Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010081
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616010081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr. Zity

Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovaného F. B., pre prečin ublíženia na zdraví
podľa§158Trestnéhozákona,oodvolaníobžalovanéhoF.B.protirozsudkuOkresnéhosúduTopoľčany
(ďalej len „súd prvého stupňa") zo 16.02.2017 sp. zn. 2T/25/2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na
neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 04. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku s a z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný
F. B. , narodený XX.XX.XXXX v B., trvale bytom
Z. B. číslo XXX,

podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Topoľčany z 02.03.2016, sp. zn. Pv 513/2015/4406-16, pre skutok právne posúdený ako

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

dňa 04.06.2015 približne o 21.30 hod. v obci Z. B., okres K., nezabránil voľnému pohybu svojho psa
plemena pitbull menom T., bieločiernej farby, tým, že riadne nezabezpečil oplotenie rodinného domu
číslo XXX, ktoré označený pes nezisteným spôsobom prekonal, vybehol z dvora rodinného domu na
ulicu, kde následne uhrýzol poškodenú F. I. do predlaktia ľavej ruky a spôsobil jej zranenie hryznú ranu
ľavého predlaktia, ktoré si vyžiadalo liečenie v trvaní 26 dní, počas ktorých bola v čase od 04.06.2015 do
15.06.2015 pre bolesti a bandáž na ľavej hornej končatine obmedzená pri vykonávaní bežných životných

úkonov a najmenej 18 dní nemohla vykonávať ťažkú fyzickú prácu,

obvinený B. svojim konaním porušil ust. § 7 ods. 1 písm. f) zák. NR SR č. 282/2002 Z.z., ktorým sa
upravujú niektoré podmienky držania psov, keď nezabránil voľnému pohybu psa okrem priestorov na
to určených,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená právnická osoba Dôvera, zdravotná poisťovňa
a.s. so sídlom Eisteinova ulica číslo 25 Bratislava, IČO: 35 942 436 s uplatneným nárokom na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Súd prvého stupňa konajúci samosudkyňou napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného F. B. (ďalej
len „obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že:

dňa 04.06.2015 približne o 21.30 hod. v obci Z. B., okres K., nezabránil voľnému pohybu svojho psa
plemena pitbull menom T., bieločiernej farby, tým, že riadne nezabezpečil oplotenie rodinného domu
číslo XXX, ktoré označený pes nezisteným spôsobom prekonal, vybehol z dvora rodinného domu na
ulicu, kde následne uhrýzol poškodenú F. I. (ďalej len „poškodená“) do predlaktia ľavej ruky a spôsobil

jej zranenie hryznú ranu ľavého predlaktia, ktoré si vyžiadalo liečenie v trvaní 26 dní, počas ktorých
bola v čase od 04.06.2015 do 15.06.2015 pre bolesti a bandáž na ľavej hornej končatine obmedzená
pri vykonávaní bežných životných úkonov a najmenej 18 dní nemohla vykonávať ťažkú fyzickú prácu,

obžalovaný svojim konaním porušil ust. § 7 ods. 1 písm. f) zák. NR SR č. 282/2002 Z.z., ktorým sa
upravujú niektoré podmienky držania psov (ďalej len „zákon“), keď nezabránil voľnému pohybu psa

okrem priestorov na to určených.

Za tento prečin uložil obžalovanému súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom podľa § 158 Trestného
zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po v ustanovení § 36 písmeno j/ Trestného
zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v §

37 Trestného zákona) trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace, jeho výkon podľa § 49 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil určiac podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona
skúšobnú dobu na dvanásť mesiacov a podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona aj trest zákazu
činnosti držania psov na jeden rok.

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej právnickej osobe Dôvera, zdravotná poisťovňa a.s.
so sídlom Eisteinova ulica číslo 25 Bratislava, IČO: 35 942 436 (ďalej len „poškodená právnická osoba“)
škodu vo výške 50,16 eur.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému a prokurátorke Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len
„okresný prokurátor“) oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého
stupňa uskutočnenom 16.02.2017 (doručením rovnopisu bol 28.02.2017 oznámený poškodenej aj
poškodenej právnickej osobe), ihneď po ktorom oznámení, teda včas, podal obžalovaný odvolanie:
„voči týmto klamstvám“, teda (vzhľadom na obsah takéhoto jeho vyjadrenia) zjavne a predovšetkým

smerujúce proti výroku o vine napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnil prostredníctvom (10.03.2017
si zvoleného) obhajcu písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 13.03.2017 predovšetkým
spresniac, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí „v celom rozsahu“ teda (vzhľadom na obsah takéhoto
tvrdenia) že odvolanie smeruje proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku.

Obžalovaný tvrdil, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní náležite nevyhodnotil dôkazy
jednotlivo aj v ich súhrne a v dôsledku toho dospel k nesprávnemu záveru, keď ho uznal vinným zo
zažalovaného skutku, spáchanie ktorého on od začiatku popiera a nevie pochopiť tvrdenie súdu prvého
stupňa, že poškodená jednoznačne označila ako útočníka jeho psa, keď ani psa bližšie neoznačila.
Rovnako ani z výpovedí svedkov T. A., F. A. a T. A. (ako to tvrdí súd prvého stupňa) nebolo možné zistiť,

že to bol pes obžalovaného, ktorý pohrýzol poškodenú, jediné, čo je jednoznačné, je to, že poškodená
bola 04.06.2015 pohryzená nejakým psom.

Obžalovaný súdu prvého stupňa vytkol náležité nevyhodnotenie podstatnej a hlavnej skutočnosti
vyplývajúcej z lekárskej správy o ošetrení poškodenej z 04.06.2015 o 21.14 hodine, ktorou je tvrdenie

poškodenej o tom, že ju pohrýzol neznámy pes, pretože poškodená rodinu obžalovaného dovtedy bežne
a veľakrát navštevovala, pozná ich psa, mnohokrát sa s ním hrávala a preto nemala žiadny dôvod na
takétotvrdenie,badokoncaanipredsvedkamiA.bližšieútočiacehopsanešpecifikovala,lenspomenula,
žejunaulicipreddomompohrýzolpes.Zavýznamnýpovažujeobžalovanýajzáverznaleckéhoposudku
podaného F.. P. G. o nemožnosti určenia, ktorý zo psov spôsobil zranenie ľavého predlaktia poškodenej.

Obžalovaný zastáva názor, že za takto zisteného skutkového a právneho stavu nebolo možné uznať
ho vinným zo spáchania v prejednávanej veci zažalovaného skutku. Taktiež nechápe, ako mohol súd
prvého stupňa konštatovať, že nezabezpečil oplotenie svojho rodinného domu, ktoré mal jeho pesnezisteným spôsobom prekonať - vybehnúť z dvora a uhryznúť poškodenú, keď na to nemá žiadne
relevantné dôkazy. Jeho pes bol v tej dobe zatvorený vo dvore, riadne zabezpečený vo voliére a
obžalovaný s manželkou pozerali televíziu. Preto je záver súdu prvého stupňa o tom, že v prejednávanej

veci zažalovaný skutok spáchal obžalovaný, nesprávny, žiadne relevantné dôkazy mu nenasvedčujú,
žiadneho protiprávneho konania sa nedopustil a podľa jeho názoru vôbec nebolo preukázané, že
nezachoval potrebnú mieru opatrnosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o jeho vine je síce založené na
úvahách, nie však na objektívnych dôkazoch preukazujúcich vinu obžalovaného.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov obžalovaný Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“)
navrhol, aby postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku
napadnutý rozsudok zrušil a vec podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil na nové konanie a
rozhodnutie, prípadne ho podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu mal za to, že súd prvého

stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, zažalovaný skutok
správne právne posúdil a aj trest napadnutým rozsudkom obžalovanému uložený považuje za zákonný
a primeraný. V konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obsah písomného odôvodnenia
obžalovaným proti napadnutému rozsudku podaného odvolania doplnil iba o úvahu, ktorú sa obžalovaný
doposiaľ neodvážil predniesť a ktorou je jeho podozrenie, že poškodenú pohrýzol pes patriaci susedom
A.. V konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhol o odvolaní obžalovaného rozhodnúť tak, ako je to
uvedené v jeho písomnom odôvodnení.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na svojich obhajobných tvrdeniach, ktoré
prednášal od začiatku trestného stíhania v prejednávanej veci a k písomnému odôvodneniu odvolania
vypracovanému jeho obhajcom iba poznamenal, že sa mu javí sporným aj výrok o treste zákazu činnosti
držania psa, ktorý mu bol napadnutým rozsudkom tiež uložený, pretože nejde iba o jeho psa, keďže

tento patrí celej rodine.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci plnenia tejto svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu prieskumnej povinnosti
odvolací súd (ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec, v ktorej bola obžaloba podaná

02.03.2013, na rozhodnutie 04.04.2017) preskúmal výrok o vine, výrok o treste a výrok o náhrade
škody napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolanie obžalovaného smerovalo a tiež správnosť postupu
konaniatýmtovýrokomnapadnutéhorozsudkupredchádzajúceho,atoajvrozsahuzistenia prípadných,
odvolaním obžalovaného nevytýkaných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého
z dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného zákona.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v tomto jej rozsahu odvolací súd predovšetkým zistil, že súd
prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní predchádzajúcom napadnutému
rozsudku postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania
dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb, ktoré boli porušením ustanovení

zabezpečujúcich objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

V hore naznačenej súvislosti a zvlášť s poukazom na odvolací návrh obžalovaného zrušiť napadnutý
rozsudokajzdôvodovuvedenýchv§321odsek1písmenoa/Trestnéhoporiadkupovažujeodvolacísúd
za potrebné tohto odvolateľa upozorniť, že v písomných dôvodoch proti napadnutému uzneseniu ním

podaného odvolania (ale ani vo svojom vyjadrení a vo vyjadrení svojho obhajcu na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu) postupu súdu predchádzajúcemu napadnutému rozsudku žiadne konkrétne a
súčasne z vyššie uvedených hľadísk relevantné chyby nevytkol.Plnením svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti
odvolací súd ďalej zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní súdom
vykonal všetky, v dobe svojho rozhodovania dostupné dôkazy spôsobilé na objasnenie všetkých

skutočností dôležitých pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa
potreboval pre svoje rozhodnutie predovšetkým o vine obžalovaného (a pre prípad jej uznania následne
aj o ukladanom mu treste a o náhrade spôsobenej škody), tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 2 odsek
10, odsek 11 Trestného poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Aj v hore naznačenej súvislosti a opäť s poukazom na odvolací návrh obžalovaného zrušiť napadnutý
rozsudok aj z dôvodov uvedených v § 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku považuje odvolací
súd za potrebné tohto odvolateľa upozorniť, že v písomných dôvodoch proti napadnutému rozsudku ním
podaného odvolania (ale ani vo svojom vyjadrení a vo vyjadrení svojho obhajcu na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu) ani v tomto smere postupu súdu predchádzajúcemu napadnutému rozsudku žiadne

konkrétne a súčasne z vyššie uvedených hľadísk relevantné chyby nevytkol, a zvlášť v rámci postupu
súdu prvého stupňa podľa § 272 odsek 2 Trestného poriadku nemal žiadne konkrétne návrhy na
doplnenie dokazovania (za ktoré evidentne nemožno považovať jeho návrh: „aby to bolo všetko znovu
prešetrené“.

Z dôvodov vyššie uvedených skutkové zistenia, ktoré mohol mať súd prvého stupňa v prejednávanej
veci za preukázané, podľa názoru odvolacieho súdu mohli vychádzať z výsledkov úplného a zákonným
spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedať tak kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného
poriadku, avšak iba za predpokladu, že by súd prvého stupňa k nim dospel po vyhodnotení jednotlivých
dôkazov v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku

(teda predovšetkým jednotlivo aj v ich súhrne a nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu), ako aj (a predovšetkým) podľa jedného
z pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4
Trestného poriadku (v ktorom je upravená prezumpcia neviny a ktorým je pravidlo „in dubio pro reo - v
pochybnostiach v prospech obvineného“), čo však podľa názoru odvolacieho súdu evidentne neučinil.

Aj (a predovšetkým preto) v odôvodnení napadnutého rozsudku (ktoré v tomto smere nie je ani v súlade
s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku), súd prvého stupňa v potrebnom
rozsahu neuviedol žiadne, z ďalej uvedených dôvodov relevantné skutočnosti majúce podstatný vplyv
a význam osobitne pre rozhodnutie, či sa v prejednávanej veci zažalovaný skutok stal za okolností

zakladajúcich jeho trestnosť (teda či ho spáchal obžalovaný tak, že v dôsledku porušenia ustanovenia
§ 7 odsek 1 písmeno f/ zákona nezabránil voľnému pohybu „svojho“ psa tým, že riadne nezabezpečil
oplotenierodinnéhodomučíslo346,ktorémaltentoprekonať„nezistenýmspôsobom“,vybehnúťzdvora
na ulicu a tam uhryznúť poškodenú a spôsobiť jej tak ujmu na zdraví majúcu povahu ublíženia na zdraví)
a ktoré vzal v tomto smere mal za bez dôvodných pochybností dokázané, a ani dôkazy, o ktoré takéto

svoje skutkové zistenia oprel, a ani ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného, pričom s jeho úvahami,
ktorýmisa spravovalprihodnotenívykonanýchdôkazov(§321odsek1písmenob/Trestnéhoporiadku),
a následne ani s právnymi úvahami ktorými sa spravoval pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného sa odvolací súd z ďalej uvedených dôvodov
nestotožňuje.

Vo vyššie uvedených súvislostiach považuje odvolací súd za potrebné predovšetkým uviesť, že
aj po vykonaní všetkých v prejednávanej veci dostupných dôkazov zostali dôvodné pochybnosti
predovšetkým o takej, pre rozhodnutie o vine obžalovaného dôležitej skutkovej otázke, akou je zistenie,
žeujmanazdravímajúcapovahuublíženianazdravípoškodenejvzniklavdôsledkujejpohryzeniapsom

menom T. (nesúcim znaky plemena americký stafordshirský terier alebo pitbullterier), ktorého majiteľom
(a to tak podľa evidencie vedenej obcou Z. B., ako aj podľa údajov obsiahnutých vo veterinárnom
preukaze pre psov a mačky) je (a to výlučne) obžalovaný.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu tvrdenie poškodenej (obsiahnuté v jej svedeckých výpovediach

vykonaných po začatí trestného stíhania v prejednávanej veci) o tom, že jej túto ujmu na zdraví spôsobil
pes obžalovaného, nie je dôveryhodné a to z dôvodov, na ktoré opodstatnene v písomnom odôvodnení
proti napadnutému rozsudku podaného odvolania poukázal obžalovaný a ktoré považuje odvolací súd
za potrebné doplniť iba v tom smere, že na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenomv prejednávanej veci 27.09.2016 jednak znalkyňa F.. P. G. vypovedala, že pes obžalovaného je pitbull,
ktorý je bojovým plemenom, vo všeobecnosti ktorého útok neprebehne tak, že uhryzne a odskočí, ale v
útokupokračuje(pričomkaždýpesjesíceindividuálny,avšaksocializovaný,akýmbolpespoškodeného,

by situáciu neriešil útokom, je to málo pravdepodobné, aj keď sa to vylúčiť nedá, mohol ho vyrušiť
nejaký hrmot, chýba však dôvod útoku u takto socializovaného psa), jednak poškodená sa k odpovedi
obžalovaného na otázku o veku jeho psa jednoznačne vyjadrila tak, že tohto poznala (keď bola u
obžalovaného, tak ho hladkávala, sedávali spolu na dvore) a preto ak pri lekárskom ošetrení vykonanom
v deň vzniku ujmy na jej zdraví tvrdila, že jej ho spôsobil neznámy pes (a ani bezprostredne po uhryznutí

pred svedkami T. A., F. A. a T. A. nepovedala, aký pes ju napadol), týmto psom zjavne nemohol byť
pes poškodeného, pretože tohto poznala a navyše je takého vzhľadu, že o jeho identite už v čase útoku
nemohla mať žiadne pochybnosti (a zameniť si ho s iným psom).

Na opodstatnenosť vyššie uvedeného, pravidlu pri dokazovaní „in dubio pro reo - v pochybnostiach
v prospech obžalovaného“ zodpovedajúceho hodnotenia v prejednávanej veci vykonaných dôkazov

odvolacím súdom nemá žiadny podstatný vplyv a význam ani nepochybne zistená a preukázaná
skutočnosť, že 06.06.2015, teda po tom, čo 04.06.2015 pes, totožnosť ktorého z dôvodov vyššie
uvedenýchnebolabezdôvodnýchpochybnostízistená,spôsobilpoškodenejpredmetnú ujmunazdraví,
pes obžalovaného napadol a dohrýzol psa poškodenej.

Z vyššie uvedených dôvodov aj podľa názoru odvolacieho súdu výrok o vine odsudzujúceho
napadnutého rozsudku nie je (ako na to opodstatnene v písomných dôvodoch podaného odvolania
poukázal aj obžalovaný) založený na v prejednávanej veci vykonaných dôkazoch, ale na indíciách a
domnienkach, za ktoré možno zvlášť považovať aj ďalšie v zažalovanom skutku obsiahnuté „skutkové
zistenia“ o tom, že na strane jednej obžalovaný nezabezpečil oplotenie rodinného domu (ktoré však

nielenže nebolo zistené žiadnym v prejednávanej veci vykonaným dôkazom, ale o ktorom sa orgány
činné v trestnom konaní ani len nepokúsili zabezpečiť dôkaz vykonaním obhliadky podľa § 154
Trestného poriadku), ktoré však na strane druhej pes obžalovaného „nezisteným spôsobom prekonal
(a) vybehol z dvora na ulicu“ (teda ako, podlezením popod oplotenie, prelezením cez otvor v ňom,
jeho preskočením, vybehnutím cez otvorenú bránku.....?), a ktoré „skutkové zistenia“ súd prvého stupňa

prevzal z obžalobného návrhu okresného prokurátora bez toho, aby boli nie bez dôvodných pochybností,
ale dokonca vôbec vykonaným dokazovaním zistené. Tieto „skutkové zistenia“ súd prvého stupňa
následne dokonca vyhodnotil ako porušenie dôležitej povinnosti majúcou byť uloženou obžalovanému
v ustanovení § 7 odsek 1 písmeno f/ zákona, hoci ich existencia jednak (a predovšetkým) nebola bez
dôvodných pochybností preukázaná, jednak navyše z hypotézy tejto právnej normy ani nemôže vyplývať

(obsahuje totiž skutkovú podstatu priestupku a neukladá nikomu žiadnu, tobôž nie dôležitú povinnosť),
pričom je osobitným predpokladom naplnenia zákonných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, teda nevyhnutnou podmienkou trestnosti v
prejednávanej veci zažalovaného skutku, a preto zo všetkých týchto dôvodov (jednotlivo aj kumulatívne)
nemohla byť (a zjavne ani nebola) v prejednávanej veci splnená.

Napriek upozorneniu obžalovaného obsiahnutému v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní
uskutočnenom 27.09.2016 súd prvého stupňa do výroku o vine odsudzujúceho napadnutého rozsudku
prevzal z obžalobného návrhu okresného prokurátora aj „skutkové zistenie“ o čase spáchania v
prejednávanej veci zažalovaného skutku (04.06.2015 o 21.30 hodine) majúce svoj pôvod vo (aj v

tomto smere pochybnosti o vierohodnosti vzbudzujúcich) výpovediach poškodenej, ktoré je však v
zjavnom rozpore s údajom o čase lekárskeho ošetrenia ujmy na zdraví (ktorá jej ním mala vzniknúť)
ortopédom Nemocnice A. Wintera, n.o. Piešťany F.. E. A. (04.06.2015 o 21.14 hodine), a preto ani súd
prvého stupňa (rovnako ako okresný prokurátor) nemohol k takémuto skutkovému zisteniu (o čase
spáchania v prejednávanej veci zažalovaného skutku 04.06.2015 o 21.30 hodine) dospieť hodnotením

v prejednávanej veci vykonaných dôkazov postupom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 odsek 12
Trestného poriadku a (zvlášť) logickej metóde myslenia a uvažovania (ujma na zdraví poškodenej by
totiž bola ošetrená skôr, ako vznikla!).

S poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa mal spravovať a odvolací súd

spravoval pri hodnotení v prejednávanej veci vykonaných dôkazov považuje odvolací súd za potrebné
zvlášť upozorniť, že každému obvinenému musí byť vina preukázaná, že obvinený nie je povinný
dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani takú, ktorá svedčí v jeho prospech a že odsudzujúci rozsudokmôže byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, v opačnom
prípade musí byť spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby
v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré (súd prvého stupňa mohol mať a) odvolací súd
malzadokázané,dôkazy,oktorésvojeskutkovézisteniaoprel,úvahy,ktorýmisaspravovalprihodnotení

dôkazov (vrátane tých, ktoré si navzájom odporujú) a napokon s poukazom aj na všetky vyššie uvedené
právne úvahy, ktorými sa spravoval posudzujúc dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny, odvolací súd na základe obžalovaným podaného odvolania podľa § 321 odsek
1 písmeno b/ Trestného poriadku ním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 322
odsek 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám rozsudkom, ktorým podľa § 285 písmeno a/ Trestného

poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
bol v prejednávanej veci stíhaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd poškodenú právnickú osobu s ňou v adhéznom
konaní trestnom uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.