Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/770/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314209649
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314209649.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: CD Consulting, s.r.o., so
sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpenej
splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: C. X., nar. XX. I. XXXX, bytom Y. H. XXX, XXX XX Y. H., o zaplatenie zmenkovej sumy

514.- eur, zmenkového úroku a ďalšieho príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 4. augusta 2015, č. k. 23C/141/2014-58, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne zo sumy 514.- eur, v tento časti rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie v tejto časti z
a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napádaným rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol a II. žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 5
ods. 1 až ods. 3, čl. 7 ods. 1 až ods. 3, čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ako i podľa ustanovení
čl. I. § 5 ods. 1, § 11 ods. 1 ods. 1, § 33 ods. 1 a ods. 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1 bod 2, § 75 ZZaŠ

(zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov) ako i poukazom na § 37
ods. 1 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) a tiež
odkazom na § 115 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v
znení účinnom do 30. júna 2016). Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že na základe výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd prvej inštancie preskúmal
zmenku z pohľadu jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené

dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj
splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím túto zmenku pri
predložení na rad“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na zaplatenie predložiť v lehote
štyroch rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol tento údaj považovať za
predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 ZZaŠ, keďže vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky.
Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie

predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 1Obdo 59/2010, ktorý konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti,spôsobuje to jej neplatnosť. Z týchto dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a skonštatoval, že stopercentne úspešnému žalovanému
vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu ale v konaní žiadne trovy nevznikli a zo spisu mu

ani žiadne nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala žalobkyňa včas odvolanie, ktorá
odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v
celom rozsahu vyhovie a prizná jej vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody

uplatnila dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p., pričom argumentovala tým, že napadnuté
rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Táto
prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd prvej
inštancieuplatnenýnárokzamietol,alenajmävyplývazrozporunapadnutéhorozhodnutiaskonštantnou
judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že zmenka je
neplatnápreneurčitýúdajsplatnosti,ktorýmávyplývaťzúdajnéhorozporumedzinazmenkenapísaným

údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch
rokov od vystavenia“. V zmysle čl. I § 33 zák. č. 191/1950 Zb. môže byť splatnosť zmenky určená len
štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobom
splatnostizmenkyjesplatnosťnavidenie(tzv.vistazmenka).Zákonexplicitneneudáva,akýmspôsobom
sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už

desaťročia, pričom rozhodujúca je judikatúra po roku 1930, odkedy sa datuje platná právna úprava. Je
zaužívané pri vista zmenkách používať na označenie údaju zročnosti najmä nasledovanými slovnými
vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý
je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa
ako údaj splatnosti pri vista zmenke, t.j. zmenke splatnej na videnie. V zmysle čl. I § 34 ods. 1 zák. č.

191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roka od dátumu
vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa
na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má
údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý. Je potrebné
mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé osebe, je

zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú
prísnejšie kritériá. V tejto veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie“ „predložiť“.
Na základe uvedených výkladových pravidiel je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas
obdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, od kedy do kedy

má byť zmenka predložená na platenie. Tento posudzovaný údaj logicky zodpovedá účelu vymedzenia
lehoty na predloženie vista zmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb.
Žalobkyňa sa preto nestotožňuje so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť
ešte uvedená doložka „do“, a to tak, že by text mal znieť „na platenie predložiť v lehote do štyroch
rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami z pohľadu

zmenkového, teda nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa
neho zmenku charakterizujeme a o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z nich určuje obdobie, v
rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR zo dňa 26.1.2001 sp. zn. 1Obdo 59/2010, tak o túto skutkovú situáciu sa v danom prípade
nejedná a preto nie je možné argumentovať predmetným rozhodnutím. Na záver poukázala na to, že

záver súdu prvej inštancie je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto
súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo
dňa 21.11.2013, z ktorého zdôraznil, že ak by bola zmenka stále v dispozícii pôvodného majiteľa,
ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky oprávnený, avšak len voči
nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol

pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Odvolací súd
považoval preloženú zmenku, z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti za zmenku platnú splatnú
na videnie. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa
§ 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote štyroch rokov od jej vystavenia a až po jej
predložení v lehote štyroch rokov nastáva jej splatnosť. Za daného stavu, keď dlžník aj keď v pozícii

spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobudnutí vedome na jeho škodu a
keď nepodal žiadne námietky vyplývace z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo právneho
vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala a teda voči remitentovi nie je možné takýto výklad Okresného
súdu akceptovať. Podľa odvolateľky vyššie uvedené závery potvrdilo aj uznesenie Krajského súdu vPrešove sp. zn. 9Co/22/2014, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobkyne, z ktorého
zdôraznil, že jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je aj splatnosť na videnie, pričom zákon výslovne
neupravuje ako by sa táto doložka mala v praxi uvádzať. Právnym dôsledkom takto stanovenej doby

splatnosti zmenky je povinnosť dlžníka zaplatiť majiteľovi zmenky pri jej predložení bez zbytočného
meškania, čo je prakticky ihneď po predložení zmenky. V preskúmavanej veci zmenka obsahuje údaj,
že ide o zmenku na videnie pri predložení, ako aj údaj na platenie predložiť v lehote štyroch rokov
od vystavenia. Tým, že údaj v doložke obsahuje slovné spojenie na platenie predložiť v lehote, nie je
možné z neho vyvodiť záver, že by splatnosť tejto zmenky na videnie mala nastať až posledný deň lehoty

uvedenej v tejto doložke. Poukázal tiež na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/520/2014
vydané rovnako v skutkovo a právne zhodnej veci žalobkyne, z ktorého zdôraznila, že predmetom
sporu je len nárok zo zmenky bez toho, aby žalobkyňa mala akúkoľvek povinnosť preukázať záväzkový
vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Keďže záväzky zo zmenky sú záväzkami samostatnými,
podľa Zákona zmenkového a šekového bol súd oprávnený skúmal len to, či zmenka obsahuje všetky
náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť. Odvolací súd v danej veci

nepovažoval názor prvostupňového o tom, že zmenka je neplatná z dôvodu, že sú na nej uvedené dva
rôzne údaje splatnosti za správny s tým, že zo zmenky jednoznačne vyplýva doba splatnosti, pretože
obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“. Je platnou zmenkou splatnou na videnie, ako to vyplýva z § 33
ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Z obsahu znenia zmenky, ktorá bola určená na videnie, teda
po predložení nevyplýva žiaden rozpor v údaji splatnosti. Platnosť danej zmenky nastáva v momente jej

predloženia, pričom predložiť ju je možné v lehote štyroch rokov od jej vystavenia a až po jej predložení
v lehote štyroch rokov nastáva jej splatnosť.

3. Žalovaný odvolanie nepodal, ani sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané

ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho
v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je
nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy

procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase

podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p., aktuálne
§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 O.s.p., akt.§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p., ktoré má ekvivalent v §
365 ods. 1 písm. b), d) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.).

6. Treba mať na zreteli, že žalobkyňa žiadala priznať uplatnenú pohľadávku podľa Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako „cezhraničné“, t.j. spory, v ktorých má aspoň jedna zo
strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálukonajúceho vo veci, na čo správne poukázal aj súd prvého stupňa, čo v danej veci bolo splnené.
Nariadenie o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu neobsahuje pravidlá týkajúce sa
súdnej právomoci, preto sa pri určovaní príslušnosti súdov a tribunálov medzi jednotlivými členskými

štátmi EÚ, ako aj pokiaľ ide o štáty mimo EÚ, musia uplatňovať pravidlá ustanovené v nariadení
Brusel I. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského
štátu, v ktorom sa konanie vedie. Rozhodným právom však nemusí byť právo členského štátu súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci pohľadávky, v závislosti od toho, ktoré právo sa má uplatňovať v
zmysle príslušných pravidiel uvedených v nástrojoch týkajúcich sa rozhodného práva. Pokiaľ potom

ide o rozhodné právo a skutočnosť, že žalobca si v konaní uplatnil zmenkovú pohľadávku, pričom z
obsahu predloženej zmenky nevyplýva voľba rozhodného práva a na záväzky vyplývajúce zo zmeniek
nie je možné použiť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže z rozsahu jeho pôsobnosti článok 1 ods. 2
písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, pričom právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy
neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek, súd prvého stupňa správne určil rozhodné právo podľa

§ 10 ods. 1 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s tým, že
danú vec je potrebné riešiť podľa slovenského právneho poriadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá
rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, vzhľadom na to, že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym
občanom Slovenskej republiky, pôvodný majiteľ zmenky je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom
na území Slovenskej republiky, navrhovateľ ako majiteľ zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou -

má nárok na vyplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom, na zmenke však nie je jeho podpis, čím
potom spôsobilosť žalovanej a indosanta - prvého majiteľa zmenky sa spravuje slovenskou právnou
úpravou, zmenkové vyhlásenie žalovanej ako vystaviteľa zmenky bolo urobené pred indosáciou zmenky
v Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom Slovenskej republiky, aj platobné
miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 Bratislava, atď.). Odvolací súd

upriamuje pozornosť aj na to, že právna úprava zmenky vychádza v Českej republike i v Slovenskej
republike z rovnakého právneho základu, ktorým je zákon č.191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový.

7. Súdu ako prvému prislúcha povinnosť zistiť celkový skutkový stav sporu vo veci pohľadávky v rámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Dôvodom je to, že v zmysle príslušných

ustanovení nariadenia (ES) č. 861/2007 článku 4 ods. 4, článku 7 ods. 1 a článku 9 ods. 1, má
súd povinnosť tak konať a informovať strany sporu, aké informácie od nich súd požaduje, aby mohol
vydať rozhodnutie o sporných záležitostiach. Takto súd zodpovedá za riadenie a kontrolu konania,
pričom zámerom je, aby súd zabezpečil splnenie cieľov nariadenia, ktoré spočívajú v zrýchlenom,
jednoduchom a finančne menej náročnom konaní. Úlohou súdu je rozhodnúť, či v záujme určenia

skutkového stavu nariadi ústne pojednávanie. Vyplýva to zo zásady ustanovenej v článku 5 ods. 1, že
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je predovšetkým písomné, a súd by mal nariadiť
ústne pojednávanie len, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie v niektorej zo sporných skutkových
otázok, v ktorých nevie rozhodnúť iným spôsobom, napríklad vyžiadaním doplňujúcich informácií od
jednej alebo oboch strán sporu, prípadne ak o to požiada niektorá zo strán. Nariadenie pojednávania je

potom potrebné zdôvodniť. Pri rozhodovaní o nariadení alebo nenariadení ústneho pojednávania, ako
aj v priebehu ústneho pojednávania musí súd rešpektovať právo na spravodlivé súdne konanie a na
zásadu kontradiktórnosti konania. V danej veci súd prvej inštancie nenariadil ústne pojednávanie.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou na uplatnenie pohľadávky si žalobkyňa uplatnila svoju pohľadávku

voči žalovanej vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia. Žalobkyňa si podľa
návrhu uplatňovala zmenkovú pohľadávku, zmenkový úrok vo výške, zmenkovú odmenu a náhradu
trov konania. Žalovaná k žalobe pripojila fotokópiu zmenky vystavenej dňa 8. decembra 2010, na
rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, žalovanou ako
vystaviteľkou s označením jej mena, priezviska, adresy, rodného čísla, s vlastnoručným podpisom

zmenky. Na zmenke je vyplnená zmenková suma 514.- slovom: päťstoštrnásť eur a zmenkový úrok vo
výške 0,25% denne od 2. júna 2011, ďalej údaje „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný
zmenkový veriteľ obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na žalobkyňu.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenými odvolacími dôvodmi, je posúdiť,
či boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu z dôvodu neplatnosti zmenky, z ktorej mala vzniknúť
žalobkyňou uplatnená zmenková pohľadávka, následkom uvedenia viacerých lehôt splatnosti.10. Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový - ďalej aj Zmenkový zákon, ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa

pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

11. Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté
do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu

alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

12. Podľa čl. I § 33 zák. č. 191/1950 Zb. zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na
určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. (ods. 1) Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou
sročnosťou sú neplatné. (ods. 2)

13. Podľa čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

14. Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je

záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú
zmenkou. Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka", pričom uvedené označenie nie je možné
nahradiť iným slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa
jedná o zmenku vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať
rubopisom, čiže indosamentom. Základná právna úprava uvedeného inštitútu je uvedená v zákone č.

191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Zmenka má v zásade povahu
abstraktnéhoanespornéhozáväzkusdôsledkom,žejejmajiteľzásadnenemusípreukazovaťexistenciu
a výšku zmenkového dlhu.

15. Pokiaľ ide o zmenku predloženú žalobkyňou, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú na videnie,

teda tzv. vista zmenku podľa čl. I § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Táto skutočnosť vyplýva z textu
zmenkového vyhlásenia žalovanej, ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď
citované ustanovenie čl. I § 34 ods. 1 Zmenkového zákona upravuje povinnosť predložiť zmenku na
platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť
alebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité rámcove obmedzenie splatnosti tejto zmenky. Majiteľ tak môže v

rámci tejto lehoty zmenku predložiť kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená, lebo už
samotným predložením sa stáva splatnou. V tomto prípade žalovaná v zmenkovom vyhlásení podľa
§ 34 ods. 1 Zmenkového zákona určila dlhšiu lehotu na predloženie vista zmenky, a to štyri roky od
vystavenia. Zmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vista zmenku, ktorú oprávnený
majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do štyroch rokov odo dňa jej vystavenia.

16. Odvolací súd tak odlišne od súdu prvoinštančného uzatvára, že zo zmenky predloženej žalobkyňou,
splatnej na videnie, podľa čl. I. § 33 ods. 1 Zmenkového zákona, pretože obsahuje údaj: „Zaplatím
za túto zmenku pri predložení...“, jasne vyplýva jedna doba splatnosti 4 roky od vystavenia, ako to
vyplýva z textu: „na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia“. Splatnosť zmenky nastáva v momente

jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné v súlade s § 34 ods. 1 čl. I. Zmenkového zákona v
lehote štyroch rokov od jej vystavenia a až po jej predložení uskutočnenom v lehote štyroch rokov
od vystavenia nastáva jej splatnosť. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť so záverom súdu prvej
inštancie, že v zmenke sú uvedené dve splatnosti, čo malo spôsobiť jej neplatnosť. V dôsledku vyššie
uvedeného záveru súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Keďže dospel k nesprávnemu

záveru o neplatnosti danej zmenky výlučne z dôvodu mylného záveru o dvoch jej splatnostiach, ďalšími
relevantnými otázkami danej veci sa už nezaoberal a ani dokazovanie v rozsahu s tým súvisiacom
nevykonal.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na stanovisko spoločného zasadnutia občianskoprávneho

a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého, v prípade, ak z
akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou
či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenkyspotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu
platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých

zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky).
Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej
kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech
spotrebiteľa. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný

nekalou podmienkou a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v čl. 7 uvedenej smernice, pretože
takéto skúmanie môže mať odradzujúci účinok, smerujúci ku skončeniu používania nekalých podmienok
vzmluváchuzavretýchsospotrebiteľmizostranypredajcovalebododávateľov.Akbyvnútroštátneprávo
(prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom
zmenky, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku (effet utilé). Z hľadiska práva
EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej

povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho
práva, najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice,
povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej
Smernice, aby sa dosiahol výsledok stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249
tretím odsekom Zmluvy o založení európskeho spoločenstva. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu

vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie.

18. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou

odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia,
v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch
týkajúcich sa smernice 93/13 EHS (C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM)
vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

ex offo, neskôr (C-137/08) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo (C-618/10 Banco Espanol de
Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať alimine (t.j. ak ich môže skúmať len
ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne
s právom Európskej únie.

19. Súd prvej inštancie bol teda povinný z úradnej povinnosti skúmať, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, vychádzajúc
pritom z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to,
že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením

účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval,
že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú
povahu zmluvnej podmienky. Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom
zohľadniť (posúdenie zmyslu predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich
porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolností prípadu...).

20. Z ustanovenia § 17 z. č. 191/1950 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex
offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu
skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia
stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok „ nestanovuje, že súd žalobe musí

vyhovieť. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z
úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými
klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného
poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50, 51).

Proces Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov Súdneho dvora a ex offo súdnej kontroly
neprijateľnosti zmluvných podmienok.21. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex
offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Spotrebiteľ nebýva
natoľko právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo zmenky

samej. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu,
teda napr. aj na prípadné uznanie dlhu či vystavenie zmenky. Žalobkyňa, ktorá sa stala majiteľkou
niekoľko tisíc zmeniek indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. si musela byť vedomá, že
v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52

a nasl. Občianskeho zákonníka) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu,
ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods. 1). Zmenky indosované na žalobkyňu majú priamy odkaz
na zmluvy o úvere.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v nezastavenej časti s použitím § 389 písm. c) C.s.p. zrušil, keď súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy, pričom v zmysle
ust. § 295 C.s.p. o ochrane slabšej strany, konkrétne spotrebiteľa, bude povinný zabezpečiť a vykonať
nielen navrhované, ale i iné potrebné dôkazy. V danom prípade nie je účelné doplniť dokazovanie
odvolacím súdom, keďže súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie a zo strany
odvolacieho súdu by sa potom nejednalo o jeho doplnenie, ale o vykonanie dokazovania od počiatku.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok, s výnimkou zastavenej časti, zrušil a v zmysle
§ 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude ex offo preskúmať uplatnený nárok v
intenciách možnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej má uplatnený nárok zo zmenky základ,

a to až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc pritom všetky príslušné v danom čase
účinné ustanovenia slúžiace na ochranu spotrebiteľa, vrátane vykonania súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Až po vyhodnotení výsledkov takto vykonaného dokazovania bude môcť súd
posúdiť dôvodnosť žalobou uplatneného nároku žalobkyne.

24. Počas odvolacieho konania zobrala žalobkyňa dňa 22. decembra 2015 späť žalobu v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. Odvolací súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1
a 2 O.s.p. (§ 146 ods. 1 C.s.p.) žiadal žalovaného výzvou zo dňa 11. novembra 2016, aby sa vyjadril,
či s čiastočným späťvzatím súhlasí. Žalovaný na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval, t.j. neprejavil
nesúhlas so späťvzatím žaloby v časti, preto odvolací súd podľa § 370 za použitia ust. § 146 ods. 1

C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a zastavil konanie v časti uplatneného zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne.

25. Keďže v danom prípade žaloba bola čiastočne späťvzatá po rozhodnutí súdu prvej inštancie
rozsudkom vo veci samej, ale skôr, ako rozhodnutie v dôsledku podaného odvolania nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd s použitím ust. § 370 C.s.p. rozhodol o pripustení späťvzatia za situácie,
keď protistrana so späťvzatím žaloby nevyslovila nesúhlas z vážnych dôvodov. Odvolací súd zároveň
zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zastavil konanie v späťvzatej časti.

26. O náhrade trov konania (i tohto odvolacieho) rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. súd prvej

inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).