Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Martin Fiľakovský

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/397/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313217933
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313217933.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov,
Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovaným 1./ I. Q., V&M - Z., C. XXXX/XX, R., V.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr.
Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom v Humennom, Kukorelliho 1505/52, 2./ B. Y., U. XXX,

o zaplatenie 318,19 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného 1./ proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 5C 361/2015-98 zo dňa 28. septembra 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaní
v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 318,19 eur s úrokom z omeškania vo

výške 8,75% ročne od 18.01.2013 do zaplatenia. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne trovy tohto konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 19 eur
a trov právneho zastúpenia jeho právneho zástupcu 285,78 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Súd povoľuje žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenie priznanej sumy v 100-eurových
mesačných splátkach splatných vždy do 25.-teho dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3 odsek 1, § 24 odsek 2 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“); § 427 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 07.08.2012 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaný v 2./ rade
ako vodič motorového vozidla PEUGEOT, J.: HE XXX BC narazil do motorového vozidla IVECO,

J.: BA XXX XY, pričom na tomto motorovom vozidle spôsobil škodu. Tieto okolnosti sporné neboli.
Z obsahu spisu ako aj z vyjadrení účastníkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že k dátumu
nehody nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 odsek 1 zákona. Škoda bola vypočítaná na sumu
318,19 Eur, pričom jej výška nebola namietaná. Z výpisu z účtu VUB banky žalobcu súd prvej inštancie
zistil, že dňa 21.11.2012 žalobca uhradil poškodenému 318,19 Eur, čím mu vznikol nárok na úhradu

škody voči žalovaným v 1./ a 2./ rade. Kým žalovaný v 2./ rade uznal nárok žalobcu v celom rozsahu,
žalovaný v 1./ rade poukázal na kúpno-predajnú zmluvu uzavretú dňa 29.07.2012, na základe ktorej toto
motorové vozidlo predal žalovanému v 2./ rade za sumu 500 Eur. Súd prvej inštancie z kúpnej zmluvy
zistil, že účastníci zmluvy si v článku 3 dohodli výhradu vlastníctva tak, že vlastnícke právo prechádza k
tomutomotorovémuvozidlunieodovzdanímmotorovéhovozidla,alezaplatenímkúpnejcenykupujúcim.
Z výsluchu žalovaného v 2./ rade prvoinštančný súd zistil, že ku dňu nehody žalovaný v 2./ rade kúpnu

cenu za predmetné motorové vozidlo nezaplatil, na základe čoho súd vyhodnotil, že v čase nehody bol
žalovaný v 1./ rade vlastníkom a prevádzkovateľom tohto motorového vozidla a jeho zodpovednosť jedaná spolu so žalovaným v 2./ rade. Zodpovednosť žalovaného v 1./ rade sa podľa názoru súdu prvej
inštancie spravuje ustanovením § 427 odsek 2 OZ. Na základe vyššie uvedeného, súd prvej inštancie
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch napadnutého rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa

ustanovenia § 142 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).
4. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1./ rade a to z dôvodov podľa ustanovenia § 205 odsek
2 písm. a/, c/, d/ a f/ v spojení s § 221 odsek 1 písm. f/ O.s.p.. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej
inštancie rozhodol dňa 28.09.2015 napriek tomu, že žalovaný v 1./ rade a jeho právny zástupca žiadali
ospravedlniť svoju neúčasť a odročiť pojednávanie. Práve z tohto dôvodu sa mu podľa jeho názoru

odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej uvádza, že pokiaľ by na pojednávaní bol prítomný, mal by
možnosť súdu vysvetliť, že v čase dopravnej nehody už nebol vlastníkom predmetného motorového
vozidla a to z dôvodu, že žalovaný v 2./ rade ešte v deň kúpy uhradil žalovanému v 1./ rade kúpnu
cenu motorového vozidla 500 Eur, o čom žalovaný v 1./ rade k odvolaniu priložil fotokópiu príjmového
dokladu. Podľa názoru žalovaného v 1./ rade rozhodnutie súdu prvej inštancie o spoločnom záväzku
žalovaných voči žalobcovi nie je správne. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd

napadnutározsudokzmeniltak,žežalobuvočižalovanémuv1./radezamietneanaúhradusumy318,19
Eur s príslušenstvom a trov konania zaviaže žalovaného v 2./ rade, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
5. K odvolaniu žalovaného v 1./ rade podal vyjadrenie žalobca. Žalobca opätovne poukázal na
skutočnosť, že žalovaný v 1./ rade bol v súlade s kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 15.08.2011 v

čase dopravnej nehody vlastníkom resp. prevádzkovateľom motorového vozidla PEUGEOT s EČV:
HE XXX BC, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Ako oprávnený vlastník si nesplnil svoju
zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovým vozidlom. Žalobca ďalej poukázal na článok 3 predmetnej kúpnej zmluvy a na skutočnosť,
že žalovaný v 1./ rade počas celého konania na okresnom súde žiadnym relevantným spôsobom

nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim. Skutočnosť, že pred podaním žalobného návrhu došlo k
prevoduvlastníckehoprávanažalovanéhov2./radenevyplývaanizcentrálnejevidencievozidiel.Podľa
názoru žalobcu, žalovaný v 1./ rade mal možnosť preukázať zaplatenie kúpnej ceny už pri podávaní
odporu. Žalobca tiež poukázal na samotný výsluch žalovaného v 2./ rade, na základe ktorého bolo
preukázané, že kúpna ceny nebola žalovaným v 2./ rade zaplatená ešte ani ku dňu dopravnej nehody.

Žalobcaďalejuvádza,ževzmysleustanovenia§213odsek4O.s.p.,doplneniedokazovaniavsporovom
konaní predpokladá, že účastník dôkazný prostriedok navrhol už v konaní pred súdom prvej inštancie
a ten ho nevykonal. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalovaného v 1./ rade zamietol. Zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 07.08.2012 došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič
motorového vozidla PEUGEOT EČV: HE XXX BC (žalovaný v 2./ rade). Vzhľadom k tomu, že k
predmetnému motorovému vozidlu nebolo ku dňu dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle ustanovenia
§ 3 odsek 1 zákona, žalobcovi vznikla v zmysle ustanovenia § 24 odsek 2 zákona povinnosť

uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 21.11.2012 poistné plnenie vo výške 318,19 Eur. Žalobca
si žalobou uplatnil poistné plnenie voči žalovaným dňa 09.12.2013. Súd prvej inštancie vydal voči
žalovaným dňa 23.12.2013 platobný rozkaz, proti ktorému podal odpor žalovaný v 1./ rade. Namietal,
že vlastníkom motorového vozidla je žalovaný v 2./ rade, ktorý aj danú dopravnú nehodu spôsobil.

Vlastnícke právo mal nadobudnúť kúpnou zmluvou zo dňa 29.07.2012. Dňa 28.09.2015 o 9:00 hod.
sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré boli účastníci konania riadne predvolaní. Zo žalovaných bol
prítomný len žalovaný v 2./ rade, ktorý uznal nárok žalobcu v celom rozsahu. Zároveň vyhlásil, že v čase
nehody ešte kúpna cena za motorové vozidlo ešte zaplatená nebola. Na danom pojednávaní pristúpil
súd prvej inštancie aj k vyhláseniu rozsudku. Dňa 28.09.2015 o 08:07 hod. došlo prvostupňovému

súdu podanie právneho zástupcu žalovaného v 1./ rade, ktorým ospravedlňoval neúčasť na vytýčenom
pojednávaní a zároveň žiadal o odročenie pojednávania. K podaniu pripojil aj fotokópiu potvrdenia o
dočasnej práceneschopnosti, ktoré bolo vystavené dňa 28.09.2015 spolu s vyjadrením ošetrujúceho
lekára.8. Podľa ustanovenia § 41 odsek 3 O.s.p. (účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie),
hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od
okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

9. Podľa ustanovenia § 42 odsek 1 O.s.p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť
písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch

dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
10. Podľa ustanovenia § 101 odsek 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel
konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky
a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa odseku 2, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v

neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
11. Podľa ustanovenia § 119 odsek 1 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa odseku 2, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na
odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom
mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie

pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa odseku 3, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho
zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Podľa odseku 4, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného
odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude
konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
12.Podľaustanovenia§129vyhláškyč.543/2005oSpravovacomakancelárskomporiadkupreokresné
súdy,krajskésúdy,Špeciálnysúdavojenskésúdy(ďalejlen„vyhláška“),prijatépodania,ktorýmisadáva

podnet na začatie konania, podateľňa eviduje pomocou aplikácie. Podateľňa je určená na prijímanie
podaní každý pracovný deň v úradných hodinách určených rozvrhom práce.
13. Podľa ustanovenia § 133 vyhlášky, pri prijímaní podania urobeného telegraficky alebo telefaxom sa
postupuje podľa § 129. Ak predpisy o konaní pred súdmi vyžadujú potvrdenie takýchto podaní písomne
alebo ústne do zápisnice alebo ich doplnenie písomne alebo ústne do zápisnice, prípadne predložením

originálu v určenej lehote, je potrebné ich takto potvrdiť alebo doplniť. Ak nedôjde k ich potvrdeniu alebo
doplneniu v určenej lehote, na tieto podania sa ďalej neprihliada a táto skutočnosť sa vyznačí v aplikácii.
14. Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné
predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených

záujmov. Medzi takéto procesné práva patrí nepochybne aj právo účastníka na prejednanie veci v jeho
prítomnosti a aj právo vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom. Súdna prax je jednotná v tom, že ak
súd prejedná (prípadne aj rozhodne) vec v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky, predstavuje takýto postup procesné pochybenie, ktoré má za následok porušenie
práva na spravodlivý proces a teda odňatie možnosti konať pred súdom. (pozri Uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2013 sp. zn. 6Cdo 328/2012)
15. Odvolací súd dospel po preskúmaní veci k záveru, že konanie pred prvoinštančným súdom je
postihnuté takouto vadou.
16. Ustanovenie § 101 O.s.p. ako prejav prejednacej zásady civilného konania zároveň obsahuje
podmienky, za splnenia ktorých môže súd prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Súd môže

uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka len vtedy, ak účastník konania bol riadne predvolaný,
nepožiadal o odročenie pojednávania, poprípade dôvod, pre ktorý o odročenie požiadal nie je dôležitý.
17. Ak účastník konania chce využiť svoje právo na prejednanie veci, no bráni mu v tom prekážka,
je jeho povinnosťou požiadať o odročenie pojednávania. Náležitosti žiadosti o odročenie pojednávaniaobsahovalo v čase konania pred súdom prvej inštancie ustanovenie § 119 odsek 2 a 3 O.s.p.. Ako
náležitosti zákon uvádza označenie dôvodu na odročenie, deň kedy sa o tomto dôvode účastník
dozvedel a uvedenie kontaktu. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka

alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie musí obsahovať aj ďalšiu, osobitnú náležitosť a síce vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
18. V posudzovanej veci odvolací súd vychádzal zo zistenia, že právny zástupca žalovaného v 1./
rade dňa 28.09.2015 o 08:07 hod. adresoval prvostupňovému súdu podanie prostredníctvom faxu,

ktorým ospravedlňoval neúčasť na vytýčenom pojednávaní a zároveň žiadal o odročenie pojednávania.
K podaniu pripojil aj fotokópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, ktoré bolo vystavené dňa
28.09.2015 spolu s vyjadrením ošetrujúceho lekára, že právny zástupca nie je schopný sa bez ohrozenia
života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť súdneho pojednávania, ktoré sa bude
konať v Humennom dňa 28.09.2015. Ospravedlnenie, spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania a
s prílohami boli následne doručené prvoinštančnému súdu aj osobne do podateľne a to ešte v ten istý

deň. Napriek tomu súd prvej inštancie dňa 28.09.2015 o 09:00 hod. pojednával a na tomto pojednávaní
aj rozhodol.
19. Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj tvrdenie žalovaného v 1./ rade, že práve na tomto pojednávaní
mal súdu prvej inštancie predložiť dôkaz, ktorý môže byť v tomto konaní významný.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.