Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010138
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3512010138.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému Z.. H. U., nar. XX.X.XXXX
v J., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods.3 Tr.zák., o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa 21.1.2015, sp. zn. 2T/64/2012, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 26.5.2016 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa 21.1.2015, sp. zn.
2T/64/2012 bol obžalovaný Z.. H. U. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv/86/2011 zo dňa 03.04.2012, doručenej súdu dňa
05.04.2012 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277

ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako konateľ daňového subjektu FISO,
s.r.o., so sídlom 906 15 Košariská č. 269, IČO: 31 421 377, ako platiteľ povinného sociálneho poistenia
(nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, invalidné
poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie do rezervného
fondu solidarity), zadržal a neodviedol v mesiaci február 2008 poistné za 164 zamestnancov vo výške
383.836,- Sk, splatné dňa 31.3.2008, hoci mal dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu, v mesiaci

júl 2008 poistné za 163 zamestnancov vo výške 328.312,- Sk, splatné dňa 31.8.2008, hoci mal k
31.8.2008 zostatok peňažných prostriedkov na účtoch vo výške 31.463,67 Sk, v mesiaci október 2008
poistné za 149 zamestnancov vo výške 372.812,- Sk, splatné dňa 30.11.2008, hoci mal k 30.11.2008
zostatok peňažných prostriedkov na účtoch vo výške 32.471,29 Sk, v mesiaci december 2008 poistné
za 148 zamestnancov vo výške 11.017,09 Eur, splatné dňa 31.01.2009, hoci mal k 31.01.2009 zostatok
peňažných prostriedkov na účtoch a v pokladni vo výške 1.146,41 Eur, v mesiaci január 2009 poistné

za 149 zamestnancov vo výške 11.712,30 Eur, splatné dňa 28.02.2009, hoci mal k 28.02.2009 zostatok
peňažných prostriedkov na účtoch a v pokladni vo výške 7.693,05 Eur, v mesiaci február 2009 poistné
za 149 zamestnancov vo výške 11.288,70 Eur, splatné dňa 31.03.2009, hoci mal k 31.03.2009 zostatok
peňažných prostriedkov na účtoch a v pokladni vo výške 4.501,96 Eur, v mesiaci marec 2009 poistné
za 149 zamestnancov vo výške 10.384,40 Eur, splatné dňa 30.04.2009, hoci mal k 30.04.2009 zostatok
peňažných prostriedkov na účtoch a v pokladni vo výške 4.460,55 Eur a v mesiaci apríl 2009 poistné

za 139 zamestnancov vo výške 9.551,80 Eur, splatné dňa 31.05.2009, hoci mal k 31.05.2009 zostatok
peňažných prostriedkov na účtoch a v pokladni vo výške 996,31 Eur, teda zadržal a neodviedol v
predmetnom období povinné sociálne poistenie v zmysle zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov vo výške 89.967,90 Eur, pričom spoločnosť FISO, s. r. o., v čase splatnosti
poistenia disponovala finančnými prostriedkami vo výške 33.661,04 Eur, pretože skutok nie je trestným
činom.Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním
okresný prokurátor v neprospech obžalovaného. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že
sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v hodnotení jednotlivých dôkazov, ktoré podľa

názoru prokurátora dostatočne preukazujú vinu obžalovaného. Predovšetkým poukázal na to, že boli
preukázané dokazovaním všetky formálne znaky žalovaného zločinu, pričom výpoveď obžalovaného
bola vyvrátená výpoveďou znalkyne z odboru ekonómie a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo Z.. G. X.. Z výpovedí svedkýň H. X. a G. U. vyplýva subjektívna stránka trestného činu a
tiež časť objektívnej stránky v podobe úmyselného konania. Z týchto výpovedí vyplynulo, že to bol práve

obžalovaný kto rozhodoval v predmetnom období o priorite úhrad, záväzkov spoločnosti FISO, s.r.o.
Napokon výpoveď svedka Z.. H. E., ktorého výsluch navrhol sám obžalovaný, prokurátor považuje za
podstatnú z hľadiska vyvrátenia tvrdení obžalovaného, ktoré ho mali zbavovať trestnej zodpovednosti.
Túto výpoveď je potrebné považovať za vierohodnú, súčasne za priamy usvedčujúci dôkaz pre uznanie
viny obžalovaného. Naopak obsah výpovede splnomocnenkyne poškodenej spoločnosti J.. P. X.
nemožno pokladať za oslobodzujúci dôkaz ako to uviedol okresný súd. Na základe tejto výpovede nie je

podľa názoru prokurátora možné vyvodiť záver, že skutok nie je trestným činom, pričom túto výpoveď je
nutné hodnotiť v súvislosti s ostatnými dôkazmi. Vzhľadom k tomu, že súd nehodnotil všetky vykonané
dôkazy a výpoveď J.. X. použil v podstate izolovane, pokladá prokurátor v tejto časti rozhodnutie za
arbitrárne. Vo vzťahu k právnej argumentácii okresného súdu uviedol, že je v rozpore so zákonom o
sociálnom poistení, ak si podnikateľský subjekt svojvoľne určuje, že ním poukázaná suma poistného

na sociálne poistenie sa bude započítavať ako odvody za zamestnancov. Sumy neuhradeného
poistného by mali byť proporcionálne rozčlenené medzi odvody za zamestnávateľa a zamestnanca
tak ako to vyplýva z vyjadrenia stanovísk Sociálnej poisťovne. Uvedené odvodové povinnosti nie
je možné odčleniť od seba takým spôsobom ako to prezentoval súd v napadnutom rozsudku. Zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva relevantný podklad vylučujúci započítanie uhradených odvodov

proporcionálne, ako odvody za zamestnávateľa a odvody za zamestnanca. Vykonané dôkazy v súhrne
aj samostatne sú usvedčujúcimi dôkazmi vo vzťahu k obžalovanému, pričom okresný súd vykonané
dokazovanie nesprávne vyhodnotil. Za nesprávny považuje prokurátor tiež názor súdu prvého stupňa o
neopodstatnenosti začatia samotného trestného stíhania. Ak bol súd už po podaní obžaloby takéhoto
názoru, mal využiť príslušné zákonné ustanovenia odôvodňujúce prípadne iné rozhodnutie v tomto

smere. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods.1 písm.a), b), c) Tr.por.
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný, ktorý obsiahlo argumentoval tým, že

odvolanie prokurátora nepovažuje za dôvodné. Dôvody, pre ktoré navrhuje prokurátor zrušiť napadnutý
rozsudok (§ 321 ods.1 písm.a), b), c) Tr.por.) nie sú namieste, pretože ani počas priebehu súdneho
konania nenapadol procesné pochybenia súdu, resp. vadu priebehu dokazovania, poukaz na chyby
v napadnutom rozsudku sú len všeobecného charakteru o neúplnosti skutkových zistení a prokurátor
nenavrhol vykonať žiadne nové dôkazy alebo opakovať už vykonané dôkazy. Tvrdenie uvádzané v

odvolaní, že svedkyne X. a BG. svojimi výpoveďami majú osvedčiť subjektívnu a čiastočne objektívnu
stránku trestného činu je len tvrdením prokurátora bez označenia konkrétnych skutočností a je len
špekuláciou. Taktiež prokurátor vo vzťahu k obsahu výpovede J.. P. X. nekonkretizoval prečo jej výpoveď
hodnotí inak ako okresný súd. Táto svedkyňa nenamietala ako zástupkyňa poškodenej spoločnosti,
že by platiteľ dávok FISO, s.r.o., prostredníctvom ktorej konal obžalovaný, uhrádzal menej alebo

inak. Nič teda nenasvedčuje, že by výpoveď tejto svedkyne bola svojím obsahom usvedčujúca. Z
hľadiska právneho posúdenia svojho konania obžalovaný poukázal na to, že pre trestnosť konania
za neodvedenie poistného je potrebné, aby spoločnosť skutočne ku koncu kalendárneho mesiaca
fyzicky disponovala finančnými prostriedkami určenými na odvody. Nepostačuje len samotný fakt, že
spoločnosť poslala hlásenie o výške odvodov do poisťovne. Uvedené vyplýva aj z judikátu uverejneného

pod č. 2T/4/2008, na čo však orgány prípravného konania nebrali ohľad. Poukázal tiež na vecnú
neopodstatnenosť obsiahnutých tvrdení v obžalobe, pričom sa bližšie zaoberal jednotlivými obdobiami,
za ktoré spoločnosti Fiso, s.r.o. vznikla odvodová povinnosť podľa obžaloby, finančnou situáciou
spoločnosti a uhradenými čiastkami Sociálnej poisťovni, zistenými zostatkami na účtoch, závermi
znalkyne, žespoločnosťnebolaschopnáplniťsvojesplatnézáväzky,pretože nedisponovalafinančnými

prostriedkami, ako aj skutočnosťou, že v exekučnom konaní bola potom v prospech sociálnej poisťovne
uhradená väčšia suma, ako bol predpis. S poukazom na uvedené žiadal odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť.Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky navrhla vyhovieť
odvolaniu okresného prokurátora s tým, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm.a), písm.b), písm.c)
Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania
prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj
v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia §

168 Tr. por. Pokiaľ ide o skutkové zistenia tvoriace podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného
poriadku, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne chyby, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu. Skutočnosť, že sa prokurátor ako
odvolateľ nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku,

nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol jednotlivé
vykonané dôkazy, ktoré riadne vyhodnotil a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový
základ v riadne vykonanom dokazovaní. Odvolací súd uvádza, že s takýmto hodnotením dôkazov a
napokon i konečným záverom súdu prvého stupňa sa stotožnil. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,

že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto
je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí všetky správne skutkové a právne
závery súdu prvého stupňa, no vzhľadom k argumentácii prokurátora je nutné poukázať najmä na závery
znaleckého posudku a výpoveď znalkyne Z.. G. X., znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo, z ktorej vyplynulo, že za rozhodné obdobie jednotlivých mesiacov roku

2008 a 2009 spoločnosť FISO, s.r.o. nemala dostatok finančných prostriedkov na uhradenie celkového
poistného za zamestnancov spoločnosti, pričom príjem spoločnosti bol stále nižší ako hodnota záväzkov
a výdajov spoločnosti. V tej súvislosti potom je tiež nutné uviesť, že za obdobie od novembra 2007 do
apríla 2009 (vrátane) mala spoločnosť FISO, s.r.o., podľa vyjadrenia zástupcu Sociálnej poisťovne na
hlavnom pojednávaní, uhradiť na účty Sociálnej poisťovne poistné strhnuté z miezd zamestnancov v

celkovej sume 190.460,47 Eur, pričom spoločnosť FISO, s.r.o. uhradila v uvedenom období na poistnom
sumucelkom318.262,98Eur.ZobsahuvýpovedezástupcuSociálnejpoisťovnepotomtiežvyplynulo,že
do sumy týchto úhrad neboli zarátané platby na účet Sociálnej poisťovne zrealizované v rámci exekúcií
vykonávaných na majetok spoločnosti FISO, s.r.o. súdnymi exekútormi JUDr. Stanom a JUDr. Tutkom
v období od januára 2009 do júla 2009, kedy celková suma platieb poukázaných na účty súdnych

exekútorov za účelom uspokojenia nároku Sociálnej poisťovne z titulu dlžného poistného bola najmenej
195.000,- Eur a po odrátaní zákonnej odmeny súdnych exekútorov bolo na účet Sociálnej poisťovne
poukázaných najmenej 150.000,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa inkasovala od
spoločnosti FISO, s.r.o. v období od novembra 2007 do júla 2009, či už z titulu dobrovoľného plnenia
aleboztituluplneniavrámciprebiehajúcichexekúcií,sumuvrozsahunajmenej460.000,-Eur-470.000,-

Eur. Z výpovedi zástupcu Sociálnej poisťovne tiež vyplynulo, že nie je možné zistiť a rozčleniť, čo
z uhradených alebo vymožených dlžných peňazí od spoločnosti FISO, s.r.o. bolo, alebo malo byť
priradené k položke splatného poistného strhnutého z miezd zamestnancov a čo k položke splatného
poistného plateného zamestnávateľom. Pritom z posudku znalkyne Ing. G. X. vyplýva, že v prípade
jednorazového zaplatenia vyššej dlžnej sumy na účet Sociálnej poisťovne za dlhšie časové obdobie je

takáto platba rozpočítavaná prednostne na úhradu dlžného poistného strhnutého z miezd zamestnancov
a až zvyšujúca čiastka na úhradu poistného plateného zamestnávateľom.
Za danej situácie nebolo jednoznačne možné vylúčiť, že suma 190.460,47 Eur, strhnutá z miezd
zamestnancov a ktorú podľa vyjadrenia zástupcu Sociálnej poisťovne bola spoločnosť FISO, s.r.opovinná uhradiť na účty Sociálnej poisťovne, napokon aj uhradená bola. Vzhľadom na uvedené potom,
súd prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodil, pričom
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd za potrebné poukázať
z hľadiska dôvodov podaného odvolania prokurátorom, pričom odvolanie prokurátora odvolací súd
nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.