Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010326
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716010326.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce- senát v zložení - predseda senátu JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. a prísediaci

JUDr. Milan Čornej a Ing. Gabriel Badida na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

C. J., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G. XX, bez pracovného pomeru,

sa odsudzuje

Podľa § 166 Tr.por. v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu Michalovce sp.zn. 4T 90/2016 z
13.10.2016 ohľadne skutku 2/v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8To/131/2016
z 5.12.2016.

Podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 39 ods. 1, 36 písm.d,j, 38 ods.3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody
v trvaní 36 ( tridsaťšesť ) mesiacov.

Podľa § 51 ods.1 Tr.zák. s použitím § 49 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá
a
podľa § 51 ods. 2 Tr.zákona ustanovuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 30 (tridsať)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm.a/Tr.zákona prikazuje obžalovanému nepriblížiť sa k V. M., nar. X.X.XXXX, na
vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov.

Podľa § 285 písm.b/ Tr.por. oslobodzuje obžalovaného

C. J., nar. XX.XX.XXXX v Michalovciach, trvale bytom G. XX, bez pracovného pomeru,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok 1/kvalifikovaný ako zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu so zločinom výroby detskej

pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
1.
obžalovaný C. J., dňa 21.02.2016 v čase okolo 18.00 h v obci D., okres Michalovce, pri tenisových
kurtoch v plechovej búde sexuálne zneužil maloletého V.. M., L.. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že
poškodeného maloletého požiadal, aby ho tento orálne uspokojil, s čím poškodený maloletý súhlasil,
kľakol si pred obžalovaného, ktorý si rozopol zips nohavíc a vybral svoj pohlavný úd, ktorý si potom
poškodený maloletý dával do ústa a stimuloval ho spôsobom, aby obžalovaného pohlavne uspokojil,

pričom obžalovaný mal vedomosť o tom, že poškodený maloletý v tom čase ešte nedovŕšil 15.ty roksvojho veku, kde z časti tohto sexuálneho aktu si ešte obžalovaný vyhotovil aj videozáznam na mobilný
telefón poškodeného maloletého, ktorý mu tento dobrovoľne na ten účel vydal,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal Okresnému súdu Michalovce obžalobu na
obvineného C. J. a už odsúdeného ml. K. N. pre spolupáchateľstvo zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188
ods. 1,2 písm.d/ Tr.zák. a na obvineného C. J. naviac aj pre zločin sexuálneho zneužívania podľa §
201 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu so zločinom výroby detskej pornografie podľa § 368 ods.1

Tr.zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.
Okresný súd Michalovce už vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. 4T/90/2016 z 13.10.2016, ktorým uznal
vinu obžalovaného C. J. a už odsúdeného C.. K. N. v skutku 2/ obžaloby zo zločinu lúpeže formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1,2 písm.d/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.a/
Tr.zák., za čo uložil obžalovanému C. J. podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 36

mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov , pričom zároveň mu prikázal
nepriblížiť sa ku V. M. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a už odsúdenému C.. K. N. podľa § 188
ods. 2 Tr.zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 28 mesiacov, pričom zároveň mu prikázal nepriblížiť sa ku V. M. na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov.

Okresný súd Michalovce zároveň podľa § 285 písm.b/ Tr.por. oslobodil obž. C. J. spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok, kvalifikovaný ako zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu so zločinom výroby detskej pornografie
podľa § 368 ods. 1 Tr.zák. pretože skutok nie je trestným činom.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 8To 131/2016 z 5.12.2016 podľa § 321 ods. 1 písm.b,c, ods.

3 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v jeho oslobodzujúcej časti , ako aj výrok o treste a spôsobe jeho
výkonu u obžalovaného C. J. a vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku prvostupňového súdu,
ako aj po jeho zrušení bol zistený nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný C. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, pričom kritického dňa spolu s už
odsúdeným K. N. stretli malol. V. M., ktorý mu navrhol, že mu „vyfajčí“ na ihrisku a po príchode k ihrisku
maloletý už stál v búdke a len čo si obžalovaný zapálil cigaretu, už mu rozopol zips na nohaviciach
a zároveň ho požiadal , či by ho nemohol nakamerovať na mobilný telefón maloletého a preto ho
obžalovaný kameroval pri „fajčení“ asi 10-15 sekúnd a keď si to maloletý pozrel, tak od obžalovaného

chcel, aby ho znova pri tom kameroval, keďže nakamerovaný čas bol krátky a tak obžalovaný ho
znovu kameroval asi 20 sekúnd. Napriek tomu, že predtým sa dohodli, že po pozretí si maloletý
záznam z mobilu vymaže, tak to neurobil, odmietol vymazať záznam z mobilu a zároveň nechcel dať
mobil obžalovanému, aby tento záznam vymazal. Obžalovaný od maloletého pýtal mobil za účelom
vymazania, pretože už predtým ho maloletý dal na gay stránku a teraz sa obával toho, že ho opätovne dá

na gay stránku aj s už nahraným videom. Ďalej obžalovaný uviedol, že keď maloletý odmietol vymazať
nahrávku, tak zavolal do búdky už odsúdeného N., ktorý držal maloletého za ruku a obžalovaný J. ho
prešacoval, avšak keďže mal na sebe maloletý tesné nohavice, tak sa ku mobilu nedostal a tak mu
povedal, že keď mu nedá telefón tak povie jeho rodičom čo sa stalo, pretože obžalovaný vedel o tom,
že maloletého rodičia bijú za to, že „fajčí“ iným chlapcom a potom mu maloletý dal telefón a ušiel preč aj

napriek tomu, že obidvaja obžalovaní za ním kričali, že jeho telefón nepotrebujú a len vymažu nahrávku
na mobile.
Obžalovaný C. J. ohľadne veku maloletého V. M. uviedol, že nevedel o tom, že ešte nemá 15 rokov
v čase spáchania skutku, pretože maloletý chodil do školy - do ročníka s N., pričom N. už mal v tom
čase 17 rokov.

Obžalovaný C. J. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na návrh prokurátora za
účelom odstránenia rozporov uviedol, že už odsúdený N. chytil za ruky maloletého M. a obžalovaný J.
ho prehľadal a zobral mu mobil, pričom sa mu vyhrážal aj rozbitím tváre.
Obžalovaný C. J. v rámci doplnenia dokazovania po zrušení prvostupňového rozsudku na hlavnom
pojednávaní uviedol, že mal vedomosť o tom, že už odsúdený N. s maloletým M. chodili spolu do triedy,

avšak nevedel o tom, že prepadli, ani koľkokrát prepadli, ak v skutočnosti prepadliMaloletý V. M. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní
uviedol, že s obžalovaným J. išiel do búdky na základe návrhu obžalovaného J. kde boli spolu asi 5
minút, pričom tento akt obžalovaný natáčal na mobil a stále mobil uzamykal, čo sa maloletému zdalo

divné a preto chcel utiecť, avšak obžalovaný J. ho chytil za ruku, potom prišiel do búdky odsúdený N., T.
ho chytil za ruky, obžalovaný J. ho prehľadal a zobral mu mobil s tým, že sa mu vyhrážal rozbitím tváre
ak to niekomu povie, následne utiekol domov.
V súvislosti s vekom maloletý uviedol, že nevie či obžalovaný J. vedel koľko má rokov, pretože sa s ním
veľmi nepozná a nekamaráti sa s ním.

Poškodená C. T. - matka maloletého V. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola
na mieste skutku a preto nevie uviesť čo sa tam stalo, ale pamätá si, že chlapec prišiel domov plačúci s
tým, že K. ( J. ) a N. mu zobrali telefón tak, že jeden mu držal ruky a druhý mu vytiahol z vrecka nohavíc
telefón a následne sa od policajtov dozvedela čo bolo nahraté na mobilnom telefóne. Zároveň uviedla,
že jej syn bol niekedy v roku 2012-2013 liečený u psychológa a psychiatra, pretože sa dozvedala od
detí, že „fajčí“ iným chlapcom.

D. W. N.- zákonná zástupkyňa odsúdeného využila svojho zákonného práva a odmietla vypovedať na
hlavnom pojednávaní.
X. G..K. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho písomného
znaleckého posudku s tým, že maloletý V. M. má sklony ku konfabulácii, má schopnosť správne
vnímať prežité udalosti, avšak zároveň má oslabenú schopnosť správne si zapamätať a správne ich

reprodukovať vzhľadom na zvýšenú schopnosť konfabulácie.
Zo znaleckého posudku C.. T. V. - z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že
obžalovaný C. J. netrpel v čase spáchania trestného činu žiadnou duševnou chorobou, mohol rozpoznať
nebezpečnosť svojho konania, chápe zmysel trestného konania, je schopný náležite sa obhajovať a jeho
pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Zo znaleckého posudku C.. C. O. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie pediatria vyplýva, že
podľa fyzických znakov nie je možné zdanlivý vek maloletého poškodeného určiť, podľa ochlpenia tváre
a horných končatín, hlasu, veľkosti ohryzku je možné stanoviť zdanlivý vek maloletého na 14 rokov.
Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci vyplýva, že políciou bol od obžalovaného C. J. prevzatý mobilný
telefón maloletého V. M., ktorý bol následne vrátený poškodenej C. T..

V rámci doplnenia dokazovania prvostupňový súd prostredníctvom Úradu práce,soc. vecí a rodiny
zisťoval totožnosť sestry maloletého V.T. M. a následne predvolal a vypočul na súde svedkyňu R. M.,
ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že s obžalovaným C. J. sa nerozprávala o veku jej brata maloletého V.
M., s ktorým sa priatelila len jeden mesiac a ktorý bol u nich na návšteve len jedenkrát.
Obžalovaný C.L. J. bol z Ústavu na výkon väzby charakterizovaný ako osoba, ktorá sa správa slušne a

disciplinovane, nikde nepracuje, doposiaľ nebol súdne trestaný.

Okresný súd Michalovce už vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. 4T/90/2016 z 13.10.2016 (ako je to už
vyššie uvedené v odôvodnení), ktorým uznal vinu obžalovaného C. J. a už odsúdeného C.. K. N. v

skutku 2/ obžaloby zo zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1,2 písm.d/
Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.a/ Tr.zák., za čo uložil obžalovanému C. J. podľa § 188 ods.
2 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30
mesiacov , pričom zároveň mu prikázal nepriblížiť sa ku V. M. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a už
odsúdenémuC..K.N.podľa§188ods.2Tr.zák.uložilsúhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní24mesiacov

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 28 mesiacov, pričom zároveň mu prikázal nepriblížiť sa
ku V. M. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť u už
odsúdeného ml.K. N. dňa 5.11.2016 a zároveň nadobudol právoplatnosť aj výrok o vine u obžalovaného
C. J. a preto súd vykonával dokazovanie len ohľadne oslobodzujúcej časti zrušeného rozsudku vrátane
výroku o treste u obžalovaného C. J..

Súd vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá
zo strán dospel k jednoznačnému záveru, že prokurátor v rámci hlavného pojednávania vykonaného
kontradiktórnym spôsobom nepreukázal, že obžalovaný C. svojím konaním, uvedeným vo výrokovej

časti rozsudku naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu so zločinom výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr.zák. .
V súvislosti so žalovaným vyššie uvedeným skutkom v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Michalovce kvalifikovaným ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnomsúbehu so zločinom výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr.zák. je potrebné poukázať na
nasledujúce dôležité skutočnosti.
V uvedenom prípade je jednoznačne preukázané, že došlo ku spáchaniu tohto skutku obžalovaným C.

J., avšak tento skutok nenapĺňa všetky znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov, pre ktoré
bola na obžalovaného C. J. podaná obžaloba.
Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. je
potrebné, aby páchateľ, v tomto prípade obžalovaný C. J. osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom
sexuálne zneužil. Pre uznanie viny z takéhoto zločinu je potrebné prokurátorom preukázať na hlavnom

pojednávaní naplnenie znakov tejto skutkovej podstaty tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke,
k čomu však v uvedenom prípade nedošlo, pretože nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, aby obžalovaný C. J. vedel o tom, že maloletý V. M. má menej ako 15 rokov.
M. C. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel, aby vedel, že maloletý nemá ešte 15 rokov,
poukazujúc na tú skutočnosť, že vedel o tom, že maloletý chodil do jedného ročníka s odsúdeným
K. N. a tento už mal v čase spáchania skutku 17 rokov, pričom túto skutočnosť potvrdil aj samotný

spoluobžalovaný s tým, že maloletý bol jeho spolužiakom na základnej škole v niektorom ročníku a
potom prepadol a naviac súd poukazuje na samotnú výpoveď maloletého V. M. z prípravného konania,
ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní a z ktorej vyplýva, že sám maloletý svedok uviedol, že
nevie či obžalovaný J. vedel koľko má maloletý rokov, pretože sa s ním nekamaráti.
Súd naviac poukazuje na výsledky doplnenia dokazovania na hlavnom pojednávaní po zrušení

prvostupňového rozsudku Krajským súdom v Košiciach, z ktorých vyplýva, že nebola zistená žiadna
ďalšia skutočnosť, ktorá by spochybňovala pôvodný záver rozhodnutia Okresného súdu Michalovce o
nepreukázaní viny obžalovaného C. J. a to s poukázaním na jeho doplňujúcu výpoveď na hlavnom
pojednávaní, v ktorej opätovne uviedol, že vedel o tom, že už odsúdený N. a maloletý M. chodili spolu
do triedy,avšak nevedel o tom, že prepadli a ak je pravdou, že prepadli, tak nevedel o tom, koľkokrát

prepadli a taktiež súd poukazuje na svedeckú výpoveď sestry maloletého V. M.- vtedajšej priateľky
obžalovaného C. J., R. M., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že sa nerozprávala s obžalovaným o veku
jej brata, maloletého V. M., z čoho vyplýva, že obžalovaný C. J. nemal vedomosť o skutočnom veku
maloletého.
Jediným nepriamym dôkazom, svedčiacim proti obžalovanému C. J. je znalecký posudok z odboru

pediatrie, z ktorého vyplýva, že podľa fyzických znakov nie je možné zdanlivý vek maloletého
poškodeného určiť, podľa ochlpenia tváre a horných končatín, hlasu, veľkosti ohryzku je možné stanoviť
zdanlivý vek maloletého na 14 rokov, avšak aj z tohto znaleckého posudku vyplýva, že podľa fyzických
znakov nie je možné zdanlivý vek maloletého poškodeného určiť a vek maloletého na 14 rokov znalkyňa
určila len podľa ochlpenia tváre a horných končatín, hlasu, veľkosti ohryzku.

V súvislosti s týmto znaleckým posudkom súd poukazuje aj na fotografie maloletého V. M., ktoré sú
súčasťou tohto znaleckého posudku a z týchto fotografií je podľa názoru tunajšieho súdu jednoznačne
zrejmé, že maloletý V. M. vekovo vyzerá na viac ako 15 rokov a aj táto skutočnosť potvrdzuje obranu
obžalovaného C. J., že skutočne si mohol myslieť, že tento maloletý má viac rokov ako 15.
Súd môže uznať vinu obžalovaného zo spáchania trestného činu, ak existuje súhrn priamych a

nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich
dôkazov, ktoré vcelku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú
obžalovaného z jeho spáchania, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru.
V uvedenom prípade ohľadne žalovaného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák.
súd konštatuje, že nielenže neexistujú priame dôkazy v neprospech obžalovaného, ale naopak existujú

priame dôkazy v jeho prospech a aj vzhľadom na nepreukázanie subjektívnej stránky žalovaného
trestného činu (obžalovaný si myslel, že maloletý má 17 rokov) súd rozhodol o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby pre prvý skutok uvedený v obžalobe kvalifikovaný, ako zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. .
Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr.zák. je

v uvedenom žalovanom prípade potrebné preukázať, že obžalovaný C. J. využil dieťa na výrobu detskej
pornografie.
Krajský súd v Košiciach v uznesení sp.zn. 8To 131/2016 z 5.12.2016 okrem iného uviedol, že pokiaľ
ide o posúdenie predmetného skutku ako zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr.zák.,
nemal krajský súd žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že v danom prípade pojmové znaky

tohto trestného činu neboli naplnené, čo okresný súd dôsledne s poukazom na ust. § 368 ods.1 Tr.zák.
a § 132 ods. 3 Tr.zák. v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôvodnil.
Keďže prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce napriek podrobnému zdôvodneniu oslobodzujúceho
rozhodnutia Okresného súdu Michalovce ohľadne tejto skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,ako aj vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, na hlavnom pojednávaní opätovne
navrhol uznať vinu obžalovaného aj z predmetného zločinu podľa § 368 Tr.zák., tak okresný súd
opätovne poukazuje na nasledujúce dôležité skutočnosti.

V súvislosti s touto skutkovou podstatou žalovaného trestného činu je potrebné poukázať aj na ust. §
132 ods. 3 Tr.zák., ktoré sa zaoberá detskou pornografiou.
Detskou pornografiou sa na účely Tr.zákona podľa tohto ustanovenia rozumie zobrazenie súlože s
dieťaťom, iného spôsobu pohlavného styku s dieťaťom alebo iného obdobného sexuálneho styku
s dieťaťom alebo zobrazenie obnažených častí telá dieťaťa smerujúce k vyvolaniu sexuálneho

uspokojenia inej osoby, z čoho jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní takejto trestnej činnosti podľa §
368 Tr.zákona je nevyhnutné dôrazne posudzovať na aký účel sú vyššie uvedené zobrazenia vytvorené
a aby išlo o detskú pornografiu, tak účelom takéhoto zobrazenia, resp. zobrazení musí byť vyvolávanie
sexuálneho uspokojovania inej osoby.
V uvedenom prípade bolo preukázané, že obžalovaný C. J. nahrával orálny styk na mobilný telefón na
základe žiadosti maloletého V. M. na jeho mobilný telefón a následne tento záznam odmietol vymazať

sám, resp. odmietol vydať mobilný telefón obžalovaným za účelom jeho vymazania a teda chcel si
tento záznam ponechať pre svoje účely, z čoho vyplýva, že tento záznam si dal nahrávať pre seba- pre
vyvolanie prípadného sexuálneho uspokojenia seba samého. Ak by bol chcel obžalovaný C. J. nahrávať
orálny styk pre svoju osobu, tak to mohol urobiť na svoj mobilný telefón, ktorý mal pri sebe a je teda úplne
nelogické a nedôveryhodné tvrdenie maloletého V. M., že bol to obžalovaný J., ktorý chcel nahrávať

tento styk na mobilný telefón maloletého.
Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že obžalovaný C. J. nevykonával obrazové zobrazenie
žalovaného sexuálneho aktu za účelom vyvolania sexuálneho uspokojenia inej osoby, ale vykonal tento
záznam pre maloletého.
Súdopätovneajpritomtožalovanomtrestnomčinepodľa§368ods.1Tr.zák.zdôrazňuje,žemôžeuznať

vinuobžalovanéhozospáchaniatrestnéhočinu,akexistujesúhrnpriamychanepriamychdôkazov,ktoré
tvoria logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vcelku nielen
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú obžalovaného z jeho spáchania,
ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru.
Keďže aj v tomto prípade takáto ucelená reťaz navzájom sa doplňujúcich priamych a nepriamych

dôkazov, aj po doplnení dokazovania, chýba a v uvedenom prípade nebolo žiadnym, či už priamym
alebonepriamymdôkazompreukázané,abyobžalovanýC.J.nahrávalsexuálnyaktnamobilmaloletého
V. M. za účelom vyvolania sexuálneho uspokojovania inej osoby (naopak, bolo preukázané, že
predmetný styk nahrával na základe žiadosti maloletého a dokonca na jeho mobil), tak súd nemal inú
zákonnú možnosť ako rozhodnúť o oslobodení obžalovaného C. J. spod obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry Michalovce, pretože skutok nie je trestným činom.
V súvislosti s námietkou obhajoby, že v prípade naplnenia znakov žalovaného trestného činu zo strany
obžalovaného C. J. by maloletý teoreticky mohol vystupovať v tomto prípade ako spolupáchateľ súd
považuje za potrebné uviesť, že za takýto trestný čin nemôže byť trestne zodpovedná osoba, ktorá ako
dieťa bola použitá na detskú pornografiu a to aj keby sa doslova vnucovala na výrobu takejto detskej

pornografie, pretože v takomto prípade nie je pri jej čine prítomný jeden z primárnych objektov takéhoto
trestnéhočinu,ktorýmjeochranazdravéhopsychickéhovývinudanéhodieťaťa,pretožedieťasinemôže
tento objekt porušiť samo pre seba.
Súd odmietol návrh prokurátora na vypočutie už odsúdeného ml. K. N., pretože podľa výpovede
obžalovaného C. J. tento odcestoval natrvalo mimo územia Slovenskej republiky a naviac podľa názoru

súdu jeho výpoveď by nepriniesla žiadne nové skutočnosti, keďže tento už predtým ako obžalovaný
k veku maloletého na hlavnom pojednávaní uviedol, že s maloletým chodil do jedného ročníka na
základnej škole, avšak nepamätá si v ktorom ročníku, ani koľkokrát maloletý prepadol a ohľadne tejto
skutočnosti - veku maloletého bola vypočutá jeho sestra, R. M., ktorá vo svojej výpovedi jednoznačne
poprela, aby obžalovaný mal vedomosť o tom, že jej brat nemal v čase skutku 15 rokov.

Súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanovením §§ 34, 36,37,38 Tr.zák. u obžalovaného C.
J. s tým, že prihliadol na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na spôsob spáchania trestného
činu, následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a uložil
obžalovanému C.Á. J. v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu Michalovce sp.zn. 4T 90/2016 z
13.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8To 131/2016 z 5.12.2016 o vine

podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 39 ods. 1, 36 písm. d,j, 38 ods. 3 Tr.zák. trest odňatia slobody
v trvaní 36 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 30
mesiacov, ako aj prikázal obžalovanému nepriblížiť sa k V. M. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.V súvislosti s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami súd u obžalovaného C. J. prihliadol na
prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, keď obžalovaný do spáchania skutku viedol riadny život,
nebol súdne trestaný a nebol riešený ani v priestupkovom konaní, spáchal trestný čin vo veku blízkom

mladistvému, z ústavu na výkon väzby je kladne hodnotený a s poukázaním na tieto skutočnosti súd
považoval prípadné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody za zločin lúpeže v uvedenom
prípade v minimálnej výške sedem rokov vzhľadom na osobu obžalovaného C. J. za neprimerane prísny
a preto mimoriadne znížil trest s použitím ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. a v tejto súvislosti súd považuje za
potrebné poukázať aj na okolnosti za ktorých obžalovaný C. J. spáchal predmetný trestný čin. Na jednej

strane je potrebné uviesť, že bez akýchkoľvek pochybností obžalovaný C. J. svojím konaním naplnil
znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr.zák., ktorého sa dopustil proti chránenej
osobe, keďže aj z jeho výpovede vyplýva, že si myslel, že maloletý má aspoň 17 rokov, keďže chodil
do ročníka s odsúdeným ml. K. N. a pre posúdenie jeho konania ako trestného činu nemá žiadny vplyv
tá skutočnosť, že obžalovaný si nechcel ponechať mobilný telefón, ale chcel len vymazať nahrávku
sexuálneho aktu s maloletým V. M., avšak na druhej strane táto skutočnosť je dôležitá aj z hľadiska

posúdenia závažnosti tohto zločinu, pretože v prípade ak by maloletý V. M. splnil svoj sľub, že nahrávku
po pozretí si vymaže, resp. odovzdá mobil obžalovanému J., aby túto vymazal, tak k tomuto zločinu
vôbec nemuselo dôjsť, pretože ku spáchaniu skutku došlo len z toho dôvodu, že obžalovaný C. J. sa
obával toho, že maloletý V. M. opätovne dá obžalovaného na gay stránku, ako to už raz predtým urobil
a tentokrát aj s predmetnou nahrávkou.

Súd naviac obžalovanému v záujme zamedzenia prípadnej ďalšej trestnej činnosti voči maloletému
prikázal nepriblížiť sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
Súd považuje takto uložený trest za spravodlivý a zákonný, s tým, že bude dostatočne výchovne pôsobiť
na obžalovaného, aby viedol v budúcnosti riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti, čím bude
splnený účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie a taktiež takýto trest bude dostatočne odradzujúco

pôsobiť na ostatných členov spoločnosti, aby sa nedopúšťali trestnej činnosti, čím bude zároveň splnený
účel trestu aj z hľadiska generálnej prevencie.

S poukázaním na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje

aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá

odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom
alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.
Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.