Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/302/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114227070
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114227070.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: F. B., bytom X. E. XX, zastúpená zástupcom:

Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 46/276,
proti odporcom: 1. GE Money a.s. „v likvidácii", so sídlom v Bratislave, ul. Bottova 7, IČO: 17324220,
zastúpený zástupcom: Šiška & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Palisády 33, 2. Consumer Finance
Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35923130, zastúpený zástupcom: Beňo
& partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 93, o neplatnosť úverovej
zmluvy a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 175 eur, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške 320,26 eur, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.12.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha
rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX zo

dňa 31.10.2006, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2006, Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.03.2007, ktoré boli uzavreté medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade a
Zmluva č. XXXXXXXX o splátkovej karte QUATRO odporcu v 2. rade, sú neplatné.

Tento návrh odôvodnila tým, že s odporcom v 1. rade uzatvorila dňa 31.10.2006 Zmluvu o úvere a
ďalších úverových produktoch č. 01026509, pričom predmetom úveru bola motorová píla v predajni
Mountfield SK s.r.o. a celková výška úveru bola 6.601,-Sk. Jej pôvodným zámerom bola kúpa uvedenej

píly, pričom zložila aj prvú splátku v hotovosti v sume 734,-Sk a podpísala úverovú zmluvu. Jej kópiu
však nedostala a prišla k nej až začiatkom roku 2013, keď si ju vyžiadala od odporcu v 1. rade,
ktorý jej ju poslal. Okrem nej jej dňa 30.01.2013 zaslal aj písomnosť „Podmínený souhlas s uzavřením
smlouvy o revolvingovom úvěru a vydání kreditní karty číslo XXXXXXXXXX“, čo špecifikoval ako
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Navrhovateľka si pri uzatvorení zmluvy o úvere č.
1117783031nevšimlaanebolojejvpredajniMountfieldvysvetlené,žesazároveň zaväzujeajkzmluveo
revolvingovomúvere(OKKarta)akzmluveokreditnejkarte.Vprípadezmluvyoúvereč.XXXXXXXXXX

ide vzhľadom na jej obsah o spotrebiteľskú zmluvu. Touto zmluvou však odporca v 1. rade vopred
vnútil navrhovateľke aj iný úkon, ako ten, ktorý bol v danom momente v sfére je záujmu (chcela úver na
kúpu motorovej píly). Namiesto toho dostala revolvingový úver na 15.000,- Sk. Ako vyplýva z oznámenia
GE Money, a.s. zo dňa 30.10.2008 o ukončení zmluvného vzťahu so všetkými klientmi, ktorí čerpajúrevolvingové úvery od ich spoločnosti, doručeného navrhovateľke, navrhovateľka súčasne jedným a
tým istým podpisom na predmetnej úverovej zmluve o spotrebiteľskom úvere vo formulárovom znení
sa podpísala aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týkala absolútne iného právneho vzťahu, ktorý

má vzniknúť až do budúcna. Ak teda navrhovateľka chcela získať úver na kúpu motorovej píly, čo
bolo jej prvoradou pohnútkou vstúpiť do právneho vzťahu s odporcom 1, nemala na výber a musela
podpísať aj náležitosti iného právneho úkonu, t.j. revolvingový úver. V takomto prípade sa dá kvalifikovať
nedostatok vôle konajúcej osoby - navrhovateľky v pozícii spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného
vzťahu s odporcom v 1. rade, ako bolo primárne vo sfére jej záujmu. Z poskytnutého úveru vo výške

15.000,- Sk navrhovateľka začala splácať počnúc od 04.04.2007 v splátkach po 870,- Sk, resp. 1.000,-
Sk až do 01.01.2009. Súčtom splátok bolo poskytovateľovi úveru, t. j. odporcovi v 1. rade uhradená
čiastka 16.800,- Sk. Po preskúmaní vyššie uvedenej zmluvy o úvere z hľadiska jej obsahu z pohľadu
zabezpečenia ochrany spotrebiteľa a rovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy je podľa
jej názoru nesúlad ustanovení zmluvy s dobrými mravmi. Úverová zmluva obsahuje viacero dojednaní,
ktoré jednoznačne znevýhodňujú spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka

za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má
spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Takouto je poskytnutie
revolvingového úveru, hoci navrhovateľka ako spotrebiteľka mala prvotne záujem o poskytnutie úveru
na kúpu motorovej píly. Podpisom zmluvy jej bolo nanútené čerpanie revolvingového úveru, o ktorého
podmienkach pri uzatváraní zmluvy nebola vopred informovaná. Zmluva bola pripravená vo formulárovej

forme, navrhovateľka ako spotrebiteľka nemohla svojim úkonom nijako ovplyvniť jej obsah. Čo je však
dôležité z hľadiska platnosti tejto úverovej zmluvy, na jednej strane kontrahenta zmluvy je podpísaná
navrhovateľka a na druhej strane kontrahenta zmluvy je podpísaný obchodný zástupca nečitateľným
podpisom s pečiatkou Mountfield SK, s.r.o., prevádzka Trenčín, gen. M.R.Štefánika 68, s nečitateľným
IČ DPH a IČO. Má za to, že zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch je absolútne neplatná,

nakoľko okrem iného nie je podpísaná štatutárnym zástupcom odporcu v 1. rade, resp. nie je k podpisu
obchodného zástupcu Mountfield SK, s.r.o. priložené plnomocenstvo, že táto osoba je splnomocnená v
plnom rozsahu zastupovať poskytovateľa úveru, odporcu v 1. rade.

Odporca v 1. rade jednostranne ukončil zmluvný vzťah s navrhovateľkou a vypovedal jej zmluvu o

revolvingovom úvere. Oznámil jej, že k 20.11.2008 bude jej MoneyCard zablokovaná, a že je povinná
ihneď uhradiť mu všetky záväzky, uvedené v jej výpise ako konečný zostatok. Vzhľadom na to, že
odporca v 1. rade podal výpoveď zo zmluvy z dôvodov na jeho strane, ponúkol navrhovateľke okrem
možnosti okamžitého splatenia konečného zostatku úveru aj možnosť uzatvoriť dohodu o splatení jej
záväzkovzďalšiehočerpanéhoúveruv20-tichsplátkachpočas20mesiacov,pričomvprípadesplácania

jej záväzkov v splátkach bude mať možnosť kedykoľvek doplatiť celý zvyšok jej dlžnej čiastky. Týmto
úkonom nanútil navrhovateľke ako spotrebiteľke nutnosť zmluvne sa zaviazať zobraním si ďalšieho
úveru od iného poskytovateľa nebankových úverov. V oznámení zaslanom odporcom v 1. rade zo
dňa 23.12.2008 odporca v 1. rade nariadil direktívne navrhovateľke vybrať si jedno z troch možných
riešení nesplateného zostatku úveru, ktorý vyčíslili na sumu 531,79 eur a to: 1.Využiť špeciálnu ponuku

Splátkovej karty Quatro, kde žiadosť o túto kartu už odporca v 1. rade vyplnil za navrhovateľku, kde by
nová Splátková karta Quatro vyplatila dlh na starej karte odporcu v 1. rade (patriacej navrhovateľke)
a predstavujúcej jej dlh voči odporcovi v 1. rade a zároveň túto kartu predstavil navrhovateľke, že si z
nej bude môcť požičiavať ďalšie peniaze - správcom Splátkovej karty Quatro je spoločnosť Consumer
Finance holding, a.s., (odporca v 2. rade), 2. Okamžite splatiť celý konečný zostatok: 16.020,80 Sk

(531,79 eur) dňa 05.01.2009 alebo 3. Uzatvoriť Dohodu o splatení Konečného zostatku v 20 splátkach
počas 20 mesiacov.

Navrhovateľka k 01.01.2009 svojimi splátkami uhradila odporcovi v 1. rade sumu 16.800,- Sk, pričom
poskytnutý úver predstavoval 15.000,- Sk. Navrhovateľka zaplatila odporcovi v 1. rade o 1.800,-Sk viac,

ako si požičala. Oznámením o predčasnom vypovedaní zmluvného vzťahu zo strany odporcu v 1. rade
napriek tomu, že navrhovateľka svoje splátky vzorne splácala, uviedol odporca v 1. rade navrhovateľku
do tiesne a dal jej nápadne nevýhodné podmienky na okamžitú úhradu nesplateného zostatku úveru,
čo možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka vzhľadom k tomu, že bola
v tiesni pod ťarchou hrozby okamžitej úhrady nesplateného zostatku úveru - jej oznámeného dlhu voči

odporcovi v 1. rade na základe ním zaslaných oznámení a ponukového letáku z neznalosti a v tiesni bola
prinútená využiť ponúkanú možnosť špeciálnej ponuky Splátkovej karty Quatro, kde žiadosť o túto kartu
už odporca v 1. rade vyplnil za navrhovateľku. Žiadosť o vydanie Splátkovej karty Quatro odporcom v
2. rade ďalej v záhlaví nazvaná ako "Žiadosť" alebo "Žiadosť/Zmluva“ navrhovateľka len podpísala beználežitého preštudovania jej formulárového obsahu, ktorý svojim úkonom (podpisom) nijako nemohla
ovplyvniť. Jediné, čo sa od navrhovateľky požadovalo, bol jej podpis. Podpisom navrhovateľky na 4.
stranu formuláru dňa 05.01.2009 a podpisom splnomocnenej osoby za VÚB, a.s. bola uzatvorená

Zmluva č. XXXXXXXX o Splátkovej karte QUATRO. Aj v takomto prípade sa dá kvalifikovať nedostatok
vôle konajúcej osoby - navrhovateľky v pozícii spotrebiteľa vstúpiť do ďalšieho zmluvného vzťahu s
odporcom v 2. rade, ako bolo primárne vo sfére jej záujmu. Konanie odporcu v 2. rade možno kvalifikovať
ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Dňa 26. 01. 2009 bola navrhovateľke zaslaná písomnosť nazvaná Schválenie Žiadosti o Splátkovú
kartu Quatro (Potvrdzujúci list) so záhlavím Slovenské kreditné karty - MasterCard Electronic a s
"pätou písomnosti" Consumer Finance Holding, a.s.. V predmetnej písomnosti navrhovateľke s radosťou
oznámili, že jej žiadosť o Splátkovú kartu Quatro bola schválená, čím došlo k uzavretiu zmluvy.
Oznámili jej heslo, číslo zmluvy, ktoré by mala používať ako variabilný symbol pri úhrade splátok, číslo
splátkového účtu a termíny splátok. Ďalej jej oznámili, že od 01.01.2009 sa menia Obchodné podmienky

a Cenník. V odkaze na nový cenník oznámili, že sa nachádza na pobočkách banky (neuviedli akej)
a na www.vub.sk. Výška poplatkov sa nezvyšuje. Zo schválenej žiadosti vyplýva, že navrhovateľka
ako spotrebiteľka v čase jej podpisu zmluvy nebola informovaná o zmene Obchodných podmienok a
Cenníku a odkaz na nové zmluvné podmienky veriteľa a cenník ako priemerný spotrebiteľ a jednoduchý
človek - starobná dôchodkyňa nemohla náležite vyhodnotiť. Možno tu teda konštatovať porušenie

rovnováhy práv spotrebiteľa a poskytovateľa úveru s použitím neprijateľných podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Existencia neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej
zmluve č. 0031312576 je podľa jej názoru preukázateľná a z povahy veci vyplývajúca, pričom podľa §

3 ods. 3 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platí, že: "každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách", pričom blanketovým odkazom
poukazuje na ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 54 ods. l a 2 Občianskeho
zákonníka platí: "Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu

tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší."

Navrhovateľka existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti uvedených zmlúv
odôvodnila tým, že iným spôsobom než súdnym rozhodnutím vo veci nie je možné odstránenie

existujúceho sporného stavu, vykonanie ochrany navrhovateľkiných práv a oprávnených záujmov a
odstránenie právnej neistoty. Jej naliehavý právny záujem ako spotrebiteľa v zmysle tohto návrhu nie je
spochybniteľný a to aj s prihliadnutím na ustálenú právnu prax.

Odporca v 1. rade na doručený návrh reagoval písomným podaním zo dňa 29.04.2015, v ktorom uviedol,

že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Dňa 31.10.2006 došlo medzi navrhovateľkou a odporcom v 1.
rade kuzavretiuZmluvyoúvereaďalšíchúverovýchproduktoch,atonazákladežiadostinavrhovateľky,
aby jej bol poskytnutý úver odporcom v 1. rade za účelom kúpy tovaru - motorovej píly. Na základe
tejto žiadosti navrhovateľky uzavreli Zmluvu o úvere, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere a ďalších
úverových produktoch. So Zmluvou o úvere navrhovateľka riadne súhlasila, jej záujem o uzavretie

tejto Zmluvy o úvere je aj na základe jej vlastných tvrdení nespochybniteľný. Na základe uvedeného
má za to, že neexistuje žiadny dôvod neplatnosti Zmluvy o úvere a ani mu nie je zrejmé, prečo sa
navrhovateľka určenia neplatnosti Zmluvy o úvere domáha, pretože neplatnosť Zmluvy o úvere nijakým
spôsobom nepreukázala. Navrhovateľka práve naopak jednoznačne potvrdila, že Zmluvu o úvere s
odporcom v 1. rade uzatvorila na základe svojej slobodnej a vážnej vôle. Nesúhlasí takisto s tvrdením

navrhovateľky, že odporca v 1. rade jej vnútil aj iný úkon ako ten, ktorý bol v danom momente vo
sfére jej záujmu, nakoľko si navrhovateľka nevšimla a nebolo jej vysvetlené, že svojím podpisom sa
zaväzuje aj k Zmluve o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je priamou súčasťou
Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch, nachádza sa na jednej listine spolu so Zmluvou
o úvere, a to priamo pod Zmluvou o úvere, a teda navrhovateľka mala možnosť sa so Zmluvou o

revolvingovom úvere riadne oboznámiť, opak čoho navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala,
a teda neuniesla dôkazné bremeno. Takisto nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že ustanovenie o
poskytnutí revolvingového úveru je v nesúlade s dobrými mravmi, pretože jednoznačne znevýhodňuje
spotrebiteľa, ktorý má na základe neho plniť, ale nemal sa možnosť s ním oboznámiť pred uzavretímzmluvy, keďže oboznámiť sa s ním možnosť mala. Nie je tiež pravda, že podpisom Zmluvy o úvere
a úverových produktoch bolo navrhovateľke ako uvádza v Žalobe "nanútené čerpanie revolvingového
Úveru". Podstata revolvingového úveru spočíva v tom, že umožňuje čerpať akúkoľvek čiastku peňazí,

a to kedykoľvek, aj opakovane, až do výšky stanoveného úverového rámca. V prípade použitia týchto
peňazí, alebo časti z nich, platí dlžník mesačné splátky, ktoré sa po zohľadnení úroku a poplatkov
spätne pripočítavajú na jeho účet, a teda s nimi môže opäť disponovať. Z uvedeného je zrejmé, že na
základe Zmluvy o revolvingovom úvere mala navrhovateľka možnosť, ale nie povinnosť čerpať peňažné
prostriedky, a to až do výšky úverového rámca stanoveného na sumu 17.000,- Sk, čo vyplýva aj z

dôkazu predloženého ako príloha žaloby navrhovateľkou. Navrhovateľka možnosť čerpania peňažných
prostriedkov z revolvingového úveru skutočne využila a peňažné prostriedky z revolvingového úveru
reálne čerpala, čo jednoznačne potvrdzuje jej vôľu mať s odporcom v 1. rade uzavretý zmluvný
vzťah týkajúci sa poskytnutia revolvingového úveru. Navrhovateľka dokonca sama v žalobe uvádza a
nijako nespochybňuje skutočnosť, že ku dňu vypovedania Zmluvy o revolvingovom úvere odporcom
v 1. rade, mala na základe Zmluvy o revolvingovom úvere voči odporcovi v 1. rade dlh vo výške

16.030,80 Sk, ktorý vznikol na základe čerpania revolvingového úveru navrhovateľkou. Navrhovateľka
teda jednoznačne možnosť, ktorá jej vyplývala z uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere využila a
peňažné prostriedky z revolvingového úveru reálne čerpala, a teda akékoľvek jej súčasné tvrdenia,
že o uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere nemala záujem a absentovala jej vôľa takúto zmluvu
uzavrieť považuje za bezpredmetné. Svojimi tvrdeniami a hlavne reálnym využitím revolvingového

úveru a čerpaním peňažných prostriedkov z tohto úveru podľa jeho názoru navrhovateľka preukázala
presný opak. Navrhovateľka ďalej v žalobe tvrdí, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch
je absolútne neplatná z dôvodu, že za odporcu v 1. rade ju nepodpísal jeho štatutárny orgán, ale
obchodný zástupca spoločnosť Mountfield SK, s.r.o., ktorý k zmluve nepriložil plnomocenstvo. Odporca
v 1. rade v tejto veci uvádza, že je bežnou praxou, aby predajcovia, ktorí predávajú svoj tovar na splátky,

predávali tento tovar na splátky ako obchodní zástupcovia obchodných spoločností oprávnených na
poskytovanie finančných služieb, nakoľko sami na poskytovanie finančných služieb oprávnení nie sú.
Odporca v 1. rade mal so spoločnosťou Mountfield SK, s.r.o., riadne uzavretú zmluvu o obchodnom
zastúpení a spoločnosti Mountfield SK, s.r.o. riadne udelil plnomocenstvo, na základe ktorého bola táto
spoločnosť oprávnená uzavrieť Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch s navrhovateľkou v

mene odporcu v 1. rade, čo v konečnom dôsledku voči navrhovateľke jednoznačne potvrdil aj tým,
že na základe Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch riadne plnil. Ďalej uviedol, že podľa
jeho názoru navrhovateľka nepreukázala ani len naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy
o úvere a ďalších úverových produktoch, Zmluvy o úvere a Zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko
jej tvrdenie, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti "preukazuje skutočnosťou, že nie je

iným spôsobom než súdnym rozhodnutím vo veci možné odstránenie existujúceho sporného stavu,
vykonanie ochrany navrhovateľkiných práv a oprávnených záujmov a odstránenie právnej neistoty"
je len všeobecným tvrdením, bez uvedenia konkrétnych predpokladov naliehavého právneho záujmu
na strane navrhovateľky a bez skutočného preukázania naliehavého právneho záujmu na strane
navrhovateľky. Teda navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno čo sa týka naliehavého právneho

záujmu na určení neplatnosti predmetných zmlúv.

Odporcav2.radenadoručenýnávrhreagovalpísomnýmpodanímzodňa04.03.2015,vktoromvzniesol
námietku nedostatku svojej pasívnej legitimácie v konaní. V úverovom vzťahu založenom Zmluvou
o vydaní a používaní Splátkovej karty Quatro č. XXXXXXXX zo dňa 16.01.2009 vystupoval iba ako

sprostredkovateľ a nie je priamym účastníkom právneho vzťahu s navrhovateľkou. Je výhradne iba
splnomocnencom veriteľa, povereným len na vykonávanie určitých úkonov v mene a na účet veriteľa
týkajúcich sa uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy a správy úveru poskytnutého na základe tejto
úverovej zmluvy. Preto navrhuje, aby súd návrh vo vzťahu k nemu zamietol. V priebehu konania udelil
odporca v 2. rade dňa 13.01.2016 plnú moc na jeho zastupovanie advokátovi.

K písomnému vyjadreniu odporcu v 2. rade navrhovateľka v písomnom podaní zo dňa 24.03.2015
uviedla, že trvá na tom, že odporca v 2. rade je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto
konaní, pretože dňa 26.01.2009 bola navrhovateľke zaslaná písomnosť nazvaná Schválenie Žiadosti o
Splátkovú kartu Quatro (Potvrdzujúci list) so záhlavím Slovenské kreditné karty - MasterCard Electronic

a s "pätou písomnosti" Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námesti 12, 060 01 Kežmarok. V
predmetnej písomnosti navrhovateľke s radosťou oznámili, že jej žiadosť o Splátkovú kartu Quatro bola
schválená, čím došlo k uzavretiu zmluvy. Oznámili jej heslo, číslo zmluvy: 0031312576, ktoré by mala
používať ako variabilný symbol pri úhrade splátok, číslo splátkového účtu a termíny splátok. Ďalej jejoznámili, že od 01.01.2009 sa menia Obchodné podmienky a Cenník. Obchodné podmienky nájde na
druhej strane predmetnej písomnosti. V odkaze na nový cenník oznámili, že sa nachádza na pobočkách
banky (neuviedli akej) a na www.vub.sk . Výška poplatkov sa nezvyšuje. Odporca

nikde nie je špecifikovaný ako nejaký správca, alebo sprostredkovateľ. Z výpisu z obchodného registra
odporcu v 2. rade vyplýva, že má v predmete svojho podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných
peňažnýchzdrojovnebankovýmspôsobomaposkytolhoajnavrhovateľkezmluvouovydaníapoužívaní
kreditnej karty Splátková karta Quatro.

Súd za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľky nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal
navrhovateľku, jej právneho zástupcu, odporcu v 2. rade a právneho zástupcu odporcu v 1. rade.
Pojednávania sa zúčastnil iba právny zástupca odporcu v 2. rade. Odporca v 1. rade a jeho právny
zástupca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili. Navrhovateľka a jej právny zástupca sa
pojednávania nezúčastnili.

Právny zástupca odporcu v 2. rade na pojednávaní uviedol, že odporca v 2. rade sa pridržiava svojich
doterajších vyjadrení, ktorých podstatou je to, že namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie,
nakoľko zmluvu s navrhovateľkou neuzavrel odporca v 2. rade, ale vystupoval ako sprostredkovateľ.
Uvedené vyplýva aj z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných VÚB, a.s..

Na vykonanom pojednávaní sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o úvere a ďalších
úverovýchproduktochč.XXXXXXXXXX zodňa31.10.2006,listomodporcuv1.radezodňa30.01.2013,
listinou vyhotovenou v českom jazyku na č.l. 10, listom odporcu v 1. rade zo dňa 30.10.2008, listom
odporcu v 1. rade zo dňa 23.12.2008, informáciami o splátkovej karte, resp. formulárom o zmluvných

podmienkach a žiadosťou o vydanie splátkovej karty na č. l. 14 až 16, schválením žiadosti o splátkovú
kartu zo dňa 26.01.2009 na č.l. 17, listom odporcu v 2. rade zo dňa 25.01.2013 na č.l. 27 a výpisom z
obchodného registra odporcu v 2. rade. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil podstatný
skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Navrhovateľka sa návrhom v tomto konaní domáha určenia neplatnosti celkovo štyroch zmlúv o úvere.
Vo všeobecnosti pre zmluvu o úvere platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi

na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a v lehote, ktorú si strany dohodli, alebo ktorú
vo svojom požiadavku stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti, a na druhej
strane sa dlžník zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky v lehote dohodnutej v zmluve, inak
podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky, a to i pred

dohodnutou lehotou.

Pre možnosť úspešného uplatnenia návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. pre rozhodnutie
súdu o tom, že nejaký právny úkon je neplatný, je potrebné, aby bol daný právny záujem na takomto
určení, pričom tento záujem musí byť naliehavý. Podľa ustálenej judikatúry je tento naliehavý právny

záujem daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez
takéhoto určenia bolo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností, čo pre navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny
záujem pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty

slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Určovacia žaloba bude
zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších
sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Žaloba o určenie v zmysle
§ 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadovanéurčenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k inej právnej otázke. Ide o ustálený názor súdov
Slovenskej republiky, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na obdobný právny názor, ktorý je vyjadrený
aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydanom v konaní vedenom pod sp.zn. 5 Obdo

10/2008.

Aplikujúc vyššie uvedený názor je možné v tomto konaní uzavrieť, že pokiaľ sa odporca v 1. rade
bude domáhať voči navrhovateľke finančného plnenia majúceho základ vo vyššie uvedených úverových
zmluvách, ktoré uzatvoril s navrhovateľkou, otázkou jej platnosti by sa súd zaoberal ako otázkou

predbežnou. Ak by súd v tomto konaní riešil otázku platnosti úverovej zmluvy, neznamenalo by to pre
navrhovateľku odstránenie stavu právnej neistoty, pretože by sa tým nevylúčila možnosť ďalších sporov
opeňažnéplnenie,hociajzinéhoprávnehodôvoduahociajvopačnomprocesnompostavení.Spornosť
obsahu ich vzájomných práv a povinností, resp. jednostranne tvrdená neplatnosť nie je skutočnosťou,
ktorá by objektívne odôvodňovala neistotu v ich právnom postavení.

Navrhovateľka sa svojim návrhom nedomáhala žiadneho plnenia, napr. vydania bezdôvodného
obohatenia z neplatného právneho úkonu. V takom prípade nemusí preukazovať existenciu naliehavého
právneho záujmu (a to preto, že nejde o deklarovanie určitého stavu, ale o splnenie existujúcej
povinnosti, ktorú súd v konaní zisťuje) a súd ako predbežnú otázku posudzuje aj existenciu neplatného
právneho úkonu. V prvom rade je potrebné uviesť, že na základe napádaných úverových zmlúv, mali

vzniknúť povinnosti navrhovateľke, pri nesplnení ktorých sa ich môže domáhať od navrhovateľky jej
veriteľ. V prípade, že sa bude domáhať tento veriteľ od navrhovateľky zmluvného plnenia, môže sa
navrhovateľkabrániťprotitakejtožalobetvrdenímoneplatnostiúverovejzmluvy,resp.zmlúv.Vopačnom
prípade ide iba o akademický spor, v ktorom má súd rozhodnúť o neplatnosti právneho úkonu bez
priameho a bezprostredného vplyvu na právne postavenie účastníkov konania. Práve preto zákon

vyžaduje existenciu právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorý musí byť navyše aj
naliehavý. A aj preto súdna prax ustálila, že naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby
na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo
vzťahu k inej právnej otázke.

V prípade tzv. určovacích žalôb podľa ustálenej súdnej praxe platí, že preukázanie toho, že v čase
rozhodovania súdu o určení právneho vzťahu alebo práva existuje naliehavý právny záujem, zaťažuje
žalobcu.

V danom prípade si navrhovateľka svoju povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení riadne nesplnila. V tomto smere je pomerne stručné a nie dostatočné jej
tvrdenie, že nie je možné iným spôsobom než súdnym rozhodnutím vo veci odstrániť existujúci sporný
stav, vykonať ochranu navrhovateľkiných práv a oprávnených záujmov a odstrániť právnu neistotu.
Jej naliehavý právny záujem ako spotrebiteľa v zmysle tohto návrhu nie je spochybniteľný, a to aj s
prihliadnutím na ustálenú právnu prax. Súd v tejto súvislosti uvádza, že navrhovateľka nepreukázala

existenciu sporného stavu, neuviedla, akým konkrétnym právam a oprávneným záujmom navrhovateľky
má byť poskytnutá ochrana a v čom spočíva jej právna neistota. Táto neistota nemôže spočívať len na
rozdielnosti názorov veriteľa a dlžníka o výške dlhu dlžníka. Na to slúžia žaloby o splnenie povinnosti
(dlžníka), nie o určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. toho či tu právny vzťah je alebo nie je.

V súvislosti s tvrdením navrhovateľky, že jej naliehavý právny záujem ako spotrebiteľa v zmysle
tohto návrhu nie je spochybniteľný, a to aj s prihliadnutím na ustálenú právnu prax, súd poukazuje
aj na aktuálne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/463/2013 zo dňa 08.03.2016, s
ktorého názorom sa stotožňuje, a v ktorom krajský súd vyslovil, že nezanedbateľným argumentom proti
pripusteniu záveru, že už samotné postavenie spotrebiteľa osvedčuje jeho naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti úverovej zmluvy, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh
nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, je aj to, že pripustením správnosti uvedeného výkladu
by mohlo dôjsť k plytvaniu zdrojov v rozhodovacej činnosti súdneho systému v dôsledku zavalenia
súdov žalobami spotrebiteľov, keďže by bolo prípustné, aby každý spotrebiteľ (ktorých sú nepochybne
státisíce), bez akéhokoľvek iného právneho dôvodu po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy, by podal na

súde návrh na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bez spoplatnenia takéhoto návrhu
podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z.) len preto, aby vedel, koľko má zaplatiť nad rámec
požičaných peňazí, hoci by rozhodnutie o takomto určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy v prípadejeho nerešpektovania žalovaným nemohlo byť priamo vykonateľné niektorým zo spôsobov uvedených
v ustanovení § 63 Exekučného poriadku.

K časti návrhu, ktorou sa navrhovateľka domáha určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. 31312576 o
splátkovej karte QUATRO (voči odporcovi v 2. rade), súd uvádza, že rozhodnúť o jej neplatnosti súd
nemohol aj preto, že ako vyplýva z jej obsahu, účastníkom úverovej zmluvy nebol odporca v 2. rade,
ako tvrdí navrhovateľka, ale VÚB, a.s., teda právnická osoba, ktorá nie je účastníkom tohto konania.
Navrhovateľka zamieňa účastníka zmluvy, ktorým nepochybne je iný subjekt ako odporca v 2. rade,

so zástupcom účastníka zmluvy. Z viacerých ustanovení tejto úverovej zmluvy (napr. úvodná časť
zmluvy, časť pri podpisoch účastníkov zmluvy) jednoznačne vyplýva, že odporca v 2. rade konal za
VÚB, a.s., teda nebol priamym účastníkom tejto úverovej zmluvy. Takisto to vyplýva z listu zo dňa
26.01.2009, kde je uvedené, že za VÚB, a.s. na základe plnomocenstva koná odporca v 2. rade. V
Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (odporca v 2. rade), je uvedené, že: „Tieto obchodné

podmienky sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzavretej medzi VÚB
a.s. a klientom uvedeným v Zmluve“. Takisto aj vo Formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, je uvedená informácia o veriteľovi, a tento je označený ako Všeobecná úverová
banka a.s.. Nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľky, že odporca v 2. rade nikde nie je špecifikovaný
ako nejaký správca, alebo sprostredkovateľ, pretože v Žiadosti o vydanie Splátkovej karty Quatro je

uvedené: „Za VÚB: Consumer Finance Holding a.s. (ďalej ako „CFH alebo „Správca“)“.

V tejto súvislosti vyznieva protichodne aj tvrdenie navrhovateľky, že podpisom splnomocnenej osoby
za VÚB, a.s. bola uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXX o Splátkovej karte QUATRO. Teda samotná
navrhovateľka si je vedomá toho, že za VÚB, a.s. zmluvu podpísala splnomocnená osoba. V zmysle

ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky účastníkom konania o určenie neplatnosti právneho
úkonu musí byť účastník tohto právneho úkonu. V opačnom prípade, by rozsudok v tejto veci
nezaväzoval tohto účastníka právneho úkonu a takýto návrh je nevyhnutné zamietnuť.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu, bez

pristúpenia ku skúmaniu vecnej dôvodnosti návrhu a rovnako sa nezaoberal všetkou argumentáciou
účastníkov konania, ktorá by nemala vplyv na iné rozhodnutie súdu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu

nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
odporcovia boli v konaní plne úspešní. Obaja odporcovia si uplatnili právo na náhradu trov konania už

vo svojich písomných vyjadreniach k návrhu. Odporca v 1. rade vyčíslil svoje trovy v sume 175 eur,
pričom tieto pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia a odporca v 2. rade si ich vyčíslil v písomnom
podaní zo dňa 02.03.2016, ktoré bolo dané na poštovú prepravu dňa 03.03.2016, teda vyčíslil si ich
v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Jeho trovy konania
takisto pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil v sume 491,71 eur.

Súd odporcovi v 1. rade priznal náhradu trov konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia, ktoré
pozostávajú odmeny za dva uplatnené úkony právnej služby a to príprava a prevzatie veci zo dňa
27.02.2015 a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k návrhu na začatie konania
zo dňa 29.04.2015. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade podľa § 10

ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“, odmena
vo výške 64,53 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 11
ods.1 písm.a/ vyhlášky, pretože v konaní o neplatnosť právnych úkonov nie je možné vyjadriť hodnotutohto práva v peniazoch. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný
paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ

v roku 2015 bol vo výške 839 eur. Právny zástupca odporcu v 1. rade je platiteľom dane z pridanej
hodnoty, a preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhradu výdavkov podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %.
Celkovú výšku trov právneho zastúpenia súd určil v sume 175 eur.

Súd odporcovi v 2. rade priznal náhradu trov konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia, ktoré

pozostávajú odmeny za dva uplatnené úkony právnej služby a to príprava a prevzatie veci zo dňa
13.01.2016 a účasť na pojednávaní dňa 01.03.2016. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu
zástupcovi odporcu v 2. rade podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, d/ vyhlášky odmena vo výške
66 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil takisto podľa § 11
ods.1 písm.a/ vyhlášky. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný
paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100

výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ
v roku 2016 bol vo výške 858 eur. Celková výška odmeny spolu s režijnými paušálmi tak predstavuje
sumu 149,16 eur.

Právny zástupca odporcu v 2. rade má sídlo v Poprade. Preto mu patrí aj náhrada cestovných výdavkov

v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 01.03.2016. Tento použil na dopravu osobné
motorové vozidlo zn. BMW X3 s ev. č. PP321CK s kombinovanou spotrebou 8,6 litra nafty na 100 km
jazdy. Vzdialenosť medzi jeho sídlom a Trenčínom je približne 222 km. Priemerná cena 1 litra nafty podľa
Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 9. týždni 2016 (29.02.2016 - 06.03.2016) vo výške 0,955
eura. Základná náhrada za použitie vlastného osobného cestného motorového vozidla je stanovená

podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 eura za 1
km jazdy. Právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade tak vznikli cestovné výdavky na cestu na uvedené
pojednávanie v celkovej výške 117,72 eur (81,25 eur + 36,47 eur).

Právny zástupca odporcu v 2. rade si uplatnil aj právo na náhradu za stratu času podľa § 17 ods.1

vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za úkony,
ktoré vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v Trenčíne a nie
v Poprade. Ide o prípad právneho zastúpenia na pojednávaní. Súd zistil, že týchto pojednávaní sa
nezúčastnil právny zástupca odporcu v 2. rade, advokát osobne, ale advokátsky koncipient, a to JUDr.
Nikola Tudajová. Súd poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 4Co/312/2013 z

22.01.2015, ktorého závery si súd takisto osvojil, konštatuje, že právo na náhradu za stratu času
advokátovijeupravenéajvustanovení§24ods.2zákonač.586/2003Z.z.oadvokácii.Totoustanovenie
však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z.). Advokátsky
koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa upravuje
pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak

úkony právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Nakoľko pojednávaní na súde
sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim
odporcu v 2. rade, náhradu za stratu času za pojednávanie, ktorého sa zúčastnil advokátsky koncipient,
mu nepatrí. Náhrada za stratu času je finančná kompenzácia advokáta za čas strávený cestou zo
sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu a späť. V prípade zastúpenia advokáta na pojednávaní

advokátskym koncipientom advokátovi žiadna strata času nevznikne, nakoľko si v tom čase môže plniť
iné práva a povinnosti, ktoré mu z výkonu advokátskej činnosti plynú.

Právny zástupca odporcu v 2. rade je od 13.12.2010 platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil
priznanú odmenu a náhrady podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %, teda o sumu 53,38 eur. Celková suma

odmeny spolu s náhradami a vyššie uvedeným zohľadnením dane z pridanej hodnoty je vo výške 320,26
eur.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorého použitie je výnimočné, avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru

súdu nie sú dané.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľka povinná zaplatiť náhradu trov
konania zo zákona na účet právnych zástupcov odporcov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.