Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoZm/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209272
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113209272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka

Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, Nové Město, IČ: 264 29 705, 110 00 Praha, Česká republika, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: N. P.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom
O. J. I. X, o zaplatenie 809,02 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 18CbZm/72/2013-34 zo dňa 12.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá
a vo výroku o náhrade trov konania.

Nepriznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zastavi,l v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch tohto rozsudku, že
žalobca podal návrh, ktorým uplatnil pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Podaným návrhom sa domáhal proti žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 809,02 eur, zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne z uvedenej sumy od 19.6.2009 do zaplatenia, ďalej zaplatenia úroku
vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 23.10.2009 do zaplatenia. Žiadal tiež priznať zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,70 eur a náhradu trov konania. V návrhu uviedol,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 4.2.2009
na zmenkovú sumu 809,02 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne od 19.6.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 4.2.2009 na sumu 809,02 eur, pričom do jej

textu bol pojatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 19.6.2009. Za miesto splatenia bolo určene sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doteraz
nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Dňa 22.12.2015 doručil žalobca súdu písomné podanie, ktorým zobral svoj návrh späť v časti o

zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne. V zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 až 3 súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.3. Žalovaná uviedla, že uzatvorila zmluvu o úvere so spoločnosťou K., N..V..Q... V tom čase bola na
materskej dovolenke a peniaze potrebovala na chod domácnosti.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 4.2.2009 bola
uzavretá písomná úverová zmluva č. XXXXXXX, ktorou veriteľ - K., N..V..Q.., poskytol úver vo výške
400,- eur žalovanej. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť vo výške 792,- eur 12 mesačnými splátkami po
66,- eur, počnúc dňom 14.3.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, je len uvedený poplatok vo výške 392,-
eur, pričom v zmluve nie je uvedené RPMN.

5. Žalovaná dňa 4.2.2009 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti K., N..V..Q.., sumu 809,02 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 19.6.2009. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a opatrená doložkami
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia
bolo určene sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť K.,

N..V..Q.., indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina ma znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou
vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma
vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným
tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

6. K vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 17 VÚP pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o
vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ dve zmenky,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent, najskôr v deň, kedy sa v zmysle

bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa

stal splatný celý dlh. Podľa originálu predloženej zmenky táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj,
a to číslo zmluvy XXXXXXX.

7. Predmetom konania je spor zo zmenky a súd preto skúmal, či táto spĺňa náležitosti v zmysle zákona č.
191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, pričom dospel k záveru, že zmenka spĺňa formálne náležitosti

čl. I § 75 citovaného zákona.

8. Napriek záveru o splnení formálnych náležitosti platnej zmenky súd podrobil súdnej kontrole aj
dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej z čl. 17 VÚP remitenta. Konštatoval, že pri uzatváraní
príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky, ide o spotrebiteľský právny vzťah,

a preto je treba aplikovať normy na ochranu práv spotrebiteľov. Súd mal za to, že žalovaná v čase
uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konala v
rámci predmetu svojho povolania, zamestnania, či inej podnikateľskej činnosti. A súd musel aplikovať
i ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je špeciálnou právnou normou
k všeobecnej úprave, ktorou je v prípade spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník a v častiach ktoré

spotrebiteľa nepoškodzujú Obchodný zákonník. V ďalších dôvodoch rozhodnutia citoval ustanovenie §
52 ods. 1 až 3 OZ, ustanovenie § 52 ods. 4 OZ, ustanovenie § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 OZ, ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ. Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka posúdil
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú

uvedené v § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje
bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však
túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne
91,25%.Nepochybnetakýtozmenkovýúrokjevrozporesozásadoudobrýchmravov,čospôsobujejeho
neplatnosť. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval

právny predchodca žalobcu a žalovaná nemala možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne táto podmienka
nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia,
ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53ods. 5 OZ. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka.
Dohoda o vyplnení zmenky poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu najmä v tom, že hoci je limitovaný
vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu

vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez
toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považoval
jednoznačne za nedôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich
spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Veriteľ môže vyplneniu zmenky dosiahnuť obídenie
ustanoveníprávnychpredpisovnaochranuspotrebiteľa.Spotrebiteľpritomnemalreálnumožnosťobsah

predloženej formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok ovplyvniť, resp. niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť. Pokiaľ chcela žalovaná úver získať musela adhéznu zmluvu o úvere aj
s pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami podpísať ako celok. Dohodu o vyplnení zmenky
preto súd posúdil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je aj v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ absolútne
neplatná.

9. Súd zároveň z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa čl. I § 17
ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový tak, ako mu to ukladá § 17 ods. 2 citovaného
zákona, nakoľko zaviazanosť žalovanej zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, a tým aj samotnú zmenku považoval za neplatnú aj pre
obchádzaniezákona.Vdanomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúť

posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácií Zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho
je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže používať právnu ochranu.

10. Súd zároveň poukázal na závery zo spoločného zasadnutia občiansko-právneho a obchodno-

právneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijatý 20.10.2015, podľa ktorých
1. ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolnosti prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu, súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

2. ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase. kedy bola zmenka vystavená.
3. aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného,
je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v
rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Aj z dôvodov uvedeného zjednocujúceho stanoviska vyplýva, že všeobecne je potrebné rešpektovať
základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera
nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na abstraktnosť cenného papiera
žalovaný pokiaľ je spotrebiteľom mal by túto skutočnosť namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí
na základe skutočnosti vyplývajúci zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa,

poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Aktuálne Ústavný súd
ČR vo svojom rozhodnutí sp.zn. I. ÚS/290/2015 vychádzajúc z obsahu totožnej zmenkovo-právnej
úpravy ako v Slovenskej republike konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej,
prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinné vždy prihliadnuť aj k
okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov, o ktorých sa jednalo v prípade dotknutia práv v

prejednávanej veci konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, potom všeobecné súdy
nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Pri svojej rozhodovacej činnosti musia
hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie
zmenkových inštitútov neprimerane, v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zostavajúci nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnej žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, keďže si tento neuplatnila.13. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá podal
včas odvolanie žalobca Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že jeho návrhu vyhovie a

prizná mu náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie ma inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Prvostupňový
súd oprel svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru

v zmluve, avšak neuviedol, ktorá sporová strana listinné doklady v konaní predložila, alebo či súd
sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu sporových strán. Žalobca, a podľa dostupných informácií,
ani žalovaná nenavrhovali doplnenie žiadnych dôkazov. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom
konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených
účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V prípade postupu podľa § 120 ods. 1
O.s.p. je nevyhnutné, aby súd takýto postup riadne uviedol a zdôvodnil, prečo takto postupoval, aké

dôkazy vykonal aj bez návrhov sporových strán, nakoľko súd takýmto postupom prelomil základne
zásady a princípy súdneho konania, ktorými sú zásada dispozičnosti a princíp kontradiktórnosti konania.
V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto skutočností mal žalobca za
to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, ktorou keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladanej zákonom

č. 191/1950 Zb., dokázal jasne a úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo, a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutie
vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predlženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie

originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo
žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý
nie je možne ničím iným nahradiť. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu

žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovania, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplat,enú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Uvedené správanie súdu
je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces,
ktoré je garantované článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho
nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou K., N..V..Q..,
uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou
zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z

dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým
by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je

účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka
a nie iný záväzkový právny vzťah. Podľa žalobcu prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona
o zmenkách a šekoch. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči
žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto
situácií nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a

iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia
vykonané bez návrhu. Na potvrdenie svojich námietok poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000, v ktorom sa konštatuje, že zmenkový záväzok je celkom samostatný
a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Ďalej, že tzv. zabezpečovacia

zmenka ako prostriedok zabezpečenia je samostatným nárokom, nezávislým dokonca na existencií
zabezpečej pohľadávky. Nesúhlasil s argumentáciou súdu pokiaľ ide o odklon od všeobecnej teórie
o povinnosti neskúmať kauzu zmenky. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa o tom, že by
dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienkupri poskytovaní spotrebných úverov. Poukázal na to, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená
zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia.

Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Podľa žalobcu sú prípustné
akékoľvek zmenky a akékoľvek doložky, zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského

súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Prešove.

14. Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

15. Odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, a to so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP. Podľa tohto ustanovenia právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 24.3.2016. S
ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie
žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho podania. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany
dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych

predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho
ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti a meniť právny status subjektu práva
spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu
nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

Žalobcavdanomprípadesvojeodvolanieodôvodnilodvolacímidôvodmiuvedenýmiv§205ods.2písm.
a), b) a f), a týmito odvolacími dôvodmi sa musel odvolací súd zaoberať. Procesné pravidlá a očakávania
s akými účastníci do konania vstupujú by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak
stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch keď
sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací

súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné. Podľa
§ 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že pred
súdom prvého stupňa sa nevyskytli také vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Podľa

§ 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť dôvodov a na zdôraznenie ich správnosti uvádza tieto ďalšie dôvody:

16. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaná ako spotrebiteľka uzavrela zmluvu o úvere s
obchodnou spoločnosťou K., N..V..Q.., dňa 4.2.2009. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanej sumu 400,-

eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok 392,- eur, celkove
792,-eur,atov12mesačnýchsplátkachpo66,-eur,počnúcdňom14.3.2009.ČíslozmluvyXXXXXXXje
uvedené aj na zmenke, ktorú žalovaná vystavila dňa 4.2.2009 na sumu 809,02 eur s tým, že z tejto sumy
zaplatí aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 19.6.2009. Z uvedených listín teda jednoznačne vyplýva,
že uvedená zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, pretože podľa tohto ustanovenia platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo podstúpenia práv zo zmenky.

17. Z uvedeného vyplýva, že majiteľ zmenky vyplnil túto v rozpore s týmto ustanovením a aj preto

nemohlo byť návrhu žalobcu vyhovené.18. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že požadovaný úrok vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy
predstavuje 91,25 % ročne, teda ide o nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi a na tomto závere
nič nemení ani skutočnosť, že tento svoj nárok žalobca v priebehu konania obmedzil na 0,06 % denne.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219 ods.
1 O.s.p..

20. V odvolacom konaní žalovanej trovy nevznikli, preto aj keď bola úspešná, ich náhrada jej nemohla

byť priznaná.

21. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).