Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217076
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713217076.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti o maloletého I. I., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F. a vo veci I. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom u matky, deti rodičov - matky J. I., nar. XX. XX. XXXX trvale bytom T.. X. Z. I. XXXX/X, XXX XX
F., t.č. F. XXX/XX, XXX XX F. a otca D. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T.. X. Z. I. XXXX/X, XXX
XX F., t.č. C. XX, XXX XX F. a otca D. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T.. X. a I. XXXX/X, XXX XX

F., v konaní o určenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.
5P/458/2013-267 zo dňa 04. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch ohľadne výživného a zročného výživného pre I. I., nar. XX. XX.
XXXX (prvý a druhý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (štvrtý výrok) z r u š u j e a vec
mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) uložil otcovi povinnosť prispievať
na výživu v tom čase maloletej I. I., nar. XX. XX. XXXX sumou 50,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 02.
2013 do 31. 12. 2013 a od 01. 01. 2014 v sume 130,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
k rukám matky (prvý výrok). Zameškané výživné za obdobie január 2013 až december 2013 vo výške
550,- Eur okresný súd povolil otcovi splácať v 50,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným,
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej

splátky (druhý výrok). V prevyšujúcej časti návrh zamietol (tretí výrok). O náhrade trov prvostupňového
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok).
Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozsudkom č.k. 5P/246/2012 - 395 zo dňa 22. 07.
2014 Okresný súd Zvolen manželstvo matky a otca rozviedol, na čas po rozvode maloleté zveril do
osobnej starostlivosti matky, zároveň otca zaviazal platením výživného a to na I., nar. XX. XX. XXXX
sumou 150,- Eur mesačne a na maloletého I., nar. XX. XX. XXXX sumou 100,- Eur mesačne, počnúc

dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. Zároveň okresný súd upravil styk otca s maloletými deťmi.
Na základe odvolania matky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16CoP/75/2014 - 440 zo
dňa 26. 02. 2015 výrok rozsudku o výživnom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok
vo výrokoch o rozvode, o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a o úprave styku
nadobudol právoplatnosť dňa 15. 08. 2014.
Okresný súd zistil, že matka s maloletým I. žije od októbra r. 2012 v spoločnej domácnosti jej rodičov

v trojizbovom byte, ktorý je v ich vlastníctve. I. navštevuje X. ročník základnej školy, I. X. ročník H. K.
v G.. Maloletá býva v V.. Je X. F..

Matka za zdaňovacie obdobie roku 2012 mala príjmy zo živnostenskej činnosti vo výške 4.358,23 Eur
a výdavky vo výške 4.895,68 Eur. Za rok 2013 mala matka príjmy zo živnostenskej činnosti vo výške
4.545,38 Eur a výdavky vo výške 2.470,- Eur, základ dane bol vo výške 1.536,98 Eur. Matka si uplatnila

daňový bonus vo výške 509,28 Eur.Matka za zdaňovacie obdobie roku 2014 zo dňa 31. 03. 2015 mala príjmy zo živnostenskej činnosti vo
výške 3.970,38 Eur, výdavky vo výške 2.263,02 Eur, základ dane bol vo výške 1.707,36 Eur. Matka si
uplatnila daňový bonus vo výške 513,84 Eur.

Otec za zdaňovacie obdobie roku 2012 mal príjmy zo živnostenskej činnosti vo výške 305.682,85 Eur,
výdavky vo výške 324.421,09 Eur. Otec za zdaňovacie obdobie roku 2014 dosiahol stratu 14.910,09
Eur.
Otec za zdaňovacie obdobie roku 2013 podal daňové priznanie dňa 25. 06. 2014, v ktorom uviedol

základ dane 19.611,51 Eur, celkový základ dane mal 873,27 Eur.
Otec t.č. žije v päťizbovom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve otca a matky.
Okresný súd zistil, že otec na I. a I. za obdobie november 2012 až jún 2013 poukázal matke sumu
340,80 Eur. Za obdobie od 30. 08. 2013 do 07. 01. 2014 zaplatil za obedy v celkovej výške 132,- Eur
z rodinných prídavkov, zvyšnú časť rodinných prídavkov poukázal matke. Ďalej I. uhrádzal stravu v
školskom roku 2013-2014, v období od 07. 08. 2013 do 25. 11. 2013, v celkovej výške 280,26 Eur.

Za obdobie od 01. 01. 2013 do 30. 06. 2013 zaplatil ZRPŠ a školské obedy detí vo výške 255,60 Eur,
pričom na maloletého I. za obdobie od 01. 09. 2013 do 31. 12. 2013 zaplatil sumu 110,- Eur, čo je
spolu 365,60 Eur. Matke ďalej vyplatil polovicu rodinných prídavkov od 01. 07. do 31. 12. v celkovej
výške 161,60 Eur. Otec za obdobie od 08. 11. 2012 do 12. 12. 2013 uhradil na obidve deti 874,90 Eur.
Za rok 2013 otec zaplatil poplatok mestu súhrnne 92,- Eur.

Matka za obdobie november 2012 až marec 2014 vyčíslila výdavky v súvislosti s potrebami I. v celkovej
výške 4.627,98 Eur (čo je v priemere 272,23 Eur) a na maloletého I. vo výške 2.203,17 Eur, (čo je v
priemere 129,60 Eur). Matka vyčíslila polovicu nákladov spojených s pobytom I. na študijnom pobyte
v Z. od 04. 05. 2014 do 17. 05. 2014 a to: poplatok škole 750,- Eur, kúpa nevyhnutných vecí 59,78 Eur,

10,- Eur B., obuv 33,80,- Eur, drogéria 15,98 Eur, vreckové, strava a vstupy do sociálnych zariadení vo
výške 271,12 Eur, ostatné náklady za študijný pobyt v sume 1.278,05 Eur.

Okresný súd zistil, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od októbra r. 2012, kedy
matka opustila spoločnú domácnosť s maloletým I. a odsťahovala sa ku svojim rodičom. I. na základe

mimosúdnej dohody bola do konca januára r. 2013 v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Maloletý I. bol žiakom D. ročník základnej školy a I. žiačkou X. ročníka základnej školy. Od 01. 07.
2014 sa matka s maloletými deťmi odsťahovala do dvojizbového bytu spolu so svojim priateľom, kde
znášala náklady v súvislosti s bývaním výlučne sama vo výške 370,- Eur mesačne, pretože jej priateľ
bol nezamestnaný.

Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom
plnil a to u maloletého I. vecným plnením, ako aj platením výživného. Otec za rok 2012 poskytol
I. vecné plnenie a to R. výstroj vo výške 437,40 Eur, taktiež mu uhradil mobil vo výške 10,- Eur a
lekárske ošetrenie u zubára vo výške 26,- Eur. Za rok 2013 otec zaplatil sumu 720,- Eur, čo je v

priemere 60,- Eur mesačne a poskytol vecné plnenia mesačne v priemere 44,28 eur, t. j. súhrnne
sumu 104,28 Eur mesačne. Za obdobie od 01. 01. do 15. 08. 2014 (do doby, kedy manželstvo rodičov
bolo právoplatne rozvedené), otec prispel na maloleté deti celkovou finančnou hotovosťou vo výške
742,50 Eur, čo je v priemere 92,80 Eur a poskytol vecné plnenie vo výške 45,62 Eur. Za daného stavu
okresný súd mal za to, že si otec k maloletému I. dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť, pričom pri

vyčíslení finančných nákladov matkou vo výške 180-300,- Eur za obdobie november 2012 až marec
2014 túto sumu považoval za primeranú jeho veku a potrebám, pričom aj matka je povinná sa podieľať
na nákladoch výživy maloletého. Z uvedeného dôvodu v tejto časti okresný súd návrh zamietol.

Okresný súd mal preukázané, že otec v období od októbra r. 2012 do januára r. 2013 neprispel na výživu

maloletej žiadnou sumou, poskytol jej vecné plnenie. Maloletá v tom čase na základe dohody rodičov
bola v striedavej osobnej starostlivosti. Ďalej okresný súd mal preukázané, že za obdobie január až jún
r. 2013 otec na výživu maloletej finančne neprispel, poskytol jej za celý rok vecné plnenie, prípadne
platenie nákladov spojených s bývaním, stravou na V. v priemere 75,- Eur, pričom vyživovaciu povinnosť
si začal plniť od júla r. 2013. Do augusta uhradil spolu 201,- Eur, čo je v priemere 18,27 Eur. Za rok

2014, a to do septembra otec poskytol finančné plnenie v celkovej výške 822,50 Eur, čo je v priemere
102,80 Eur, k tomu vecné plnenie v priemere 34,- Eur mesačne. Matka výdavky u I. vyčíslila za rovnaké
obdobie ako u I. vo výške 385,- Eur. Okresný súd uložil otcovi prispievať na výživu I. sumou 50,- Eurmesačne, počnúc dňom 01. 02. 2013 do 31. 12. 2013, pretože otcom uhradené výživné za uvedené
obdobie nezodpovedalo jej veku a jej potrebám.
Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd prihliadal na výdavky otca a to hypotekárny úver za dom vo

výške 477,33 Eur, ročné poistenie domu vo výške 151,- Eur, na ktorých sa matka nepodieľala, aj keď
je dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Okresný súd ohľadne zameškaného výživného uviedol: „Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. rozhodol
o zameškanom výživnom u maloletej I. za obdobie január 2013 až december 2013 v celkovej výške

550,- eur, ktoré povolil otcovi splácať v 50,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným
s prihliadnutím k tomu, že od právoplatnosti rozsudku o rozvode, aj keď rozsudok o výške výživného
nie je právoplatný, dobrovoľne na výživu detí uhrádza sumou 150,- eur na I. a 100,- € na I., pričom v B.
XXXX mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.“

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pretože

konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku o výživnom a zročnom výživnom na I. I. (prvý,
druhý výrok) otec podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č.

k. 5P/246/2012-395 zo dňa 22. 07. 2014 bolo jeho manželstvo rozvedené. Maloleté deti boli na čas po
rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a jemu bola uložená povinnosť prispievať na výživu I.
sumou 150,- Eur mesačne a na maloletého I. I., nar. XX. XX. XXXX sumou 100,- Eur mesačne počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolania matky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
č. k. 16CoP/75/2014-440 zo dňa 26. 02. 2015 výrok rozsudku o výživnom zrušil a vec mu v tomto

rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Zvolen ohľadne výživného rozhodol dňa 12. 01. 2016.
Poukázal na to, že svoju vyživovaciu povinnosť si plnil na základe rozsudku okresného súdu, ktoré
nenadobudlo právoplatnosť, aj za cenu svojho finančného zadlžovania sa. Podľa jeho názoru spätne sa
môže požadovať výživné na dieťa iba v prípade, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, t. j. ktoré
odôvodňujú oprávnenosť na spätné výživné. Súd pritom musí zohľadniť výdavky povinného rodiča, jeho

ďalšie vyživovacie povinnosti, aj keď neboli určené súdnym rozhodnutím. Svoju vyživovaciu povinnosť
na maloleté deti si plnil, pričom platil aj hypotekárny úver, na ktorom sa matka nepodieľala a ktorý patril
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že v prípade, ak odvolací súd bude mať

preukázané, že výška výživného nie je stanovená primerane, aby určil výživné primerane odôvodneným
potrebám maloletých detí a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v
rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a zročnom výživnom pre
I. (prvý, druhý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (štvrtý výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.) z týchto dôvodov:

Odvolací súd zdôrazňuje, že je síce rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.
okrem vecí taxatívne uvedených v § 212 ods. 2 O.s.p.), avšak musí vždy ex offo prihliadať i na vady
konania pred súdom prvého stupňa (procesnoprávneho charakteru), ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 157 ustanovuje náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku.

Rozsudok obsahuje: a) záhlavie (úvodnú časť), b) výrokovú časť, c) odôvodnenie, d) poučenie, e) deň
a miesto vyhlásenia rozsudku, f) podpis sudcu.
Vo výrokovej časti rozsudku súd vyjadruje svoj úsudok o prejednávanej veci, ktorá tvorí jadro súdneho
rozhodnutia. Výrok rozsudku musí byť zásadne presný, konkrétny, musí obsahovať jednoznačným
spôsobom určené práva a povinnosti účastníkov. Rozsudky sa majú hlavne vo výrokoch, ktorými sa

ukladá niektorému z účastníkov povinnosť, formulovať tak, aby boli zrozumiteľné, nepripúšťali rozdiely
vo výklade, nevzbudzovali žiadne pochybnosti o tom, ktorému účastníkovi sa uložila povinnosť, akého
charakteru je daná povinnosť, za aké obdobie sa ukladá povinnosť, atď..Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je
postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podľa
ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným

zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné

dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.
Odvolací súd v posudzovanej veci zistil, že enunciáty (výroky) odvolaním napadnutého rozsudku nemajú
zákonom ustanovené náležitosti (atribúty), nie sú určité, preto sú nepreskúmateľné a vo svojej podstate
sú nevykonateľné. Z výrokov rozsudkov totiž nie je možné jednoznačne určiť obdobie, za ktoré má otec
prispievať na výživu I. výživným.

Z prvého výroku rozsudku vyplýva, že otec má povinnosť prispievať na výživu I. výživným v sume 50, -
Eur mesačne, počnúc dňom 01. 02. 2013 do 31. 12. 2013 a od 01. 01. 2014 v sume 130,- Eur mesačne,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Zročné výživné v druhom výroku rozsudku okresný súd
určil v rozpore s prvým výrokom, a to všeobecne za obdobie január 2013 až december 2013 v sume
550,- Eur, hoci v prvom výroku uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu I. výživným počnúc dňom od

01. 02. 2013 v sume 50,- Eur mesačne a v zmenenom rozsahu, t.j. v sume 130,- Eur mesačne od 01.
01. 2014. Podľa názoru odvolacieho súdu obdobie, za ktoré je otec povinný zaplatiť zročné výživné, nie
je konkretizované jednoznačným spôsobom (konkrétnym dňom počiatku a konca obdobia) prihliadajúc
na to, že už pred rozhodnutím okresného súdu v tejto veci bolo rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k.
5P/246/2012 - 395 zo dňa 22. 07. 2014 manželstvo matky a otca právoplatne rozvedené a zároveň bolo

rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že nie je zrejmé, z akého dôvodu okresný súd vyčíslil zročné výživné v
sume 550,- Eur, a to za obdobie január 2013 až do decembra r. 2013, hoci otcovi bola uložená povinnosť
prispievaťnavýživuI.výživnýmipo31.12.2013aovýživnomrozhodolokresnýsúdaždňa04.01.2016.
Ani z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je možné zistiť, akým spôsobom okresný súd určil

výšku zročného výživného, t.j absentuje výpočet zročného výživného, počet mesiacov, počas ktorých
bol otec v omeškaní s platením výživného, či okresný súd prihliadol na otcom zaplatené výživné, v
akom rozsahu (výške) a to v tom - ktorom kalendárnom mesiaci zvlášť, pričom okresný súd žiadnym
spôsobom nevysvetlil, prečo určil počiatok vzniku nároku na výživné pred dňom začatia konania, a teda
aké odôvodnené objektívne okolnosti zistil, ktoré neumožnili matke podať návrh na začatie konania skôr.

Podľa názoru odvolacieho súdu jedine súdne rozhodnutie, ktorý má určitý výrok, je primerane
odôvodnené, umožní účastníkom konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia a umožní
im pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené. Len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je
preskúmateľné v inštančnom postupe, a preto rozhodnutie, ktoré neobsahuje základné atribúty, je
možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom

daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého
rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť.
Z uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu
vo výroku o výživnom a zročnom výživnom pre I. (prvý, druhý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách
konania (štvrtý výrok) podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušiť a vec mu v tomto rozsahu

vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola prvostupňovému súdu vrátená na ďalšie konanie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).
Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.