Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116202667
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116202667.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnom spore žalobkyne: R. T., F..

XX.X.XXXX, T. H.Í. X, P., doručovacia adresa: Galaktická 20, Košice, zastúpenej Alena Zadáková a
spol., advokátskou kanceláriou, so sídlom Kováčska 32, Košice, proti žalovanému: E. Q., T. J. XX, T.,
v konaní o zaplatenie 330 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 330 eur s 5,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy
330 eur od 21.12.2015 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 5.2.2016 domáhala zaplatenia sumy 330 eur s 5,05%

úrokmi z omeškania ročne od 21.12.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 1.9.2010
uzatvorila so žalovaným nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu na D. XX R. P., ktorý
riadne užívala do 31.3.2013, kedy došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy dohodou. Pri podpise zmluvy
žalovanému zaplatila depozit 1.000 eur, ktorý jej mal byť vrátený dňom ukončenia nájmu a odovzdaním
bytu a jeho zariadenia s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. Vzájomne sme sa dohodli, že jej bude
depozit vrátený po odrátaní nákladov za užívanie bytu za rok 2013, ktoré žalovaný obdržal koncom mája
2013. Na spoločnom stretnutí sa dohodli na sume 330 eur v jej prospech, ktorú mal žalovaný uhradiť

bezodkladne. Žalovaný bol k plneniu viac krát urgovaný, avšak napriek tomu svoj dlh nesplatil. Výšku
prijatého depozitu a výšku dlhu potvrdil v liste zo dňa 20.11.2015. Žalobkyňa prostredníctvom právneho
zástupcu vyzvala žalovaného listom zo dňa 19.10.2015 na plnenie. Žalovaný do dnešného dňa svoj
záväzok nesplnil, pričom v telefonickom rozhovore s právnym zástupcom žalobkyne uviedol, že vyššie
uvedený dlh nezaplatí.

2. Súd vo veci vydal dňa 1.3.2016 platobný rozkaz, proti ktorému včas podal žalovaný odpor s

odôvodnením, že pri odovzdávaní bytu dňa 31.3.2014 bolo dohodnuté, že byt dá vymaľovať a opraviť
poškodené steny, následne dôjde k vyúčtovaniu a odpočítaniu nákladov. S týmto súhlasila aj p. T..
Následne pri ďalšom stretnutí p. T. túto dohodu poprela, pričom jej bola ukázaná faktúra za vymaľovanie
aj s vyplateným dokladom, túto skutočnosť vo svojom návrhu nikde neuvádza. Mená svedkov, ktorí
potvrdia, že byt bol po skončení nájmu poškodený a následne vymaľovaný: P. Č. I. Ľ. D..

3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu k odporu uviedla, že žalovaným ním predložená faktúru

bola vyhotovená rok po tom, ako došlo k ukončeniu nájmu, takže ju nemožno vzťahovať k ukončeniu
nájmu bytu žalobkyňou a teda, že k maľovaniu nedošlo z dôvodu poškodenia bytu zo strany žalobkyne,
ktoré by bolo v rozpore s nájomnou zmluvou.4. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

5. Podľa § 197 ods. 1 C.s.p. ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na
pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.

6. Žalovaný sa na pojednávanie dňa 20.9.2016 nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil

ani nepožiadal o odročenie pojednávania, účasť svedkov na pojednávaní taktiež nezabezpečil, preto
súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti a bez vypočutia ním uvedených svedkov.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov, výsluchom žalobkyne a
svedka E. a zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Podľa zmluvy medzi stranami konania bola uzavretá zmluva o nájme bytu č. 9 na D. XX R. P. s
platnosťou od 1.9.2010 na dobu neurčitú, kde v článku V. v bode 1 bolo dohodnuté nájomné vo výške
480 eur a v bode 2 taktiež s tým, že depozit za byt vo výške 1.000 eur má byť zložený pri podpise zmluvy
a vrátený pri ukončení nájmu a odovzdaní bytu a jeho zariadenia v bezchybnom stave prenajímateľovi, v
stave,vakombolodovzdanýpripodpisetejtozmluvysprihliadnutímnaobvykléopotrebenie.Podľabodu

3 bola splatnosť nájomného k 15. dňu daného mesiaca a podľa bodu 4 sa nájomca zaviazal uhrádzať
prenajímateľovi všetky nedoplatky za obdobie, po ktoré byt užíval, po obdržaní príslušného vyúčtovania
najneskôr do 14 dní po obdržaní vyúčtovania.

9. Podľa príjmového pokladničného dokladu z 18.2.2013 vystaveného umeleckým stolárstvom E. Q. -

Q., U. XX, P., IČO: 41889487, menovaný prijal od žalobkyne 527 eur ako nájom.

10. Listom zo dňa 21.7.2014 adresovaným E. Q. - TOKI IČO:41889487 žalobkyňa vyzvala menovaného
na vrátenie sumy 330 eur zo zloženého depozitu, na ktorom sa mali dohodnúť na spoločnom stretnutí.
Opätovne ho vyzvala prostredníctvom právnej zástupkyne listom z 19.10.2015 na zaplatenie sumy 500

eur zo zloženého depozitu. Podľa doručenky list žalovaný prevzal 10.11.2015.

11. V liste E. Q. z 20.11.2015 adresovanom zástupkyni žalobkyne označenom ako podanie vysvetlenia
žalovaný uvádza, že 31.3.2014 bola ukončená zmluva o nájme bytu a vzájomne sa dohodli, že sa
odráta z depozitu 1.000 eur mesačný nájom 480 eur, energie a média 45 eur, náklady za užívanie

bytu za rok 2013 podľa vyúčtovania správcu bytu 145 eur a zostávajúca časť sa podľa dohody použila
na vymaľovanie a opravy stien 330 eur, pričom pri odovzdávaní s týmto súhlasili strany; maľovanie a
materiál stáli celkom 420 eur, nehovoriac o tom, že pivnicu odovzdali o 3 mesiace neskôr.

12. Podľa listu právnej zástupkyne žalobkyne adresovaného E. Q. zo 7.12.2015 žalobkyňa potvrdila,

že z akontácie sa mala uhradiť čiastka 145 eur za náklady za užívanie bytu a teda trvajú na tom, že má
z akontácie vrátiť sumu 330 eur; že nikdy nebola uzavretá ústna dohoda o tom, že sa z tej čiastky má
vymaľovať byt a vyspraviť steny. Podľa doručenky žalovaný list prevzal 9.12.2015.

13. Podľa faktúry č. 25.04.14. vystavenej spoločnosťou Create group, s. r. o., E. Q. z 15.4.2014

tá bola vystavená za vymaľovanie bytu na D. Č.. XX, očistenie stien a opravu poškodených stien,
penetráciu, maľbu, materiál, práca, odvoz sutín vo výške 420 eur. Podľa potvrdenky vystavenej
uvedenou spoločnosťou E. Q. menovaný uhradil dňa 25.4.2014 sumu 420 eur.

14. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že ukončili so žalovaným nájom 31.3.2013 a dohodli sa, že

sa z depozitu odráta posledné nájomné a keď príde vyúčtovanie, tak aj to vyúčtovanie. Nebola žiadna
reč o tom, že byt je poškodený a že ho treba dať vymaľovať. Keď prišlo vyúčtovanie, stretli ss ona s
druhom a žalovaným v máji U vodnára a dohodli sme sa na tej zostávajúcej sume 330 eur. Byt určite
nezostal poškodený, ostali tam len štyri hmoždinky po obrazoch. Dva roky ich naťahoval žalovaný, že
im peniaze vráti, len raz bol v Poľsku, potom vo Viedni, raz že zabudol. Peniaze nám však prisľúbil

vrátiť, čo môžu potvrdiť susedky.

15. Svedok E. E.Č. v konaní vypovedal, že v dobe, kedy uzatvárala žalobkyňa nájomnú zmluvu až
doposiaľ žili spolu. Bol zložený depozit. Riadne platili nájomné každý mesiac, ktoré sa postupnezvyšovalo. Neskôr si našli lacnejší nájom, takže sa dohodli o ukončení nájomnej zmluvy a žalovaný
navrhol, že sa vyrovnajú až po obdržaní vyúčtovania od bytového podniku. Následne po obdržaní
vyúčtovania sa stretli, dohodli sa na výslednej sume 330 eur, ktorú mal zaplatiť do týždňa, ale nezaplatil

napriek následným urgenciám. Vždy sa vyhováral, že buď zabudol alebo že nemá čas a tak prešli roky.
K ukončeniu nájmu došlo koncom marca 2013. Uzavreli novú nájomnú zmluvu s iným prenajímateľom,
ktorú môžu predložiť. Pri odovzdaní bytu žalovaný nemal žiadne námietky k stavu bytu: Neboli tam
žiadne diery, boli tam len hmoždinky po obrazoch, ktoré tam boli aj predtým a nič sa nehovorilo o tom,
že sú povinní vymaľovať byt. V zmluve bolo uvedené, že len ak by došlo ku poškodeniu bytu, k čomu

však nedošlo.

16. V zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

18. Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

20. Podľa § 122 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň.

21. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

22. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.

23. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne
a včas je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa s E. Q. - Q., U. XX, P. IČO:41889487,
uzavreli zmluvu o nájme bytu č. 9 na D. XX R. P. s platnosťou od 1.9.2010 na dobu neurčitú, v ktorej
bolo dohodnuté nájomné vo výške 480 eur a depozit za byt vo výške 1.000 eur, ktorý mal byť zložený
pri podpise zmluvy a vrátený pri ukončení nájmu a odovzdaní bytu a jeho zariadenia v bezchybnom
stave prenajímateľovi, v stave, v akom bol odovzdaný pri podpise tejto zmluvy s prihliadnutím na obvyklé

opotrebenie. Bola dohodnutá splatnosť nájomného k 15. dňu daného mesiaca a taktiež sa nájomca
zaviazal uhrádzať prenajímateľovi všetky nedoplatky za obdobie, po ktoré byt užíval, najneskôr do 14
dní po obdržaní vyúčtovania. Účastníci zmluvy sa dohodli na ukončení nájmu z dôvodu, že žalobkyňa s
druhom-p.E.sinašliinýbytnabývanie.Tomedziúčastníkminebolosporné.Podľavýpovedežalobkynea svedka E., sťahovali sa v roku 2013, preto súd uveril, že k ukončeniu nájmu došlo k 31.3.2013,
nie k 31.3.2014, ako zrejme omylom žalovaný uviedol vo svojom liste z 20.11.2015. Nasvedčuje tomu
aj skutočnosť, že faktúra za maľovanie bytu, na ktorú žalovaný poukazoval, je z 15.4.2014, pričom

žalovanýzároveňuvádzal,žesožalobkyňousadohodli,žezdepozitusaodrátamesačnýnájom480eur,
energie a média 45 eur, náklady za užívanie bytu za rok 2013 podľa vyúčtovania správcu bytu 145 eur
a zostávajúca časť na vymaľovanie a opravy stien 330 eur. Tu súd zdôrazňuje, že vyúčtovanie služieb
spojenýchsbývanímsazapríslušnýrokobvykledoručujeažvmájinasledujúcehoroku,tedazarok2013
by sa doručoval až v máji 2014. Podľa zmluvy mal byť pri odovzdaní bytu vrátený depozit. Zároveň sa

účastníci zmluvy dojednali na započítaní nájomného za posledný mesiac vo výške 480 eur a započítaní
prípadného nedoplatku z vyúčtovania služieb spojených s bývaním. To medzi účastníkmi nebolo sporné.
Žalobkyňa i svedok uviedli, že po obdržaní vyúčtovania sa v máji 2013 so žalovaným stretli a dohodli,
že im do týždňa vráti zostávajúcu sumu depozitu 330 eur a že žalovaný nenamietal pri odovzdaní bytu
ani na stretnutí stav bytu. Žalovaný však v konaní tvrdil, že sa dohodli na tom, že za zvyšnú sumu
330 eur dá vymaľovať predmetný byt. V konaní ale žiadnym spôsobom nepreukázal toto svoje tvrdenie

ako ani to, že byt mu nebol žalobkyňou odovzdaný v rovnakom stave, v akom jej bol odovzdaný pri
podpise tejto zmluvy s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a teda, že maľovanie predmetného bytu,
za ktoré bola vystavená žalovanému faktúra z 15.4.2014, zapríčinila žalobkyňa poškodením bytu v
rozpore s nájomnou zmluvou. Súd teda uzavrel, že po vrátení bytu žalobkyňou odpadol právny dôvod
na ponechanie si depozitu zo strany žalovaného, preto bol povinný ho v zmysle zmluvy hneď vrátiť,

no v dôsledku dohody strán ohľadne započítania nájomného a prípadného nedoplatku z vyúčtovania
ho mal vrátiť až po vyúčtovaní v máji 2013, po započítaní si nájomného a nedoplatku, ktoré boli vo
výške 480 + 45 + 145 eur. Nakoľko žalovaný doposiaľ zostávajúcu sumu depozitu vo výške 330 eur
žalobkyni neuhradil, zaviazal ho na jeho zaplatenie súd. Súd dodáva, že žalovaný ako súkromná fyzická
osoba označená v žalobe a ako podnikateľ E. Q. - Q. je tá istá fyzická osoba, ktorá za seba koná

a zodpovedá v celom rozsahu za svoje záväzky vzniknuté pri podnikaní. Podľa výpovede svedka, k
vráteniu sumy 330 eur malo podľa poslednej dohody strán dôjsť týždeň po stretnutí strán v máji 2013,
t.j. najneskôr do 7.6.2013. Nakoľko tak žalovaný neučinil, dostal sa do omeškania a žalobkyni vzniklo
právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti. Sadzba hlavné
refinančné operácie (základná úroková sadzba) Európskej centrálnej banky bola k 8.6.2013 0,5 %,

výška úrokov z omeškania je teda po navýšení o 5 percentuálnych bodov 5,5 % ročne. Žalobkyňa si v
žalobe uplatnila nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 330 eur od 21.12.2015. V
zmysle § 216 C.s.p. súd nemôže prekročiť návrh a prisúdiť viac, preto zaviazal žalovaného aj k úhrade
úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 330 eur od 21.12.2015 do zaplatenia, teda žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobkyni náhradu trov

konania v pomere 100%.

28. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje (ust. § 362 ods. 1 C.s.p.) v štyroch rovnopisoch.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (uvedených v § 127 C.s.p.) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.