Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 6, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8P/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204827
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116204827.4

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloletého: L. L.P., L..
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa rodičov matky - G.Í. J., L.. XX.X.XXXX, J. L. XXX/X, X., zastúpenej: Mgr. Norbert Stanko,
advokát so sídlom M. R. Štefánika 4280/30, Sereď a otca - C. L., L.. X.XX.XXXX, J. D. M. XXX/X, G.,
o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

1.Otecjepovinnýsúčinnosťouod2.3.2016prispievaťnavýživumaloletéhoL.sumou150,-eurmesačne
a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 2.3.2016 do 6.7.2016 vo výške 396,77 eur je otec povinný zaplatiť matke
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Otec je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania vo výške 50,- eur, do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37C/185/2009-71 zo dňa 9.12.2009 v časti

výživného na maloletého L..

o d ô v o d n e n i e :

Matka svojím návrhom doručeným súdu dňa 2.3.2016 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči
maloletému L. na sumu 250,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
daňovými priznaniami rodičov za rok 2015; Dokladom ,,Príjmy a výdavky podľa predkontácií“ za rok

2015; Správou spoločnosti Tatra banka, a.s., Bratislava; oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu
sp.zn. 37C/185/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

Splnomocnený zástupca matky uviedol, že naposledy bolo vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom
Okresného súdu Trnava v konaní 37C/185/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.1.2010, otec bol
zaviazaný prispievať na výživu maloletého L. sumou 50,- eur mesačne. Od roku 2010 náklady spojené s

výchovou maloletého vzrástli, v čase pôvodného rozhodnutia maloletý mal 3 roky, v súčasnosti je žiakom
2. ročníka základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na vzdelávanie, oblečenie, hygienu,
mimoškolské aktivity, krúžky (školská jedáleň ročne 250,- eur, návšteva školského klubu-družina 50,-
eur ročne, ZRPŠ 15,- eur ročne, mimoškolské aktivity 20,- eur ročne, jednorázové výdavky na začiatku
školského roka boli vo výške 350,- eur /školská taška, peračník, školské potreby, prezuvky, telesná/),
maloletý chodí 2x ročne na lyžovačku, cena jednej je približne 350,- eur /ubytovanie, strava, inštruktor/,

maloletý sa venuje futbalu, s čím je výdavok 3x kopačky ročne, t.j. 70,- eur) U matky došlo k zmene
v tom, že je vydatá, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka je živnostníčka od roku 2013 alebo 2014,predmetom jej činnosti je sprostredkovanie realít, z daňového priznania za minulý rok vyplýva, že základ
dane bol 1.851,70 eur. V roku 2016 je jej príjem 250-300,- eur mesačne po odrátaní výdavkov.

Matka uviedla, že okrem príjmu zo živnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 203,-eur mesačne,
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. K. J., L.. XX.XX.XXXX, manželstvo uzavrela 11.11.2011, manžel
je zamestnaný, má príjem vo výške minimálnej mzdy, bývajú v rodinnom dome, ktorý patrí jej súčasnej
svokre, výdavky v súvislosti s bývaním sú asi 200,- eur mesačne na energie, splácajú splátku do Fondu
rozvoja bývania vo výške 170,-eur mesačne. Maloletý L. je zdravý, sú s ním len bežné výdavky, s

maloletým K. sú takisto len bežné výdavky.

Otec uviedol, že je schopný platiť výživné maximálne vo výške 55,-eur mesačne a to vzhľadom na to, že
dňa 30.7.2011 uzavrel manželstvo, dňa X.XX.XXXX sa im narodil syn C., ktorý navštevuje MŠ, manželka
je zamestnaná. Syn C. je zdravý, sú s ním len bežné výdavky. Bývajú v rodinnom dome, ktorého je
výlučným vlastníkom, dom kupoval v marci alebo apríli 2015, na kúpu domu si bral hypotéku vo výške

80.000,-eur, spláca tento úver vo výške 267,23 eur, výdavky v súvislosti s bývaním za energie sú zhruba
250,- eur mesačne.
Je živnostník od augusta 2015, predmetom činnosti sú prípravné práce k realizácii stavby, realizácia
stavieb a dokončovacie stavebné práce, zamestnancov nemá. Za rok 2015 bol základ dane 0,-eur keď
príjmy boli 16.111,- eur a výdavky 16.338,75 eur, okrem príjmu zo živnosti iný príjem nemá.

V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2009 bol zamestnaný v spoločnosti SAGWAN,
kde bol ukončený pracovný pomer z organizačných dôvodov, nakoľko zamestnávateľ prestal vykonávať
svojučinnosť,bolotoniekedyvroku2012,následnepracovalakovodičkamiónaprespoločnosťSUNNY,
s.r.o., so sídlom Poprad - Matejovce, kde jeho príjem bol vo výške minimálnej mzdy, preto tam prestal
aj pracovať v októbri 2014, robil tam asi pol roka, následne som bol nezamestnaný, nepoberal štátne

dávky, potom začal podnikať.
Na otázku súdu z čoho pozostávajú výdavky za rok 2015? Otec uviedol: ,,Sú to náklady na pohonné
hmoty, opravy nákladných áut.“
Na otázku súdu či v rámci živnosti má nejaké motorové vozidlá? Otec uviedol: ,,Nie, môj otec má
motorové vozidlá, išlo o náklady na opravu týchto áut, ja som to robil ako sprostredkovateľ.“

Na otázku zástupcu matky, aby otec vysvetlil čo predstavuje výdavok vo výške 15.644,40 eur, ktorý je
identifikovaný ako výdaj os. spotreba dňa 31.12.2015? Otec uviedol: ,,Všetko je v účtovnej knihe, ja sa
k tomu neviem dnes vyjadriť o aké konkrétne výdavky išlo.“
Na otázku zástupcu matky, ako ste dokladovali svoj príjem keď ste si brali hypotekárny úver na dom,
keď tvrdíte, že v tom čase ste bol nezamestnaný resp. keď tvrdíte, že ste boli zamestnaný s minimálnou

mzdou? Otec uviedol: ,,Ja som uvedené dokladoval potvrdením od firmy Sagwan, s.r.o, kde som mal
príjem v čase ukončenia pracovného pomeru vo výške 650,-eur.“
Na otázku zástupcu matky, kedy ste pracovali vo firme Sagwan, s.r.o.? Otec uviedol: ,,Uvedená
spoločnosť potom ako v roku 2012 zanikla začala ďalej pôsobiť ako spoločnosť s ručením obmedzeným,
predtým to bol živnostník, v tejto spoločnosti som pracoval od októbra 2014 do apríla 2015, kde som mal

príjem 650,-eur. Pracovný pomer som skončil dohodou, nakoľko nemal už zamestnávateľ toľko zákaziek
a nemal pre mňa toľko práce a preto sme sa dohodli na skončení pracovného pomeru.“
Na otázku zástupcu matky na základe čoho vám dal peňažný ústav úver v takejto výške 80.000,-eur,
keď ste dokladovali svoj príjem vo výške 650,- eur mesačne a mali ste dve vyživovacie povinnosti? Otec
uviedol: ,,Ako zábezpeka je zriadené záložné právo na dom s pozemkom.“

Na otázku zástupcu matky žiadam aby sa otec vyjadril z čoho v súčasnosti spláca hypotéku, keď
preukazuje stratu z podnikateľskej činnosti? Otec uviedol: ,,Ja som mal nejaké peniaze našetrené aj
som po mojej mame niečo zdedil, išlo o sumu asi 100.000 českých korún“
Na otázku súdu aké sú príjmy otca v roku 2016? Otec uviedol: ,,Ja v roku 2016 nemám žiadny príjem,
nevystavil som žiadnu faktúru. Mám sa rozbehnúť tento mesiac. Moja manželka má príjem 350,-eur, mne

finančne pomáha otec, otec podniká, požičiava mi finančné prostriedky, neviem sa vyjadriť v akej výške.“

Zástupca matky k výpovedi otca uviedol, že poukazuje na to že spotrebovaná suma vo výške 15.644,40
eur bola v účtovníctve vedená ako príjem pre osobnú spotrebu. To ako s touto sumou naložil otec nie
je podstatné, keďže išlo o jeho príjem za celý rok, ktorý týmto má za preukázaný. Chce poukázať na

skutočnosť, že v čase žiadosti o poskytnutie úveru v Tatra banke bol jeho čistý mesačný príjem 800,-
eur a nie ako uvádzal otec.Kolízna opatrovníčka uviedla, že vzhľadom na to, že od poslednej úpravy uplynula dlhá doba,
doporučuje vyhovieť návrhu matky, primerane zvýšiť výživné tak aby zodpovedalo odôvodneným
potrebám maloletého ako i zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 37C/185/2009 súd zistil, že rozsudkom č.k. 37C/185/2009-71 zo dňa
9.12.2009 bolo manželstvo rodičov maloletého L. rozvedené, maloletý L. bol na čas po rozvode zverený
do starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50,- eur mesačne. Zároveň
bol upravený styk otca s maloletým L.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že matka bola v tom čase na

rodičovskej dovolenke, jej príjem bol vo forme rodičovského príspevku vo výške 164,22 eur a prídavku
na maloletého vo výške 25,- eur mesačne. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným
príjmom 278,29 eur. Rodičia nemali iné vyživovacie povinnosti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
29.1.2010.

Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - matky za rok 2015 súd zistil, že príjmy zo živnosti

boli vo výške 3.086,16 eur a výdavky 1.234,46 eur, základ dane bol 1.851,70 eur, daňová povinnosť
bola 0,- eur.

Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - otca za rok 2015 súd zistil, že príjmy zo živnosti
boli vo výške 16.111,- eur a výdavky 16.338,75 eur, daňová strata mínus 227,75 eur, daňový preplatok

387,37 eur.

Z dokladu predloženého otcom - ,,Príjmy a výdavky podľa predkontácií“ za rok 2015 súd zistil, že príjmy
zahrnuté do základu dane boli vo výške 16.111,- eur (predaj výrobkov a služieb); Celkom výdavky
zahrnuté do základu dane boli 16.338,75 eur; Celkom príjmy nezahrnuté do základu dane boli 17.000,-

eur (dotácie pôžičky); Celkom výdavky nezahrnuté do základu dane boli 16.772,25 eur (prevody pre
osobnú potrebu).

Zo správy Tatra banky, a.s. Bratislava zo dňa 24.5.2016 súd zistil, že úver bol poskytnutý p. L., ktorý
predložil právoplatný rozsudok o zrušení BSM, preto manželka do úveru nepristupovala. Príjem klienta

C. L. bol overený na základe dopytu do Soc. poisťovne vo výške 800,- eur - spoločnosť SAGWAN s.r.o.
(ide o čistý mesačný príjem klienta), v ktorej bol otec zamestnaný od 1.10.2014 na dobu neurčitú.

Z písomného vyjadrenia otca doručeného súdu dňa 25.5.2016 vyplýva, že otec oznámil, že položka
osobná spotreba vo výške 15.644,40 eur je účtovný termín. Otec O. L. mu požičal 17.000 eur vklad,

na účte nemal žiadne finančné prostriedky a potreboval prefinancovať. Osobná spotreba 15.644,- bola
vrátenie dlhu.

Podľa § 62 ods. 2, 3, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(ods. 2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoletédieťa alebona nezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákona.(ods.3)Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť. (ods. 5)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V danej veci súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný.

Z citovaného ustanovenia § 78 ods.1 veta prvá Zákona o rodine vyplýva, že pri rozhodovaní o zmene
výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia
ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba
závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Z ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti
a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by
za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v
potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza
vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.

V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
uplynula dlhá doba - 6 a pol roka, došlo k podstatnej zmene pomerov najmä u maloletého L., keď za také
dlhé obdobie vzrástli všetky výdavky na zabezpečenie jeho základných potrieb ako sú ošatenie, obuv,
stravovanie, hygiena, okrem toho začal navštevovať základnú školu v súvislosti s čím pribudli výdavky
navzdelávanie(školskájedáleňročne250,-eur,návštevaškolskéhoklubu-družina50,-eurročne,ZRPŠ

15,- eur ročne, mimoškolské aktivity 20,- eur ročne, jednorázové výdavky na začiatku školského roka
boli vo výške 350,- eur /školská taška, peračník, školské potreby, prezuvky, telesná/), maloletý chodí 2x
ročne na lyžovačku, cena jednej je približne 350,- eur /ubytovanie, strava, inštruktor/, maloletý sa venuje
futbalu, s čím je výdavok 3x kopačky ročne, t.j. 70,- eur).
Matka maloletého L. bola v tom čase na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške

164,22 eur a prídavok na maloletého vo výške 25,- eur mesačne, v súčasnosti je matka živnostníčka,
podľa daňového priznania bol jej čistý mesačný príjem v roku 2015 154,31 eur a podľa jej vyjadrenia
jej čistý mesačný príjem v roku 2016 je 250,- eur až 300,- eur, okrem toho poberá rodičovský príspevok
vo výške 203,- eur, dňa 11.11.2011 uzavrela manželstvo, manžel je zamestnaný, dňa 13.11.2014 sa
jej narodil maloletý K. J..

Otec bol v čase poslednej úpravy v roku 2009 zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom
278,29 eur, od augusta 2015 je živnostník, z daňového priznania otca za rok 2015 vyplýva, že jeho
príjmy boli 16.111,- eur a výdavky 16.338,75 eur. Dňa 30.7.2011 uzavrel manželstvo, dňa 8.12.2011 sa
mu narodil syn C., ktorý navštevuje materskú školu, manželka je zamestnaná.
Ako vyplýva z výpovede otca v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2009 bol

zamestnaný v spoločnosti SAGWAN, kde bol ukončený pracovný pomer z organizačných dôvodov, v
roku 2012, následne pracoval ako vodič kamióna pre spoločnosť SUNNY, s.r.o., so sídlom Poprad -
Matejovce, kde jeho príjem bol vo výške minimálnej mzdy, preto tam prestal pracovať v októbri 2014,
následne od októbra 2014 do apríla 2015 znova pracoval v pôvodnej spoločnosti SAGWAN, kde mal
príjem 650,-eur, následne bol nezamestnaný, nepoberal štátne dávky a potom začal podnikať.

Z uvedeného vyplýva, že otec potom ako bol ukončený pracovný pomer v spoločnosti SAGWAN nemal
vyšší príjem, z podnikateľskej činnosti má dokonca príjem nulový, vykazuje stratu. Pri rozhodovaní v
predmetnej veci súd s poukazom na znenie ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal zo
skutočnosti, že je v schopnostiach otca dosahovať i vyšší príjem, keď ako vyplýva zo správy Tatra banka,
a.s., príjem otca pri preukazovaní jeho pomerov v súvislosti so žiadosťou o hypotekárny úver bol 800,-

eur mesačne netto v spoločnosti SAGWAN, a nie ako tvrdil otec 650,- eur mesačne. Pracovný pomer
podľa tvrdenia otca skončil dohodou, nakoľko nemal už zamestnávateľ toľko zákaziek a nemal pre neho
toľko práce, preto sa dohodli na skončení pracovného pomeru.
Z uvedeného vyplýva, že otec nemal vážny dôvod na ukončenie pracovného pomeru dohodou, zvlášť
s poukazom na skutočnosť, že nemal zabezpečenú žiadnu ďalšiu prácu napriek tomu, že mal dve

vyživovacie povinnosti.
Súd neuveril tvrdeniu otca, že nemá žiadny zisk z podnikania, keď súdu nie je zrejmé z akého dôvodu
si otec do nákladov zahŕňa výdavky na pohonné hmoty a opravy nákladných áut, ktoré vlastní jeho otec,
tvrdí, že to robil ako sprostredkovateľ (z čoho by mal mať napokon príjem tak za spotredkovateľskú
činnosť ako aj za prácu); súd je tiež toho názoru, že ak by skutočne podnikateľská činnosť otca bola

stratová, tak by v nej otec nepokračoval. Tieto skutočnosti otec nemal snahu súdu dôveryhodne ozrejmiť.
Čo sa týka výdavku na osobnú spotrebu vo výške 15.644,40 eur, na ktorú poukazoval zástupca matky a
ktorú otec odôvodnil ako vrátenie pôžičky svojmu otcovi, z účtovných dokladov vyplýva, že medzi príjmynezahrnuté do základu dane patrí aj pôžička, dotácia dňa 30.11.2015 vo výške 17.000,- eur, čím mal
súd potvrdené, že sa jednalo o vrátenie pôžičky na podnikanie.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že je v schopnostiach otca dosahovať

mesačný zárobok minimálne vo výške 800,- eur, preto podľa názoru súdu určená výška vyživovacej
povinnosť zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletého L.
ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného - otca a matky maloletého.

Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil s účinnosťou od 2.3.2016 tak, ako žiadala matka, keď v zmysle

citovanéhoustanovenia§77ods.1Zákonaorodine,výživnémožnopriznaťlenododňazačatiakonania,
resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej veci
bol návrh podaný dňa 2.3.2016, súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného
za obdobie spätne od podania návrhu.

Nakoľko výživné bolo zvýšené spätne od 2.3.2016, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od 2.3.2016

do 6.7.2016 vo výške 396,77 eur ( pomerná časť za mesiac marec 2016 a to 100,- eur, t.j. suma o ktorú
sa zvýšila výška výživného deleno 31 dní krát 30 dní = 96,77 eur + 3 mesiace t.j. apríl 2016 až jún 2016
krát 100,- eur = 300,- eur, t.j. spolu 396,77 eur).

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Podľa Čl.3 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto
alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej
veci. (ods. 1) Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú

by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a
princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.(ods. 2)

Zároveň súd v súlade s citovaným Čl.3 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku, uložil otcovi
povinnosťzaplatiťnáhradutrov,ktoréštátuvzniklivsúvislostisnáhradouhotovýchvýdavkovzabankovú
informáciu, priznaných Tatra banke, a.s. Bratislava uznesením tunajšieho súdu č.k. 8P/17/2016-62 zo
dňa 23.6.2016 vo výške 50,- eur a poukázaných zo štátnych rozpočtových prostriedkov súdu, keďže
dôkaz slúžil na preukázanie jeho zárobkových pomerov.

Súčasne súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmenil posledné rozhodnutia
súdu o výživnom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.