Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 13, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/403/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114227070
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114227070.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne: F., zastúpená T. proti
žalovanému: C., zastúpenému B., o neplatnosť úverovej zmluvy a iné, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 01. marca 2016, č.k. 17C/302/2014-56, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému náhradu trov
konania n e p r i z n á v a .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanom na Okresnom súde Trenčín domáhala pôvodne voči dvom žalovaným
(1/ U. „v likvidácii“, 2/ C.) určenia, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX zo

dňa 31.10.2006, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2006, Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.03.2007, ktoré boli uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným 1) a
Zmluva č. XXXXXXXX o splátkovej karte S. medzi žalobkyňou a žalovaným 2), sú neplatné.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.), žalobkyni uložil povinnosť
nahradiť žalovanému 1) trovy konania vo výške 175 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia

(výrok II.) a súčasne žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2) trovy konania vo výške 320,26
eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia (výrok III.). Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobkyňa
sa žalobou nedomáhala žiadneho plnenia, napr. vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného
právneho úkonu, ale určenia neplatnosti zmlúv. Ak by súd v tomto konaní riešil otázku platnosti úverovej
zmluvy, neznamenalo by to pre žalobkyňu odstránenie stavu právnej neistoty, pretože by sa tým
nevylúčila možnosť ďalších sporov o peňažné plnenie, hoci aj z iného právneho dôvodu, a hoci
aj v opačnom procesnom postavení. Spornosť obsahu ich vzájomných práv a povinností,

resp. jednostranne tvrdená neplatnosť nie je skutočnosťou, ktorá by objektívne odôvodňovala neistotu v
ich právnom postavení. V prípade, že sa bude veriteľ domáhať od žalobkyne zmluvného plnenia
na základe napádaných úverových zmlúv, môže sa žalobkyňa brániť proti takejto žalobe tvrdením o
neplatnosti úverovej zmluvy, resp. zmlúv. V opačnom prípade ide iba o akademický spor, v ktorom
má súd rozhodnúť o neplatnosti právneho úkonu bez priameho a bezprostredného vplyvu na právne
postavenie účastníkov konania. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,

pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení ňou požadovanej neplatnosti zmlúv, nepreukázala
existenciu sporného stavu, neuviedla, akým jej konkrétnym právam a oprávneným záujmom má byť
poskytnutá ochrana a v čom spočíva jej právna neistota. K časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhalaurčenia neplatnosti úverovej zmluvy č. XXXXXXXX o splátkovej karte S. (voči žalobcovi 2/), súd prvej
inštancie uviedol, že rozhodnúť o jej neplatnosti nemohol aj preto, že účastníkom zmluvy nebol žalovaný
2), ako tvrdí žalobkyňa, ale V., a.s., teda subjekt, ktorý nie je účastníkom tohto

konania. Z viacerých ustanovení tejto zmluvy (napr. úvodná časť zmluvy, časť pri podpisoch účastníkov
zmluvy) vyplýva, že žalovaný 2) konal za V., a.s., teda nebol priamym účastníkom tejto zmluvy. V zmysle
ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky účastníkom konania o určenie neplatnosti právneho
úkonu musí byť účastník tohto právneho úkonu. V opačnom prípade by rozsudok v tejto veci
nezaväzoval tohto účastníka právneho úkonu a takúto žalobu je nevyhnutné zamietnuť. Na základe

uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil svoje
rozhodnutie ustanovením § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. O trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalovaní boli v konaní
plne úspešní a obaja žalovaní si uplatnili právo na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o náhrade
trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorého použitie je
výnimočné, avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu prvej inštancie

neboli dané.

3. Proti uvedenému rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho
advokáta a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Uviedla, že súd mal vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

zmluvy o úvere má žalobkyňa ako spotrebiteľ, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej
skutočný dlh. Ak by veriteľ v budúcnosti podal žalobu na plnenie, nemala by možnosť žiadať o posúdenie
platnosti prvej úverovej zmluvy, z ktorej následne vychádzali ďalšie úverové zmluvy, čo by v jej prípade
zakladalo nemožnosť domáhať sa spravodlivosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje žalobkyňa
za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné. K výrokom o trovách konania uviedla, že

prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku o dôvodoch hodných
osobitného zreteľa. Poukázala na tvrdosť rozhodnutia o jej povinnosti uhradiť trovy právneho zastúpenia
obom žalovaným vo výške len o 2,65 eur nižšej, ak bol poskytnutý úver. Žalobkyňa je XX-ročná
starobná dôchodkyňa so zlou sociálnou situáciou s takým nízkym dôchodkom, že musela o svoje právne
zastúpenie požiadať Centrum právnej pomoci, ktoré jej poskytlo pomoc a určilo advokáta. Vlastní síce

starý rodinný dom, ale ten je predmetom záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka, ktorá
tiež vznikla zo zmluvy o úvere iného nebankového subjektu. Žalobkyňa je chorľavá, berie
množstvo liekov a priemerne 4-krát ročne je hospitalizovaná. Nie je schopná zaplatiť trovy právneho
zastúpenia v určenej výške.

4. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie aj žalovaný (pôvodne žalovaný 2/) prostredníctvom
svojho advokáta, a to proti výroku o náhrade jeho trov konania (výrok III.). Uviedol, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď dospel k záveru, že náhradu za stratu času nie
je možné advokátovi priznať, ak právny úkon bol vykonávaný advokátskym koncipientom. Nepriznaním
náhrady za stratu času nevzniká škoda advokátskemu koncipientovi, ale samotnému advokátovi za

premeškaný čas. Náhrada za stratu času predstavuje kompenzáciu časovej straty, počas ktorej advokát,
resp. ním poverený advokátsky koncipient v dôsledku prepravy nemohol efektívne vykonávať svoju
činnosť odborného charakteru. Advokátsky koncipient nerealizuje úkony vo svojom mene a
na svoj účet, ani nemá nárok na náhradu za stratu času. Tento nárok má advokát aj za
činnosť vykonávanú advokátskym koncipientom. Nakoľko advokát je oprávnený nechať sa zastúpiť

advokátskym koncipientom, neexistuje dôvod odchýliť sa od režimu náhrady, ktorý platí pri advokátovi.
Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11Co/91/2014 a na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Obo 100/2011.

5.Nazákladeskutočnosti,žepôvodnýžalovaný1)(U.„vlikvidácii“)bolvymazanýzObchodnéhoregistra

bez právneho nástupcu, Krajský súd v Trenčíne uznesením, č.k. 19Co/264/2016-79 zo dňa 25.08.2016
zastavil konanie voči žalovanému 1) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania
v zastavenej časti. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia (19.09.2016) už nie je potrebné, aby
odvolací súd rozhodoval o odvolaní v časti, ktorá sa týkala žalovaného 1) (o vyslovenie neplatnosti troch
zmlúv medzi žalovaným 1) a žalobcom, ako aj o trovy žalovaného 1) - výrok II. napadnutého rozsudku).

Žalovaný 2) sa preto ďalej (aj v záhlaví tohto rozsudku) označuje už len ako žalovaný.

6. Po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobkyňou aj žalovaným došlo k zmene
právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že
ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,

avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a
dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie
(pokiaľ ide o vecný obsah odvolania vo veci samej, posudzovanie vecnej legitimácie strán sporu sa
novou procesnou úpravou podstatne nezmenilo). Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových

procesných ustanovení CSP.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné vo veci samej potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na dvoch skutočnostiach: jednak na
nedostatku naliehavého právneho záujmu a jednak na nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane
žalovaného (pôvodne žalovaného 2/).

9. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-

právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom),
alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca
v spore úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z
ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného
práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania,

sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú
legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho
práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej
legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého

hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne
sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je

nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnostiobjektívneniejenositeľomhmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo
192/2004).

10. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane

žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd
povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.

11. V posudzovanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala určenia neplatnosti troch zmlúv uzavretých
s pôvodným žalovaným 1) (ktorý už nie je účastníkom konania a voči nemu je konanie právoplatne
zastavené) a jednej zmluvy, o ktorej tvrdila, že ju uzavrela so žalovaným 2)
(teraz len „žalovaný“) - ide o zmluvu č. XXXXXXXX o splátkovej karte S.. Odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie po preskúmaní žalobkyňou predloženej žiadosti/zmluvy o vydaní Splátkovej karty S. a

ďalších listín založených v spise zistil, že žalovaný prijal žiadosť žalobkyne o vydanie Splátkovej karty
S. ako splnomocnenec V., a.s., čo vyplýva tak zo záhlavia žiadosti/zmluvy (kde je, hoci malým písmom,
uvedená ako účastník zmluvy V., a.s., ďalej len „V.“ a žalovaný je tam uvedený ako „správca“ konajúci
„za V.“), ako aj z kolónky na podpis (kde je uvedené „za V., a.s.: CFH na základe plnomocenstva“).
Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak žalovaný konal v mene V. ako splnomocniteľa.

Predtlač formulára žiadosti/zmluvy a okolnosti jej uzatvorenia síce mohli vzbudzovať dojem, že zmluvu
uzatvoril žalovaný, túto okolnosť odvolací súd vzal do úvahy pri rozhodnutí o náhrade
trov konania (viď nižšie), žalovaného však nemožno považovať za nositeľa subjektívnych povinností
vyplývajúcich z predmetného zmluvného vzťahu, teda za pasívne vecne legitimovaný subjekt.12. Vzhľadom na vyššie uvedené (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie) už nebolo potrebné, aby sa
odvolací súd podrobne zaoberal druhým dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol, a tým

bol nedostatok naliehavého právneho záujmu. Postačí uviesť, že výrok rozsudku je podľa § 228 ods.
1 CSP (predtým § 159 ods. 2 O.s.p.) záväzný len pre strany a ich právnych nástupcov, nie
však pre iné osoby, ktoré neboli stranami konania. Ak by súd v tomto konaní určil neplatnosť žalobkyňou
označenejzmluvy,výrokoneplatnostizmluvybynebolzáväznýpreV.,ktorániejestranoutohtokonania,
preto by V., prípadne osoby, na ktoré by V. previedla svoju pohľadávku, mohli naďalej uplatňovať voči

žalobkyninárokyvyplývajúceztejtozmluvy,tedapostaveniežalobkynebysavydanýmrozsudkomnijako
nezlepšilo. Už z tohto dôvodu je možné dospieť k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem
na vydaní rozsudku v ňou navrhovanom znení proti ňou označenému žalovanému.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, zamietajúcom žalobu
(výrok I.), ako vecne správny potvrdil.

14.Vkonanípredsúdomprvejinštancieajvodvolacomkonaníbolvovecisamejplneúspešnýžalovaný,
preto by mu patril nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP, predtým § 142 ods. 1 O.s.p.).
Na rozdiel od súdu prvej inštancie však odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade boli dané
dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP, predtým § 150 ods. 1 O.s.p.), pre ktoré by nebolo

spravodlivé priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. Tieto dôvody videl odvolací súd v tom,
že aj v dôsledku konania žalovaného (ním pripraveného formulára žiadosti/zmluvy a okolností uzavretia
zmluvy, ako sú popísané nižšie) sa žalobkyňa mohla odôvodnene domnievať, že subjektom, s ktorým
uzavrela zmluvu o vydaní splátkovej karty S., je žalovaný. Označenie banky ako zmluvnej strany bolo
v záhlaví predmetnej žiadosti/zmluvy uvedené iba veľmi malým písmom - je otázne, prečo práve pre

označenie banky bolo použité najmenšie písmo z celej zmluvy, ktoré je okrem toho extrémne zúžené,
čo ho robí takmer nečitateľným. V priestore na podpis je síce uvedené „Za V. a.s. CFH na
základe plnomocenstva“, avšak vzhľadom na použitie skratiek (ktoré boli zadefinované v záhlaví zmluvy
extrémne malým písmom) je tento text ťažko pochopiteľný. Z celkového usporiadania formulára žiadosti/
zmluvy nie je na prvý pohľad zrejmé, že ide o zmluvu uzatváranú s bankou (štandardne je na bankových

zmluvách uvedené logo banky alebo aspoň jej názov riadne čitateľným písmom, bankové zmluvy
nezvyknú obsahovať ustanovenia písané extrémne malým písmom). Výrazné je na oboch stranách
zmluvy označenie „Splátková karta“ (hore) a „S.“ (dole), čo môže vyvolávať dojem, že ide skôr o zmluvu
pripravenú nebankovým subjektom. Mätúce je aj samotné označenie „Žiadosť ...“ s pripojeným textom
„ďalej ako Žiadosť alebo Žiadosť/Zmluva“.

15. Presvedčenie, že jej zmluvným partnerom je žalovaný, mohla žalobkyňa nadobudnúť aj z okolností,
zaktorýchdošlokuzavretiuzmluvy.Zlistínzaloženýchvspisejezrejmé,žežalovanýúzkospolupracoval
so spoločnosťou U. (pôvodný žalovaný 1/): Táto spoločnosť v súvislosti s výpoveďou predchádzajúcej
zmluvy, ktorú mala so žalobkyňou (pričom dôvodom výpovede nebolo nedodržanie platobnej disciplíny

žalobkyňou, ale „reštrukturalizácia obchodných aktivít U.“ - č.l. 11 súdneho spisu) ponúkla žalobkyni
SplátkovúkartuS.stým,že„žiadosťotútokartusmeužpredvyplnilizavás“(č.l.12).Súčasnespoločnosť
U. poslala žalobkyni ponukový list žalovaného (vystavený priamo na meno žalobkyne), ktorý obsahoval
ponuku bezplatnej aktivácie Splátkovej karty S. s tým, že táto karta „za veľmi výhodných podmienok
nahradí Vašu starú kartu“ (č.l. 14). Na tomto ponukovom liste bol podpis riaditeľa divízie S.

spoločnosti C., teda žalovaného bez toho, aby v tomto liste bolo uvedené, že zmluvu o
tejto splátkovej karte v skutočnosti uzatvára V.. Žalobkyňa nebola v kontakte ani so žalovaným,
ani s bankou, iba podpísala žiadosť, ktorú jej zaslala spoločnosť U. a zaslala ju na
adresu žalovaného, pričom nebola jednoznačne informovaná o tom, že zmluvu uzatvára s V..

16. Na základe všetkých týchto okolností sa mohla žalobkyňa oprávnene domnievať, že zmluvu uzavrela
so žalovaným. Žalobu proti žalovanému teda podala žalobkyňa preto, lebo bola uvedená do omylu
ohľadom toho, kto je účastníkom zmluvy. Tento omyl bol do značnej miery zapríčinený samotným
správaním žalovaného, preto nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby nahradila žalovanému
trovy konania. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 388 v spojení s § 365 ods. 1 písm. h) a § 257

CSP zmenil výrok napadnutého rozsudku o trovách (výrok III.) tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.17. To, čo bolo vyššie uvedené k trovám konania na súde prvej inštancie, je rovnako aplikovateľné aj vo
vzťahu k trovám odvolacieho konania: Aj keď v odvolacom konaní bol vo veci samej úspešný žalovaný,
odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ktoré sú uvedené vyššie (okolnosti uzavretia zmluvy a usporiadanie jej formulára).

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).