Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206487
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513206487.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom XXX XX W. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou pre toto konanie C. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne
zastúpené: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 069 01 Svidník, o zaplatenie

sumy 3 925,80 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
31. 05. 2016, č. k. 2C/82/2014-288 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Vedľajší účastník má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol, žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 877,80 Eur na účet

právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa a. s. dňa 27. 05. 2008 uzatvorila so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX. V zmysle tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2 655,51 Eur (80 000
Sk), s tým, že žalovaný mal splácať úver v mesačných splátkach po 1 314 Sk vždy do 20-teho dňa
v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 20. 06. 2008, splatnosť poslednej splátky dňa

20. 05. 2018. Jednalo sa o spotrebný úver, výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 14,15 % ročne,
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 199 Sk, poplatok za správu úveru vo výške 60 Sk mesačne.
Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená vo výške 17,64 % a celkové náklady spojené s
úverom predstavovali 79 947 Sk. Dňa 27. 06. 2012 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a. s. ako postupca
a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok. Súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok
bola príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (č. l. 32 spisu), z ktorej vyplýva, že k poslednej
úhrade došlo dňa 20. 10. 2008 v sume 13,25 Eur, počet dní omeškania bol 1 333. Listom zo dňa 18.

07. 2012 Slovenská sporiteľňa a. s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu v celkovej
výške 4 892,06 Eur. Listom zo dňa 18. 07. 2012 žalobca vyzval žalovaného k úhrade celkovej sumy 5
063,44 Eur do 28. 07. 2012. Súčasne mu oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18.
07. 2012. Listom doručeným súdu dňa 15. 10. 2015 (č. l. 228) právny predchodca žalobcu Slovenskásporiteľňa a. s. oznámila súdu, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 26. 06. 2012. Napriek
opakovaným výzvam súdu dôkaz o tejto skutočnosti - písomné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a
dôkaz o jej doručení žalovanému súdu predložený nebol. Žalobca listom zo dňa 29. 02. 2016 (č. l. 249

spisu) súdu oznámil, že Slovenská sporiteľňa a. s. mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásila iba technicky
dňa 26. 06. 2012 za účelom odpisu pohľadávky z interného systému pôvodného veriteľa pre potreby
postúpenia pohľadávky na postupníka na základe postúpenia pohľadávky zo dňa 27. 06. 2012. Žalobca
si v konaní uplatňuje sumu 3 925,80 Eur, ktorá predstavuje 90 splátok splatných od 20. 12. 2010 do
20. 05. 2018.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 27. 05. 2008 je zmluvou
spotrebiteľskou, ktorú je potrebné posudzovať v režime Občianskeho zákonníka, ako aj predpisov
špeciálnej úpravy najmä zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o ochrane spotrebiteľa.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa a. s. úver zo
zmluvy o splátkovom úvere nezosplatnila. Podľa tvrdenia žalobcu, sporiteľňa, zosplatnila úver len
technicky za účelom odpisu pohľadávky z interného systému pôvodného veriteľa pre potreby postúpenia
pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému nebolo
bankou oznámené (neexistuje o tom písomné oznámenie, ani dôkaz, že toto vyhlásenie sa dostalo do

dispozičnej sféry žalovaného), naviac zákon termín „technické zosplatnenie úveru“ nepozná.

5. Žalobca súdu nepredložil taký listinný dôkaz, ktorý by preukázal, že právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa a. s. vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca nepreukázal, aby Slovenská
sporiteľňa a. s. odoslala, resp. doručila žalovanému písomnú výzvu na splnenie dlhu, s ktorým bol v

omeškaní dlhšie ako 90 dní. Je nutné poznamenať, že táto písomná výzva ako podmienka platného
postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka, lebo ide o tzv. faktický úkon,
ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky
banky. Za dôkaz plnenia tejto povinnosti nemožno považovať predloženú výzvu Slovenskej sporiteľne
a. s. zo dňa 23. 03. 2009. Sám žalobca pred súdom uviedol, že dôkazom o jej odoslaní a doručení

žalovanému nedisponuje. Taktiež za takýto dôkaz nemožno považovať ani jednostranné vyhlásenie
Slovenskej sporiteľne a. s., že pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona
o bankách. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle vyššie citovaného § 92 ods. 8 Zákona
o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka
alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné ( dospelé splátky). Predtým ako Slovenská sporiteľňa

postúpila pohľadávku, bola povinná predčasne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené
v čase postúpenia (viď rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/119/2013, 3Co/140/2015,
ale aj právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu v tomto konaní).

6. S poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie žalobu zamietol.
Keďže v konaní bol úspešný žalovaný, vzniklo mu podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu
trov konania. Z obsahu spisu nevyplynulo, žeby žalovanému trovy konania vznikli, preto mu právo na
nich náhradu súd nepriznal. Trovy konania patria vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na podporu
žalovaného. Súd mal za to, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú účelné a dôvodné.

Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba bol z procesného hľadiska plne úspešný, a preto
mu prináleží náhrada trov v celom rozsahu. Vedľajší účastník v prejednávanej veci podal kvalifikované
vyjadrenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, teda pričinil sa o úspech žalovaného v tomto
spore. Súd vychádzal z hodnoty sporu 3 925,80 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) odmena za
jeden úkon právnej služby je vo výške 141,07 Eur. Odmena vedľajšiemu účastníkovi patrí za 4 úkony

právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie zo dňa 10. 11. 2014, vyjadrenie
k odvolaniu zo 07. 08. 2015, účasť na pojednávaní dňa 31. 05. 2016). Celkovo patrí vedľajšiemu
účastníkovi odmena 564,28 Eur, k odmene sa prepočítava aj paušálna náhrada za 1 úkon vykonaný
v roku 2013 á 7,81 Eur, jeden úkon vykonaný v roku 2014 á 8,04 Eur, jeden úkon vykonaný v roku
2015 á 8,39 Eur a jeden úkon v roku 2016 á 8,58 Eur. Cestovné náhrady za účasť na pojednávaní dňa

31. 06. 2016 v sume 48,60 Eur predstavujú náhradu cestovného zo O. do O. D. tam a späť 180 km á
0,27 Eur/km, základná sadzba 0,183 Eur/km, náhrada za spotrebované pohonné hmoty 0,08 Eur/km.
Náhrada za stratu času na pojednávaní 31. 05. 2016 predstavuje sumu 85,80 Eur (6 polhodín á 14,30
Eur). Právny zástupca vedľajšieho účastníka je platcom DPH, preto sa mu odmena v zmysle § 18 ods.3 citovanej vyhlášky zvyšuje o 20 % DPH, čo pri základe 731,50 Eur predstavuje 146,30 Eur. Odmena
vrátane DPH predstavuje sumu 877,80 Eur. Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia je
žalobca povinný v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka

JUDr. Igora Šafranka do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti
s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní žalobcu poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil

relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom
preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia
vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu platnosti zmluvy o postúpení.
Žalobca zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé,

že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza
k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného
ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo
zákonanevyplýva,žebypodmienkyuvedenévpredmetnomustanovenípodmieňovaliplatnosťprávneho

úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8 Zákona o
bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo
vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú
Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal

na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD. LL.M. publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona
o bankách nie je podmienkou pre platné posúdenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť
spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť
spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo

Zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1 Zákona o bankách. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. 10. 2015 sp. zn.
8C/67/2013. V ďalšom odvolateľ upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1
k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1
333 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného

záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, s
poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok, zastáva odvolateľ názor,
že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách aj v takom
prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Ďalej odvolateľ uvádza, že zo znenia ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej

časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety tohto ustanovenia
je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť
peňažného záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že
zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé,
že ak v druhej vete súvetia použije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame.

Predmetné ustanovenie je teda potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške
peňažného záväzku, nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie
malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní. Bolo by to v
predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia

daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom zmysle, že časť peňažného
záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. V tejto súvislosti odvolateľ
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09. 12. 2015.
Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením

termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil
a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.
Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil (mimoriadna splatnosť bola právnym
predchodcom žalobcu vyhlásená iba technicky, t. j. iba za účelom odpisu pohľadávky zo systémuprávneho predchodcu žalobcu), pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca, a to podaním zo dňa
18. 07. 2012 označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. K
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 06. 08. 2012 (dodržaním lehoty podľa § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka). Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom
základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka
záväzkového vzťahu. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka
zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením
jehozosplatnenia.Tátoskutočnosťvšaknemážiadnyvplyvnavýškuaaninaexistenciudlhudlžníkatýka

sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené
žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil žalobca, a to
po postúpení predmetnej pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 24. 04. 2014 sp. zn. 19Co/34/2012. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva
názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie

pohľadávky. Žalobca ďalej nesúhlasí, aby bol zaviazaný k náhrade trov konania osobitného subjektu na
strane žalovaného z dôvodu, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania,
a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby, návrh na
priznanie trov právneho zastúpenia, prípadne oznámenie, že v prípade, ak do konania už vstúpilo iné
združenie na strane žalovaného, netrvá na vstupe do konania, resp., že ak bolo konanie ku dňu vstupu

právoplatne skončené, žiada vyrozumenie o tejto skutočnosti. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z
označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočnosti, že
žalovaný je spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, nie je možné pripraviť
sa na zastupovanie v tej ktorej veci, a teda naplniť podstatu úkonu právnej služby - príprava a prevzatie

právneho zastúpenia. Žalobca zastáva názor, že v prípade trov osobitného subjektu nemožno hovoriť
o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva a poukazuje na to, že nepriznaním
náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä, keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v
príčinnej súvislosti s procesným postojom osobitného subjektu k predmetu konania. Žalobca má za to,

že dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania, a preto v danom
prípade je namieste aplikácia ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 257 Civilného
sporového poriadku. Osobitný subjekt musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Žalobca zdôraznil, že pri osobitných
subjektoch konania bolo úmyslom zákonodarcu umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na

ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a
ktoré budú v danej oblasti aj materiálne, personálne vybavené a odborne kompetentné. Vzhľadom k
uvedenému má žalobca za to, že priznané trovy osobitného subjektu na strane žalovaného nemožno
považovaťzaúčelnevynaloženéavdanomprípadejenamiesteaplikáciaust.§257Civilnéhosporového
poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne žiadal

rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.Vedľajšíúčastníknastranežalovanéhokpodanémuodvolaniunavrholnapadnutýrozsudokakovecne
správny potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 378 a nasl. zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a potvrdzuje správnosť jeho
dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ďalej uvádza:

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne

predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.12. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na

strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou
súčasťousúdnehokonania(porov.rozsudokNajvyššiehosúduSRz29.6.2010,sp.zn.2Cdo205/2009).

13. Z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť
inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto

ustanoveniu(pôvodneišloo§92ods.7)doslovauvádza:„Vodseku7saupravujemožnosťpoužiťinštitút
postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“
Konečná splatnosť poskytnutého úveru s právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.)
bola dohodnutá do 20. 05. 2018. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2012 mala Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako postupca žalobcovi ako postupníkovi postúpiť predmetnú pohľadávku z úveru v
celom rozsahu, to znamená aj do uvedeného momentu nesplatené splátky. Keďže ku dňu postúpenia

pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská
sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti
inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 27. 06. 2012 je preto pre rozpor so zákonom (nielen
kódexového typu) neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi preto v
spore chýba aktívna vecná legitimácia.

14. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil
záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na strane druhej.
Nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná, nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy. Žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali. V

týchto intenciách súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj žalobcom predložený listinný dôkaz - výzva
k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18. 07. 2012 adresovaná
žalovanému, ktorou žalobca ako postupník vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18. 07. 2012,
teda až po dni, kedy bola postúpená pohľadávka právnym predchodcom žalobcu (č. l. 22 spisu). Súd
prvej inštancie správne tomuto úkonu neprikladal právny význam.

15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na ustálenú
rozhodovaciu prax, napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 250/2014 z 13. 10. 2015,
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co 145/2014 zo dňa 11. 3. 2015, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 20Co 132/2015 z 26. 5. 2016 , z ktorého cit. ,, Odvolací súd v súvislosti s

odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt poznamenáva, že
uvedený záver bez ďalšieho nie je dôsledný a nevylučuje ho práve ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, v zmysle ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.
Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené

v čase postúpenia pohľadávky.
Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil
záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej
strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo kodstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy
- preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.10.2012 (čl. 21).

Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci
6Co 203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobu (postupcu v
predmetnom konaní), na odklon ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje
cit.:
„Predmetný splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej Slovenská sporiteľňa,

a. s. na základe zmluvy z 28. 8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať
dňa 20. 8. 2011. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila Advokátskej kancelárii
Havel & Holásek, spol. s r. o. (právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok z 21.
10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., v
prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená
okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej

odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a. s., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila
spomenutej spoločnosti bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby
zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá
z toho, že až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r.
o.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna

splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od
nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 % ročne bol splatný.
Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná
v omeškaní.
Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému

subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou.“PokiaľtedaSlovenskásporiteľňa,a.s.,postúpilazmluvouz21.10.2010predmetnúpohľadávku
z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r. o., postupovala v rozpore

s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý
úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená
postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení
pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to
v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 1.

12. 2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o., postúpila predmetnú pohľadávku
žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na
to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani
spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem
spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

predmetného úveru.“
Žalobca argumentuje, že niet povinnosti na strane žalobcu či jeho predchodcu pristúpiť k strate výhod
splátok (de fault, zosplatnenie). S týmto názorom sa dá len súhlasiť a odvolací súd pripúšťa platné
postúpenie nezaplatených splátok po ich splatnosti.
Odvolací súd však poukazuje na to, že žalobca nepreukázal zaslanie ani doručenie písomnej výzvy

(banky) po tom, čo bola žalovaná (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splácaním jednotlivých už splatných splátok. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na
postúpenie splatných pohľadávok nebolo preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto ani
čiastočne daná“.

16. Zákonné ustanovenie (§ 92 ods. 8 ZoB) sprísňuje režim postúpenia pohľadávky zo sféry
kontrolovanej centrálnou bankou a ide o vzťahy z úverov, ktoré nie sú jednoduché a častokrát spojené
s vážnymi následkami v sociálnej oblasti. Sprísnenie zákonných podmienok cesie bankovej pohľadávky
je preto plne pochopiteľné.

17. K náhrade trov konania je potrebné uviesť, že z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého
rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania. Žaloba nebola
dôvodná práve vzhľadom na neplatnosť postúpenia, z čoho vyplýva, že v konaní bol plne úspešný
žalovaný, a teda aj združenie vystupujúce na jeho strane.18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa priznania náhrady trov konania združeniu, odvolací
súd uvádza, že jeho procesná aktivita evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva

význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov.

19. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo
na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, konkrétne v článku 47 ods. 2. Občianske združenie

nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa mu malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické
tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo
svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej
stránke.Zabezpečenieprávnehozástupcuzradovadvokátovjeplnevsúladesplnenímúčeluaposlania
tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často
meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že

zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým
spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o
prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

20. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že Združenie poskytlo

žalovaným kvalifikovanú ochranu. Ochrana práv spotrebiteľov v tomto konaní zo strany Združenia bola
účinná, nakoľko po vstupe do konania sa vo veci združenie vyjadrilo a vznieslo námietku nedostatku
aktívnejlegitimáciežalobcu,čobolúkonnepochybnenaprospechspotrebiteľov.Združenieužvosvojom
prvom vyjadrení k žalobe uviedlo, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v
predmetnom konaní, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 06. 2012 je neplatná, keďže na

žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov,
ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie
bankových úverov, a teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úveru, na
ktorú je podľa § 7 ods. 1 Zákona o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené ani
zákonné predpoklady ust.§ 92 ods. 8 Zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu

(viď č. l. 109 spisu).

21. Činnosť Združenia bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných
prostriedkov. Pokiaľ jeho činnosť viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú.
Združenie sa k veci vyjadrilo po tom, čo sa oboznámilo so žalobou. Odvolací súd zároveň dodáva,

že aktuálna právna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút vedľajšieho účastníctva občianskych
združení ako bol upravený v O.s.p. síce nepozná, avšak občianske združenie vstúpilo do konania ako
vedľajší účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala. Občianske združenie teda účinne
vstúpilo do konania, oprávnene sa konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy, na ktorých náhradu mu
vznikol nárok a ktoré mu boli priznané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

22. Majúc na zreteli vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane správneho
výroku o trovách konania s osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a
2 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 v spojení s ust. §
255 CSP. V odvolacom konaní bol neúspešný žalobca preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného ako plne úspešnému účastníkovi v konaní vo výške 100 %.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).