Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4XCdo/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214805
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5712214805.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava
IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 8 C 258/2012, o dovolaní žalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 17. decembra 2014 sp. zn. 7 Co 839/2014-226, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin uznesením z 29. októbra 2014, sp. zn. 8 C 258/2012-195, uložil žalobkyni

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením z 17. decembra 2014 sp. zn. 7 Co
839/2014-226 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1

O.s.p. potvrdil. V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. vrátane jeho
prechodných ustanovení, keď mal za to, že žalobkyňa by nebola povinná súdny poplatok zaplatiť len za
predpokladu, že by odvolanie podala do 30. septembra 2012. Aplikácia právnej úpravy zákona účinného
v čase vzniku poplatkovej povinnosti (teda v čase podania odvolania) bola preto podľa neho zo strany
okresného súdu správna.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa a žiadala rozhodnutia súdov oboch
nižších stupňov zrušiť a pre prípad úspešnosti priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie
odôvodnila tým, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), ktorá vada mala spočívať v prekvapivosti rozhodnutia
odvolacieho súdu a v porušení práva dovolateľky na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, pretože jej súd uložil poplatkovú povinnosť tam, kde ju nemala.

4.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúddovolací[§35zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.), dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je
prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v
zmysleustanovenia§470ods.2C.s.p.,podľaktoréhoprávneúčinkyúkonov,ktorénastalivkonanípredo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania
posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.

6. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou

dovolateľkou - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 180/2014,
3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 4 Cdo 266/2014, 4 Cdo 363/2014,
4 Cdo 391/2014, 4 Cdo 402/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014,
7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v
týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C.s.p. už ďalšie
dôvody neuvádza.

7. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 a 239 O.s.p. prípustné nie je, Najvyšší
súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou
podaného dovolania.

8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.