Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Pezinok

Judgement was issued by JUDr. Tomáš Michálek

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 40C/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201202
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716201202.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci

žalobcu: OD. P., J..P.., P. P.: L. X, Q., I.: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., so sídlom: Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti
žalovanému: L.. B. N., M.. XX.XX.XXXX, Q.: Š.A. XX, U., štátne občianstvo: SR, o zaplatenie 335,24
eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 100,- eur zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Písomnou žalobou zo dňa 15.02.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2016, sa žalobca

domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 335,24 eura s príslušenstvom pozostávajúcej z
ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb vyfakturovanej v období od mesiaca marec
do mesiaca máj v kalendárnom roku 2014 v celkovej výške 98,- eur a spôsobenej škody za odpredané
telekomunikačné zariadenie typu Samsung Galaxy Tab 2 10.1 16GB (ďalej len „telekomunikačné
zariadenie“) vo výške 237,24 eura. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 31.01.2013
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. J. (ďalej len „zmluva“), v zmysle ktorej vypožičal žalovanému
SIM kartu, ktorá žalovanému umožňovala využívať poskytované telekomunikačné služby. Žalobca sa

podanou žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredané
telekomunikačné zariadenie a to vo výške 237,24 eura. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu žalobcu,
ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej
cene tak, že podpisom dodatku k zmluve sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti
a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby
viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Pri výpočte spôsobenej škody žalobca

zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Poskytnutá zľava, rozdiel medzi predajnou cenou (459,- eur)
a akciovou cenou (29,- eur), predstavovala sumu vo výške 430,- eur, z ktorej žalobca požadoval 237,24
eura. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 118,- eur vyfakturovanýchv období od mesiaca marec do mesiaca máj v kalendárnom roku 2014. Žalobca pokusom o pokonávku
zo dňa 17.07.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu
za telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní pokusu o

pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 20,- eur odpísaná a preto si ju žalobca v tomto konaní
neuplatnil. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradu pohľadávky. Z
vyššie uvedeného dôvodu požiadal súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške
98,- eur aj nárok na zaplatenie sumy vo výške 237,24 eura, ktorú si v tomto konaní uplatňuje vo výške
škody, ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne vznikla. V prípade ak súd vzhľadom na individuálne

okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú,
ponechal na voľnom rozhodnutí súdu akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, prizná.
Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.

2. Písomným podaním zo dňa 19.12.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2016, žalobca na
výzvu súdu doplnil žalobu. V doplnení uviedol, že nedisponuje písomným dokladom o ukončení zmluvy,

preto súdu zaslal výpis z interného systému, kde bol uvedený presný dátum a čas odpojenia SIM karty
žalovaného z dôvodu neuhradenia poskytnutých služieb. Zároveň oznámil, že žalovaný vykonal dňa
14.09.2016 platbu vo výške 50,- eur a dňa 21.10.2016 platbu vo výške 50,- eur. Vzhľadom na uvedené
vzal žalobu v časti o zaplatenie 100,- eur späť.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe podanou osobne na tunajšom súde dňa 19.04.2016 požiadal o
splátkový kalendár na uhradenie dlžnej sumy a to k sedemnástemu dňu v mesiaci po 50,- eur, pretože
je invalidná dôchodkyňa. Jej mesačný príjem predstavuje sumu 900,- eur spolu s príspevkom na dieťa
v sume 23,- eur. Je rozvedená, samoživiteľka rodiny, stará sa o 11-ročného syna a jej mesačné náklady
sú vo výške 686,- eur. Je si vedomá dlhu, ale nedokáže ho uhradiť jednorázovo.

4. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. V zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bolo na úradnej tabuli

tunajšiehosúduvyvesenéanawebovejstránketunajšiehosúduzverejnenéoznámenie,ževpredmetnej
vecibudedňa28.03.2017vyhlásenýrozsudokbeznariadeniapojednávaniaspoukazomnaustanovenie
§ 297 písm. b) C. s. p., keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. S poukazom na skutočnosť, že žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 100,-
eur, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení konania v tejto časti v rozhodnutí vo veci samej. Nakoľko

žalobca vzal žalobu späť sčasti pred otvorením pojednávania vo veci samej, na nesúhlas žalovaného s
čiastočným späťvzatím žaloby by sa neprihliadalo, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a konanie pre čiastočné späťvzatie žaloby v dotknutej časti zastavil.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - žalobou, doplnením

žaloby zo dňa 23.12.2016, zmluvou, výpisom z intranetového portálu žalobcu, dodatkom, pokusom
o pokonávku zo dňa 17.07.2014, faktúrami, ktorými žalobca vyfakturoval žalovanému cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len „všeobecné podmienky“) účinnými od 01. januára 2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 31.01.2013 zmluvu, na základe ktorej žalobca vypožičal
žalovanému SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby žalobcom,
a predal žalovanému telekomunikačné zariadenie za akciovú kúpnu cenu vo výške 29,- eur.Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli všeobecné podmienky, cenník služieb a informácie o
poskytnutých službách. Žalovaný sa zaviazal užívať služby poskytované žalobcom po dobu 24 mesiacov
dohodnutú v dodatku, pričom pri nedodržaní tohto záväzku bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi

zmluvnú pokutu vo výške 430,- eur. Toho istého dňa uzavrel žalobca so žalovaným dodatok, v zmysle
článku 1 bod 1.1 ktorého sa žalobca so žalovaným dohodli na aktivácii účastníckeho programu Mobilný
internet Ultra na SIM karte žalobcu registrovanej na žalovaného, ktorej telefónne číslo je uvedené v
hlavičke tohto dodatku. Zároveň sa zmluvné strany dohodli podľa článku 1 bod 1.2 dodatku na odpredaji
telekomunikačného zariadenia so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s daňou z pridanej

hodnoty vo výške 29,- eur. V článku 1 bod 1.3 dodatku sa zmluvné strany dohodli, že žalobca poskytne
žalovanému aj ďalšie výhody v rámci osobitnej ponukovej akcie žalobcu „J. U. W. - S., ktoré sú uvedené
v dokumente „Bonusy ponuky J. U. W. - S. zo dňa 26.10.2012“. Žalobca vyfakturoval mesačný poplatok
za aktivovaný účastnícky program vo výške 48,99 eura faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa
29.03.2014 a faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 29.04.2014. Keďže žalovaný vyfakturovaný
mesačný poplatok neuhradil, žalobca odpojil SIM kartu registrovanú na žalovaného dňa 09.05.2014 o

12:22:22 hod.

12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej zodpovednosti.

13. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú: a/ protiprávny úkon (resp. právne
relevantná škodná udalosť), b/ ujma, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou, d/
zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne všetky štyri predpoklady;
pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Kým prvé tri predpoklady
na vznik zodpovednosti za škodu majú objektívnu povahu a dôkazné bremeno ich preukázania leží na

poškodenom (navrhovateľ), štvrtý predpoklad má povahu subjektívnu a dôkazné bremeno o tom, že
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konanie nebol daný, je na škodcovi (odporca).

14. Pod protiprávnym úkonom sa rozumie porušenie právnej povinnosti. Pritom nie je rozhodujúce, či
právna povinnosť vyplýva z právneho predpisu alebo zo záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý zaviazaný

subjekt prevzal zmluvou alebo jednostranným právnym úkonom. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný
porušil svoj zmluvný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z odôvodnenia žaloby ako i z priložených listinných dôkazov
vyplýva, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi
neuhradil mesačný poplatok za aktivovaný účastnícky program, ktorý žalobca žalovanému riadne

vyfakturoval. Porušenie tejto povinnosti mal súd za preukázané. Čo sa týka povinnosti žalovaného
zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas doby viazanosti a prípadného porušenia tejto povinnosti
zo strany žalovaného, žalobca v doplnení žaloby uviedol, že žalovanému ako neplatičovi odpojil SIM
kartu, čím zamedzil žalovanému prístup k verejnej telefónnej sieti.

15.Keďžeprvýobjektívnypredpokladvznikuzodpovednostizaškoduatoporušeniezmluvnejpovinnosti
mal súd za preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody.

16. Ujma môže nastať buď v majetkovej sfére alebo nemajetkovej sfére postihnutého. Majetkovou ujmou
sa všeobecne rozumie určitá majetková strata vyjadriteľná v peniazoch, nemajetková ujma je ujmou v
osobnej sfére postihnutého.

17. Majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, je škoda (R

55/1971).

18. Škoda sa v zmysle občianskeho práva prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ako ušlý zisk.
Za skutočnú škodu pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení
existujúceho majetku poškodeného, a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na

to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z
toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ušlým ziskom sa rozumie
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových
hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na pravidelný priebeh veci.19. Súd riešil otázku existencie škody, teda existenciu zmenšenia majetku žalobcu a to či toto zmenšenie
bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením zmluvnej povinnosti žalovaným.

20. V dodatku je upravená tak dohoda zmluvných strán o aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti
s ňou úprava práv a povinností zmluvných strán pri využívaní účastníckeho programu ako aj podmienky
kúpy mobilného telefónu. V časti dodatku týkajúcej sa kúpy mobilného telefónu možno hovoriť o kúpnej
zmluve. Je v nej stanovená aj povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške

29,- eur a lehota na jej zaplatenie. To, že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy
došlo nie je v tomto konaní sporné a túto skutočnosť žiadna zo strán sporu nenamietala.

21. Zo zmluvy, z dodatku ani zo všeobecných podmienok však nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť
žalaobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté
služby riadne a včas. Túto povinnosť žalovaného nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody, tak ako

sa jej domáha žalobca. Zľava z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia totiž nepredstavuje škodu,
ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu
o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalobcovi pri kúpe telekomunikačného zariadenia poskytol nie je
následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby riadne a včas, ale
následkom vôle žalobcu ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu, ktorú vyjadril v

dodatku v rámci jeho zmluvnej voľnosti. K zmenšeniu majetku žalobcu jednoducho nedošlo v príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby
počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v dodatku.

22.Preprípadporušeniapovinnostižalovanéhoriadneavčasuhrádzaťcenuzaposkytnutéslužbypočas

celej doby viazanosti si žalobca a žalovaný v dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná
pokuta bola v obdobných prípadoch viacerými okresnými súdmi vyhlásená za neprijateľnú podmienku
a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky
už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť
žalovaného platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve on.

23. Škoda podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu
a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón žalovanému skutočne odpredaný. Za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobca predal žalovanému mobilný
telefón za zľavenú kúpnu cenu. Rozdiel medzi skutočnou kúpnou cenou a akciovou kúpnou cenou nie

je následkom porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas za poskytované služby,
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže
byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak žalovaný poruší povinnosti
vyplývajúce mu z uzatvorenej zmluvy. K zmenšeniu majetku žalobcu (existencii škody) nedošlo, pretože
žalobca odbržal dojednanú kúpnu cenu za mobilný telefón.

24. Nakoľko neboli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

25. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

28. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 255 ods. 1 aj § 256
ods. 1 C. s. p., keď mal žalovaný vo veci plný úspech a žalobca procesne zavinil, že sa konanie v časti
o zaplatenie 100,- eur muselo zastaviť, ale žalovanému žiadne trovy v priebehu tohto konania nevznikli,

a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde
Pezinok. Písomne podané odvolanie musí byť predložené v dvoch vyhotoveniach.

Proti výrokom o nárokoch na náhradu trov konania možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na
Okresnom súde Pezinok (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku). Písomne podané odvolanie
musí byť predložené v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.