Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108205609
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5108205609.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcov: 1/ F. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX M. nad U., 2/ Y. M., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/
XX, XXX XX M. nad U., 3/ U. U., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX A., 4/ E. G., rod. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A., 5/ T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX

XX M. nad U., žalobcovia v rade 1/ až 5/ všetci zastúpení Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom, so
sídlom R. C. XX, XXX XX A., proti žalovaným: 1/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX A., 2/ F.
T., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX A., obaja zastúpení spoločnosťou: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 2C/51/2008-290 zo dňa 08.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/51/2008-290 zo dňa 08. 09. 2016 z r u š u j e a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom s výškou
podielu 175/560 na nehnuteľnostiach: parcele KN č. 547/2 o výmere 633 m2, KN č. 547/3 o výmere 326
m2, KN č. 547/4 o výmere 114 m2 a KN č. 547/5 o výmere 24 m2 evidovaných v kat. území M. nad

U., na Okresnom úrade Žilina,
katastrálnom odbore pre okres Žilina, katastrálne územie 862 754 M. nad U.. Súčasne uložil žalovaným
v rade 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v rade 1/ až 5/ trovy konania a trovy
právneho zastúpenia v plnej výške. Zároveň rozhodol, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
uznesením prizná žalobcom v rade 1/ až 5/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku a tiež, že o trovách znalečného pre žalovaných v rade 1/ a 2/ rozhodne

osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v lehote 15 dní.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu (T. M., nar. XX.XX.XXXX,
naposledybytomA.XXX/XX,XXXXXM.nadU.,ktorýzomrelXX.XX.XXXX)sažaloboudomáhalurčenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v obci Teplička nad Váhom uvedených v bode 1. odôvodnenia
tohto rozhodnutia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právna predchodkyňa žalovaných A. M., bytom F.
XX, okres M., sa domáhala žalobou podanou na Okresnom súde v Žiline zo dňa 28.08.2006 zrušenia

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, mimo iných aj voči právnej predchodkyni žalobcu E.
Y., rod M., ako žalovanej v rade 3/ v pôvodnom rozhodnutí. Ku dňu podania žaloby v
predchádzajúcomkonaníprávnapredchodkyňažalobcunebolavšakpasívnelegitimovaná.Okresnýsúd
Žilina nemal túto právnu skutočnosť zistenú a dňa 14.10.1996 vydal rozsudok pod sp. zn. 16C/958/96,
v ktorom určil, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území
M. nad U., zapísaných v PKN vložke 1163 ako parcelné č. 552/162, 552/163, 552/164, ktoré sú v časti

totožné podľa geometrického plánu č. 14231174-76/94, zo dňa 03.11.1994 s KN parcelami č. 547/2
- trvalé trávne porasty o výmere 771 m2, KN parc. č. 547/3 - trvalé trávne porasty o výmere 326 m2a to tak, že predmetné nehnuteľnosti súd prikázal v celosti, na základe vytvoreného geometrického
plánu, do výlučného vlastníctva A. M.. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že právna predchodkyňa E. Y. na
pojednávaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 16C/958/96 súhlasila so žalobou. V čase

jej podania a vydania súdneho rozhodnutia však už bol právoplatný zápis darovacej zmluvy v prospech
právneho predchodcu žalobcov týkajúci sa spornej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní Okresného súdu
Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/958/96 E. Y. nebola pasívne legitimovaná, a preto nemohla
vyhlásiť, že súhlasí so žalobou o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam.
E. Y. postúpila väčší rozsah práv, než akými bola v tom čase oprávnená nakladať, pretože už

medzičasom došlo k odpredaju jej spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
sporu. Týmto postupom sa síce zapísaný podiel žalobcu na predmetnom pozemku nezmenšil, avšak
rozhodnutím súdu vo veci sp. zn. 16C/958/96 sa zmenšila celková výmera pozemku č. 547 z 3298 m2
na výmeru 2367 m2.
3. V priebehu tohto konania pôvodný žalobca T. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX/XX, M.
nad U., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičmi po tomto poručiteľovi sú jeho deti F. M., U. U., E. G. a T. M.

(žalobcovia v rade 1/, 3/, 4/ a 5/ označení v záhlaví tohto rozhodnutia) a pozostalá manželka Y. M., rod.
R. označená v záhlaví tohto rozhodnutia ako žalobkyňa v rade 2/. Aktuálni žalobcovia v rade 1/ až 5/
ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi T. M. zotrvali na jeho pôvodnom žalobnom návrhu.
4. Žalovaní v rade 1/ a 2/ žiadali žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietnuť. Podľa ich
názoru treba v tomto spore preskúmať, čo bolo predmetnom darovacej zmluvy, či ide skutočne o

identické parcely a plochy, ktoré žalujú žalovaní. Tvrdili, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno,
nakoľko nepreukázali, že by nadobudli vlastnícky podiel k parcelám č. 547/2, resp. č. 547/3, ktoré boli
predmetom kúpy medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ a ich právnou predchodkyňou A. M.. Poukázali pritom
na kúpnu zmluvu zo dňa 17.07.1996. V konaní nebolo preukázané, že by išlo o identickú plochu s
poukazom na to, že predmetom kúpnej zmluvy bola KN parc. č. resp. podiel KN parcely zapísaný na

LV č. XXXX, pričom predmetom vysporiadania súdneho konania bol pozemno-knižný stav k parcelám
č. 547/2 a č. 547/3, ktoré sú v súčasnom období evidované tak, ako sú špecifikované vo
výroku žalobného návrhu, resp. rozsudku.

5. Okresný súd uviedol, že z pripojeného rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 16C/955/96-23

mal preukázané, že súd v ňom rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v kat. úz. M. nad U., zapísaných v PKN vložke 1163 ako parcela č. 552/162,
552/163, 552/164, ktoré sú totožné podľa geometrického plánu č. 14231174-76/94 zo dňa 03.11.1994
s KN parcelami č. 547/2 o výmere 771 m2, KN parc. č. 547/3 o výmere 326 m2, všetko trvalé trávne
porasty a to tak, že predmetné nehnuteľnosti súd prikázal v celosti do výlučného vlastníctva v tom čase

žalobkyni A. M.. Ako žalobkyňa v tomto spore vystupovala A. M. proti žalovaným R. T., Y. T., E. Y., R.
L., Y. Y., A. M., Y. M., E. M., Y. M., X. L. a X. L.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.1996. V
priebehu konania vedeného na Okresnom úde Žilina pod sp. zn. 16C/658/96 E. Y., ako žalovaná v rade
3/, darovacou zmluvou zo dňa 04.07.1996 darovala svoj spoluvlastnícky podiel 175/560 k nehnuteľnosti
KN parc. č. 547 - trvalé trávne porasty o výmere 3298 m2, teda na pôvodného žalobcu v tomto konaní

- T. M. (teraz jeho právnych nástupcov), čo vyplýva z bodu I. predmetnej zmluvy. Vklad tejto zmluvy do
katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.07.1996.
6. Z výpisu z LV č. XXXX bolo v konaní preukázané, že v roku 1996 vlastníkmi nehnuteľností v kat. úz.
M. nad U., a to parc. č. 541, 543, 544 a 547 boli E. Y., rod. M. v podiele 175/560 a Y. M. rod. Y., v podiele
35/560. Z ďalšieho výpisu listu vlastníctva zo dňa 20.02.2008 vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností v kat.

úz. M. nad U.,a to parc. č. 547/2, 547/3, 547/4, 547/5 sú U. T. a F. T., t.j, žalovaní v rade 1/ a 2/. Z
LV č. XXXX vyplýva, že žalovaní tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpno-predajnou zmluvou, a ich právna
predchodkyňa A. M. ich nadobudla na základe rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 16C/958/1996.
7. Z geometrického plánu, ktorý vypracoval dňa 16.06.1990 Ing. V. bolo zistené, že pôvodná parcela
zapísaná na LV č. XXXX, PKN vložka 552/155-164 lúka o výmere 3298 m2 bola rozdelená na parcelné

číslo 547/1 o výmere 3006 m2 - lúka, vlastníkom ktorej bol F. Y. a jeho manželka U. a na parcelu 547/2
o výmere 292 m2 - lúka, kde je uvedený ako vlastník R. M., M. nad U..
8. Ako rozhodujúca sa v tomto spore javila predovšetkým pripojená darovacia zmluva, ktorá bola
vypracovaná štátnym notárom a odvkladovaná pod č. V 3012/96, z ktorej je nesporné, že E. Y., rod.
M. darovala T. M. nehnuteľnosti zapísané v kat. úz. M. nad U., a to KN parc. č. 547 o výmere 3298

m2, pričom bolo v tejto zmluve konštatované, že darujúca je podielovou spoluvlastníčkou 175/560-inách
nehnuteľnosti. Vklad tejto darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.07.1996.
9. Naopak z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 16C/958/96 vyplýva, že súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo medzi žalobkyňou A. M. a žalovanými v rade 1/ až 12/, keď konštatoval, že zrušujepodielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. M. nad U.. Nehnuteľnosti, ako
to vyplýva z tohto rozsudku, zapísané v PKN vložke 1163 ako parcelné č. 552/162, 552/163, 552/164,
ktoré sú v časti totožné podľa geometrického plánu č. 14231174-76/94 zo dňa 3.11.1994 s KN parcelami

č. 547/2 - trvalé trávne porasty o výmere 771 m2, KN parc. č. 547/3 - trvalé trávne porasty o výmere
326 m2 a to tak, že predmetné nehnuteľnosti sa prikázali v celosti do výlučného vlastníctva
žalobkyne A. M..
10. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností KN-C č. 547/2 až 547/5 sú žalovaní v
rade 1/ a 2/, ktorí získali tieto nehnuteľnosti na základe kúpno-predajnej zmluvy V 816/97-99-97. A. M.

získala vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, na základe rozsudku Okresného súdu Žilina sp.
zn. 16C/958/96, ktoré následne previedla na terajších žalovaných v rade 1/ a 2/.
11. Ako to už bolo konštatované vyššie, žalovaní spochybnili vo svojich vyjadreniach tú skutočnosť,
či sporné nehnuteľnosti označené v žalobe zo dňa 04.03.2008, t.j. pozemok parc. č. 547
vedený na LV č. XXXX je totožný s nehnuteľnosťami, ktoré majú v oprávnenom vlastníctve žalovaní.
Okresný súd na základe rozhodnutia odvolacieho súdu dal vypracovať nový znalecký posudok. Znalcovi

bola zadaná úloha, aby identifikoval pôvodné pozemno-knižné parcely uvedené v PKN vložke
č. 1163 v kat. úz. M. nad U., a to parcela č. 552/162 až 552/164, či tieto pozemno-knižné parcely sú
identické s KN parc. č. 547 - trvalý trávnatý porast o výmere 3298 m2. Zo záveru znaleckého posudku
Ing. Jozefa Polku - znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia vyplynulo, že parcela KN-
C č. 547/2 - trvalé trávnaté porasty o výmere 771 m2 je identická s dielom č. 1 o výmere 61

m2, ktorý je časťou parcely PKN 552/161 o výmere 3597 m2, ktorá je zapísaná v PKN vložke č.
1163, je identická s dielom č. 3 o výmere 404 m2, ktorý je časťou parcely PKN 552/162 o výmere
3597 m2, ktorá je zapísaná v PKN vložke č. 1163 a je identická s dielom č. 5 o výmere
306 m2, ktorý je časťou parcely PKN č. 552/163 o výmere 3597 m2, ktorá je zapísaná v PKN vložke č.
1163. Parcela KN-C parc. č. 547/3 - trvalé trávnaté porasty o výmere 326 m2 je identická s

dielom č. 2 o výmere 71 m2, ktorý je časťou parcely PKN 552/161 o výmere 3597 m2, ktorá je zapísaná
v PKN vložke č. 1163, je identická s dielom č. 4 o výmere 185 m2, ktorý je časťou parcely
PKN 552/162 o výmere 3597 m2, ktorá je zapísaná v PKN vložke č. 1163 a je identická s dielom č. 6
o výmere 70 m2, ktorý je časťou parcely PKN č. 552/163 o výmere 3597 m2, ktorá je zapísaná v PKN
vložke č. 1163. Z tohto znaleckého posudku je teda zrejmé, že nehnuteľnosti uvádzané v žalobe sú

totožné s nehnuteľnosťami, ktoré sú vlastníctve samotných žalovaných v rade 1/ a 2/.
12. Žalovaní v rade 1/ a 2/ ďalej tvrdili, že tieto nehnuteľnosti, ktoré získali od A. M. na základe kúpno-
predajnej zmluvy, dobromyseľne užívali prakticky od roku 1996 až do podania žaloby žalobcami. Od tejto
skutočnosti potom následne odvodzovali svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Poukázali na to, že
pokým by súd dospel k takému názoru, že zmluva medzi nimi a A. M. je neplatná, tak svoje vlastnícke

právo si odvodzovali od vydržania nehnuteľnosti.
13. Okresný súd citoval ust. § 134 ods. 1 a 2, ako aj ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
konštatoval, že z listinných dôkazov predložených žalobcami vyplýva, že ich právny predchodca T. M.
ešte dňa 16.05.1997 dával na vedomie U. T., že je spoluvlastníkom v podiele 175/560 parcely č. 547
zapísanej v PK vložke 1163 v kat. úz. M. nad U. (č.l. 207 spisu), na základe ktorého súd dospel k záveru,

že žalovaní v rade 1/ a 2/ nemohli sporné nehnuteľnosti vydržať z dôvodu absencie ich dobromyseľnosti,
keďže prakticky od začiatku svojej držby vedeli o tom, že nehnuteľnosť nepatrí do ich spoluvlastníctva.
Bol to bol právny predchodca žalobcov, ktorý ich v roku 1997 upozornil, že spoluvlastnícky podiel k
sporným nehnuteľnostiam patrí aj jemu. Za danej situácie žalovaní nemohli byť dobromyseľní v tom, že
im nehnuteľnosť patrí.

14. Vychádzajúc z ust. § 124 Občianskeho zákonníka a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
prvoinštančný súd konštatoval, že sa stotožnil s tvrdením žalobcov o tom, že majú naliehavý právny
záujem na požadovanej určovacej žalobe, keďže rozhodnutím súdu im bola odňatá možnosť konať pred
súdom, resp. domáhať sa svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. E. Y. ako žalovaná v rade 3/ v
pôvodnom konaní si musela byť dobre vedomá, že prevádza viac svojich práv na iných, ako v tom

čase mala. V predmetnom čase totiž musela vedieť, že už darovacou zmluvou previedla časť podielu k
nehnuteľnosti na pôvodného žalobcu T. M. a na strane druhej následne súhlasila so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tej istej nehnuteľnosti v prospech A. M.. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že E. Y. na pojednávaniach v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod
sp.zn. 16C/958/96 vystupovala ako spoluvlastníčka k podielu nehnuteľností, ktoré už štyri mesiace

predtým darovala. Z pripojenej darovacej zmluvy vyplýva, že táto bola odvkladovaná dňa 17.07.1996,
pričom predmetnou zmluvou E. Y. darovala žalobcovi nehnuteľnosť parc. č. 547 trvalé trávne porasty o
výmere 3290 m2 v podiele 175/560, ktorý pôvodne vlastnila. Túto skutočnosť žalovaná v predmetnom
súdnom konaní zamlčala, alebo si ju neuvedomila, keď s ňou následne súd konal ako s účastníčkoukonania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Po
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 16C/958/1996 boli zapísané KN parc. č. 547/2
o výmere 771 m2 a KN parc. č. 547/3 o výmere 326 m2 a bola zapísaná ako vlastník predmetných

nehnuteľností A. M., teda právna predchodkyňa žalovaných v rade 1/ a 2/ a pod KN č. 547/1 o výmere
236 m2 bol zapísaný podiel 175/560 pôvodnému žalobcovi T. M.. Rozhodnutím Okresného súdu Žilina
sp.zn. 16C/958/1996 došlo však k podstatnej zmene, keď sa zmenila celková výmera pozemku č. 547 z
pôvodných 3298 m2 na aktuálnych 2367 m2, ktorého vlastníkom v príslušnom spoluvlastníckom podiele
sa stal právny predchodca žalobcov. Rozdiel vo výmere činí 290,938 m2.

15. Vo vzťahu k trovám konania okresný súd uviedol, že o týchto rozhodol v zmysle procesných
ustanovení nového Civilného sporového poriadku a konštatoval, že žalobcom, ktorí boli v konaní
úspešní, priznal v plnom rozsahu náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku. Súčasne konštatoval, že aj o trovách štátu bude súd rozhodovať po právoplatnosti tohto
rozsudku.

16. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v rade 1/ a 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Súčasne žiadali, aby súd
priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ voči žalobcom náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
17. Uviedli, že sa nestotožňujú so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu uvedenými v
napadnutom rozhodnutí. Nesúhlasili najmä s jeho konštatovaním, že sporné nehnuteľnosti žalovaní

nemohli nadobudnúť vydržaním. Zdôraznili, že žalovaní žalované nehnuteľnosti nadobudli v reálne
vydelenom stave v roku 1997 a od tohto času ich mali vo svojej faktickej moci
a vykonávali riadnym spôsobom bez obmedzenia práv vyplývajúcich z ich vlastníctva. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaní boli v dobrej viere, že im vec patrí. V prejednávanej veci nebolo relevantným
spôsobom preukázané, že by došlo k narušeniu dobromyseľnosti žalovaných vo vzťahu k sporným

nehnuteľnostiam. Za daných okolností boli splnené všetky zákonné podmienky, s ktorými zákon spája
vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Žalovaní si sporné nehnuteľnosti
oplotili, postavili na nich rodinný dom, bez rušenia tieto užívali a nakladali s nimi ako s vlastnými
a vykonávali toto právo pre seba. Okrem toho odvolatelia zdôraznili, že parcela KN č. 547, z ktorej
sú vytvorené žalované nehnuteľnosti, bola rozdelená geometrickým plánom č. 142311174 76/94, to

znamená, že predmetným geometrickým plánom pôvodná parcela č. 547 zanikla a právny predchodca
žalobcu nemohol nadobudnúť žalovanú plochu, pretože táto právne a fakticky existovala ako pozemok
č. 547/2 a č. 547/3. Touto skutočnosťou sa prvoinštančný súd nezaoberal, ani ju nijakým spôsobom
nezdôvodnil. Namietali tiež, že žalobca v rade 1/ nepreukázal v konaní nadobudnutie podielu 175/560
k žalovaným nehnuteľnostiam, t.j. nepreukázal, že by bol vlastníkom tohto podielu, tak ako to vyplýva

aj z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, pretože
sporné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/ a nemohli byť teda predmetom
dedičského konania po pôvodnom žalobcovi, t.j. právnom predchodcovi žalobcov. Žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno, keď nepreukázali súdu, že by žalobca v rade 1/ nadobudol podiel k žalovaným
nehnuteľnostiam. V prípade, že by sa tak stalo, nie je daný dôvod na to, aby žalobcovia v rade 2/ až 5/

vystupovali v konaní ako účastníci konania. Odvolatelia tiež citovali vo svojom opravnom prostriedku ust.
§ 215 a § 220 CSP a konštatovali, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti stanovené v predmetných
zákonných ustanoveniach, keďže súd mal v ňom jednoznačne uviesť a konštatovať, na základe akých
skutkových zistení a dôkazov mal preukázané zo strany žalobcu v rade 1/ nadobudnutie podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a rovnako bolo jeho povinnosťou vysporiadať sa aj s

obranou žalovaných vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, ako aj vo vzťahu ku skutkovej a procesnej obrane
žalovaných.

18. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukazujúc na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi, žiadali, aby opravný prostriedok žalobcov odmietol podľa § 386 písm. d/ CSP, pretože ich

odvolanie nemá náležitosti uvedené v § 363 CSP. Zároveň navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
okresného súdu ako vecne správny a žalovaných zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Uviedli, že okresný súd v poradí tretím meritórnym rozhodnutím potvrdil svoje predchádzajúce
stanovisko, pričom po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu rozšíril konanie o ďalších aktívne
legitimovaných účastníkov, čo vyplynulo zo skutočnosti, že pôvodný žalobca T. M. zomrel a na základe

rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp.zn. 4D/25/2011, Dnot/229/2011 bolo dôvodné pokračovať v
konaní so všetkými v ňom označenými dedičmi. Došlo tak k zákonnej sukcesii a právni nástupcovia
po T. M. zotrvali v celom rozsahu na pôvodnej žalobe. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd
opakovane vyhovel žalobe, proti ktorej žalovaní podali odvolanie poukazujúc na skutočnosť, že žalovanísa mali stať vlastníkmi veci, ktorá bola predmetom sporu, pretože sporné nehnuteľnosti mali držať po
dobu 10 rokov (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Túto žalobcami tvrdenú skutočnosť žalobcovia
v dokazovaní pred okresným súdom vyvrátili, čo prvoinštančný súd odôvodnil v bodoch 15. až 20.

svojho rozhodnutia, keď konštatoval, že na základe listinných dôkazov predložených žalobcami bola
vyvrátenádobromyseľnosťdržbyžalovaných,čosavkontextesprotichodnýmtvrdenímžalovanýchvich
opravnom prostriedku javí ako zákonný dôkaz. Tvrdenie žalovaných o vydržaní sporných nehnuteľností
považujú žalobcovia za nepodložené. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že okresný súd sa nevysporiadal s obranou
žalovaných, žalobcovia konštatovali, že súdy oboch inštancií v doterajšom konaní odstránili všetky

tak hmotno-právne, ako aj procesné vady konania, a preto nie je daný dôvod na postup odvolacieho
súdu na zmenu napadnutého rozsudku a zamietnutie žaloby. Právne naopak, podľa názoru žalovaných,
odvolanie žalobcov nemá náležitosti v zmysle § 363 a nasl. CSP, pretože žalovaní v ňom neuvádzajú
rozsah,vakomnapádajúrozhodnutieaneuviedlianikonkrétnyodvolacídôvodvzmysle§365CSP.Nimi
tvrdené nedostatočné odôvodnenie rozsudku neobstojí, iné vady koncentrované do odvolacích
dôvodov žalovaní vo svojom opravnom prostriedku neuvádzajú. Žalobcovia považujú napadnutý

rozsudok okresného súdu za dostatočne odôvodnený, prijatý na základe zákonne vykonaných dôkazov
a dostatočne presvedčivý.

20. K tomuto vyjadreniu žalobcovia nepodali ďalšie vyjadrenie.

21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil vo výroku o určení
vlastníckeho práva v prospech žalobcu v rade 1/ (veta prvá výroku rozsudku) a tiež v závislých výrokoch
o trovách konania (veta druhá až štvrtá výroku rozsudku) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

22. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. účinný od 01.07.2016), odvolací súd bol povinný pri svojom
postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu a
súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

23. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

24. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak

neboli splnené procesné podmienky.

25. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobou zo dňa 04.03.2008 sa právny predchodca
žalobcov T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX M. nad U., domáhal určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Žilina, obec a kat. územie M. nad U. s výškou

spoluvlastníckeho podielu 175/560 k nehnuteľnostiam KN-C parc. č. 547/2 o výmere 633 m2, KN-
C parc. č. 547/3 o výmere 326 m2, KN-C parc. č. 547/4 o výmere 114 m2 a KNC parc. č. 547/5
o výmere 24 m2. Neoprávnený zásah do svojho vlastníckeho práva videl v tom, že jeho právna
predchodkyňa E. Y., rod. M., od ktorej nadobudol darovacou zmluvou nehnuteľnosť parc. č. 547 s výškou
spoluvlastníckeho podielu 175/560, následne v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.

16C/958/1996, previedla na iného viac práv ako mala, keďže súhlasila so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva k pozemno-knižným nehnuteľnostiam, z ktorých boli vytvorené parcely,
ktoré sú predmetom sporu, a to aj napriek tomu, že v čase vyhlásenia rozsudku v predmetnom
konaní (rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 16C/958/1996-23 zo dňa 14.10.1996) už sama nebola
vo veci pasívne legitimovaná. E. Y. totiž dňa 04.07.1996 uzavrela s pôvodným žalobcom T. M., nar.

XX.XX.XXXX, darovaciu zmluvu, ktorou previedla na pôvodného žalobcu svoj spoluvlastnícky podiel vo
výške 175/560 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. M. nad U., a to KN parc. č. 547 - TTP o
výmere 3298 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX. Vklad predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností
bol povolený Katastrálnym úradom V Banskej Bystrici, Správou katastra Žilina dňa 17.07.1996.

26. Z obsahu spisového materiálu tiež vyplýva, že v priebehu konania pôvodný žalobca T. M., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX/XX, M. nad U., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z osvedčenia o
dedičstve po uvedenom poručiteľovi č. k. 4D/25/2011-85 zo dňa 24.05.2012 vydaného
notárkou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou ako poverenou súdnou komisárkou vyplýva, že poručiteľ závet(listinu o vydedení) nezanechal. Ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy
jeho deti 1. F. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom M. nad U., A. XXX/XX, 2. U. U.,
nar. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A., Y. XXX/X, 3. E. G., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,

r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A., F. XXXX/XX, 4. T. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
bytom M. nad U., A. XXX/XX a pozostalá manželka Y. M., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX,
bytom M. nad U., A. XXX/XX. Všetci právni nástupcovia pôvodného žalobcu na výzvu súdu, či trvajú na
podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva, vo svojej reakcii uviedli, že na žalobe podanej poručiteľom
v celom rozsahu trvajú a zároveň si ako účastníci (teraz strany) uplatňujú všetky práva, ktoré im zákon

priznáva. Okresný súd následne v konaní napriek vyššie uvedenému dedičskému rozhodnutiu, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2012 a vôli všetkých právnych nástupcov pokračovať v konaní,
konal v pozícii žalobcu len s jedným z dedičov po poručiteľovi (pôvodnom žalobcovi) F. M.. Tento
nesprávny postup bol dôvodom zrušenia v poradí druhého rozsudku okresného súdu (uznesením
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/493/2015 zo dňa 30.09.2015), keď odvolací súd konštatoval, že
ust. § 107 ods. 3 O.s.p. umožňuje súdu pokračovať v konaní s tými, ktorí podľa výsledku dedičského

konania prevzali právo alebo povinnosť. V danom prípade však nie je možné dospieť k záveru, že F.
M. prevzal po žalobcovi právo vo vzťahu k sporným parcelám, a preto mal okresný súd správne konať
od oznámenia o úmrtí pôvodného žalobcu so všetkými jeho právnymi nástupcami a prikázal v ďalšom
konanítakokresnémusúduučiniť.Vďalšomštádiukonaniapretookresnýsúdkonalsovšetkýmidedičmi
po pôvodnom žalobcovi uvedenými v záhlaví tohto napadnutého rozhodnutia.

27. Vo vzťahu k tomuto postupu odvolací súd uvádza, že ust. § 107 ods. 3 O.s.p. upravovalo procesný
postup súdu v prípade právneho nástupníctva dediča po zomrelom účastníkovi (teraz strany), v zmysle
ktorého dedičia, avšak aj iní univerzálni právni nástupcovia, vstupujú do postavenia poručiteľa priamo
zo zákona a súd o ich vstupe do konania nerozhoduje. Okresný súd preto správne a

v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu prezentovaným v jeho rozhodnutí sp.zn. 6Co/493/2015
zo dňa 30.09.2015, pokračoval ďalej v konaní so všetkými právnymi nástupcami pôvodného žalobcu.

28. Ako však bolo uvedené vyššie, všetci žalobcovia v súvislosti s prezentovaním svojho stanoviska,
že trvajú na návrhu (žalobe) podaným ich právnym predchodcom, následne menili žalobu, konkrétne

jej žalobný petit. Pôvodne sa len žalobca v rade 1/ F. M., ako jeden z právnych nástupcov pôvodného
žalobcu T. M., domáhal, aby súd určil, že žalobca v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností v rovnakom rozsahu ako jeho právny predchodca. Následne na pojednávaní konanom
dňa 27.06.2016 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia v rade 2/ až 5/ navrhujú, aby sa
žalobca v rade 1/ stal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 175/560 na

parc. č. 547/2 o výmere 633 v pozícii žalobcu, KN parc. č. 547/3 o výmere 326 m2, KN
parc. č. 547/4 o výmere 114 m2 a KN parc. č. 547/5 o výmere 24 m2 evidovaných pre kat. územie M.
nad U., okres Žilina. Skutkové tvrdenia právneho predchodcu žalobcu uvedené v žalobe zostali pritom
nezmenené.

29. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žaloba predstavuje v civilnom procese podanie,
ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho právam. Zároveň týmto podaním vymedzuje žalobca
rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa
vyžaduje podanie úplnej žaloby s jej náležitosťami v súlade s § 127 a § 132 CSP. Z podania musí byť
zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie vo veci samej je ústredným pojmom

a ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom konaní petit určuje neprekročiteľný
program konania a rozhodovania súdu (§ 216 ods. 1 CSP). Zo žaloby musia byť zjavné základné
skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany jeho zákonným právam. Nie
je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo žaloby však musí byť minimálne
zrejmé, v čom bude spočívať základný predmet konania.

30. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný žalobný petit je nevyhnutnou
náležitosťou žaloby; uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu právam žalobcu možno poskytnúť
lenvspojitostispredmetomkonaniavovecisamej.Súdmusímaťjasnoodpočiatkukonania,včombude
spočívať podstata sporu a aký má byť konečný verdikt súdu. Táto požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia

zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie sporu jeho základnými znakmi - okruhom sporových
strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára prekážku litispendencie (prekážku veci
začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej). Uvádzané skutočnosti znamenajúesenciálne procesné podmienky pre vedenie sporu a nemožnosť ich definovania už na začiatku konania,
ale i jeho ďalšom štádiu znemožňuje pokračovať v súdnom spore.

31. Zmenu žaloby možno charakterizovať ako dispozitívny procesný úkon strany, ktorým strana mení
pôvodnú žalobu, svoju požiadavku vymedzujúcu ako má súd vo veci rozhodnúť (petit). Zmenou
žaloby však nemožno rozumieť iba zmenu petitu, ale aj zmenu skutkového stavu, čo do základu
odôvodňujúceho právo alebo povinnosť, prípadne existenciu/neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Zmenou žaloby v zmysle ust. § 139 CSP nie je však zmena právnej kvalifikácie. K zmene žaloby teda

dochádza aj vtedy, ak sa žalobca v porovnaní s pôvodnou žalobou domáha vydania iného rozhodnutia
(petitu) ako pôvodne v žalobe uviedol.

32. Žalobca sporové konanie iniciuje a určuje jeho program. Vada sporového konania v podobe „úplnej“
neexistencie žaloby je tak v praxi nepredstaviteľná. Za vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. a)
CSP spočívajúcu v nedostatku žaloby je však možné považovať porušenie zásady ne ultra petitum, t.j.

prekročenie žalobného návrhu súdom, ktorý nespĺňa predpoklad uvedený v ust. § 216 ods. 2 CSP, čo
predstavuje prípad prisúdenia nároku, ktorého sa žalobca nedomáhal - či už právo na takéto plnenie
vôbec neuplatnil, alebo žiadal menej ako mu súd priznal. K takejto situácii však dôjde i v prípade, ak súd
nerozhodol o pripustení zmeny žaloby, no napriek tomu o zmenenej žalobe konal a rozhodol.

33. Hoci žalobcovia v rade 1/ až 5/ ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu v priebehu konania
pôvodne trvali na podanej žalobe, následne zmenili žalobu, keď žiadali za vlastníka určiť niekoho
iného, než ako sa pôvodný žalobca domáhal (konkrétne len jedného z piatich dedičov po poručiteľovi
- pôvodnom žalobcovi), okresný súd o zmene žaloby (predtým návrhu) nerozhodol uznesením podľa v
tom čase platného ust. § 95 O.s.p. Predpokladom konania o zmenenom návrhu je, že súd konkrétnu

zmenu návrhu pripustí. Pokiaľ súd nerozhodol o prípustnosti (neprípustnosti) zmeny žaloby uznesením,
nemohol konať o takto formulovanom zmenenom žalobnom návrhu. Žalobca môže v priebehu konania
so súhlasom súdu meniť žalobu v tom, čoho sa domáha (v tzv. žalobnom návrhu - petite), alebo v
skutkovom základe žaloby. O uplatnenej zmene žaloby rozhoduje súd uznesením, kým tak neurobí,
nemôže o zmenenej žalobe konať. Napriek tomu, že okresný súd nerozhodol uznesením o navrhovanej

zmene žaloby spočívajúcej v zmene žalobného petitu prezentovanej žalobcami v priebehu konania,
konal a rozhodol v súlade s takto žalobcami navrhovaným žalobným petitom, čo je neprípustné. Súd
prvej inštancie tak v čase svojho rozhodovania konal o niečom, čo nebolo predmetom konania.

34. Z ust. § 460 Občianskeho zákonníka vyplýva univerzálna sukcesia, ktorej dôsledkom je, že dedičia

vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa, okrem tých, ktoré zanikajú smrťou poručiteľa.
Po procesnej stránke túto situáciu do 30.06.2016 riešilo ust. § 107 ods. 3 O.s.p., aktuálne totožnú
procesnú situáciu rieši ust. § 63 ods. 2 CSP. Právny nástupca podľa § 63 CSP prijíma stav
konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Uvedené zákonné ustanovenia však
riešia len otázku procesného nástupníctva strán sporu v prípade smrti pôvodného žalobcu, prípadne

žalovaného. Žalobou, (vrátane žalobného petitu), však disponujú žalobcovia, ktorí tak v predmetnej veci
ako nerozluční spoločníci (§ 77 ods. 2 CSP) aj učinili, no súd o nimi prezentovanej zmene
žaloby doposiaľ žiadnym spôsobom nerozhodol.

35. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že aktuálna úprava procesného práva výslovne uvádza, že

zmena žaloby je podaním v zmysle § 123 CSP, ktorú je možné urobiť písomne a to v listinnej alebo
elektronickej podobe (§ 125 CSP). Spôsob rozhodovania o zmene žaloby je upravený v ust. § 142 CSP.

36.Popísanépochybeniavpostupeokresnéhosúdupovažovalodvolacísúdzatakpodstatné,ženevidel
dôvod ďalej sa v podrobnostiach zaoberať ďalšou argumentáciou žalovaných uvedenou v ich opravnom

prostriedku, keďže tu boli jednoznačne splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nesprávny postup súdu prvej
inštancie v takomto rozsahu by nemal (a v štádiu odvolacieho konania ani nemôže) naprávať odvolací
súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach.
Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov

preskúmať,čisanasúdeprvejinštanciedosiaholúčelcivilnéhosporovéhokonaniavyjadrenývčlánkoch
2, 3 a 6 CSP v spojitosti s § 46 a násl. Ústavy SR, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe
prvoinštančného súdu. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. a), § 391 ods. 1 CSP).37. V ďalšom konaní okresný súd primárne vyzve žalobcov prostredníctvom ich splnomocneného
zástupcu, aby sa jednoznačne vyjadrili, ktorý zo žalobcov navrhuje zmenu žaloby a v akom znení.

Žalobcovia v rade 2/ až 5/ sa síce na pojednávaní konanom dňa 27.06.2016 vyjadrili dostatočne určito
a prezentovali na ňom prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu zmenu žaloby, no prejav
žalobcu v rade 1/ v tomto smere nebol doposiaľ dostatočne určitý. F. M. po smrti svojho právneho
predchodcu pôvodne uviedol, že trvá na pôvodnej žalobe, no následne žiadal určiť vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam vo svoj prospech. V záujme určitosti tohto procesného úkonu by bolo vhodné, aby

sa jednoznačne vyjadril, či súhlasí s požadovanou zmenou žaloby zo strany žalobcov v rade 2/ až 5/.
Následne okresný súd postupom podľa § 142 a § 143 CSP rozhodne o navrhovanej zmene žaloby, ktorej
petit musí byť jednoznačne formulovaný, aby bolo zrejmé, kto a čoho sa presne domáha. V prípade,
že to budú žalobcovia považovať za potrebné, nech doplnia aj svoje skutkové
tvrdenia. Zároveň je potrebné, aby žalobcovia špecifikovali žalované nehnuteľnosti dostatočne určito
- v súlade s ust. § 7 ods. 2 a 3 katastrálneho zákona parcelným číslom, údajom o tom, či sa jedná

o parcely registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, alebo o parcely registra "E" evidovaných na
mape určeného operátu, druhom a výmerou pozemkov a vo vzťahu k tomu žalobcovi, ktorý žiada určiť
(spolu)vlastníctvo k nim, musí byť tento označený aj rodným číslom. Následne okresný súd vytýči vo
veci pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, vykoná dokazovanie na základe
dôkazov označených a predložených obidvomi procesnými stranami a vysporiada sa aj s prípadnými ich

ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania a opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Ako pri
každej určovacej žalobe je súd povinný v ktoromkoľvek štádiu konania skúmať naliehavý právny záujem
žalobcov na požadovanej určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP, ktorý sú žalobcovia povinní
v konaní preukázať. Po doplnenom dokazovaní okresný súd opätovne rozhodne o nároku žalobcu
uplatnenomžalobouvzrušenejčasti,pričomjeviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúduvysloveným

vyššie (§ 391 ods. 2 CSP). Pri vyhotovení písomného vyhotovenia rozsudku bude súd prvej inštancie
vychádzať z ust. § 220 CSP.

38. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3

CSP), ktoré tiež náležite s poukazom na konkrétne zákonné ustanovenia aj odôvodní.

39. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)