Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 1, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoZm/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209252
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113209252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka

Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, Nové Město, IČ: 264 29 705, 110 00 Praha, Česká republika, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: R. C., J. N. XXX, o zaplatenie
1.531,97eursprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.k.18CbZm/67/2013-32
zo dňa 17.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19
% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, v tejto zamietavej časti ruší

rozsudok súdu prvej inštancie a v tomto rozsahu konanie zastavuje.

V prevyšujúcej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov konania potvrdzuje rozsudok súdu prvej
inštancie.

Nepriznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Žalobca podal návrh podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.

861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a domáhal sa
proti žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1.531,97 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25%
denneod24.12.2009dozaplatenia,6%úrokuod18.5.2010dozaplateniaazmenkovejodmenyvovýške
5,11 eur. V návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaná
vystavila dňa 7.1.2009 na zmenkovú sumu 1.531,97 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne od 24.12.2009. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 7.1.2009 na sumu

1.531,97 eur, pričom do jej textu bol pojatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 24.12.2009. Za miesto
splatenia bolo určene sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doteraz nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súd prevzal originál
zmenky do súdnej úschovy.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaná uzavrela
dňa 27.1.2009 s obchodnou spoločnosťou G., D..O..M.., zmluvu o úvere č. XXXXXXXX. V spodnej
časti tejto formulárovej zmluvy, ktorá bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, s obsahom plnomocenstievv nej uvedených, so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré boli na zadnej strane zmluvy;
nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa čl. 14 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru nazvaného dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka

ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent, najskôr v deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo

časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh.

3. Žalobca predlžil originál zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 7.1.2009 na zmenkovú sumu 1.531,97

eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24.12.2009.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Podľa originálu predloženej zmenky táto v ľavom dolnom roho obsahovala údaj, a to
číslo zmluvy XXXXXXX a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa, a to
spoločnosť G., D..O..M...

4. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddielu Sro, vložka XXXXX/B
je zapísaná obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. s dňom zápisu XX.X.XXXX a predmetom
činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa výpisu z Obchodného registra
mestského súdu v Prahe je pod číslom C81616 zapísaný s dňom zápisu 24.1.2001 žalobca, v predmete

činnosti okrem iného od vzniku až po 8.1.2013 v činnosti ekonomických poradcov a sprostredkovateľskej
činnosti. Predmetom nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje v zmysle ustanovení nariadenia, je nárok
vyplývajúci podľa neho z uzavretej vistazmenky a domáhal sa, aby súd formálne posudzoval predmetný
vzťah výlučne podľa zásad zmenkového práva. V danom prípade je zrejmé, že ide spotrebiteľský
právny vzťah, a preto bolo potrebné sa vyporariadať s otázkou platnosti zmluvy o úvere, ktorá bola

kauzálnym vzťahom na vystavenie zmenky ako blankozmenky. Zmluva o úvere bola uzavretá za
účinnosti zákona č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcie v znení neskorších predpisov, pričom
podľa ustanovenia § 4 tohto zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecnej náležitosti
musí obsahovať podľa písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a
ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnou percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do
15-tich kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Pre ustanovenia § 4 ods. 3 tohto zákona, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tento údaj, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V danom prípade spoločnosť G., D..O..M.., uzavrela so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorejchýbalatátopodstatnánáležitosťzmluvy,následkomčohoposkytnutýúversapovažujebezúročný
a bez poplatkov. Blankozmenka, ktorá bola vyplnená ešte pôvodným veriteľom zabezpečovala tak

záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave, ktorou
je v prípade spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú
Obchodný zákonník. V ďalších dôvodoch súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 53 OZ. Otázku
vystavenej blankozmenky bolo potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 10 zákona č. 191/1950

Zb. Zákon zmenkový a šekový, podľa ktorého ak nebola zmenka vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa § 11
tohto zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť rubopisom. Podstatou
blankozmenky je dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, ktorú súčasne s vystavením listiny uzatvára

vystaviteľ blankozmenky s nadobúdateľom. Dohoda nemusí mať písomnú formu a dôkazom jej uzavretia
môže byť aj jednostranne formulované vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva. Na základe
tejto dohody získava majiteľ listiny právo doplniť nehotovú listinu na zmenku za vopred určených kritérií.
Ide o osobitné majetkové právo, ktoré je spojené s listinou. Vyplňovacie právo vzniká dohodou strán azanikájehovyužitím.Pokiaľbolalistinavyplnenáinak,nežakobolodohodnutésvedčídlžníkovinámietka
proti zmluvného doplnenia blankomenky. Ak bola doplnená vyššia suma, než ako bolo dohodnuté je
v tejto nesprávnej sume obsiahnutá i správna suma nižšia. Do výšky sumy zodpovedajúcej dohode o

porušenie dohody nejde a námietka by preto v tejto časti nemala mať úspech. Aby sa touto námietkou
mohol dlžník brániť voči novému majiteľovi, musí mu okrem iného dokázať, že bol pri nadobúdaní
zmenky v zlej viere alebo pri nadobúdaní zmenky sa previnil hrubou nedbanlivosťou. V zlej viere
koná typický ten, kto vedel o dohode o vyplňovacom práve s ktorou je text zmenky v rozpore a
zmenku napriek tomu nadobudol. V hrubej nedbanlivosti koná ten, kto sa pri zachovaní základného

úsilia starostlivosti mohol dozvedieť o vadnom doplnení blankozmenky a neurobil tak. Nadobúdateľ
zmenky mal s náležitou starostlivosťou zistiť obsah dohody. Pokiaľ mohol bez väčších prekážok zistiť
obsah dohody o vyplňovacom práve a napriek tomu tak neurobil, koná pri nadobúdaní zmenky v
hrubej nedbanlivosti a možno proti nemu uplatniť príslušnú námietku dlžníka. Pokiaľ pôvodný majiteľ
blankozmenkyvyplnilúdajevrozporesdohodou,malabybyťnámietkadlžníkabranádoúvahyvkaždom
prípade. Zatiaľ čo článok I §17 sa obmedzuje na námietky interpartes, teda na námietky z vlastných

vzťahov medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom je úprava námietok v blakozmenky pojatá všeobecne
a zásadne s účinnosťou pre všetkých zmenkových dlžníkov, ktorí sa vedome so súhlasom majiteľa
podpísali na blankozmenku.

5. Žalobca sa dovolával abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, ale keďže táto zmenka

zabezpečuje spotrebiteľský záväzok, neplatí s ohľadom na ustálenú európsku spotrebiteľskú legislatívu
všeobecne uznávaná teória o tom, že súdy nie sú povinné skúmať kauzu zmenky a majú postupovať
len z hľadiska dodržania predpisov zmenkového práva. Odklon od tejto všeobecnej teórie je
prezentovaný aj Náleze Ústavného súdu ČR č. Pl.ÚS.16/12, v ktorom sa konštatuje, že zmenky ktoré
zabezpečujú spotrebiteľské záväzky musia byť prístupné na preskúmanie kauzy zmenky z hľadiska

ochrany spotrebiteľa v záujme zachovania jeho práva tak, aby nedošlo k zneužitiu neznalosti prísne
formalistických zákonných zmenkových ustanovení veriteľmi v neprospech spotrebiteľov. Právna úprava
zmeniek nie je všeobecne známou ani prevažne odborne právnicky zdatnému okruhu účastníkov, medzi
ktorých spotrebiteľa bez týchto znalostí určite nemôžu patriť.

6. Dňa 18.7.2013 vydal Ústavný súd ČR nález pod sp.zn. IV.ÚS/457/10, ktorý potvrdil názor na
postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v oblasti zmenkového práva, ktorému je potrebné poskytnúť
ochranu a túto viac-menej nemožno dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych zásahov do úpravy
zmenkového práva, ale pomocou výkladu práva všeobecnými súdmi v konkrétnych prípadoch ich
rozhodovacej praxe.

7. Z predložených listinných dôkazov je evidentné, že ustanovenia o dohode o vyplnení zmenky sú
uvedené na druhej strane formulárovej zmluvy - na prvej strane, ktorá je spotrebiteľom podpísaná
a ktorá by mala byť rozhodujúcou pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných ustanovení nie je o
zabezpečení záväzku blankozmenkou ani zmienky. Drobné písmo, ktorým je aj bod 14 všeobecných

podmienok poskytnutia úveru písaný je neprehľadný, a táto zmluvná podmienka nebola individuálne
dojednaná a je zrejmé, že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných v neprospech
spotrebiteľa. Tým došlo k skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie je treba považovať za neprimeranú
zmluvnú podmienku a v rozpore ako s dobrými mravmi tak poctivým obchodným stykom. Navyše prvý
nadobúdateľ zmenky obchodná spoločnosť G., D..O..M.., vyplnila zmenku v rozpore so skutočnou

dlžnou sumou, ktorá ku dňu vyplnenia blankozmenky pre neho vyplynula z uzavretej zmluvy o úvere
vzhľadom na to, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, a týmto nárok prvého
nadobúdateľa zmenky mohol v zmenke obsahovať iba sumu poskytnutého úveru bez poplatkov a
bez úrokov. Keďže súd ma v zmysle ustanovení § 53 a nasl. OZ a Smernice 93/13 EHS poskytnúť
spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv ex offo, súd konštatoval, že v danom prípade došlo zo

strany G., D..O..M.., tak aj zo strany žalobcu k nerešpektovaniu základných zásad ochrany spotrebiteľa
podľa ustálenej európskej spotrebiteľskej legislatívy. Oba subjekty zjavne konali vedome na škodu
dlžníka.Súdzistil,žeG.,D..O..M..,napriektomu,žedlžníčkaneplnilasvojepovinnostizuzavretejzmluvy
neuplatňovala svoj z titulu uzavretej zmluvy o úvere v súdnom konaní, ale postúpila práva zo zmenky na
nového nadobúdateľa. Nový nadobúdateľ zmenky mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie

všetkých údajov týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok
posúdiť s ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh žalobcu ako
nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť,
tiež priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie ma inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1 O.s.p., t. j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
a ďalej, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Uviedol, že prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o znenie úverovej
zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak neuvádza, ktorá sporová strana listinné
doklady v konaní predložila, alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu sporových strán.

Žalobca, a podľa dostupných informácií, ani žalovaná nenavrhovali doplňovanie žiadnych dôkazov.
Podľa ustanovenia § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo
znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdenými účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil, na základe týchto skutočností má
žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané

zákonom č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo
na úhrady zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej
žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku

v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý
inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto
jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaná mohla na
základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobila musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej

nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu, na ťarchu žalobcu
vykonal dokazovanie, ktoré údaje preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju
prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočnosti v tom smere, aby získal
pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne

dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne
podporil žalovanú v tomto konaní. Uvedené správanie súdu je neprijateľné, v právnom štáte predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri
vydávanírozhodnutiavychádzazpodľanehonespornýchskutočnosti.Súdzanespornépovažovalto,že

žalovaná so spoločnosťou G., D..O..M., uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.
Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd
tieto údajne nesporné fakty vyabsatrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti
nemožno považovať za nesporné. Žalovaná ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,

preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočnosti. Ak súd na týchto
údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne
je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných
právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a

nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17
Zákona o zmenkách a šekoch. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vnesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto
situácií nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a
iniciatívu na seba proti vôli žalovanej prevzal súd a suploval jej aktivitu. V danom prípade následkom

bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné
prihliadnuť, pretože nemali byť v sprorovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, v ktorom
sa konštatovalo, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku,
ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového

záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebných úveroch
a, že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní ma všetky zákonom predpísané
náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Tiež Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Prípustnésú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Dohoda od vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava

explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom texte na podporu svojich tvrdení poukázal na
rozhodnutia Krajských súdov v Banskej Bystrici, v Trnave, v Prešove.

9. V priebehu odvolacieho konania žalobca zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne späť, a to v
rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške

0,25 % denne, čím si uplatnil v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Vo vzťahu k tomuto
podaniu zo strany žalovanej neboli žiadne námietky.

10. Žalovaná na odvolacom pojednávaní uviedla, že je s rozsudkom súdu prvej inštancie spokojná. S
čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí, neuplatňuje si žiadne trovy a potvrdila, že predmetný úver brala
z dôvodu zabezpečenia domácnosti.

11. Odvolací súd odvolanie žalobcu v zmysle § 470 ods. 2 CSP posúdil podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok
nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 5.2.2016. S ohľadom na princíp

legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd odvolanie žalobcu posúdil podľa právnej
úpravy účinnej v čase jeho podania. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou
princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov.
Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis nemôže byť

vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho
ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu
práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu
úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté
v minulosti. K tomu je treba dodať aj to, že odvolanie žalobcu bolo zdôvodnené odvolacími dôvodmi

uvedenými v Občianskom súdnom poriadku a odvolací súd sa týmito odvolacími dôvodmi zaoberať.
Procesné pravidla a očakávania s akými účastníci do konania vstupujú by zásadne nemali byť v jeho
priebehu menené; pokiaľ sa tak stane musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov
konania, a to v tých prípadoch, keď takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel sa prejaví
(viď. Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.6.2016 sp.zn. IV.ÚS/3559/15). Z týchto dôvodov odvolací súd

prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie nie
je dôvodné.

12. Súdprvejinštancienáležitezistilskutkovýstavavyvodilznehoajsprávnyprávnyzáver.Kodvolacím
námietkam považuje odvolací súd za potrebné dodať nasledovné:

13. Pre toto konanie je zrejmé, že návrh žalobcu bol uplatnený podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Z návrhu z hľadiska hmotného práva je zrejmé, že bolo uplatnené právo zo zmenky podľa Zákona
zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb.. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalovaná v

uvedenom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ. Z pohľadu procesného práva je relevantným, že na
prebiehajúce konanie sa aplikuje nariadenie, ktoré je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom.
Cieľom nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cez hraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov. Pri postupe podľa
nariadeniajesúdpovinnýrešpektovaťprávonaspravodlivýprocesazásadukontradiktórnehokonania,a

to najmä pri rozhodovaní pri potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je
nevyhnutnéprevydanierozhodnutia.Uplatňujesavobčianskychaobchodnýchveciachvcezhraničných
prípadoch bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky náklady
a výdavky nepresahuje sumu 2.000,- eur v čase doručenia žalobného formulára na súd. Nariadenie
nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na

strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomne, ide o tzv. formulárové konanie,
podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom prostredníctvom vzorových tlačív. Z
čl. 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu kaplikácií nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať
doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesno-právne princípy použiteľné v slovenskom
právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolnosti súdu z jeho činností (notoriety) a

zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z nariadenia nevyplýva povinnosť
súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd
vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne,
čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 nariadenia. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať
s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom,

riadiť sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt
podľa nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy na
základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym
nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný
prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany
spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s

oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie
prípadnejabsolútnejneplatnostiúkonu,kuktorejpristupujesúdexoffoniejenariadenímnijakovylúčená.
Možno konštatovať, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez
ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. pokiaľ za akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.

14. Odvolací súd ďalej dodáva, pokiaľ ide o časovú pôsobnosť zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, že podľa znenia od 1.1.2008 do 31.12.2010 platilo podľa § 4 ods. 6, že
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou

alebo šekom. Veriteľ sme prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálnevovýškeaktuálnejvýškynesplatenéhospotrebiteľskéhoúveruapríslušenstvavovýškemax.
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z
obsahu spisu vyplýva, že žalovaná uzatvorila s obchodnou spoločnosťou G., D..O..M.., zmluvu o úvere
dňa7.1.2009.Podľatejtozmluvysaveriteľzaviazalposkytnúťjejsumu700,-euražalovanásazaviazala
zaplatiť veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 620,- eur, celkom 1.320,- eur, a to v
12-tich mesačných splátkach po 110,- eur, počnúc dňom 16.2.2009. Číslo zmluvy je to isté XXXXXXX,

aké je uvedené aj na zmenke, pričom zmenka, ktorú žalovaná vystavila znie na sumu 1.531,97 eur.
Teda bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Aj z tohto dôvodu bol nárok žalobcu nedôvodný. Je zrejmé zo všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, že v čl. 17 sa nachádza dohoda o vyplnení zmenky. Tu odvolací súd poznamenáva,
že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania ako je dohoda o vyplňovacom práve zmenky alebo iné

znevyhodňujúceustanovenie,zásadnenemôžebyťsúčasťoutzv.všeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ale len listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Ak nemá spotrebiteľ žiadnu možnosť v procese
uzatvárania úverovej zmluvy sa podieľať určitým spôsobom na jej tvorbe a obsahu, lebo celá zmluvná
situácia je postavená kategoricky na závere, že je tu pre spotrebiteľa, pokiaľ chce dosiahnuť poskytnutie
určitého úveru len jediná možnosť, a to celkom a bezvýhradne akceptovať návrh na jej uzavretie, potom

možno mať za to, že za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti
by sa totiž jednalo o podnikateľom predom nastavené kritéria voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek
možnosti spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu zmluvy. Čo do dôsledkov by išlo o stav obdobný pre
spotrebiteľa, aký je pri neprípustných formulárových zmluvách. Súd v takomto prípade musí starostlivo
posudzovať, či takáto dohoda o vyplňovacom práve zmenky uvedená vo všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru nie je neplatná pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Tu je potrebné zdôrazniť,
že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keby bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného je možné preskúmaťa podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými
mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Určujúcim pri hľadaní
práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého

prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecného súdu. Je povinnosťou súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,
keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok
aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne
namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume

ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lége. Dobré mravy pôsobia
ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej
nerovnováhe.

15. Všeobecne je treba rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako
abstraktného cenného papiera nie je možného bez ďalšieho určiť ďalej určiť, či ide o spotrebiteľa.

Vzhľadom na abstraktnosť cenného papiera, žalovaný pokiaľ je spotrebiteľom mal byt túto skutočnosť
namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu,
že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o
ochrane spotrebiteľa. Ako judikoval aj Ústavný súd ČR v Náleze sp.zn. Pl.ÚS.16/12, súčasné napätie
spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním), najmä voči subjektom,

vo vzťahu ku ktorým nemožno znalosť špecifickej a značnej rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo
požadovať. Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.ÚS/457/10 sa nestotožnil so záverom všeobecného
súdu, že nie je možné po indosácii zmenky vznášať kauzálne námietky, ak nie sú splnené podmienky
§ 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Konštatoval, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť
od ich špecifických záujmov a postavenia. Označil za výkladovú svojvôľu, ak súd zobral za základ pre

svoje rozhodnutie záver, že v prípade nesplnenia dispozície § 17 Zákona o zmenkách a šekoch nie je
možné ku kauzálnym námietkam prihliadať. Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp.zn. I.ÚS/290/2015
konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej, prísne formálnej povahy inštitútu
zmenky a jeho historickým koreňom povinné vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade
spotrebiteľov, o ktorých sa jednalo v prípade dotknutia práv v pojednávanej veci konaním remitenta

zmenky, potom všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Pri
svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiska, ktoré zabránia
zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z
účastníkov zmenkového vzťahu. Je treba akcentovať už v citovanom českom ústavnom náleze sp.zn.
IV.ÚS/457/10 vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a

pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iné za predpokladu, že je zneužívané ho zakazuje,
takéto konanie nie je v skutočnosti výkonom práva ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho
zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými
právami.

16. Napokon pre prípad, že v konaní nie sú žalovaným vznesené kauzálne námietky, nepôjde o zmenku
tzv. spotrebiteľskú a nebude inak zo skutkového stavu zjavne, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva,
je možné samotnou aktivitou súdu prieskumom ex officio podľa okolností prípadu posúdiť nárok na úrok
vo výške 0,25% denne, t.j. denne cca 91,25% ročne ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi.
Na tomto závere nemení nič ani prejav žalobcu o čiastočnom späťvzatí tohto nároku.

17. Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, pokiaľ bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
V odvolacom konaní žalovaná bola úspešná, avšak neuplatnila si trovy konania, preto jej ich náhrada
nebola priznaná.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).