Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/485/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200304
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715200304.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému K. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. S. XXXX/XX, XXX XX K., o vymoženie pohľadávky vo výške 827,97 Eur s príslušenstvom,

vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 44666/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č.k. 2Er/8/2015-43 zo dňa 5. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 2Er/8/2015-43 zo dňa 5. mája 2016 z r u š u j e a
vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 2Er/8/2015-43 zo dňa 5. mája 2016 exekúciu zastavil s tým, že
o trovách exekúcie rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti vo veci samej.

2. Na odôvodnenie uviedol, že súdu prvej inštancie bolo dňa 05.04.2016 doručené podanie súdneho
exekútora, ktorým postúpil súdu oznámenie oprávneného k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku zo dňa 21.01.2016, doručené súdnemu

exekútorovi dňa 21.01.2016.

3. Po preskúmaní veci súd prvej inštancie zistil, že v zmluve o úvere zo dňa 22.01.2013 je povinná
označená ako fyzická osoba, ktorá má obchodné meno a IČO, ale zmluvu podpísala ako fyzická osoba.
Predmetná zmluva má povahu jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo ustanovení
znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali

rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári
a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť, že uzatváraná bez hlbšej vzájomnej
súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému,
t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Konštatoval,
že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto prípade oprávnený). V prípade neodstránenia

existujúcich pochybností je treba uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že
peňažné prostriedky boli dlžníkovi (povinnej) poskytnuté na účel podnikania, výkon jej živnostenského
oprávnenia - zárobkovej činnosti, preto považoval za potrebné povinného považovať za spotrebiteľa
podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o

spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinnou) je potrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva a oprávnený mal v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučnéhoporiadku povinnosť v stanovenej lehote doplniť návrh na vykonanie exekúcie, ktorú vzhľadom na
oznámenie zo dňa 21.01.2016 nesplnil. Preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V
odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
účastníkovikonaniabolapostupomsúduodňatámožnosťkonaťpredsúdomažerozhodnutiesúduprvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K zmluve o úvere uviedol, že postavenie
povinného ako spotrebiteľa odmieta. Poukázal na skutočnosť, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere, na

základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere výslovne
prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon podnikania. Preto zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o spotrebiteľskom úvere“), neskôr zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto nie je
namieste vzťahovať na povinnú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Trval na tom, že povinný nijako
nepreukázalaskutočnosť,ževčasepodpisuzmluvyoúverejejpatrilopostaveniespotrebiteľa.Vprípade
postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným
vstupoval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-464/01 vo veci Johann Gruber

proti Bay Wa AG. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani
spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinný je živnostníkom zapísaným
v Živnostenskom registri, t.j. podnikateľom podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka.

5. V prípade posúdenia vzťahu medzi ním a povinným ako spotrebiteľského oprávnený uviedol, že

nachádzajúci súd môže na porušenie zákonného zákazu vyhotovenia zmenky veriteľom prihliadať iba
na námietku dlžníka, pretože porušenie zákonného zákazu vystaviť zmenku na zabezpečenie plnenia
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka na uplatnenie nároku na náhradu škody iba
voči veriteľovi. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na
okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom.

Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto
procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 01.01.2016 stanovená, je vo
vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne
zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom, pričom takýto postup nemožno oprieť

ani o extenzívny výklad a uplatnenie priameho účinku smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, pretože v prípade zmenkového nároku nejde o zmluvnú podmienku a
tak je táto smernica neaplikovateľná na zmenky. Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.
dlžník v prípade porušenia zákonného zákazu zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou
mohol v rozhodcovskom konaní uplatniť voči veriteľovi zodpovednosť za škodu. Keďže dlžník - povinná

netvrdila vznik škody ani ho nepreukazovala, rozhodca nemohol prihliadnuť na nemožnosť zabezpečiť
splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Doterajšia zmenková judikatúra spred 23.12.2015
nepripúšťa ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou
s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho nárok na náhradu škody. Zákaz
zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Nakoniec uviedol, že ak súd nezistil neplatnosť zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky, Aj keby súd zistil neplatnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

6. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením
ust. § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP, nenariadil
pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods.

1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného dôvodné, a preto podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b)
CSP a ust. § 391 ods. 1 a 2 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 22.11.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice
spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v
Bratislave sp.zn. SR 01468/14 zo dňa 10.07.2014. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským
rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil
sumu 827,97 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe balnkozmenky
vystavenejdňa22.01.2013,ktoroužalobca(oprávnený)ažalovaný(povinný)zabezpečilisvojzáväzkový

vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie dňa 30.04.2015 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.04.2016 súdny exekútor postúpil podanie
oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako „Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)“. Uvedené podanie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa
21.01.2016. V tomto podaní oprávnený uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči

povinnej,ktoroujefyzickáosobaoprávnenánapodnikanie,pričomhlavnýkauzálnyvzťahniejevzťahom
spotrebiteľským, nakoľko povinná pri uzavretí úverovej zmluvy a pri vystavení zmenky vystupovala ako
podnikateľ. Vyslovil názor, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie
exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania
voči povinným. ktorí sú spotrebiteľmi. Z uvedených dôvodov mal za to, že ust. § 52 ods. 4 Občianskeho

zákonníka a ust. § 2 písm. a) zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola
registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Nakoniec uviedol, že dôkazy osvedčujúce uvedené skutočnosti sú už od podania návrhu na

vykonanie exekúcie súčasťou spisu a že nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

9. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je

fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

10. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

11. Podľa ust. § 243f ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do
účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4
a § 40 použijú rovnako.

12. Podľa ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto

zákona odkladajú.

13. Podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

14. Podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní
v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

15. Podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

16. V zmysle prechodného ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku k úpravám zavedeným
zákonom č. 438/2015 Z.z. platným a účinným od 23.12.2015, ktorým bol novelizovaný Exekučnýporiadok, ak exekučný súd dospeje k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka
- spotrebiteľa, je povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na
to, či bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia

zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Povinný je tak povinný už v návrhu na
vykonanie exekúcie opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a
pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. V exekučných konaniach začatých pred 23.12.2015
Exekučný poriadok v ust. § 243f ods. 1 stanovil 30 dňovú lehotu na splnenie uvedenej povinnosti, ktorá
začala plynúť dňa 24.12.2015 a uplynula dňa 22.01.2016. Ide o procesnú lehotu, preto stačí, ak bolo

podanie doplnené vrátane dôkazov oprávneným v posledný deň lehoty súdnemu exekútorovi, prípadne
súdu alebo odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho súdnemu exekútorovi doručiť. V danom prípade
oprávnený súdnemu exekútorovi doručil návrh na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s
ust.§243fods.1Exekučnéhoporiadkudňa21.01.2016.Súdprvejinštanciepretodospelknesprávnemu
záveru, že oprávnený si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v
zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej

inštancie nesprávne rozhodol, keď exekúciu zastavil podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a ust. § 391 ods. 1 a 2 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

18. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi, či vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania
je alebo nie je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko odvolaciemu súdu sa z obsahu zmluvy o úvere javí,
že povinná je podnikateľkou a na základe tejto zmluvy jej boli poskytnuté peňažné prostriedky na výkon
podnikania, čo potvrdila aj svojim podpisom. Následne súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 243f

ods. 6 Exekučného poriadku preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

19. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).