Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113242073
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113242073.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka

Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu:
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151,
proti žalovanému: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. XXXX/XX, T. nad C., o zaplatenie 3.340,20 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 6. septembra 2016 sp.
zn.14C/229/2014-118,vspojenísopravnýmuznesenímz9.septembra2016sp.zn.14C/229/2014-126,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom z 6. septembra 2016 zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 3.340.20 Eur, spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 20.02.2013 do zaplatenia.
Dňa 9. septembra 2016 vydal opravné uznesenie sp. zn. 14C/229/2014-126, ktorým podľa § 224 CSP
opravil výrok rozsudku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.065,09 Eur spolu s 5,75 %
ročným úrokom z omeškania od 20.02.2013 do zaplatenia z dôvodu, že už predchádzajúcim rozsudkom
z 23.04.2015 sp. zn. 14C/229/2014-78 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 275,11 Eur

spolu s 5,75 % úrokom z omeškania od 20.02.2013 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak,
že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 225 ods. 1
CSP. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 25.01.2013 bol pracovníkmi žalobcu na odbernom mieste
N. XX, byt č. XX v U. zistený neoprávnený odber elektrickej energie, na elektromere výr. č. 7486098
bol zistený stav nameranej elektrickej energie 15420 kW, o čom bol vykonaný záznam v Protokole
o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. NO 309626 z uvedeného dňa. Vlastníkom
bytu č. XX na ulici N. XXXX/XX v U. v čase zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie bol

žalovaný. K neoprávnenému odberu elektrickej energie tak došlo v zmysle § 46 ods. 1 písm. a/ Zákona
o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o energetike“), keďže k
odberu elektriny zo strany žalovaného došlo bez uzavretej zmluvy. K ukončeniu zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným o dodávke elektrickej energie došlo v roku 1996. Podľa § 46 ods. 2
Zákona o energetike vznikla za daného stavu povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu
spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie. Vzhľadom k tomu, že v zmysle citovaného
ustanovenia nebolo možné na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov zistiť celkovú spotrebu

neoprávneného odberu elektrickej energie, škoda bola vypočítaná v zmysle § 1 ods. 4 Vyhlášky MH
SR č. 292/2012 Z. z., keď doba trvania neoprávneného odberu podľa znenia Vyhlášky bola ustálená
na posledných 183 dní neoprávneného odberu, t.j. od 27.07.2012 do 25.01.2013 (do dňa zistenia),
čo spolu predstavuje náhradu škody vo výške 3.340,20 Eur tak, ako bola špecifikovaná v písomnomvýpočte žalobcu zo dňa 03.02.2016. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil žalovanú pohľadávku,
na pojednávanie na základe predvolania sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a preto pojednával
v jeho neprítomnosti. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že nárok žalobcu

na náhradu škody z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie zo strany žalobcu je dôvodný.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že sú dané
dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, g/, h/ CSP, ktoré odôvodňuje skutočnosťami, ktoré
tvrdil počas celého konania pred súdom prvej inštancie. Proti nároku vzniesol námietku premlčania,

keďže žalobca si uplatňuje nároky za obdobie takmer 10-tich rokov. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobu zamietnuť.

3.Žalobcavovyjadreníkpodanémuodvolaniužiadalrozsudoksúduprvejinštancieakosprávnypotvrdiť.
Uviedol, že uplatnil pohľadávku proti žalovanému v súlade s podmienkami uvedenými v § 106 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka. Škodovou udalosťou v prejednávanom prípade je neoprávnený odber elektriny

-svojoupovahousajednáoprebiehajúcidej,priktoromškodavznikáazvyšujesapriebežne,vzávislosti
od jeho trvania. O škode sa dozvedel dňa 25.01.2013, nárok na náhradu škody si uplatnil za obdobie
od 27.07.2012 do 25.01.2013, a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k premlčaniu práva. Súd prvej inštancie
vo veci riadne zistil skutkový stav, tento správne podriadil pod zákonné ustanovenia a svoje rozhodnutie
dostatočne odôvodnil.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177
ods. 2 písm. c/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379

a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Záver súdu prvej inštancie, že je dôvodný nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 3.665,09 Eur
spolu s 5,75 % úrokom z omeškania od 20.02.2013 do zaplatenia, za neoprávnený odber elektrickej
energie žalovaným v zmysle podmienok uvedených v § 46 ods. 1 písm. a/, § 46 ods. 2 a § 1 ods. 4

Vyhlášky č. 292/2002 Z. z., je správny.

6. Odvolací súd sa plne stotožňuje s vyhodnotením skutkových okolností súdom prvej inštancie, na
ktoré v dôvodoch rozsudku poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie odvolací súd dodáva, že žalovaný v priebehu celého konania až do rozhodnutia súdu

prvého stupňa, žiadnym spôsobom nespochybnil opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky. Zo spisového
materiálu vyplýva, že okrem podaného odporu, v ktorom len všeobecne vyslovil nesúhlas so zaplatením
žalovanej pohľadávky, žalovaný sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, počas konania nevyvinul
žiadnu procesnú aktivitu (tak obranu proti tvrdeniam žalobcu, ako aj v navrhovaní dôkazov) a ani
v odvolaní proti rozsudku okresného súdu argumentačne nespochybnil správnosť skutkových zistení

a vysloveného právneho záveru. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie vzniesol
námietku premlčania, ktorá do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie žalovaným vznesená nebola.

7. S účinnosťou od 01.07.2016 vstúpil do platnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok, na základe čoho sú inak upravené

podmienky procesného postupu strán v konaní, ako to bolo doposiaľ.

8. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

10. Podľa § 153 ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.11.Podľa§366prostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobrany,ktoréneboliuplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Hmotnoprávna námietka je taký právny úkon (prejav vôle), ktorý mení dôvodný nárok protistrany
na nedôvodný, prípadne mení dôvodný procesný útok, či dôvodnú procesnú obranu na nedôvodnú.
Za právny úkon spôsobujúci zmenu, zánik či oslabenie práva protistrany je potrebné považovať aj
námietku premlčania (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade námietku premlčania
ako prostriedok procesnej obrany vzniesol žalovaný až v priebehu odvolacieho konania, pričom z
výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že nič nebránilo žalovanému, aby námietku premlčania

vzniesol počas konania pred súdom prvého stupňa (napríklad vo vyjadrení k podanej žalobe, osobne
na pojednávaní alebo kedykoľvek počas konania). Vzhľadom k tomu, že žalovaný prostriedok procesnej
obrany, ktorou je aj hmotnoprávna námietka neučinil do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa,
ktorým sa dokazovanie končí, nemohol tak učiniť už v odvolacom konaní. Tým je vyjadrená zákonná
koncentrácia konania.

13. Z uvedených dôvodov, keďže okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého
správne dospel k záveru, keď žalobe žalobcu na zaplatenie uplatnenej pohľadávky s príslušenstvom
vyhovel, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a podľa pomeru úspechu strán v konaní priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)