Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712201731
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712201731.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX XX, W. R.
XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Garajom, so sídlom v Prešove, Florianova 2, proti
žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Prešov, Námestie mieru 2, IČO: 37 87 04 75,
právne zastúpeného spoločnosťou Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom
Prešov 080 05, Jesenná 14, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Poprad č. k. 20C169/2010-191 zo dňa 30.10.2012 v spojení s opravným uznesením
č. k. 20C/23/2012-225 zo dňa 28.11.2012 , takto

r o z h o d o l :

Z r u š u je rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 20C/23/2012-225 zo dňa 28.11.2012 v jeho
napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľovi (v ďalšom texte žalobca - § 79 ods. 1

O. s. p.) V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., W. R. XX, patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
zo strany odporcu (v ďalšom texte žalovaný - § 79 ods. 1 O. s. p.) Prešovského samosprávneho kraja,
so sídlom Prešov, Nám. mieru 2, IČO: 37870475.V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

Súd dôvod uviedol, že podaným návrhom sa žalobca domáhal určenia, že mu patrí právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. KN C

1442/7, č. KN C 2000/25 č. KN C 2000/27 a č. KN C 2000/28, zapísaných v katastri nehnuteľností
vedenom Správou katastra Poprad na LV č. XXXX pre obec W. a k. ú. M.. Jedná sa o parcely zastavané
stavbou - sú zabudované do cestného telesa cesty II/534 W. - B. B. a III/534005. Vzhľadom na existenciu
cestných telies zriadených na parcelách, nemá žalobca reálnu možnosť parcely užívať. Žalobca parcely
č. 2725/01 a č.2725/2, obe trvalé trávnaté plochy a nádvoria, nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa
2.4.2007. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 9.5.2007. Geometrickým plánom Q. T. č. 88/2007

boli z pôvodných parciel vytvorené parcely č. KN C 1442/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 287
m2, parc. č. KN C 2000/25 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1453 m2, parc. č. 2000/27 zastavané
plochyanádvoriaovýmere952m2aparc.č.2000/28vodnéplochyovýmere84m2.RozhodnutímONV,
odboru dopravy v Poprade, bolo rozhodnuté o prípustnosti stavby č.II/534 preložky štátnej cesty v úseku
W. - M. B.. Stavebníkovi CIÚ Košice povolil uskutočniť stavbu, pričom mu uložil povinnosť nahradiť škody
spôsobené tretím osobám a usporiadať do začatia stavby majetkovo-právne vzťahy s vlastníkmi alebo

užívateľmi nehnuteľností. Z kúpnej zmluvy, geometrického plánu, rozhodnutia o prípustnosti stavby,
mal súd za preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností
napriek tomu, že od roku 1975 je na predmetných parcelách využívaná existujúca líniová stavba.
Parcely slúžia ako komunikácie zabezpečujúce prejazd motorovými vozidlami patriacimi komukoľvek.
Nejedná sa o komunikácie, ktoré by boli uzavreté. Možnosť všeobecného užívania tejto komunikácie
nevylučuje, že by sa vlastník pozemku, na ktorom je komunikácia postavená, mohol domáhať náhrady

za užívanie len od niektorých z viacerých možných užívateľov. Vlastníkom predmetnej komunikácie je
žalovaný. S poukazom na § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb, súd skúmal naliehavý právny záujemžalobcu na vyhlásení určovacieho výroku rozsudku vo vzťahu k predmetu sporu. Mal za preukázané,
že v prípade, ak by nerozhodol o návrhu žalobcu, jeho právne postavenie by sa nepochybne zhoršilo.
Žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na vydaní určovacieho výroku k existencii nároku, ktorý je

predmetom sporu. Pri hodnotení existencie a preukazovaní naliehavého právneho záujmu na určení
súd vychádzal zo skutočností, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení existencie nároku,
pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o výške nároku, ako aj prípadne v
rámci rokovania o dohode, teda vybavení veci mimosúdne. Z návrhu a vykonaného dokazovania je
zrejmé, že žalobca sa domáha určenia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako náhrady za

užívanie pozemku zastavaného líniovou stavbou vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný po nadobudnutí
vlastníctva k cestným telesám mal zákonné prostriedky na to, aby vyporiadal práva k pozemku vo
vlastníctve žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov. Neinicioval vyvlastňovacie konanie, ani žiadne
návrhy na usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov. Jeho nečinnosť zrejme vychádzala z výhodnosti
protiprávneho bezplatného užívania pozemkov, pričom sa spoliehal, že takýto stav mu pretrvá i naďalej.
Ak existoval legálny postup, ktorým by bol zriadený právny titul na riadne užívanie pozemku, ale

žalovaný uvedené neakceptuje, tak dôsledkom toho sa vlastník pozemku má možnosť na súde domáhať
svojich zákonných práv žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia a takéto konanie nemôže
byť označené za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Aj podľa Stavebného zákona by vlastníkovi
pozemku bola za obmedzenie alebo pozbavenie vlastníckych práv priznaná náhrada podľa trhovej ceny
určenej znaleckým posudkom. Námietku, že cestné telesá slúžia na bezplatné uspokojovanie verejnej

potreby, nemožnovziaťdoúvahy,nakoľkootázkanárokunanáhraduzaobmedzenievlastníckehopráva
vlastníka pozemku bez právneho dôvodu (právneho titulu na riadne užívanie pozemku žalovaným), má
nepochybne aj ústavnú relevanciu (čl. 20 ods. 4 ústavy). Je nepochybné, že realizáciou stavby cestného
telesa došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Je tiež
nepochybné, že pri obmedzení vlastníctva nedochádza k zmene osôb vlastníka, dôjde len k zásahu do

rozsahu oprávnení vyplývajúcich z obsahu Ústavou zaručených práv vlastniť majetok (II. ÚS 8/97). Ďalej
súd poukázal aj na rozhodnutie II.ÚS28/96 a na vec Agosi c. Taliansko (z 24. októbra 1986, Annuaire, č.
1087, podľa ktorého otázka proporcionality vyžaduje určiť, či existoval rozumný vzťah medzi použitými
prostriedkami a sledovaným účelom, či bola docielená spravodlivá rovnováha medzi požiadavkami
všeobecného záujmu a záujmami jednotlivca. Zásahy orgánov verejnej moci do vlastníckeho práva

podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva vyžadujú, aby kontrola užívania majetku za každých
okolností nenarušila rovnováhu medzi záujmami sťažovateľa a všeobecnými záujmami, čo je v súlade
s čl. 1 dodatkového protokolu. V súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných
vlastníckych práv v prípade, ak niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu
pozemku, ktoré v dôsledku zmeny právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe

a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom
obohatení. Žalovaný, ako vlastník stavby, môže byť obohatený o čiastku, ktorú by žalobca, ako
vlastník pozemku

dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou. Táto čiastka doposiaľ nebola určená ani

dohodnutá, je však nepochybné, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia daný je, aj keď
samotná výška nároku môže dosahovať nulovú hodnotu. Čo sa týka zamietavej časti výroku rozsudku,
v tomto smere má súd za to, že o rozsahu vzneseného nároku na náhradu bezdôvodného obohatenia
je otázkou, ktorú bude možné riešiť až v rámci prejednávania výšky nároku a nie podstaty nároku
samého. Nemožne prejudikovať prípadný možný priznaný rozsah nároku bez toho, aby bolo právoplatne

rozhodnuté o základe nároku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol výrok vo veci
smej, ktorému bolo žalobcovi určené, že mu patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhol
rozsudok zmeniť tak, že žaloba sa zamieta v celom rozsahu, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že v rámci správy
pozemnej komunikácie a cestnej dopravy podľa zákona č. 543/2003 Z. z., zákona č. 135/1961 Zb.
vykonáva prenesenú pôsobnosť. V oblasti prenesenej pôsobnosti sa uplatňujú princípy verejného práva
regulujúce výkon verejnej správy. Kým v oblasti súkromného práva zásadne vyplýva, že úplne závisí
od vôle účastníka, či vstúpi do nejakého právneho vzťahu, a či vezme na seba určitú právnu povinnosť

alebonie,aakýbudeobsahaformatohtoprávnehovzťahu,vdanomsporetomutaknieje.Vzhľadomna
súkromnoprávnu povahu inštitútu bezdôvodného obohatenia, nie je možné sa ho domáhať pri plneniach
verejnoprávnej povahy. Ak by bol nárok posudzovaný podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, bolo
povinnosťou žalobcu preukázať, kto a v akej výške sa na jeho úkor obohatil. Bezdôvodné obohatenie jepotrebné posúdiť v dvoch časových rovinách. Prvou je vznik bezdôvodného obohatenia v čase prevzatia
vecištátom,včasevýstavbykomunikácie.Druhoujeuplatňovanéobdobieod10.05.2007do11.05.2009.
V tomto období už bol vlastníkom komunikácie žalovaný. Úlohou samosprávneho celku je však vytvárať

čo najlepšie podmienky pre občanov, vrátane ich premiestňovania a zabezpečovania služieb. Ak
chcel žalovaný obhospodarovať na cudzej nehnuteľnosti verejne prístupnú cestu, musel ju zákonným
spôsobom získať do vlastníctva. Plnenie si zákonom stanovenej povinnosti, a to zabezpečovanie
zjazdnosti a prevádzkyschopnosti pozemných komunikácií II. a III. tried nemôže založiť bezdôvodné
obohacovanie ako konanie, ktoré je právnym poriadkom reprobované. O nároku v zmysle § 451

Občianskeho zákonníka by bolo možné uvažovať v prípade právneho predchodcu žalovaného za
predpokladu, že sa dopustil obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, ak nehnuteľnosti,
na ktorých zriadil komunikácie, pred výstavbou nevyvlastnil alebo neodkúpil za náhradu. Prevzal by tak
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čo tvorí právny základ pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Ten,
na úkor koho obohatenie vzniklo, je v danom prípade osoba, ktorej vlastníctvo bolo odňaté. Subjektom
pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia za bezprávne odňatie nehnuteľnosti

je ten, kto sa takéhoto protiprávneho konania dopustil. Preto vydanie bezdôvodného obohatenia je
možné žiadať len od subjektu, ktorému zákon ukladal povinnosť vyplatiť protihodnotu nehnuteľnosti,
či už z titulu vyvlastnenia alebo kúpy. K odňatiu nehnuteľnosti a výstavbe komunikácií došlo v 80-
tych rokoch 20. storočia príslušnými štátnymi orgánmi, teda len vo vzťahu k štátu mohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu, výška ktorého predstavuje nevyplatenú sumu - náhradu za vyvlastnenie

alebo kúpu zastavaných nehnuteľností (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I.ÚS 369/2011-22 zo
dňa 28.09.2011). Žalovaný nemal možnosť neprijať tento majetok. Pozemné komunikácie boli na
neho prevedené ex lége, zákonom č.
446/2001 Z. z. bez pridelenia akýchkoľvek finančných prostriedkov na majetkoprávne vysporiadanie.
Žalovaný nemal možnosť nakladať s týmto majetkom, nemôže ho previesť, ani na základe

vlastného rozhodnutia odstrániť takúto stavbu. V súvislosti s vlastníctvom pozemných komunikácií,
nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch, žalovanému nevznikajú žiadne výhody alebo úžitky,
ale naopak, zákonom a následne delimitačným protokolom bola na neho prevedená predovšetkým
povinnosť zabezpečovať prevádzkyschopnosť a zjazdnosť komunikácií II. a III. tried. Priznanie takéhoto
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania pozemnej komunikácie by znamenalo

sankcionovanie žalovaného za plnenie si zákonom stanovenej povinnosti. V čase kúpy nehnuteľnosti
(kúpna zmluva 02.04.2007) boli sporné pozemky už zastavané pozemnou komunikáciou. Žalobca bol
dostatočne oboznámený so stavom nehnuteľnosti v prírode. Ku kúpe nehnuteľnosti napriek tomu
pristúpil bez výhrad. Takéto konanie žalobcu považuje žalovaný za špekulatívne a priečiace sa dobrým
mravom. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia súdu v obdobných veciach, ktoré boli preskúmavané

Ústavným súdom vo veci I.ÚS 369/2011-22 zo dňa 28.09.2011. K tvrdeniu súdu, že žalovaný mal
zákonný prostriedok na to, aby vysporiadal práva k pozemkom pod pozemnými komunikáciami,
poukázal žalovaný na skutočnosť, že až na základe podpisu „Delimitačného protokolu o odovzdaní a
prevzatí nehnuteľného majetku - Cestný majetok....“ zo dňa 09.03.2007, bol oboznámený s cestným
majetkom, ktorý nadobudol do svojho vlastníctva. Aplikácia § 108 a násl. Stavebného zákona je možná

výlučne pri stavbe diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, vrátane zriadenia ich ochranných pásiem, a nie
v prípadoch, kedy je stavba viac, ako 20 rokov po kolaudácií. Zákon č. 66/2009 Z. z. napriek skutočnosti,
že nadobudol činnosť od 01.07.2009, v zmysle analogie legis je možné posudzovať aj na tento
prípad. Účinnosťou tohto zákona v prospech vlastníka stavby vzniklo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu

(cesty) alebo zmenu stavby (cesty). Tento zákon ustanovuje náhradu formou náhradného pozemku v
primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodný pozemok pred zastavaním. Navrhovateľ
listomzodňa27.11.2008navrhovalzámenupozemkov,pričomjehožiadosťbolažalovanýmdoporučená
na schválenie, o čom žalobca informovaný listom zo dňa 14.04.2009. Následne žalobca listom zo dňa
07.05.2009zaslalkonečnéstanovisko,vktorompožadujepredložiťnávrhkúpnejalebonájomnejzmluvy.

V zmysle § 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, sú pozemkové úpravy v katastrálnom
území M. v štádiu prípravného konania. Žalovaný teda neporušuje zákon a ani nemá záujem udržiavať
faktický stav, ktorý by bránil žalobcovi vo výkone jeho vlastníckeho práva. Žalovaný nepopiera, že
došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, avšak tento zásah nemožno pričítať na zodpovednosť
žalovanému.

Opravným uznesením zo dňa 28.11.2012 prvostupňový súd opravil spisovú značku rozsudku tohto súdu
zo dňa 30.10.2012 na správne znenie 20C/23/2012. Ako dôvod uviedol, že v písomnom vyhotovenímedzitýmneho rozsudku zo dňa 30.10.2012 došlo k chybe v písaní spisovej značky, kedy je uvedená
sp. zn. 20C/169/2012, pričom správne má byť uvedená sp. zn. 20C/23/2012.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Nerozporuje tvrdenie
žalovaného, že komunikácie nevlastní za účelom dosiahnutia zisku, ale k uspokojeniu verejných potrieb.
V rámci občianskoprávnych vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie a nie je možné, aby jeden z
účastníkov žiadal o zvýhodnenie svojej
pozície z dôvodu verejného záujmu. Tvrdenie žalovaného, že nárok na zaplatenie bezdôvodného

obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi, nemá žiadnu oporu v zákone. Nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi, pokiaľ sa žalobca domáha toho, čo mu umožňuje Občiansky zákonník v § 451.
Bezdôvodnéobohatenievdanomprípadeznamená,žeoplneniebezprávnehodôvoduidetiežvprípade
užívania pozemkov bez náhrady, bez nájomnej zmluvy, či inej zmluvy alebo iného titulu, že príjemca
takéhoto plnenia nie je schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej
náhrady. Účelom je odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného.

Výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu je treba odvodzovať od prospechu, ktorý
získal obohatený. Dobrým mravom zásadne neodporuje, keď niekto požaduje vydanie toho, čím sa
na jeho úkor niekto iný bezdôvodne obohatil, alebo právo žiadať vydanie takého obohatenia priznáva
priamo právny predpis a to Občiansky zákonník. Použitie korektívu „dobré mravy“ pri výkone práva za
účelom dosahovania ideí spravodlivosti v konkrétnom prípade nesmie viesť k oslabeniu princípu istoty

občianskoprávnehostyku.Právnekonaniežalovaného,ktoréužívacudziunehnuteľnosťbezposkytnutia
primeranej náhrady, je v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenie, že žalobca mal v čase kúpy vedomosť o
tom, že kupuje pozemky, na ktorých boli postavené komunikácie neznamená, že sa nemôže domáhať
svojich práv v zmysle Občianskeho zákonníka. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Krajského súdu
Prešov 17Co/24/2012 a rozsudok najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/642/2002.

PodanýmodvolanímneboldotknutývýrokrozsudkuoznačenýII.,ktorýmbolažalobavprevyšujúcejčasti
zamietnutá. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho
konania preskúmavať. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku je možné konštatovať, že
zamietnutím rozhodol prvostupňový súd o návrhu na určenie, že žalobcovi patrí právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia za konkrétne uvedené obdobie od 10.5.2007 do 11.5.2009. Keďže sa
nepochybne jedná o medzitýmny rozsudok, nebol súd prvého stupňa pri jeho vyhlasovaní viazaný
návrhom žalobcu a mohol, v prípade zistenia dôvodov pre jeho vyhlásenie rozhodnúť o základe veci
aj inými slovami.

Ani medzitýmnym rozsudkom však nemôže súd rozhodnúť v prípade existencie vady žaloby, ktorá
znemožňuje konečné rozhodnutie vo veci samej. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 08.02.2012
domáhal uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, výška ktorého bude
určená znaleckým dokazovaním, pričom súčasne navrhol, aby súd rozhodol najskôr o základe veci
samej a to tak, že určí, že žalobcovi patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany

žalovaného za obdobie „od 10.05.2007 do 11.05.2009“. To v podstate znamená, že prvostupňový súd
zamietol návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za
navrhované obdobie, ktorého výšku nekonkretizoval.

Napadnutú časť rozsudku odvolací súd preskúmal bez opakovania, či doplňovania dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa. V dôsledku toho je odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným
súdom prvého stupňa, pričom je oprávnený rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
213 ods. 1,3,4,5 a § 214 ods. 2 O. s. p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd
viazaný dôvodmi podaného dovolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z
iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku však tvoria vady konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 212 ods. 1,3 O. s. p.). Po
takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že túto časť rozsudku pre
vady konania, nie je možné ani potvrdiť ani zmeniť.

V zmysle § 79 ods. 1 O. s. p. musí návrh na začatie súdneho konania okrem iného obsahovať opísanie

rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho
zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Posledne uvedená veta sa týka aj znenia tzv. žalobného petitu,
t. j. toho, čoho sa žalobca podaním takejto žaloby domáha. Tento žalobný petit musí byť úplne určitýa zrozumiteľný. Súd nemôže účastníkovi priznať iné práva, či uložiť mu iné povinnosti, než aké sú
navrhované v tomto
petite. Žalobný petit uvedený v konkrétnom návrhu musí súd vo svojom rozhodnutí celkom vyčerpať a

nesmie ho prekročiť s výnimkami uvedenými v zákone. Žalobný petit je nezrozumiteľný alebo neurčitý v
prípade takého vymedzenia práv a ním zodpovedajúcich povinností, ktoré sú formulované tak nepresne
a nejasne, žeby pri prevzatí takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia to malo za dôsledok jeho
materiálnu nevykonateľnosť. Takáto vada sa odstraňuje postupom upraveným v § 43 O. s. p.. Žaloba
na plnenie (§80 písmeno b/ O. s. p. ) nie je presná a určitá, ak žalobca urobí výšku plnenia závislú na

„úvahe súdu“, alebo na výsledku znaleckého dokazovania, ktoré by sa malo len v budúcnosti uskutočniť.
Ak sa jedná o peňažité plnenie uplatnené napríklad z dôvodu náhrady škody, ale aj z dôvodu vydania
bezdôvodného obohatenia, musí byť jasne a presne uvedená peňažitá čiastka, ktorú žalobca požaduje a
ktorou je súd v konaní a pri rozhodovaní viazaný a od ktorej sa len výnimočne môže odchýliť v prípadoch
uvedených § 153 ods. 2 O. s .p.. Ak žalobný návrh tieto náležitosti nemá, je povinnosťou súdu sa pokúsiť
o odstránenie takejto vady žaloby postupom podľa § 43 O. s. p.. Pred odstránením takejto vady žaloby

nemôže byť rozhodnuté o veci samej, ani o jej základe.

V preskúmavanej veci podaná žaloba trpela skôr uvedenou vadou neurčitosti v dôsledku neuvedenia
konkrétnej peňažitej výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré by malo byť žalobcovi vydané.
Prvostupňový súd sa nepokúsil o odstránenie vady tejto žaloby postupom podľa § 43 O. s. p. no napriek

tomu rozhodol o základe veci medzitýmnym rozsudkom.

V zmysle § 152 ods. 2 O. s. p. rozsudkom má byť rozhodnuté o celej prejednávanej veci. Ak to však je
účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr o jej časti alebo len o jej základe.

Medzitýmnym rozsudkom súd rozhoduje o právnom základe veci, ktorým sa vyjadruje k tomu, či žalobca
má vôbec na požadované plnenie právo a v akom rozsahu. Základom veci sa rozumie posúdenie
všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky
nároku (plnenia). Preto pri vydaní medzitýmneho rozsudku je potrebné sa vyporiadať zo vznesenou
námietkou premlčania, ale aj s obranou účastníka týkajúcou sa napríklad tvrdenia o tom, že vydanie

bezdôvodného obohatenia by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Medzitýmnym rozsudkom súd určuje, že
právny základ nároku je daný, popr. v akej, hoci len v nepatrnej časti. Ak súd dospel k záveru, že žalobca
nemal na požadované plnenie právo, rozsudkom žalobu zamietne. V takom prípade je rozhodnutie
medzitýmnym rozsudkom vylúčené, lebo nie je splnená podmienka „účelnosti“ vyjadrená v citovanom
ustanovení § 152 ods. 2 veta 2 O. s. p..

Právoplatné zamietnutie návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia v preskúmavanej veci by malo
za dôsledok neúčelnosť vyhlásenia medzitýmneho
rozsudku o danosti základu nároku žalobcu.

V tejto súvislosti nie je podstatné, ako je rozsudok označený, teda či súd ho označil, ako medzitýmny
rozsudok, ale rozhodujúce je znenie výroku rozsudku. Pre tzv. medzitýmny rozsudok je typické, že vo
výroku vysloví len to, že napr. „nárok je vo svojom právnom základe opodstatnený“, popr. aj to, že
by výroková časť takéhoto rozsudku obsahovala aj výrok, že o výške nároku a trovách konania
bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Medzitýmny rozsudok súd môže no nemusí vydať, lebo zákon

ponecháva posúdenie účelnosti takéhoto postupu na úvahe súdu. Ak súd dôvody pre postup podľa §
152 ods. 2 O. s. p. považuje za dané, môže vydať medzitýmny rozsudok bez návrhu účastníkov. Pokiaľ
účastník podá návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku a súd nemieni jeho návrhu vyhovieť, nevydáva
o tom osobitné rozhodnutie, ba dokonca sa s týmto návrhom nemusí ani vyporiadať v odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej.

Právoplatné rozhodnutie súdu o čiastočnom zamietnutí návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku
nevylučuje, aby súd, tým istým rozhodnutím rozhodol, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia je daný. V preskúmavanej veci bol podaný návrh na vyhlásenie medzitýmneho rozsudku a
takýto rozsudok v navrhovanom znení bol aj vyhlásený.

Odvolaním bol napadnutý medzitýmny rozsudok, teda rozhodnutie súdu o základe vecí.Podmienkou je však, aby podaná žaloba spĺňala požiadavky stanovené v § 79 ods. 1 O.s.p. aspoň do
tej miery, aby bolo možné pokračovať v konaní. Iný výklad by mohol viesť, tak ako v preskúmavanej veci
k obchádzaniu povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu v rozsahu a za podmienok

stanovených v z. č. 71/1992 Zb.. Zamietnutie návrhu na časové ohraničenie danosti základu pre vydanie
bezdôvodného obohatenia predpokladá také skutkové zistenia, na základe ktorých je základ nároku
daný bez časového ohraničenia. Takýto záver z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 221 ods. 1 písmeno f/, h/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým bolo rozhodnuté len o základe prejednávanej veci.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 369/2011-22 zo dňa 28.08.2011, ktorý si zase osvojil odôvodnenie rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn 15Co/103/2010 zo dňa 13.04.2011. Z odôvodnenia týchto rozhodnutí je možné v
tejto veci aplikovať nasledovné state: „Dotknuté nehnuteľnosti neboli od právneho predchodcu žalobcu

odkúpené a tieto neboli ani vyvlastnené v správnom konaní. Napriek tomu došlo k spracovaniu povrchu
nehnuteľností výstavbou komunikácie. Moment prevzatia časti nehnuteľností je momentom odňatia
vlastníctva bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je vznik bezdôvodného obohatenia. Podľa § 131 ods.
2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.03.1983,vyvlastniťvec,ktorájevosobnomvlastníctve,
možno len dôležitom záujme spoločnosti, a to na základe zákona a za náhradu. To isté platí, ak sa má

osobné vlastníctvo k veci trvale obmedziť“.
„... Právny predchodca žalovaného nepostupoval v súlade s citovaným ustanovením a dopustil sa
obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, ak nehnuteľnosti, na ktorých zriadil komunikácie,
pred výstavbou nevyvlastnil alebo neodkúpil za náhradu. Prevzatie nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu tvorí právny základ pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Ten, na úkor koho obohatenie

vzniklo, teda subjektom vecne aktívne legitimovaným pre uplatnenie nároku, je v danom prípade osoba,
ktorej vlastníctvo bolo odňaté. Takýmto subjektom sú právni predchodcovia žalobcu a nie žalobca,
ktorý nehnuteľnosti nadobudol kúpou v roku 2007 už z existujúcimi komunikáciami. Subjektom pasívne
legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia za bezprávne odňatie nehnuteľnosti je ten, kto
sa takéhoto protiprávneho konania dopustil. K protiprávnemu odňatiu nehnuteľnosti došlo vo vzťahu

k pôvodným vlastníkom. Pritom vydanie bezdôvodného obohatenia je možné žiadať len od subjektu,
ktorémuzákonukladalpovinnosťvydaťprotihodnotunehnuteľnosti,čiužztituluvyvlastneniaalebokúpy.
V konaní bolo preukázané, že k odňatiu nehnuteľnosti a výstavbe komunikácii došlo v 70-
tych rokoch príslušnými štátnymi orgánmi a teda len vo vzťahu k štátu mohlo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu, výška ktorého predstavuje nevyplatenú sumu - náhradu za vyvlastnenie alebo kúpu

zastavanej nehnuteľnosti“.

„... Druhou časovou rovinou vzniku bezdôvodného obohatenia je celé obdobie neoprávneného užívania.
Počas neho bol obmedzený výkon vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať, s vecou
nakladať, teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Ochrana vlastníctva garantovaná

Ústavou SR, ako aj Listinou základných práv a slobôd (článok 11 ods. 1) spočíva v tom, že sa vlastníkovi
poskytne a súčasne aj trvale garantuje právna istota, že vlastnícke právo k veci sa nemôže obmedziť
alebo využiť bez právneho dôvodu... Žalobca v predmetnom konaní si uplatňoval právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia ako jedno z oprávnení vlastníka. Ide o nárok, ktorého priznanie by však bolo
vo vzťahu k žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je potrebné vidieť v

širších súvislostiach, teda aj v okolnostiach, za akých došlo k získaniu vlastníctva žalobcom. V čase
kúpy nehnuteľnosti ... bol žalobca dostatočne oboznámený zo stavom nehnuteľnosti v prírode, o čom
svedčí článok... zmluvy. Hoci sa dolu uvádza, že na nehnuteľnostiach neviazne žiadne dlhy ani vecné
bremená, je v tejto časti formuláciou nezodpovedajúcu skutočnému (hoci nie právnemu) stavu. Ak
žalobca prehlásil, že pozná stav predávaných nehnuteľností, vedel, že sa na nich nachádzajú stavby,

ktoré neboli predmetom zmluvy. Žalobca preto konal v úmysle získať následne finančné výhody. To,
že žalobca kupoval zaťažené nehnuteľnosti, svedčí aj nízka cena nehnuteľností... v lukratívnej časti
mesta. Žalobca tak už pri kúpe nehnuteľnosti získal určité finančné „zadosťučinenie“. ...odvolací súd si
dovolí poukázať opäť na skutočnosť, že žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti v roku 2007, teda
v čase, kedy mu boli známe tak faktické, ako aj právne vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam, teda

o zaťažení nehnuteľnosti vedel. Ku kúpe nehnuteľnosti napriek tomu pristúpil bez výhrad. Za daného
stavu by nebolo spravodlivé poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu spočívajúcu v priznaní bezdôvodného
obohatenia... Pri posúdení nárokov v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že
ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka rieši postup pri vyporiadavaní vzťahov pri stavbe zriadenejna cudzom pozemku, pričom poradie toho vyporadania je záväzné. Žalobca sa v predmetnom konaní
nedomáhal odstránenia stavby, resp. jej prikázania do jeho vlastníctva v prípade neúčelnosti odstránenia
stavby. V odvolaní poukazuje hneď na tretí spôsob usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a

vlastníkom stavby (v preskúmavanej veci by sa tak stalo v podanej žalobe)
s tým, že pod pojem „aj iného usporiadania“, podriadil zaplatenie bezdôvodného obohatenia
zodpovedajúceho nájmu nehnuteľností“.

Žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia môže vlastník pozemku zastavaného komunikáciou

úspešne podať na súde len za podmienky, že nevznikol iný právny dôvod, na základe ktorého sa môže
vlastník pozemku domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva a že vlastníkovi stavby nevzniklo právo
bezplatného trvalého užívania zastavaného pozemku.

Pritom je treba rozlišovať práva vzniklé tomu vlastníkovi pozemku, ktorému bol pozemok zastavaný
stavbou komunikácie a medzi právami vlastníka, ktorý odkúpil už zastavaný pozemok s obmedzeným

rozsahom vlastníckych práv.

Pokiaľ pôvodnému vlastníkovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, finančnú náhradu
v období predo dňom 01.07.2009 za neužívanie pozemkov pod stavbou komunikácie možno priznať
terajšiemu vlastníkovi pozemku len za podmienok a v rozsahu stanovenom v § 3 ods. 1 a § 135a

Občianskeho zákonníka, pokiaľ vlastníkovi stavby nevzniklo iné, časovo neobmedzené právo užívať
pozemky zastavané touto stavbou.

Nakoľko prvostupňový súd v napadnutom rozsudku rozhodol, že o trovách prvostupňového konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania vo veci samej, rozhodne

o náhrade trov odvolacieho konania súd prvého stupňa v súlade s § 124 ods.4 O. s. p..

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.