Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205438
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716205438.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: C. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX Z., t.č. prechodne bytom Ústav na výkon trestu odňatia slobody
Banská Bystrica, Sládkovičova 80, Kráľová, 974 05 Banská Bystrica, proti žalovanej: X. O., bez bližšieho
označenia, o nejasnom podaní, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k.

21C/168/2016-11 zo dňa 19. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 21C/168/2016-11 zo dňa 19. 09. 2016 potvrdzuje.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol podanie žalobcu

zo dňa 12.05.2016, doručené okresnému súdu dňa 13.05.2016.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 13.05.2016 bolo na okresný súd doručené podanie
žalobcu označené ako „Žiadosť o zabezpečenie a vydanie mojich osobných vecí a podrobný zoznam
týchto vecí“, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania.
Okresný súd uznesením vyzval žalobcu na odstránenie vád podania v určenej lehote, na čo však tento
nereagoval.Keďžedotknutépodaniemánedostatkybrániacepokračovaniuvkonaní,súdprvejinštancie

ho odmietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý vyjadril nesúhlas s
napadnutým rozhodnutím.
4. Uviedol, že dňa 13.05.2016 odoslal okresnému súdu žiadosť o vydanie vecí, pričom ich podrobne

popísal. Ide o jeho výlučné vlastníctvo, pretože veci kupoval on. Je pravdou, že niektoré „bral“ jeho brat,
resp. X. O. na splátky, splácal ich však žalobca. S X. O. žil v spoločnej domácnosti, avšak všetky výdavky
uhrádzal on, na živobytie si zobral aj viacero úverov, avšak žalovaná sa vždy správala
nezodpovedne.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

preskúmal uznesenie okresného súdu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi (§
380 CSP) a toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Zuvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Na doplnenie považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žaloba predstavuje v civilnom procese
podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho právam. Zároveň týmto podaním vymedzuje
žalobca rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne pokračovanie
sa vyžaduje podanie úplnej žaloby s jej náležitosťami v súlade s § 127 a § 132 CSP. Z podania musí
byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie vo veci samej je ústredným pojmom a

ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom konaní petit určuje neprekročiteľný
program konania a rozhodovania súdu (§ 216 ods. 1 CSP). Zo žaloby musia byť zjavné základné
skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany jeho zákonným právam. Nie
je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo žaloby však musí byť minimálne
zrejmé, v čom bude spočívať základný predmet konania.

8. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný žalobný petit je nevyhnutnou
náležitosťou návrhu na začatie konania (žaloby); uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu
právam žalobcu možno poskytnúť len v spojitosti s predmetom konania vo veci samej. Súd musí mať
jasno od počiatku konania, v čom bude spočívať podstata sporu a aký má byť konečný verdikt súdu. Táto
požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie sporu jeho

základnými znakmi - okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára
prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej).
Uvádzané skutočnosti znamenajú esenciálne procesné podmienky pre vedenie sporu a nemožnosť ich
definovania už na začiatku konania znemožňuje pokračovať v súdnom spore.

9. Treba zdôrazniť, že zákonnou podmienkou pre odmietnutie podania je existencia takého nedostatku,
ktorý bráni súdu pokračovať v spore. Bude tomu tak najmä v prípade, ak z obsahu podania nemožno
zistiť, čoho sa žalobca domáha, alebo ak neobsahuje uvedenie skutočností, z ktorých odvodzuje svoje
právo, a to aspoň v takom rozsahu, aby bolo možné posúdiť totožnosť veci.

10. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal ochrany práv, pričom nejasne poukazoval na
potrebu vydania vecí, ktoré mala neoprávnene držať žalovaná. Veci boli označené neurčitým spôsobom
- žalobca žiadal, aby tieto boli spísané za asistencie polície, pričom ich demonštratívnym spôsobom
vymenoval. Niektoré veci definoval druhovým spôsobom („LCD televízor Sony, DVD prehrávač SONY
atď.“), ďalšie zahrnul pod označenie „a iné“.

11. Žalobný návrh neobsahoval náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 132 ods. 1 CSP, z
ktorého dôvodu bol žalobca uznesením č. k. 21C/168/2016-6 zo dňa 15.07.2016 vyzvaný na doplnenie
chýbajúcich náležitostí, na čo reagoval podaniami zo dňa 23.08.2016 a 06.09.2016, ktoré však súviseli
s otázkou vlastníctva bytu, a preto ich okresný súd vylúčil na samostatné konanie uznesením

č. k. 21C/168/2016-17 zo dňa 19.09.2016. Iné podanie, teda také, ktoré by presne vymedzilo rozsah
a špecifikáciu hnuteľných vecí, ktorých sa mala týkať žaloba, žalobca súdu nedoručil. Ani v spojitosti s
odvolacími dôvodmi, krajský súd nedokázal definovať v čom ma spočívať predmet sporu, nebolo zrejmé,
z akých skutkových okolností odvodzuje žalobca svoj nárok a aký konečný návrh robí, pretože tento
nebol vymedzený jednoznačnými individualizovanými skutočnosťami.

12. Pokiaľ žalobca nedefinoval svoje požiadavky procesne konformným spôsobom tak, aby bolo súdu
jasné, o čom sa má konať, potom nebolo možné priznať ochranu jeho právam.

13. Pre správny postup v súdnom spore krajský odkazuje na možnosť žalobcu využiť služieb advokáta,

prípadne Centra právnej pomoci.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania, pretože táto sa
doposiaľ súdneho procesu nijako nezúčastnila. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na právny

názor prezentovaný v uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.
15. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).