Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202158
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214202158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený:
FridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,81109Bratislava,protižalovanému:Slovenskárepublika
konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou (ZE-2567-6775) doručenou dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť mu majetkovú škodu 175,- Eur a nemajetkovú ujmu 497,88 Eur za nesprávny
úradný postup súdu, charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a to v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že podal
návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného z titulu zmluvy o úvere. Súdny exekútor postupoval
podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku a predložil návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému súdu a požiadal ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a
udelil mu poverenie č. 5202 010993*. Žalobca ďalej uviedol, že pre obavy o právny a faktický osud
pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom spísal dňa 18.11.2010 a podal exekučnému súdu
návrh na zmenu súdneho exekútora. Tvrdil, že súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Žalobca ďalej tvrdil, že neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu konať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Tvrdil, že mu vznikla majetková

škoda v celkovej výške 175,00 Eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Zároveň si
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď tvrdil, že samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou SR a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Uviedol, že nesprávny úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv poškodeného. Uviedol, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania poškodeného, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučnéhoporiadku a správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu
a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu

kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaným zákonom,
stratudôveryvprávoavspravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúcie
sumu 497,88 Eur. Tvrdil, že je nutné deklarovať porušenie jeho práva na rozhodnutie o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, práva na súdnu ochranu, deklarovať porušenie
princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť mu nemajetkovú
ujmu a majetkovú škodu. Ďalej požiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci
a následne, aby uložil povinnosť žalovanému nahradiť mu majetkovú škodu a primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že žalobca nepreukázal
splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z.. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a z jeho podania je zrejmé,
že celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Tvrdil, že žalobca podal žalobu na súd predčasne, pred
uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku u žalovaného. Tvrdil, že žalobca

neposkytol súčinnosť potrebnú na prerokovanie jeho žiadosti, čím bol proces predbežného prerokovania
fakticky zmarený. Poukázal na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené

všetky tri podmienky súčasne. K nerozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora v zákonom ustanovenej
lehote, uvádzal, že vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) a zákonom
ustanovenú lehotu a nevyhnutnosť vykonať iné úkony - (výzva na vyjadrenie pôvodného exekútora,
vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie novému
exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možné rozhodnúť o návrhu na zmenu

exekútora v lehote ustanovenej zákonom, preto nepovažuje uvedené za zbytočné prieťahy a teda za
nesprávny úradný postup. Existencia prieťahov je preukázaná len výsledkami vybavenia sťažnosti na
prieťahy, z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý by konštatoval, že bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca uvedené nepreukázal. Tvrdil, že
žalobca nepreukázal ani existenciu škody a ani dôvody na nemajetkovú ujmu.

3. Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur.

4. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

5. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

6. Keďže v predmetnom konaní ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania s poukazom na ustanovenie § 177 ods. 2 CSP.

7. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Toto oznámenie
bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od 10.03.2017 do 30.03.2017.

8. Žalobca navrhol rozhodnúť najprv medzitýmnym rozsudkom, ktorým by súd rozhodol o základe tak,
že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.Podľa ustanovenia § 212 ods. 2 CSP rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to
účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.
Z uvedeného vyplýva, že medzitýmnym rozsudkom súd môže rozhodnúť, nie je tu daná povinnosť

súdu takto rozhodnúť. Okrem toho musí byť splnená podmienka, že je to účelné. To, či súd rozhodne
medzitýmnym rozsudkom alebo rozsudkom o celej veci, je vždy na posúdení súdu, podľa okolností tej
ktorej veci. Vydanie medzitýmneho rozsudku prichádza do úvahy spravidla tam, kde je nutné posúdiť
všetky skutkové a právne otázky, od ktorých závisí výška konkrétneho nároku a javí sa účelným aj
z hľadiska zásady hospodárnosti konania, aby sa nevykonávalo dokazovanie o výške škody, ak nie

sú preukázané základné podmienky na jej priznanie, ak nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi
porušením a vznikom škody, ak nie je preukázaná napr. miera zavinenia a pod. V danom prípade však
nie je účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie, nie je
daný a preukázaný základ nároku žalobcu a to neprávny úradný postup exekučného súdu. Preto súd
nerozhodol medzitýmnym rozsudkom, ale rozsudkom o celej veci.

9. Vo veci bolo vykonané dokazovanie ktoré navrhol žalobca, keď bol oboznámený obsah exekučného
spisu Okresného súdu Galanta 8Er/459/2003 a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený
nasledovný skutkový stav veci :

10. Návrh žalobcu ako oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa

29.07.2003. Exekučná vec bola pôvodne vedená u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, pod
sp. zn. Ex 2317/2003. Zo strany súdneho exekútora boli návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul
a žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie doručené exekučnému súdu
dňa07.08.2003.NaOkresnomsúdeGalantajeexekučnávecvedenápodč.k.8Er/459/2003.Vpriebehu
exekučného konania, podaním doručeným exekučnému súdu dňa 21.11.2010 navrhol žalobca ako

oprávnený zmenu súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní s tým, že navrhol vykonaním
exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Rovnopis návrhu na zmenu súdneho
exekútora bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi na vyjadrenie v lehote 10
dní od doručenia výzvy a súčasne bol vyzvaný na predloženie exekútorského spisu a vyúčtovania
trov exekúcie v prípade ak si ich uplatňuje. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 08.07.2011

súdny exekútor predložil vyúčtovanie trov exekúcie a vyslovil súhlas so zmenou súdneho exekútora.
Dňa 15.08.2011 exekučný súd vydal uznesenie, ktorým návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súčasne
rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora. Proti uzneseniu zo strany žalobcu
ako oprávneného v exekučnom konaní nebolo podané odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 14.05.2013. Uznesenie nebolo zmenené ani zrušené. Ohľadne prípadného prieťahu v konaní
sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval
Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. Z vyjadrenia žalovaného súd
zistil, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalobcu boli
žalovanému doručené 23.04.2012. Žalovaný na uvedenú žiadosť neodpovedal s odôvodnením, že

žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania zmarený. Žaloba
bola doručená súdu 27.09.2012. Žalobca preto podal návrh predčasne, keď nárok na súde uplatnil pred
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.

11. Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

a o znení a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom ku dňu doručenia návrhu
na zmenu súdneho exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez
uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o znení a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom ku dňu doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.13. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom

za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a, bod 1./ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj

ku dňu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa ods. 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu

rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

16. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

17. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku
dňu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

18. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

19. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)

20. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

21. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (aj ku dňu

rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.22.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,ževprípadezodpovednostizaškoduspôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany

oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, v danom
prípade exekučného súdu, jeho nesprávnym úradným postupom.

23. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné

splnenie troch podmienok : (1.) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v
nesprávnom úradnom postupe, (2.) vznik a existencia škody a (3.) príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti, ktorá spočíva v nesprávnom úradnom postupe a škodou, ktorá porušením povinností
vznikla. Pri absencii čo i len jednej z nich, nie je daný nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno - preukázať podmienky náhrady škody, spočíva na poškodenom, v danej

veci žalobcovi.

24. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom
ustanovenia § 9 ods. 2/ zák. č. 514/2003 Z. z. výslovne definovaný. Je uvedený len príkladmo. Ide však
o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Ide o postup,

pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej
moci alebo porušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom
je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne

nečinnosť pri výkone verejnej moci. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry.

25. Žalobca si uplatnil v tomto konaní náhradu škody tvrdiac, že ide o škodu spôsobenú mu nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu, pretože exekučný rozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, nekonal v súlade s ustanovením § 44

ods. 8/ exekuč. poriadku. zákonné ust. § 44 ods. 8/ exekuč. por. v znení účinnom od 01.12.2006
(teda aj v čase doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora) stanovuje lehotu 30 dní na rozhodnutie
súdu o zmene exekútora. Tu je nutné zdôrazniť, že ide o lehotu procesnú. Jej nedodržanie neznamená
automaticky nesprávny úradný postup. Je potrebné však brať do úvahy, že pri rozhodovaní o návrhu na
zmenu exekútora je potrebné vykonať viaceré procesné úkony, ktoré súvisia s rozhodovaním o zmene

exekútora (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o doterajších
trovách exekúcie) a je potrebné súhlasiť s názorom, že za týchto okolností nerozhodnutie o návrhu
na zmenu exekútora v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní a z
toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu, pretože vyššie uvedené sprievodné procesné úkony

je potrebné vykonať a na ich základe rozhodnúť o zmene exekútora. Žalobca však nesplnil dôkaznú
povinnosť, cieľom ktorej je unesenie dôkazného bremena, ktorým sa rozumie zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V exekučnom
konaní, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo

porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. v súčasnom znení je účinné od 1. 1. 2013, avšak, i keď návrh vo veci bol podaný v roku 2012,
predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, preto je ho možné
aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pred

1.1.2013.Žalobcaneuniesoldôkaznébremenopripreukázanívznikuškody,nakoľkonepredložilnasúde
relevantné dôkazy preukazujúce skutočnú výšku tejto škody. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom
dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v návrhu. Ani jeden z dôvodov pre priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcovi ničím nepodložil a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať
ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť

k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii
povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti
pohľadávky a príslušenstva, pretože samotný návrh tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich
dostatočného podloženia a preukázania.26. Žalobca tvrdil, že exekučný súd konal nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a k vydaniu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil po veľmi dlhej dobe. Zákonné ustanovenie § 9

zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o zmene súdneho exekútora,
ktorý zakotvuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, neobsahuje
ustanovenia o právomoci prvostupňového súdu rozhodovať vo veciach náhrady škody z titulu prieťahov
v konaní až po právoplatnom rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní. Z
dôvodovej správy týkajúcej sa novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. (zákonom č. 412/2012 Z.z.) však

jednoznačne vyplýva, že k citovanému ustanoveniu zákona bolo potrebné vždy (teda aj pred účinnosťou
novely a teda aj v čase vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia) pristupovať tak,
že v rámci konania o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí už existovať už
príslušné rozhodnutie, ktorý by konštatoval neprávny úradný postup súdu, vrátane zbytočných prieťahov
v konaní. Túto otázku nie je oprávnený skúmať a posudzovať súd v rámci konania o náhrade škody.
Novela nezaviedla nič nové, len explicitne vyjadrila, čo bolo zrejmé už pred účinnosťou novely. K

doplneniu ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť,
že práve z dôvodu absencie explicitného vyjadrenia povinnosti súdu vychádzať aj pri posudzovaní
nárokov vyplývajúcich z tvrdeného nesprávneho úradného postupu z rozhodnutí oprávneného orgánu
o sťažnosti proti prieťahom v konaní (s tým, že takéto posúdenie nie je v právomoci prvostupňového
súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti

v konaní pred súdmi. Uvedené vyplýva z bodu 7 dôvodovej správy k návrhu zákona č. 508/2010 Z.
z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z. z., podľa ktorej návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko
existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s
ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je

kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je
kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len
Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko

orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska
vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy
by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v

prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických
osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy,
Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený
subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho
nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto

prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne vylúčené a uvedené len potvrdzuje, že
konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený výlučne Ústavný súd SR. Žalobca
do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu,
ktorým by bolo v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v
tomto konaní, konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov prípade

rozhodnutia Európskeho súd pre ľudské práva. Absenciou takéhoto rozhodnutia oprávneného orgánu
o existencii prieťahov, tiež nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v
dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci.

27. Ako bolo konštatované vyššie, podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené

súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci splnená
nie je. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno (povinnosť tvrdenia) o existencii nesprávneho
úradného postup ako prvej z troch zákonných podmienok. Preto nemôže byť splnená ani podmienka
existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, lebo ak neexistuje v
danej veci nesprávny úradný postup, nemôže medzi prípadnou škodou žalobkyne vzniknúť súvislosť s

nesprávnym úradným postupom, ktorý neexistuje. Žalobca z tohto dôvodu neuniesol dôkazné bremeno
ani o existencii jeho nároku na nemajetkovú ujmu. Táto totiž prichádza do úvahy len v tom prípade,
ak by iba samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. V tomto konaní však nebolo možné ani len konštatovanie porušeniapráva, lebo žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na uvedené
závery nie je potrebné pre účely tohto konania skúmať existenciu škody, jej rozsah a ani nemajetkovú
ujmu, ktorej náhrady sa žalobca domáha.

28. Žalobca navrhol doplnenie dokazovania spisom žalovaného ohľadne jej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku. Uvedené dokazovanie súd nevykonal, lebo žalovaný nespochybnil doručenie
takejto žiadosti od žalobcu a vyjadril sa v tom smere, že žiaden z uplatnených nárokov žalobcu
uspokojený nebol. V tomto smere nejde teda o spornú otázku a dokazovanie v takomto rozsahu by

pre účely tohto konania bolo dokazovaním neúčelným a nehospodárnym a nad rámec dokazovania
potrebného pre účely tohto konania.

29. Žalobca navrhol doplnenie dokazovania predložením znaleckého posudku, ktorý si pre účely tohto
konania dal vypracovať. V tomto smere súd takto navrhované dokazovanie nevykonal. Išlo by totiž o
dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania. Nebola totiž splnená

ani len prvá z troch podmienok a to nesprávny úradný postup. Akékoľvek ďalšie dokazovanie o príčinnej
súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania,
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

30. Nutné je poukázať aj na skutočnosť, že o obdobných veciach (o tých istých tvrdeniach) navrhovateľa,

len týkajúcich sa iného exekučného konania, voči inej povinnej osobe, iného exekučného súdu, už
boli vydané právoplatné rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré boli potvrdené súdom odvolacím
(napr. rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 10. 2. 2014, č. k. 2C/140/2013-76 v spojitosti s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.: 3Co/82/ 2014 zo dňa 07.05.2014, rozsudok Okresného súdu
v Banskej Bystrici č.k. 13C 290/2013-88 zo dňa 26.11.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici 13Co/172/2014 zo dňa 22.04.2014), ktorými bola žaloba žalobcu ako nedôvodná
zamietnutá v celom rozsahu.

31. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že došlo k neprávnemu úradnému
postupu konaním exekučného súdu v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nároky v tomto konaní, bola

jeho žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá.

32. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Súd však úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne
v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)