Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712206255
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712206255.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa GENERAL FACTORING,
a. s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený HMG LEGAL, s. r. o., so
sídlom Štefanoviča 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, v mene ktorej koná Mgr. Ján Gajan, advokát,
proti odporcovi T. V., nar. X. Y. XXXX, naposledy bytom S. XX/XX, XXX XX L., zastúpený opatrovníčkou
Danielou Ťažkou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Brezno, za účasti vedľajšieho účastníka na

strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5,
080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Janka
Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 2 552,97 Eur s príslušenstvom o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/218/2013-268 z 21. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v plnom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny
2 552,97 Eur s 18,4 % úrokom ročne zo sumy 1 434,89 Eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia a 9 %
úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2 026,98 Eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia len z dôvodu dôvodne
vznesenej námietky premlčania vedľajším účastníkom na strane odporcu. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, že zmluvu o splátkovom úvere č. 0403071372 zo dňa 13. 12. 2006 uzatvorenú medzi právnym
predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou, a. s. a odporcom považuje za spotrebiteľskú

zmluvu podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, ktorá v zmysle § 53 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nemôže obsahovať neprijateľné
podmienky,t.j.ustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku v zmysle uvedených zákonných ustanovení
považoval aj podmienku o uplatnení Obchodného zákonníka aj vo vzťahu k premlčaniu, pretože
s uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia štvorročná premlčacia doba v porovnaní s

Občianskym zákonníkom, ktorý ustanovuje v § 101 trojročnú premlčaciu dobu. Námietku premlčania
vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcu posúdil podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2, 101 a
111 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že premlčacia doba uplynula ešte pred podaním návrhu
navrhovateľom na súd. K tomuto záveru dospel na základe listinných dôkazov priložených k návrhu, z
ktorých vyčítal, že právny predchodca navrhovateľa zosplatnil úver v zmysle všeobecných obchodných
podmienok ku dňu 12. septembra 2008. Navrhovateľovi bola pohľadávka z úverovej zmluvy postúpená

až zmluvou o postúpení pohľadávok z 21. 12. 2010. Prvýkrát sa v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka
mohloprávovykonaťuž13.septembra2008,nasledujúcideňpovyhlásenísplatnostiúveru.Navrhovateľ
doručil návrh na súd až 19. apríla 2012. Argumentáciu navrhovateľa proti námietke premlčania, že
zosplatnenie úveru je nutné viazať až na výzvu navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky zo dňa 17.
februára 2011, ktorou bol odporca vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy odmietol okresný súd s tým,
že z tejto výzvy žiadnym spôsobom nevyplýva ako následok nezaplatenia tam uvedenej dlžnej sumy

zosplatnenie úveru. Výzva navrhovateľa obsahuje len údaj o aktuálnej výške záväzku odporcu, ktorú
je tento povinný zaplatiť, ale neobsahuje údaj o čase, do ktorého má dlžník svoj záväzok uhradiť.Vo výzve uvedenú sumu už bolo možné ustáliť z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok medzi
pôvodným veriteľom a navrhovateľom po pripočítaní riadneho úroku a úroku z omeškania ku dňu 18.
februára 2011. Keďže návrh bol zamietnutý z dôvodu premlčania, nezaoberal sa už vecným posúdením

uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva. Odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči
navrhovateľovi,alesiichneuplatnil.Vedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcupriznalprávonanáhradu
trov konania s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s.
p.) a ich výšku v dôvodoch rozhodnutia vyčíslil.

Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním navrhovateľ. Okresnému súdu vytýkal, že jeho postupom
bola navrhovateľovi ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, že na základe
vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tvrdil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/,
d/ a f/ O. s. p.). Nesúhlasil so záverom súdu, že splatnosť úveru nastáva už 12. septembra 2008.

Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz preukazujúci mimoriadnu splatnosť úveru výzvu na zaplatenie
zo dňa 17. februára 2011 obsahujúcu informáciu nielen o výške záväzku, ale aj o tom, že sa úver
stal splatným. Súd z navrhovateľom predložených listín vyvodil absolútne nesprávne skutkové zistenia.
Na to, aby mohlo dôjsť k účinkom zosplatnenia úveru je potrebné, aby prejav vôle veriteľa, obsahom
ktorého je zosplatnenie úveru, vyhlásenie mimoriadne splatnosti, výpoveď zmluvy alebo odstúpenie od

zmluvy bol preukázateľne doručený dlžníkovi, resp. aspoň odoslaný na adresu dlžníka, ale k takémuto
úkonu zo strany pôvodného veriteľa, ktorým by zosplatnil úver dňa 12. augusta 2008 nedošlo a preto
účinky zosplatnenia úveru nemohli nastať. Údaj o splatnosti uvedený v prílohe k zmluve o postúpení
pohľadávky obsahuje výlučne internú a technickú informáciu, nie údaj o právnom stave pohľadávky.
Prvostupňový súd v rámci konania ani nezisťoval, či odporcovi bolo doručené oznámenie pôvodného

veriteľa o predčasnej splatnosti úveru. U právneho predchodcu navrhovateľa súd nezisťoval, či k
takémuto vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo, k otázke zosplatnenia úveru nevykonal okresný súd
žiadny dôkaz. Otázka splatnosti úveru nebola v konaní spoľahlivo vyriešená a zostala spornou. Vadným
postupom zo strany súdu, keď nepostupoval podľa § 118 ods. 2 O. s. p. (neuviedol, že právne významná
skutočnosť, t. j. otázka splatnosti úveru je spornou) bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred

súdom.
Okresný súd posúdil úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľský charakter zmluvy ale
neznamená, že úverová zmluva stráca svoj obchodnoprávny charakter. Záväzok odporcu vzhľadom na
jeho povahu podliehal ustanoveniu § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník
ako lex generalis v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa aplikuje len na tie právne

vzťahy, ktoré obchodným zákonníkom upravené nie sú. Navrhovateľ nesúhlasí s aplikáciou premlčacej
doby v trvaní troch rokov podľa Občianskeho zákonníka. Až od 01. 01. 2008 je spotrebiteľskou zmluvou
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V nadväznosti na
uvedené, právne relevantnou skutočnosť je okamih uzavretia zmluvy, t. j. dátum 13. 12. 2006. V prípade
aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah by išlo o neprípustnú retroaktivitu,

kedy nová právna úprava mení sám vznik určitého právneho vzťahu alebo následky právneho vzťahu,
ktoré nastali pred dňom jeho účinnosti. Na právny vzťah v súdenej veci je potrebné aplikovať režim
Obchodného zákonníka na základe zákona, nie na základe dohodnutej zmluvnej podmienky. Žiadne
zákonné ustanovenie zabezpečujúce ochranu spotrebiteľa a to ani ustanovenie § 54 Občianskeho
zákonníka nezakladá možnosť voľby, resp. výberu toho právneho režimu, ktorý je pre spotrebiteľa v tom

ktorom prípade alebo momente priaznivejší. K takémuto záveru dospeli aj všeobecné súdy Slovenskej
republiky v rozhodnutiach vydaných v období rokov 2012, 2013 do apríla 2014, na ktoré v odvolaní
poukazuje. Prvostupňový súd mal námietku premlčania posúdiť podľa ustanovenia § 397 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná a jej plynutie počítať od 17. februára 2011, kedy
nastala splatnosť úveru. Pri správnom právnom posúdení a aplikácii premlčacej doby v trvaní štyroch

rokov podľa Obchodného zákonníka by súd dospel k názoru, že uplatnená pohľadávka premlčaná nie.
Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu
trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril len vedľajší účastník na strane odporcu. Rozhodnutie

prvostupňového súdu označil za vecne správne po stránke právnej i skutkovej. Navrhovateľ vo svojom
odvolaní sa usiluje presadiť teóriu absolútneho obchodu a použitie Obchodného zákonníka na právny
vzťah s odporcom, ale jeho názor za stavu súčasného právneho vývoja považuje vedľajší účastník
za prekonaný. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že ku dňu uzavretia úverovej zmluvy právnaúprava spotrebiteľských zmlúv na úverovú zmluvu odporcu nedopadala. Definíciu spotrebiteľskej zmluvy
aj v tom čase upravoval § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle
tohto zákonného ustanovenia sa za spotrebiteľskú zmluvu považovali aj zmluvy uzatvorené podľa

Obchodného zákonníka. Úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa je úverom podľa §
1 a nasledujúce zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou a preto je na predmetnú vec potrebné aplikovať špeciálne ustanovenia predpisov
spotrebiteľského práva a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení je potrebné
právny vzťah posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 06. 2013, ktorým bolo vyslovené, že aplikácia
Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský úverový vzťah je ústavne konformná a nie je spôsobilá
spochybniť ústavnú udržateľnosť daného záveru. Vo veci, o ktorej konal ústavný súd sa jednalo o právny
vzťah zo stavebného úveru vylúčeného z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 10. 06. 2010.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v celom
rozsahu a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie považujúc odvolanie navrhovateľa za dôvodné.

Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen 19. apríla 2012 si

navrhovateľ pôvodne uplatňoval zaplatenie sumy 3 422,24 Eur spolu s úrokom vo výške 18,40 % p. a. z
istiny2026,98Eurod22.12.2010dozaplatenia,úrokzomeškaniavovýške9,25%p.a.zistiny2026,98
Eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že právny predchodca navrhovateľa
Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava a odporca uzavreli dňa 13. 12. 2006 zmluvu o splátkovom úvere
č. 0403071372, ktorý mal odporca splatiť dohodnutými splátkami v období od 20. januára 2007 do 20.

11. 2011. Odporca podmienky splácania úveru nedodržal a úver nesplatil ani do dňa konečnej splatnosti
20. 11. 2011. Pôvodný veriteľ ku dňu 21. 12. 2010 postúpil na navrhovateľ svoju pohľadávku v celkovej
výške 3 422,24 Eur, z čoho istina po splatnosti predstavuje sumu 2 026,98 Eur, úroky 869,27 Eur a úroky
z omeškania 525,99 Eur. Istinu 2 026,98 Eur navrhovateľ naďalej úročil úrokom vo výške 18,40 % p. a.
a zákonným úrokom z omeškania 9,25 % p. a.. K návrhu doložil navrhovateľ kópiu zmluvy o postúpení

pohľadávok uzatvorenú dňa 21. 12. 2010 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48,
Bratislava a postupníkom GENERAL FACTORING, a. s., Košická 56, Bratislava spolu s časťou prílohy
1 identifikujúcej pohľadávku voči odporcovi (č. l. 22 spisu). Po komunikácii navrhovateľa s okresným
súdom v zmysle § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku o tom, ktorú časť uplatňovanej pohľadávky
považuje súd za zjavne rozpornú s právnymi predpismi, v písomnom podaní z 26. 06. 2012 na č. l. 74

spisu navrhovateľ uviedol, že čistá nesplatená suma úveru bez úrokov a poplatkov predstavuje 1 434,89
Eur, k tomu pristupujú riadne úroky vo výške 548,27 Eur a poplatky za správu úveru vo výške 43,82
Eur, čo preukazuje predloženými výpismi z úveru č. 0403071372 vyhotovenými Slovenskou sporiteľňou,
a. s.. Zároveň vzal čiastočne späť návrh o zaplatenie úrokov vo výške 869,27 Eur s odôvodnením, že
ich zaúčtovanie bolo zrejme chybou právneho predchodcu navrhovateľa a upravil aj výšku žiadaného

úroku z omeškania z 9,25 % ročne z istiny 2 026,98 Eur na 9 % ročne z istiny 2 026,98 Eur od 22. 12.
2010 do zaplatenia. Navrhovateľom predložené výpisy z úverového účtu č. 0403071372 na č. l. 76 až
85 sa týkajú účtovného obdobia od 13. 12. 2006, kedy odporca čerpal bezhotovostný úver až do 12.
11. 2011, z ktorého sa javí, že právny predchodca navrhovateľa predpisoval úroky z úveru a úroky z
omeškaniaodporcoviaždopostúpeniapohľadávkynavrhovateľovi,pretoženastr.79spisujepridátume

21. 12. 2010 (čo je deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a
navrhovateľom), uvedené v riadku: Odpis istiny 2 026,98 Eur, Odpis riadnych úrokov 869,27 Eur a Odpis
úrokov z omeškania 525,99 Eur. Výška istiny na č. l. 79 spisu sa zhoduje s výškou istiny uvádzanej v
prílohe 1 k zmluve o postúpení pohľadávok na č. l. 22 spisu, kde je suma 2 026,98 Eur označená ako:
Istina do splatnosti. V ďalšom stĺpci označenom ako „Splatnosť“ je uvedený dátum 12. septembra 2008,

ktorý okresný súd považoval za dátum zosplatnenia úveru. K záveru o zosplatnení úveru Slovenskou
sporiteľňou, a. s. práve ku dňu 12. septembra 2008 dospel okresný súd len na základe fotokópie listiny
doloženej navrhovateľovi žurnalizovanej na strane 22 spisu.

Navrhovateľ doložil súdu aj kópiu zmluvy o splátkovom úvere č. 0403071372 uzavretej 13. 12. 2006

medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava a odporcom, z ktorej vyplýva výška úveru 1 493,72
Eur, ktorý mal odporca splácať v mesačných splátkach v období od 20. januára 2007 do 20. 11. 2011
označeného ako dátum konečnej splatnosti úveru. V zmluve o splátkovom úvere z 13. decembra 2006
je odkaz na úverové podmienky a všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú bližšie upravovať vzťahymedzi účastníkmi. Všeobecné obchodné podmienky tvoriace súčasť spisu od č. l. 200 po č. l. 229 v bode
7.3. Splácanie úveru upravujú, akým spôsobom je možné splácať úver a v bode 7.6. Prípady porušenia
zakotvujú právo banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo

zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, tiež aj vypovedať zmluvu
o úvere alebo od nej odstúpiť s tým, že účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej
lehoty dňom jej doručenia klientovi. Po tom, ako boli prvostupňovému súdu doručené tieto listiny okresný
súd 1. augusta 2012 opätovne vyzval navrhovateľa, aby oznámil, či súhlasí s vydaním platobného
rozkazu v znení: Odporca je navrhovateľovi povinný zaplatiť sumu 2 552,97 Eur s úrokmi vo výške 18,4

% ročne zo sumy 1 434,89 Eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2 026,98 Eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia s vysvetlením, že riadnym úrokom je možné
úročiť len nesplatenú istinu úveru 1 434,89 Eur, nie aj vyčíslené riadne úroky, na čo navrhovateľ reagoval
súhlasnou odpoveďou a okresný súd v tomto znení aj platobný rozkaz pod č. k. 23Ro/79/2012-89 zo 16.
augusta 2012 vydal. Platobný rozkaz však nebol doručiteľný odporcovi pre jeho neznámy pobyt, preto
okresný súd zrušil platobný rozkaz uznesením č. k. 23Ro/79/2012-105 zo 6. septembra 2013.

Dňa 13. 11. 2013 oznámil vedľajší účastník na strane odporcu Okresnému súdu Zvolen, že vstupuje do
konania. V písomnom podaní z 8. apríla 2014 vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu námietku
premlčania. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo doručené navrhovateľovi, ktorý v odpovedi na toto
vyjadrenie z 24. 04. 2014 na č. l. 124-126 spisu vysvetľoval, z čoho pozostávala pohľadávka pôvodného

veriteľa, ktorá bola ku dňu 21. 12. 2010 postúpená navrhovateľovi. V tomto podaní oznamoval, že prvú
úhradu splátky úveru realizoval odporca dňa 20. januára 2007 vo výške 41,06 Eur, druhú a zároveň aj
poslednú uskutočnil 20. februára 2007 tiež vo výške 41,06 Eur. Navrhovateľ v tomto podaní vysvetľoval
aj spôsob úročenia pohľadávky a účtovania poplatkov za obdobie aj po postúpení pohľadávky na
navrhovateľa a k námietke premlčania na str. 125 výslovne uviedol, že navrhovateľ plnou mocou zo

dňa 01. 01. 2011 splnomocnil na mimosúdne riešenie pohľadávok, t. j. na predžalobnú komunikáciu
s dlžníkmi smerujúcu k vymoženiu pohľadávok vrátene odprávnenia odstupovať od zmlúv, resp. na
vyhlasovanie mimoriadnej splatnosti spoločnosť Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom Košická 56, Bratislava,
ktorá zaslala odporcovi výzvu na zaplatenie zo dňa 17. februára 2011, v ktorej poskytla informáciu o
aktuálnom zostatku záväzku ako aj o tom, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa stal splatným a

tvrdil, že práve na základe tejto výzvy bol úver zosplatnený. Pojednávania nariadeného na deň 21. 10.
2014 sa nezúčastnil žiaden z účastníkov ani ich zástupcovia a ani opatrovníčka odporcu. Okresný súd
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov podľa § 129 O. s. p. prečítal listiny predkladané
účastníkmi ako dôkazy a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je umožniť každému bez
akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať
a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový
stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery

nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces.

Navrhovateľ v odvolaní okrem iného prvostupňovému súdu vytýka, že nedodržaním postupu podľa §
118 ods. 2 O. s. p. odňal navrhovateľovi právo konať pred súdom.

Podľa § 118 ods. 1, 2 O. s. p. po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy
a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania. Po vykonaní úkonov
podľa ods. 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné

skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd
nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Zo znenia zákonného ustanovenia § 118 ods. 1, 2 O. s. p. je zrejmé, že povinnosť súdu informovať
účastníkov, ktoré právne významné skutkové tvrdenia považuje za zhodné a ktoré zostali sporné,

ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli, sa
viaže k prejednaniu veci na pojednávaní. Z tohto ustanovenia nevyplýva súdu povinnosť informovať
neprítomného účastníka na pojednávaní písomne o skutočnostiach uvedených v § 118 ods. 2 O. s.
p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája 2013 uviedol,že prípadné porušenie ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p. nemá za následok odňatie možnosti
účastníkovi konať pred súdom z dôvodu, že porušenie tohto zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom
nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,

vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne.
Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p. zo strany súdu možno hodnotiť len ako tzv. inú
vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O. s. p. odôvodniť (§ 241 ods. 2
písm. b/ - konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).

Ustanovenie § 212 ods. 3 O. s. p. je zhodné s ustanovením § 241 ods. 2 písm. b) O. s. p.. Ustanovenie
§ 212 ods. 3 O. s. p. prikazuje odvolaciemu súdu na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadať,
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ svoje práva účastníka označovať a navrhovať dôkazy využíval.
Na každú výzvu súdu ohľadne nejasností návrhu a predmetu konania a na každé písomné podanie,
vrátane námietky premlčania vznesenej vedľajším účastníkom na strane odporcu primerane reagoval.

Súdu predložil aj dôkazy, ktorým preukazoval zosplatnenie pohľadávky voči odporcovi. Okresný súd
zosplatnenie pohľadávky právnym predchodcom navrhovateľa vyvodil z fotokópie listiny, ktorej význam,
dôvod vyhotovenia a jej skutočný obsah nemohol poznať, pretože v tomto smere nevykonal žiadne
dôkazy. Dôkazné prostriedky, na základe ktorých získava súd poznatky sú príkladmo vymenované v §
125 O. s. p.. Medzi nimi sa uvádzajú aj správy a vyjadrenia orgánov, ktoré si mohol okresný súd vyžiadať.

Jednoduchým dopytom na postupcu pohľadávky (pôvodného veriteľa) mohol zistiť, či Slovenská
sporiteľňa, a. s. v zmysle všeobecných obchodných podmienok na č. l. 217 spisu vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru, či zmluvu o úvere vypovedala alebo od nej odstúpila. Navrhovateľ oprávnene namieta,
že len na základe fotokópie časti prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok nemohol okresný súd
dospieť k záveru o zosplatnení pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a. s. vo vzťahu k odporcovi a pokiaľ

na zosplatnenie pohľadávky pôvodným veriteľom nevykonal žiadny dôkaz, jeho skutkové zistenia pre
správnerozhodnutievovecinemôžubyťpostačujúce,čomalozanásledoknesprávneprávneposúdenie
veci v otázke premlčania nároku. Pre riadne zistenie skutkového stavu je potrebné urobiť dopyt na
Slovenskú sporiteľňu, a. s., či využila oprávnenia banky vyplývajúce jej zo všeobecných obchodných
podmienok pre prípad porušenia povinnosti dlžníka, či navrhovateľovi postúpila splatnú alebo nesplatnú

pohľadávku, v akej výške a z čoho pozostávala. Od Slovenskej sporiteľne, a. s. je potrebné žiadať
vysvetlenie k druhu a výške postupovanej pohľadávky aj vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa na č. l. 74
- 75 spisu o tvrdenom omyle postupcu pri vyčíslení postupovanej pohľadávky. V závislosti od výsledkov
dokazovania posúdi znovu okresný súd námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane
odporcu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Za správny považuje odvolací súd názor okresného súdu, že zmluva o úvere uzavretá medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 13. 12. 2006 spĺňa podmienky spotrebiteľskej zmluvy
vymedzené v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
tejto zmluvy. Znamená to, že napriek tomu, že zmluva o úvere je podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm.

d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, napĺňa táto zmluva znaky spotrebiteľskej zmluvy
podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy z dôvodu,
že na jednej strane vystupoval dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zo zmluvy o úvere
nevyplýva, že by odporca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Navrhovateľ v odvolaní poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré posúdili
zmluvy o úvere uzavreté so spotrebiteľmi podľa ustanovení Obchodného zákonníka, vrátane námietky
premlčania.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pod pojmom
„stav rozhodujúci v čase vyhlásenia rozsudku“ je potrebné rozumieť nielen skutkový, ale aj právny stav.
Rozsudok okresného súdu bol vyhlásený 21. októbra 2014, teda pred nadobudnutím účinnosti článkuII. bod 1 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzavretých na diaľku, ktorým
sa do § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vsunula veta „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy Obchodného práva“.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. apríla 2015 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

Súdy Slovenskej republiky rozhodujúc o nárokoch zo zmluvy o úvere pred 1. aprílom 2015 posudzovali
nároky veriteľom rozdielne. Časť zastávala názor, že pri úverovej zmluve je potrebné aj premlčanie

nárokov vzhľadom na komplexnú úpravu premlčania v Obchodnom zákonníku a z dôvodu, že
ustanovenia o premlčaní nie sú tými ustanoveniami zákona, ktoré majú byť na prospech spotrebiteľa
posudzovať podľa Obchodného zákonníka (napr. Krajský súd Banská Bystrica vo veci sp. zn.
14Co/163/2013, Krajský súd v Trnave vo veci sp. zn. 24Co/117/2013, Krajský súd v Bratislave vo veci
sp. zn. 5Co/293/2012), ale vyskytli sa aj opačné názory napríklad, že rozhodnutie Krajského súdu

Prešov vo veci 6Co/81/2012, v ktorej odvolací súd nárok na zaplatenie dlžnej sumy z úverovej zmluvy
uzavretej s Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom a spotrebiteľom ako dlžníkom aplikoval
na námietku premlčania ustanovenia Občianskeho zákonníka. V sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu
odvolacieho súdu sťažovateľ vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. I.
ÚS 402/2013 namietal, že Krajský súd v Prešove neprípustne retroaktívne aplikoval ustanovenia §

54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nesprávnym, ústavne nekonformným výkladom porušil základné
právosťažovateľanasúdnuochranu.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikycitujúcodôvodnenierozhodnutia
Krajského súdu v Prešove z akého dôvodu je potrebné úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného
zákonníka v otázke premlčania nárokov posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka konštatoval,
že argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov

krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo
v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou,
či nedostatočne odôvodnený.

Odvolaciemu súdu je známy spôsob, akým sa do vládneho návrhu zákona č. 102/2014 Z. z. vsunul

text poslednej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva (pozri spoločnú správu výborov Národnej rady
Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, alebo zmluvy uzavretej mimo

prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní) a
úmysel zákonodarcu priamo vyplýva z odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu: „Bude sa vždy preferovať
OZ, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim
mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka - OZ aj pri posudzovaní otázky premlčania, otázky
úpravy určenia zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne“. Zaradenie tohto textu do Občianskeho

zákonníka s dosahom na všetky absolútne obchodnoprávne vzťahy chápe odvolací súd ako snahu o
odstránenie rozdielnosti v posudzovaní spotrebiteľských zmlúv podriadených Obchodnému zákonníku
všeobecnými súdmi normatívnou úpravou - § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1. apríla 2015. Povinnosť
aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. apríla 2015 aj na
právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 2015 súdy Slovenskej republiky rešpektujú, napríklad Krajský

súd v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 17Co/997/2014, 17Co/468/2014, Krajský súd v Prešove vo veci
sp. zn. 9Co/59/2014, Krajský súd Bratislava vo veci sp. zn. 5Co/349/2012.

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Odvolací súd považuje za potrebné upozorniť okresný súd, že od posledného šetrenia o súčasnom
bydlisku odporcu lustráciou v Registri obyvateľov na č. l. 104 spisu uplynul veľmi dlhý čas. Je potrebné
nanovo skúmať, či u odporcu nie sú známe údaje, na základe ktorých by bol zistiteľný jeho pobytalebo zamestnanie, prípadne rodinní príslušníci, blízke osoby, ktoré by ho v konaní namiesto tajomníčky
Okresného súdu Brezno zastupovali.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.