Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112011978
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112011978.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Patrika
Príbelského, PhD. a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému G. J., nar. XX.X.XXXX, pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.e), ods. 3 písm.a) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa
16. februára 2017 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.
júna 2016, sp. zn. 2T/159/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. júna 2016, sp. zn. 2T/159/2012 bol obžalovaný G. J.
podľa § 285 písm.b) Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa
13.11.2012 pod č. k. 1Pv 187/12-8 pre skutok kvalifikovaný pod bodom 1) ako prečin krádeže podľa §
212 ods.2 písm.e) Tr.zák. a pod bodom 2) ako prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.e), ods.3 písm.a)

Tr.zák., ktoré mal spáchať na tom skutkovom základe, že

1/ v období od 11.01.2011 do 23.07.2012 na adrese svojho trvalého bydliska P., O. XXXX/XX,
neoprávnene odoberal bez zmluvy plyn prostredníctvom plynomeru č. 63282180B907, typ BK4T-G4-
P0B9, hoci vedel, že zmluva o dodávke zemného plynu bola zrušená odstúpením od zmluvy, čím svojim
konaním spôsobil poškodenej spol. SPP - distribúcia a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/b,

IČO: 35910739 škodu vo výške 2.180,16 €,

2/vobdobíod24.07.2012do01.07.2013neoprávneneodoberalzemnýplynvcelkovommnožstve7.430
m3 na adrese svojho trvalého pobytu P., O. XXXX/XX prostredníctvom plynomeru č. 63282180B907,
typ BK4T-G4 P0B9, a to aj napriek tomu, že so spol. SPP nemal v časovom období od 24.07.2012 do
01.07.2013 uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu, čím spol. SPP - Distribúcia, a.s., Bratislava, Mlynské

Nivy 44/b, IČO: 35910739 spôsobil škodu vo výške 3.305,29 €,

pretože tieto skutky nie sú trestným činom.

Podľa § 288 ods.3 Tr.por. bola poškodená spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. Bratislava, Mlynské Nivy
č. 44/B, zastúpená C. G., nar. XX.XX.XXXX, odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske

súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení
včas podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku
o oslobodení obžalovaného G. J., t. j. výrokov o vine a treste. Prokurátor v písomnom odôvodnení
odvolania poukázal na to, že s argumentmi okresného súdu sa nestotožňuje, keďže zo zabezpečených

listinných dôkazov, ako aj z viacerých svedeckých výpovedí vyplýva, že zo strany obžalovaného ako
odberateľa plynu jednoznačne dochádzalo k aktívnemu konaniu, cieľom ktorého bolo odoberať plyn oddodávateľa aj po riadnom doručení odstúpenia od zmluvy. Spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. v dňoch
7.2.2012 a 23.7.2012 vykonala pokus o ukončenie dodávky zemného plynu, v oboch prípadoch to
však obžalovaný zmaril tým, že zamestnancom uvedenej spoločnosti neumožnil demontáž meradla v

predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 1.7.2013 sa zamestnancom poškodeného za asistencie polície podarilo
aspoň odkopať a „zaslepiť“ plynovú prípojku obžalovaného, avšak obžalovaný svojím aktívnym konaním
opätovne znemožnil pracovníkom poškodeného vykonať demontáž plynového meradla. V rozpore so
skutkovým záverom okresného súdu je pritom nielen aktívne konanie obžalovaného v popísaných
prípadoch, ale aj zmena jeho výpovede na hlavnom pojednávaní a rovnako nevierohodná výpoveď

jeho družky na hlavnom pojednávaní pre jej pomer k obžalovanému. Trestnoprávna zodpovednosť voči
obžalovanémubymalabyťpritomvyvodenáajvprípade,akbysazdržiavalnainejadrese,pretožepráve
obžalovaný bol nielen väčšinový vlastník nehnuteľnosti, ale správu nehnuteľností aj reálne vykonával,
čo vyplýva nielen z jeho konania, ktoré znemožnilo odpojiť plynové meradlo, ale aj z jeho obsiahlej
korešpondencie so spoločnosťou SPP-distribúcia, a.s. v podobe výziev a upomienok za neuhradený
plyn, zasielania podkladov pre možnosť spísania žiadosti o zmenu zmluvných podmienok, ktoré však

obžalovaný neakceptoval a reklamoval pohľadávky, pričom však platby čiastočne uhrádzal. Konanie
obžalovaného G. J. teda bolo v zmysle podanej obžaloby preukázané a obžalovaný konal vo forme
priameho úmyslu. Prvostupňový súd pritom do odôvodnenia svojho oslobodzujúceho rozhodnutia pojal
zásadne tie skutočnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného a neprihliadol k tým skutočnostiam,
ktoré majú vplyv na celkové posúdenie skutkového stavu. Z uvedených dôvodov sa prokurátor

domnieval, že súd prvého stupňa sa pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie a preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm.
b) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1, ods.4 písm.a) Tr. por. vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s
písomným odôvodneným odvolania navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1, ods.4 písm.a) Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný G. J. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora okresnej prokuratúry poukázal
predovšetkým na to, že tak ako to ustálil okresný súd v napadnutom rozsudku, ani jeden zo žalovaných
skutkov nie je trestným činom, pretože konanie popísané v obžalobe a v napadnutom rozsudku pod
bodom 1 a 2 nenapĺňa obligatórne znaky prečinu krádeže. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva,
že on je len podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu v P. na O. A. č. XX- a to

v jednej polovici. Druhým podielovým spoluvlastníkom je jeho brat C. J., ktorý na uvedenej adrese
býva spolu so svojou rodinou a v dome býva aj ich matka E. J.. On pritom v inkriminovanom období v
označenej nehnuteľnosti nebýval, pretože sa zdržiaval u svojej priateľky, s ktorou majú dieťa, v byte na
E. ul. č. XX v P., čo jeho priateľka L. G. na hlavnom pojednávaní 30.6.2016 aj potvrdila. Z vykonaného
dokazovania a to aj na podklade zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 1.12.2015

sp.zn. 2To/103/2015 vyplynulo, že spoločnosť SPP - distribúcia a.s. Bratislava (ďalej len poškodený)
do nehnuteľnosti v minulosti realizovala dodávky zemného plynu na základe zmluvy, ktorú sa však
nepodarilo nájsť a taktiež bolo preukázané, že 13. decembra 2010 mu bolo doručené odstúpenie od
zmluvy. Nikdy však nevykonali technický zásah, ktorý by ďalší odber plynu znemožňoval a k fyzickému
odpojeniu došlo až 1. júla 2013, teda 2 a pol roka od odstúpenia od zmluvy. Poškodený pritom po

celú dobu vedel, že v rodinnom dome sa zemný plyn odoberá a keďže jeho odber je zaznamenávaný
meracím zariadením, zo strany odberateľov nemohlo ísť o krádež, pretože bolo jasné, že za odobratý
zemný plyn bude potrebné riadne zaplatiť a toto bolo zrejmé aj jemu. Za tohto stavu je potom vylúčené
uvažovať o úmyselnom zavinení, ktoré sa pre naplnenie všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty
prečinu krádeže (prisvojenie a zmocnenie sa cudzej veci) vyžaduje. O tom, že je na neho podané trestné

oznámenie a teda, že poškodený považuje odber plynu v období od odstúpenia od zmluvy za trestný čin,
sa dozvedel až 4. októbra 2012, kedy mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia. On pritom o
tom, že za odobratý plyn je potrebné zaplatiť, nemal nikdy žiadne pochybnosti a v tomto smere sa vyjadril
už pri svojom výsluchu dňa 9. októbra 2012. Dlh vo výške 2.278,19 Eur bol naviac dňa 28. februára 2013
uhradený a pokiaľ sa týka dlhu za obdobie od 24. júla 2012 do 1. júla 2013, jeho výška je sporná a

mala byť predmetom dokazovania v občianskoprávnom konaní. V tomto prípade (skutok pod bodom 2)
totiž súd prvého stupňa za kvalifikačný znak považoval výšku škody, ktorá bola zistená iba teoretickým
výpočtompodľaVyhláškyMHSRč.155/2005Zbierkyzákonov,ktorejúčelombolamožnosťurčiťvýpočet
pravdepodobnej spotreby plynu pri jeho neoprávnenom odbere v tom smere, pokiaľ spotrebu nebolomožné určiť pomocou plynomeru a v praxi išlo teda o prípady, kedy sa užívateľ pripojil na odber plynu
mimo merača, čo však nie je prípad v tejto veci, nakoľko plynomer sa doteraz nachádza na odbernom
mieste a zaznamenáva stav aký bol ku dňu 1.7.2013, kedy došlo k odpojeniu plynu. Približná cena

spotrebovaného plynu za označené obdobie je však asi 950 Eur, ide teda o sumu nižšiu ako 2.660 Eur
a z právneho hľadiska nemohla byť spôsobená väčšia škoda. V spise sa pritom tiež nachádza dôkaz,
že nedoplatok za plyn vo výške 475,21 Eur uhrádzal už 22. mája 2010 a dňa 28. februára 2013 bola
na účet poškodeného uhradená čiastka 2.278,19 Eur, keď realizácia tejto úhrady vyplýva aj z dokladu
predloženého poškodeným na č.l. 104, kde je táto platba uvedená a kde poškodený potvrdzuje, že k 13.

novembru 2014 na odbernom mieste nie je uhradených 3.305,29 Eur a teda odber plynu za obdobie od
11. januára 2011 do 23. júla 2012 (skutok pod bodom 1) je zaplatený a uhradený a nie je zaplatený len
odber za obdobie od 24. júla 2012 do 1.júla 2013 (skutok pod bodom 2), kde je reálnu spotrebu plynu
ochotný uhradiť, nie však aj čiastku požadovanú poškodeným a vypočítanú len na základe vyhlášky č.
155/2005 Zb. zákonov. Za daných okolností však odber zemného plynu nie je trestným činom. Ďalším
dôvodom, pre ktorý je citovaný rozsudok správny, je rešpektovanie právneho princípu „ultima ratio“,

pretože opak by bol v rozpore so zásadou subsidiarity trestnoprávnej represie, z ktorej vyplýva, že
ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho práva a
až vtedy, keď je taká ochrana neúčinná a kde porušenie súkromnoprávnych vzťahov svojou intenzitou
dokazuje zákonom predpokladanú nebezpečnosť, je na mieste uvažovať o trestnej zodpovednosti.
Nie je zrejmé, aká skutočnosť v prejednávanom prípade bránila poškodenému uplatňovať si právo na

zaplatenie ceny spotrebovaného plynu v občianskoprávnom konaní. Na podklade uvedených dôvodov
sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého pokračovanie v odbere
plynu po odstúpení zo zmluvy zo strany poškodeného, keď z jeho strany nedochádzalo k žiadnemu
aktívnemu konaniu, nemôže napĺňať znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods.2
písm.e) Tr.zák., nakoľko v takomto prípade sa plynu nezmocňuje, ale vo svojej moci ho už má, pretože

poškodený mu dal plyn k dispozícii dobrovoľne. Poškodený tak dodával plyn, hoci vedel, že na
predmetné odberné miesto nie je riadne uzatvorená zmluva o odbere, pričom množstvo dodaného plynu
bolo riadne zaznamenané na plynomeri. Z tohto dôvodu nemôže ísť o tzv. čierne napojenie na odber
plynu, ale môže ísť len o neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods.1 písm.a) zák.č. 251/2012 Z.z.
o energetike a tým ním ako odberateľom získaný plyn predstavuje bezdôvodné obohatenie podľa §

451 a nasl. O.z. a teda ide o občiansko-právny vzťah, pretože nie každý neoprávnený odber plynu
podľa zákona o energetike je automaticky aj trestným činom krádeže. V občiansko-právnej rovine
už bolo vo veci rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.10.2015, č.k.
17C/247/2015-15. Dodal, že dôvody odvolania, ktoré vo svojom podaní uvádza prokurátor, nie sú
spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na opätovné prejednanie, pretože

z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu, nie je
trestným činom a preto odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný G. J. aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sám i prostredníctvom svojho obhajcu
navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade odvolania prokurátora, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 16. novembra 2016, na verejnom zasadnutí dňa 16. februára 2017, nezistiac
dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby
(o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil,
že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v
rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci včítane tých, ktorých vykonanie mu prikázal
krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení sp.zn. 2To/103/2015 zo dňa 1. decembra 2015 a tieto
správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4
Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por.

a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd v súlade s ustanovením
§ 168 ods. 1 Tr.por. v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil, o ktoré
skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené
na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12Tr.por.Úvahyazáveryokresnéhosúduzaloženénazásadáchlogickéhokonaniaauvažovaniasúvecne
správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Krajský súd naviac v súlade so svojimi úvahami uvedenými
už vo svojom vyššie spomenutom uznesení poukazuje na to, že obžalovaný G. J. v súlade so svojimi

obhajobnými tvrdeniami v priebehu trestného stíhania a tiež vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora
dôvodne poukazoval na to, že predovšetkým aj po odstúpení od zmluvy dňa 13. decembra 2010
poškodenývdodávanízemnéhoplynupokračovalnaďalej,naodbernommiestemeradlo,ktoréodobraté
množstvo zemného plynu odpočítavalo, zostalo doposiaľ a pracovníci poškodeného ho opakovane
navštevovali a vykonávali aj odpočty plynomeru. Z jeho strany ani zo strany príbuzných nedošlo nikdy k

akejkoľvek manipulácií s plynomerom a plyn nebol odoberaný spôsobom, kedy by odobraté množstvo
nebolozachytenéplynomerom.Samotnépokračovanievodbereplynupoodstúpeníodzmluvyzostrany
poškodeného, keď zo strany odberateľa pritom nedochádza k žiadnemu aktívnemu konaniu, nemôže
napĺňať znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zák., pretože - ako je
tomu aj v prejednávanej veci - „páchateľ“ sa plynu nezmocňuje, má ho už totiž vo svojej moci, pretože
poškodený mu dal plyn dobrovoľne do dispozície s tým, že ho môže užívať, resp. spotrebovávať až

po uzatvorení relevantnej zmluvy. Plyn bol teda do domácnosti dodávaný bez toho, aby sa obžalovaný
alebo ktokoľvek z členov domácnosti o to musel pričiniť. Plyn na odberné miesto pritom poškodený i
naďalej po dobu 2 a pol roka dodával s vedomím, že na dané odberné miesto nie je platne uzatvorená
zmluva. Odberné miesto však od plynu nebolo odpojené až do 1. júla 2013, naopak, poškodený po
celú dobu vedel, že na odbernom mieste sa plyn odoberá a že odber sa na meracom zariadení aj

zaznamenáva. Nejde teda o prípad tzv. čierneho napojenia sa na plyn. Za tohto stavu teda mohlo ísť
v čase od 11. januára 2011 do 1. júla 2013 k neoprávnenému odberu plynu v zmysle § 82 ods. 1
písm. a/ Zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, avšak mohlo sa jednať jedine o občianskoprávny vzťah
- bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže nie každý neoprávnený
odber plynu podľa citovaného zákona o energetike je automaticky i trestným činom krádeže. V tejto

súvislosti aj krajský súd poukazuje na to, že trestné právo má význam predovšetkým z hľadiska ochrany
základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu
práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na
individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu.
Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých

úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv
jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. V právnom štáte je neprípustné,
aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy,
pokiaľ nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestno-právnej zodpovednosti, resp. nie
sú tieto predpoklady celkom jasne zistené. V tomto smere súd druhého stupňa pritom poukazuje na

poškodenou spoločnosťou uplatnené právo na zaplatenie ceny spotrebovaného plynu v predmetnom
prípade v občianskoprávnom konaní. Aj podľa názoru krajského súdu vypočítaná výška škody 2.180,16
Eur za obdobie odberu plynu od 11.1.2011 do 23.7.2012 vyplýva z vykonaného odpočtu odberu plynu
na predmetnom meradle, avšak za obdobie od 24.júla 2012 do 1.júla 2013 bola výška škody v podanej
obžalobe stanovená len teoretickým výpočtom podľa Vyhlášky MH SR č. 155/2005 Z. z. a nie na základe

reálnej spotreby, keď pritom účelom predmetnej vyhlášky je umožnenie výpočtu len pravdepodobnej
spotreby plynu pri jeho neoprávnenom odbere v prípade, ak nie je možné spotrebu určiť pomocou
plynomeru a vzťahuje sa teda na situácie, keď sa užívateľ pripojí na odber plynu mimo merača, čo
sa však v prejednávanom prípade nestalo a z tejto okolnosti teda vyplýva záver, že prinajmenšom
už len kvalifikačný moment pre posúdenie spôsobenia výšky škody nemohol byť v žiadnom prípade

spoľahlivo zistený. Okrem týchto okolností krajský súd naviac poukazuje na správne zistené závery
okresným súdom, podľa ktorých na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní okresným
súdom po zrušení veci súdom druhého stupňa vyplynulo, že obžalovaný G. J. v inkriminovanom období
v mieste svojho trvalého bydliska v P., na O. ulici č. 20XX/XX, kde malo podľa obžaloby dochádzať k
neoprávnenému odberaniu plynu ani nebýval, pretože v rozhodnom období býval so svojou priateľkou

v spoločnej domácnosti v P., na E. ulici č. XX.

Okresný súd preto správne zistil, že konanie obžalovaného G. J. nevykazuje znaky stíhaných prečinov
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zák., resp. § 212 ods.2 písm.e), ods.3 písm.a) Tr.zák.,
pretože vykonanými dôkazmi nebol preukázaný úmysel obžalovaného privlastniť si zemný plyn
poškodenej spoločnosti SPP - distribúcia a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/B a použiť ho prevlastnú potrebu, ale ide len o občianskoprávny vzťah medzi obžalovaným a poškodenou spoločnosťou.
Postupoval preto vecne správne a dôvodne, keď obžalovaného G. J. podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod
obžaloby oslobodil.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého
stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a
právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej
podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľ navrhol vyhodnotiť inak, než ako

to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané
dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného
vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť
súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť,
že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a
uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už

bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci
vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por.
Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto

ho podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.