Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/361/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314206307
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5314206307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Okresné stavebné bytové
družstvo, Gočárova 252, Čadca, IČO: 31 622 704, zastúpeného JUDr. Stanislavom Záhumenským,
advokátom so sídlom O. F. XXXX, O. proti žalovanej B. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XXX-XXX,
V., v konaní o zaplatenie 5 842,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Čadca, č.k. 4C/58/2015-60 zo dňa 22. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolpodľaust.§494,§685ods.1,§686ods.1,§696
ods. 1, 2, § 697 Občianskeho zákonníka žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia
nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, t. j. platieb do fondu opráv, za dodávky služieb a

poplatok za výkon správy za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2012 podľa ročných vyúčtovaní za roky
2010, 2011, 2012 v celkovej výške 5 842,51 eur. Mal za to, že žalobca vymáha podľa neho dohodnuté
nájomné a služby spojené s užívaním bytu napriek tomu, že nepreukázal existenciu nájomnej zmluvy
so žalovanou, a teda existenciu nájomného vzťahu, na základe ktorého uplatňoval svoj nárok, keď bolo
nepravdivéjehotvrdenie,žeodpodaniažalobynezaplatilažiadnuplatbu,pretožeojednotlivýchplatbách
doručila poštové poukážky za rok 2013 až 2015, čo vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena

o výške nároku a rozsahu omeškania v súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie príslušenstva.
Poukázal na to, že existenciu nájomnej zmluvy žalovaná poprela z dôvodu, že žalobca ju s ňou odmietol
uzatvoriť, ako to vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 13C/171/2005-129, ktorý nadobudol
právoplatnosť 16. 11. 2009. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že žalovaná bola povinná predmetný byt
vypratať po zabezpečení bytovej náhrady bývalým manželom, ktorá povinnosť zanikla vzdaním sa
členstvavbytovomdružstveaopustenímbytuzjehostrany.Žalovanáočlenstvovdružstvenepožiadala,
ostala pasívna, a preto nemá právny titul (nájomnú zmluvu), od ktorej by odvodila svoje právo byt

užívať.Zodôvodneniauvedenéhorozsudkuďalejvyplynulo,žedohodaočlenstvevdružstveporozvode
manželstva žalovanej s jej manželom, na základe ktorej mala zostať členkou družstva, nemá právnu
relevanciu, keďže právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu nadobudol bývalý manžel
pred uzavretím manželstva a aj keď uzavretím manželstva vznikol spoločný nájom, rozvodom zanikol
a právo užívať byt ako členovi bytového družstva zostalo rozvedenému manželovi. Žalobca žiadnym
relevantným spôsobom neozrejmil, prečo uplatňuje nájomné a služby spojené s užívaním bytu napriek

tomu, že v konaní 13C/171/2005 tvrdil, že žalovaná v byte nebýva na základe platného právneho titulu -
nájomnej zmluvy. Poukázal na to, že musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom,
čo znamená, že plnenie nemožno priznať z iného skutkového základu, než akým bol v ňom vymedzený.Predmetom konania je viazaný a nemôže ho prekročiť a z vlastnej iniciatívy prispôsobiť tvrdený skutkový
stav stavu výsledkom dokazovania, lebo tým by došlo k porušeniu ústavnej zásady rovnosti strán
konania. Preto tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia nebolo možné subsumovať pod hypotézu právnej

normy o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 a nasl. OZ, keď tvrdenie o bezdôvodnom obohatení
žalobcaneprodukoval,aninepreukazoval,atoaničodovýškybezdôvodnéhoobohatenia,keďnemožno
stotožniť výšku dohodnutého nájomného v platnej nájomnej zmluve a služieb spojených s užívaním bytu
s bezdôvodným obohatením, ktoré by malo predstavovať faktickú nemajetkovú ujmu na strane žalobcu.
Splnil si aj poučovaciu povinnosť podľa § 118 ods. 2 O. s. p. a uviedol aj predbežný právny názor podľa

§ 100 ods. 1 O. s. p., a preto žalobca mal dostatočný priestor na produkovanie tvrdení a dôkazov. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a v plnom rozsahu ich priznal žalovanej ako
úspešnej účastníčke konania vo výške 350,50 eur za zaplatený súdny poplatok za odpor proti vo veci
vydanému platobnému rozkazu.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie žalobca z dôvodu uvedeného

v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O. s. p., keďže vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu a z toho dôvodu z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho žiadal zrušiť podľa § 221
ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. zmeniť
tak, že žalobe bude vyhovené a priznať trovy konania. S odôvodnením rozhodnutia sa nestotožnil
z toho dôvodu, že návrh na začatie konania odôvodnil na tom skutkovom prednese, že na základe

uzatvorenej nájomnej zmluvy prenechal žalovanej do užívania predmetný byt a v skutkovom návrhu
vymedzil aj výšku pohľadávky - neuhradenie skutočných nákladov za roky 2010, 2011, 2012, k čomu
predložil aj listinný dôkaz - vyúčtovanie zálohových platieb za jednotlivé obdobia. Reagoval aj na výzvu
súdu na predloženie originálu nájomnej zmluvy oznámením, že tento bol pripojený v konaní sp. zn.
13C/171/2005, a preto žiadal o pripojenie spisu, a z tohto dôvodu dôkazné bremeno uniesol. Uniesol

aj dôkazné bremeno o výške platieb, napriek tomu, že žalovaná predložila účtovné doklady o platbách
za roky 2015, 2014, 2013. Žalovaná bývala v predmetnom byte aj v uvedených rokoch, a preto bolo jej
povinnosťou uhrádzať náklady súvisiace s užívaním bytu za toto obdobie. Tieto platby zaevidoval na
úhradu záväzku žalovanej vzťahujúce sa vždy na dané časové obdobie, pričom v žalobe žiadal uhradiť
skutočné náklady za obdobie rokov 2010, 2011, 2012. Pokiaľ súd vo svojom odôvodnení uvádza, že

mal dostatočný časový priestor na produkovanie tvrdení, dôkazov od podania návrhu 26. 08. 2003 do
rozhodnutia súdu 03. 11. 2015 (12 rokov), odôvodnenie nespĺňa predpoklady stanovené v § 157 ods.
2 O. s. p., je nepreskúmateľné a zmätočné, keďže návrh na začatie konania podal 17. 06. 2014 a súd
rozhodol dňa 22. 03. 2016. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, keď
konštatuje, že 22. 03. 2016 nemal pripojený spis 13C/171/2005 Okresného súdu Čadca.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázala, na to, že o bývanie bola pripravená podvodom
žalobcu, ktorý tvrdil, že nemá právo na byt, pretože nie je členkou družstva. Rozvodom manželstva
zaniklo iba spoločné členstvo s bývalým manželom. Žiadala, aby s ňou bola uzavretá zo strany žalobcu
nájomná zmluva. Poukázala na to, že nie je pravdivé tvrdenie o neplatení, k čomu predložila v konaní

šeky o platbách za obdobia pri nich uvádzané.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec z dôvodov a v rozsahu vymedzenom v
podanom odvolaní (§ 379, § 380, § 470 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdil.

5. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, t. j. pre rozhodnutie o

nároku žalobcu na zaplatenie nájomného a služieb spojených s nájmom bytu za rozhodné obdobie,
vrátane trov konania, svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (v súčasnosti
ust. § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd, ktorý sa z uvedených dôvodov v odvolacom konaní
obmedzil iba skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani

zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa
nevysporiadal súd prvej inštancie.6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd
dopĺňa, že aj v odvolaní tento zotrval na skutkovom tvrdení, že svoj nárok na zaplatenie 5 842,51 eur
odvíjasožalovanouuzavretejnájomnejzmluvy.Existencianájomnéhovzťahuvkonanívšakpreukázaná

nebola. Žalovaná predložila nájomnú zmluvu, avšak z tejto vyplýva, že bola uzavretá (01. 09. 1992) s
jej bývalým manželom ako členom družstva pred uzavretím manželstva (24. 10. 1992), ako to vyplýva
aj z pripojeného rozsudku č.k. 13C/171/2005-129. Preto aj keď uzavretím manželstva vznikol spoločný
nájom bytu (§ 704 OZ), jeho rozvodom zanikol a nájomcom bytu ako člen družstva zostal rozvedený
manžel (§ 705 ods. 2 OZ) tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia uvedeného rozsudku a nie žalovaná,

ktorej bola právoplatne uložená povinnosť byt vypratať, keďže ho užívala bez právneho dôvodu. Je
pritom irelevantné to, či bol spis 13C/171/2005 v konaní pripojený, keďže súd rozhodný skutkový stav
vykonaným dokazovaním zistil aj inak.
Z odôvodnenia rozsudku (prvý odsek) jednoznačne vyplýva, že žalobca podal žalobu proti žalovanej 17.
06.2014azdátumunaposlednejstranejednoznačnevyplýva,žetentobolvyhlásený22.03.2016,preto
pri údajoch v poslednej vete šiesteho odseku na strane 5, v ktorej sa uvádza, že žalobca mal dostatočný

priestor na produkovanie tvrdení, dôkazov - od podania návrhu 26. 08. 2003 do rozhodnutia súdu 03.
11. 2015 (12 rokov), sa jedná o zrejmú nesprávnosť v písaní, a preto nemôže vzhľadom na ostatný
jednoznačný obsah odôvodnenia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. spôsobiť jeho nepreskúmateľnosť,
ani zmätočnosť, keď uvedené skutočnosti sú pre posúdenie veci navyše irelevantné, keďže žalobca aj
v odvolacom konaní na svojich skutkových tvrdeniach zotrval.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, keďže žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).