Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/248/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216829
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712216829.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci

žalobcu: V., W..Y..R.., V. XX, O., H.: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom: Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: W. Y. G. Q. W. W. Y.,
W. W.: Ž. K. XX, O., H.: XXXXXXXX, o náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej
ujmy vo výške 440,- eur takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Písomnou žalobou zo dňa 17.09.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, sa žalobca
domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za
škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote pre

pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX
dlžníkom (povinným) Q. W., K.. XX.XX.XXXX (ďalej len „povinný“). Súdny exekútor po prijatí návrhu
na vykonanie exekúcie pridelil registráciou exekučnej veci číslo A. XXXX/XXXX. Žalobca sa zároveň
domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
majetkovej ujmy vo výške 125,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 440,- eur. Žalobu odôvodnil
tým, že súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym
exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa
danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom stanovenej lehote.
V exekučnom konaní vedenom podľa Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 14.12.2010, a to

rozhodnutím o poverení, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 8 mesiacov).
Žalobca má za to, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, keď ním prejednaná vec nevykazovalaprvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

2. Žalobca v rámci žaloby uviedol, že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- EUR,

na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- EUR a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- EUR. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by
exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonania exekúcie by
dodržal zákonom stanovenú dobu.

3. Žalobca uviedol, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná
škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy,

pričom žalobca uviedol, že z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných
informácií nie je možné korešpondenčné predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.

4. Súčasne si žalobca podanou žalobou uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonania

exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Žalobca mal za to, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené

záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a riziku insolvencie povinného, keď neexistoval akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy
spôsobilý reštituovať vniknutú situáciu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať
a spôsobila u členov riadiacich orgánov žalobcu, ako aj u jeho majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,

nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Potrebu náhrady nemajetkovej
ujmy odôvodnil žalobca požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej
nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca
vyčíslil nemajetkovú ujmu s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom, pričom poukázal na nálezy
Ústavného súdu SR sp.zn.: H.. Ú. XXX/XX-XX, H.. Ú. XXX/XX-X, H.. Ú. XXX/XX, H.. Ú. XXX/XX-XX, H..

Ú. XXX/XX-XX, H.. Ú. XXX/XX-XX, H.. Ú. XXX/XX-XX, H.. Ú. XXX/XX-XX, H.. Ú. XX/XX-XX, H.. Ú. XXX/
XX-XX, H.. Ú. XXX/XX-XX U. H.. Ú. XX/XX-XX. Žalobca mal za to, že na každý rok poznačený prieťahmi
sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk (cca 660,- EUR/ rok), t.j.
55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Na základe uvedeného požaduje
žalobca ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 440,- eur za viac ako 259 dní trvajúcu

nečinnosť súdu.

5. Žalovaný sa k žalobe, ktorú prevzal do vlastných rúk dňa 27.08.2015, v súdom stanovenej lehote
nevyjadril. Z iných konaní vedených na tunajšom súde (napr. XXC/XXX/XXXX) je však súdu známe, že
žalovaný z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady

škody považoval žalobu za právne neopodstatnenú a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. V zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bolo na úradnej tabuli
tunajšiehosúduvyvesenéanawebovejstránketunajšiehosúduzverejnenéoznámenie,ževpredmetnej
veci bude dňa 11.04.2017 vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania s poukazom na ustanovenie

§ 177 ods. 1 písm. a) C. s. p., keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 27.09.2012 a pripojeným
spisom tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX.

8. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX súd zistil, že na základe návrhu na vykonanie
exekúcie žalobcu ako oprávneného spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Y. S. dňa 02.06.2010,
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, vydaného pod sp. zn. W.
XXXXX/XX dňa 01.12.2009 v prospech oprávneného proti povinnému, bola doručená tunajšiemu súdu

dňa 15.07.2010 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pod spisovou značkou A. XXXX/XXXX.

9. Súd uznesením č.k. XEr XXXX/XXXX-XX, A. XXXX/XXXX zo dňa 10.12.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.03.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.940,- eur od 20.07.2009 do

27.04.2010 a úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.640,- eur od 28.04.2010 do
zaplatenia.

10. Vo zvyšnej časti súd vydal dňa 14.12.2010 poverenie č. 5107018661, ktorým poveril v zmysle § 45
Exekučného poriadku súdneho exekútora X.. Y. S. vykonaním exekúcie na vymoženie istiny vo výške

2.640,- eur, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 2.940,- eur od 05.10.2009 do 27.04.2010,
zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 2.640,- eur od 28.04.2010 do zaplatenia, trov konania
vo výške 529,41 eura, trov exekučného konania vo výške 16,50 eura, trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní vo výške 232,17 eura a trov exekúcie.

11.Podľa§27bods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 (ďalej len „zákon o zodpovednosti
za škodu“) zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

14. Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

15. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

16. Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

17. Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počaspredbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,
najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

18. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
(02.06.2010) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

19. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

20. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného (žalobca) proti povinnému
vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou XEr/XXXX/XXXX vydal súd dňa 14.12.2010, na
základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej tunajšiemu
súdu dňa 15.07.2010, poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX a uznesením č.k. XEr XXXX/

XXXX-XX, A. XXXX/XXXX zo dňa 10.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2011, zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania vo
výške 0,25 % denne zo sumy 2.940,- eur od 20.07.2009 do 27.04.2010 a úroku z omeškania vo výške
0,25%dennezosumy2.640,-eurod28.04.2010dozaplatenia.Zuvedenýchskutkovýchokolnostísadá
usudzovať, že súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nebol viazaný zákonnou

15-dňovou lehotou, ktorá v čase začatie exekučného konania neplatila, ak exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok. Súd poveril exekútora vykonaním exekúcie po 152 dňoch od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (nie po 8 mesiacoch, resp. 259 dňoch, tak ako uvádza
žalobca v podanej žalobe), zároveň však zamietol žiadosť o udelenie poverenia v časti nezákonného
zmenkového úroku.

21. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku taktiež vyplýva, že pätnásťdňová lehota platí iba
v prípade, že súd nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom. V danom prípade súd zistil čiastočný
rozporexekučnéhotitulusozákonom,atovčastizákonnéhoúroku.Narozhodnutieozamietnutížiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákon žiadnu lehotu nestanovuje. Zákon tiež nerieši, v akej

lehote má súd rozhodnúť v prípade, keď zistí čiastočný rozpor exekučného titulu so zákonom. V prípade,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, však táto lehota nie je pätnásťdňová.

22. Žalobca sa po tom, čo žalovaný jeho žiadosti na predbežné prerokovanie veci nevyhovel, domáhal
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti žalovanému z dôvodu nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ako zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú
existencia nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom
v súlade s § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto prípade
neskúmal,čidošlokprieťahomvkonaní,aleskúmaldodržaniezákonnejlehoty.Podľasúčasnéhoznenia
zákona o zodpovednosti za škodu všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho
úradného postupu. Nakoľko však právna úprava zákona o zodpovednosti za škodu účinná v období
namietaného nesprávneho úradného postupu, nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v
konaní, len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd dospel v súlade s § 27 ods. 1 zákonao zodpovednosti za škodu k záveru, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu
vprípadenedodržaniazákonnejlehoty.Súdpretonazákladeuvedenéhodospelkzáveru,žebolsplnený
prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu tunajšieho

súdu, ktorý do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nepoveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie, avšak to iba za predpokladu, že ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku je potrebné vykladať tak, že aj v prípade, že súd zistí čiastočný rozpor exekučného
titulu so zákonom, má aj tak vydať poverenie v časti, ktorá neodporuje zákonu, v 15-dňovej lehote. Podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, t.j. podania návrhu

na vykonanie exekúcie (02.06.2010) pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatila ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok.

23. Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, súd má za to, že žalobca tieto v konaní nepreukázal. Pokiaľ sa žalobca domáhal
náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho

činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, mal súd za to, že aj v prípade, že
by existovala možnosť vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je
povinný žalobca preukázať. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení v tomto konaní neoznačil žiadny
dôkaz preukazujúci predmetnú škodu. Dôkazné bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody
zaťažuje žalobcu. Keďže žalobca na preukázanie vzniku škody dôkazné bremeno neuniesol, súd jeho

žalobu v časti o náhradu škody zamietol.

24. Žalobca sa taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcievzákonomstanovenejdobeniejedostatočnýmzadosťučinenímvzhľadomnaujmuspôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto
ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože

okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho
úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za
následok automatický vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti
a unesenia dôkazného bremena stranou sporu. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. H.. T. XXX/XX vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
štátnehoorgánuniejeabsolútne,alevzáujmezaisteniaprávnejistotypodliehazákonnýmobmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade
s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Medzi prvky

nemateriálnej ujmy u právnických osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v plánovaní
rozhodovaní a problémy spôsobené vedeniu spoločnosti. Žalobca uviedol, že nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca však svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nekonkretizoval a ničím
nepreukázal. Súd nemôže žalobcovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy na základe jeho abstraktných

tvrdení, keď nepreukázal a nekonkretizoval, aké podnikateľské postupy a aktivity boli ovplyvnené. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu vyvolala u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, súd mal
za to, že žalobca nevyužil svoju zákonnú možnosť podať sťažnosť na prípadné prieťahy. Navyše súd s

poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 675/2011 zastáva názor, že
nepríjemnosti spôsobené členom vedenia spoločnosti možno zohľadniť iba v obmedzenej miere, a že v
rámci odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnou neprimeranou dĺžkou
konania, by nemali byť odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na právnickej osobe nejakým spôsobom
podieľajú, nakoľko im nevzniká ujma priamo (nie je daná priama príčinná súvislosť).

25. Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj
od okolností jednotlivého prípadu. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul zaväzoval povinného na plnenie, ktoré v časti zmenkového úroku odporovalo dobrýmmravom. Z tohto dôvodu bola na strane súdu pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie potrebná dôkladnejšia analýza skutkového stavu a komplexnejšie právne zhodnotenie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preto dospel k záveru, že s poukazom na uvedené

by bolo neprimerané a neúčelné, aby bola žalobcovi, ktorý v spotrebiteľskej zmluve použil zmluvnú
podmienku upravujúcu zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne), ktorá zmluvná
podmienka odporovala dobrým mravom, priznaná nemajetková ujma v peniazoch. Nie je prípustné,
aby žalobca prenášal podnikateľské riziko vo forme zániku, resp. riziko insolvencie povinného na súd.
Pri posudzovaní formy a výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť aj jeho podnikateľskú aktivitu.

Pokiaľ žalobca poskytuje spotrebiteľské úvery fyzickým osobám s nízkou bonitou, musí byť uzrozumený
s tým, že existuje riziko insolvencie povinného a že exekučné konanie môže trvať pomerne dlho, čo so
sebou nesie tak vyššie finančné náklady, ako aj psychickú záťaž.

26. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu
za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom

Slovenskej republiky za prieťahy v konaní. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s
prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy sa preto bude líšiť na základe individuálnych daností

prípadu a z tohto dôvodu jej výšku nemožno paušalizovať. Súd v danom prípade opätovne zdôrazňuje,
že zákonná pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok.

27. Pokiaľ žalobca v súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu poukazoval na porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre
zo dňa 01.03.2012, sp. zn. 9Co/285/2011, v ktorom tento súd výslovne uviedol, že samotné porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci ústavného súdu. Súd

preto nemohol skúmať porušenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
žiadne konanie, v ktorom by bol konštatovaný prieťah v konaní, sa neviedlo (žalobca to ani netvrdil a
ani nepreukázal). Je však potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, že by sa potvrdilo porušenie základných
práv žalobcu, aj v tomto prípade by bolo potrebné preukázať existenciu konkrétnej nemajetkovej ujmy.
Žalobca však vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal.

28. Súd mal ďalej za to, že žalobca nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti
štátu za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou. Ak by aj žalobca vznik majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy preukázal, žalobca nepreukázal, že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak.

Žalobcatotižnepreukázal,žebyvprípadedodržaniazákonnejlehotynavydaniepoverenianavykonanie
exekúcie došlo priamo úmerne k skoršiemu vymoženiu pohľadávky a skoršiemu skončeniu exekučného
konania.

29. Keďže žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

30. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prihliadol na skutočnosť, že žalovanému
žiadne trovy počas konania nevznikli, a preto úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania

nepriznal.Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde
Pezinok. Písomne podané odvolanie musí byť predložené v dvoch vyhotoveniach.

Proti výrokom o nárokoch na náhradu trov konania možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na
Okresnom súde Pezinok (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku). Písomne podané odvolanie
musí byť predložené v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.