluvne dohodnutá ako minimálna výška
vkladu,žalovanýmničnebránilovkladaťvyššievkladyanastoliťtaksumupotrebnúnaprideleniecieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení a na skoršie splatenie úveru rýchlejšie. Tvrdenie súdu, že žalobcovi
bolo umožnené nekonečne nakladať s vkladmi žalovaným bez toho, aby mali žalovaní reálnu šancu

sa dlhu zbaviť sa nezakladá na pravde, ale vychádza z nedostatočne vykonaného dokazovania a
nesprávneho zistenia skutkového stavu. Práve žalovaní mohli ovplyvniť rýchlosť splatenia úveru a to
v závislosti od ich vkladov na konto sporenia. K prideleniu cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
nedošlo, nakoľko žalovaní nesplnili podmienky. Naopak, prišlo z ich strany k porušeniu podmienok, zdôvodu z čoho sa stal splatným celý dlh. Nasporená suma na konte sporenia bola ku dňu odstúpenia
od zmluvy použitá na úhradu a zníženie istiny úveru. V zmysle uvedeného je nepochybné, že sa
súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi, nesprávne zistil skutkový stav

a nedostatočne vec posúdil po právnej stránke. Odôvodnenie napádaného rozsudku rovnako podľa
názoru odvolateľa nezodpovedá zákonným požiadavkám.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Treba prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie svoj záver o možnosti žalobcu nekonečne
nakladať s vkladmi dlžníka bez toho, aby mal dlžník reálnu šancu sa záväzku zbaviť náležitým spôsobom
neodôvodnil, nedostatočne sa vyporiadal s predloženými dôkazmi, nesprávne zistil skutkový stav a
nedostatočne vec posúdil po právnej stránke.

14. Je však zrejmé, že súd prvého stupňa vec neposúdil právne aj s ohľadom na existenciu zákona č.
310/1992Zb.vzneníplatnomk30.5.2006ostavebnomsporení,ktorývosvojichustanoveniachupravuje
okrem iného podmienky stavebného sporenia, zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom
úvere. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

15. Súd prvého stupňa následne aj v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 310/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov posúdil platnosť tejto zmluvy. Žalobca v tejto súvislosti v priebehu konania
poukazoval na to, že žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení

splácať na konto medziúveru úroky za poskytnutý úver a zároveň vkladať na konto sporenia pravidelné
vklady za účelom nasporenia sumy potrebnej na pridelenie cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa medziúver a sporenie zúčtovali a vzniklo
konto stavebného úveru. Stavebný úver sa pritom rovná rozdielu medzi nasporenou sumou na konte
sporenia v momente pridelenia a stavu medziúveru v danom okamihu. Všetky vklady na konto sporenia

teda boli určené na nasporenie sumy, vklady na konto medziúveru zase na úhradu úrokov.

16. Po posúdení obsahu tejto zmluvy v prípade ustálenia jej platnosti sa súd prvého stupňa bude musieť
vyporiadať aj s úkonom žalobcu, ktorý od uzatvorenej zmluvy odstúpil listom z 10.12.2012 v súlade s čl.
VI. a VII. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,

že právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom
zákonníku. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle
oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe
účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je

právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

17. Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa
výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne
významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. V prípade posudzovania inštitútu odstúpenia žalobcu od uzatvorenej zmluvy súd prvého stupňa
musí mať zrejmé z čoho konkrétne pozostáva uplatňovaná istina v danom konaní, keďže odstúpením
od uzatvorenej zmluvy sa zmluva zrušuje a zo zrušenej zmluvy môže vzniknúť žalobcovi právo domáhať
sa voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V takom prípade je teda možné žiadať vydať len poskytnuté plnenie bez

akéhokoľvek príslušenstva (napr. úroky, poplatky a pod.).19. Odvolací súd so zreteľom na všetky uvádzané dôvody, najmä však úplnú nepreskúmateľnosť záveru
súduprvejinštancie,ktorýbolzákladomprejehorozhodnutienapadnutýrozsudokzrušilpostupompodľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).