Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/114/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114216545
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114216545.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: E., a.s., so sídlom B.
V. 1, A., IČO: 36 816 337, zast. Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Bárdošova 2/A, IČO: 36 866 881, proti žalovanej: Z. E., bytom C. XXX, o zaplatenie 672,37 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. októbra 2015,
č. k. 27C/248/2014-90, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej a občianskemu združeniu Spotrebiteľské združenie OSA náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na
stranežalovanejnáhradutrovkonanianepriznal.Vrozhodnutíkonštatoval,žežalobcasažalobouzodňa
17.07.2014 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 672,37 eur s príslušenstvom titulom nesplateného
revolvingového úveru. V žalobe žalobca uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere medzi žalobcom a
žalovanoubolauzatvorenádňa10.07.2008ažalovanejbolposkytnutýpeňažnýúver súverovýmlimitom
995,82 eur. V dôsledku porušovania zmluvy zo strany žalovanej žalobca listom zo dňa 06.12.2013

odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Záväzky žalovanej ku dňu podania
žaloby predstavujú sumu 672,37 eur, ktorá pozostáva iba z istiny. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
odôvodnil ust. § 261 ods. 3 písm. d/, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 3 zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1,
2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a/, d/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2, 3, 4 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané,
že žaloba nie je dôvodná. Súd mal za to, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou

zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o štandardnú formulárovú zmluvu
uzavretú medzi žalobcom - veriteľom ako dodávateľom a žalovanou - dlžníčkou ako spotrebiteľom. Súd
ďalej zmluvu o revolvingovom úvere vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 4 ods. 1, 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Okrem údajov o zmluvných stranách, výške úverového limitu, úroku a mieste

plnenia, žiadna skutočnosť o úvere zo samotnej zmluvy nevyplýva. Zmluva o revolvingovom úvere
neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/ - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
písm. i/ - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. j/ - ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané nazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúvere,písm.m/-výpočetnákladov
uvedených v § 2 písm. c/ v prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov. Súd uviedol, že je pravdou, že v čl. 4 Všeobecných obchodných podmienok (VOP) sa

nachádza dojednanie o minimálnych mesačných splátkach, ktorých výška je definovaná v prílohe č. 2
VOP a v čl. 5 VOP sú ustanovenia, týkajúce sa úročenia úveru, poplatkov a RPMN, ktorá je pre daný
typ úveru vypočítaná v prílohe č. 3 VOP, avšak uvedené dojednania nemajú charakter individuálneho
dojednania a nespĺňajú zákonom vyžadovaný inštitút obligatórneho charakteru podľa § 4 ods. 2 písm.
g/, i/, j/ a m/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd mal za to, že obligatórne náležitosti musia byť

zakomponované priamo v zmluve o revolvingovom úvere, uvádzaný právny predpis neumožňuje, aby
tieto náležitosti boli predmetom dojednania vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca ako
dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť predmetné údaje, a to priamo
v texte zmluvy so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené. Informácia spotrebiteľa
o predmetných údajoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná však túto možnosť nemala, keďže uvádzané

údaje nie sú uvedené v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto žalobca ako veriteľ nemá právo
na ich zaplatenie. Zmluva okrem toho vôbec neobsahuje ustanovenia o konečnej splatnosti úveru (§
4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch), celkových nákladoch spotrebiteľa (§ 4 ods.
2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch) a nákladoch, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm. m/ zákona o spotrebiteľských úveroch), hoci z formulára

o zmluvných podmienkach vyplýva, že také náklady si veriteľ uplatňuje. V dôsledku uvedeného súd
úver poskytnutý žalobcom žalovanej považoval podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov. Totožný právny názor v obdobných veciach vyplýva aj z judikatúry súdov
vyššieho stupňa, napr. rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/121/2013 zo dňa 18.02.2014,
ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/314/2014 zo dňa 27.11.2014. Z týchto dôvodov

mal súd za to, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi iba sumu peňažných prostriedkov, ktoré jej
boli poskytnuté vo výške spolu 1.072,16 eur, poníženú o sumu, ktorú žalobcovi podľa jeho vlastných
tvrdení už vrátila, teda o sumu 1.683,47 eur. Žalovaná potom žalobcovi titulom plnenia dlhu zo zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 10.07.2008 nedlhuje už žiadnu sumu. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol
ako nedôvodnú. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

a úspešnej žalovanej aj vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na jej strane, náhradu trov konania
nepriznal, keďže z obsahu spisu im trovy konania nevyplývajú a žiadne si v konaní ani neuplatnili.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške

71,81 eur. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Uviedol, že zmluva o
úvere je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, vždy sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka, a to bez ohľadu na povahu subjektov vzťahu. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi
konania bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov, platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Poukázal na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a uviedol, že treťou
časťou Obchodného zákonníka sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov aj záväzkové vzťahy
vzniknuté zo zmluvy o úvere, teda zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody. Ďalej poukázal na
ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka, podľa ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené. V danej veci sú všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru vytlačené na druhej
strane zmluvy o revolvingovom úvere a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť spolu s formulárom o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná podpisom zmluvy o úvere potvrdila, že sa
so zmluvou o úvere oboznámila, súhlasí s ňou a uzatvára ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou.

Žalovaná svojim podpisom tiež zobrala na vedomie, že všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú
vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy a prílohy 1 až 4 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,
považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. V súlade so zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola žalovaná povinná zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, pričom v zmysle tohto zákona sú týmito nákladmi všetky náklady

vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. V zmluve je taktiež
upravené, že ročná percentuálna miera nákladov sa určuje podľa čl. 5.4 VOP, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. V tomto článku je uvedený spôsob výpočtu uvedenej hodnoty. Konkrétna výška RPMN
je uvedená v prílohe č. 3, ktorou je formulár o zmluvných podmienkach, ktorý je taktiež neoddeliteľnousúčasťou zmluvy o úvere a ktorý výslovne zakotvuje, že ročná percentuálna miera nákladov vyplývajúca
z návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 29%. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27.01.2011, podľa ktorého sa v prípade revolvingového úveru nedá

určiť údaj o RPMN úveru na začiatku revolvingového vzťahu, pretože takýto úver je typický tým, že ho
veriteľ stále dopĺňa, úverový vzťah môže fungovať na neurčitú dobu. V predmetnej zmluve sú podľa
žalobcu uvedené všetky náležitosti v zmysle § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. pre prípad, že nie je možné
určiť RPMN, a to informácie o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby,
keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe

a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Zmluva tak spĺňa náležitosti týkajúce sa RPMN stanovené
zákonom. Záver súdu o bezúročnosti úveru o spotrebiteľskom úvere považuje za príliš formalistický,
čím mu súd prakticky odoprel právo na zaplatenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a poplatkami
spojenými s jeho poskytnutím.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a na

zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza nasledovné:

5. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 až 135 O.s.p. (teraz ust. § 191 až 194 CSP). Pri rozhodovaní súd
prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci.

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený dovtedy platný procesný predpis
- Občiansky súdny poriadok. V zmysle intertemporálnej úpravy v ust. § 470 ods. 1,2 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú

zachované.

7. V prejednávanej veci je nepochybné, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským,
uzavretým na základe zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ku dňu uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere, t. j. ku dňu 10.07.2008, bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ zák. č. 258/2001

Z. z. obligatórnou náležitosťou zmluvy aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov s tým, že
ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórne
vyžadovanie určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je motivované osobitným cieľom
zákonodarcu umožniť, resp. zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočný rozsah podkladov pre rozhodnutie o
uzavretí alebo odmietnutí zmluvného záväzku. Z tohto pohľadu je postup žalobcu, ktorým obchádza

uvedeniespotrebiteľskýmipredpismiexplicitnevyžadovanýchúdajov,odkazomnavšeobecnéobchodné
podmienky, neakceptovateľná. Konkrétne - údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov dotknutá zmluva
nepochybne neobsahuje. Pokiaľ odvolateľ s poukazom na § 273 Obchodného zákonníka namietal, že
časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky, odvolací súd poukazuje
na to, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania uvedené v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z.

nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok alebo príloh, ale len výlučne samotnej
spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade je zák. č. 258/2001 Z. z. vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
lex specialis, preto podstatné náležitosti zmluvy predpísané uvedeným zákonom musia byť zapracované
priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania - môžu byť uvedené i vo
všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o ročnej

percentuálnej miere nákladov nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za
údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj uviesť priamo v
texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s takýmto údajom má možnosť
riadne oboznámiť. Nemožno pritom ani opomenúť, že všeobecné obchodné podmienky predloženéžalobcom výšku RPMN priamo neuvádzajú, ale len ďalej odkazujú na iné prílohy, čo je absolútne
neprípustné. Žalobca pritom nepreukázal, že žalovaná bola so všeobecnými obchodnými podmienkami
a uvedenými prílohami oboznámená, keď tieto neobsahujú podpis žalovanej svedčiaci o tom, že s týmito

podmienkami bola oboznámená. Podpis žalovanej na samotnej zmluve o tejto skutočnosti nesvedčí,
a to napriek tomu, že pri podpise je predtlačené vyhlásenie, že dlžník svojim podpisom potvrdzuje
oboznámenie sa so všeobecnými obchodnými podmienkami. Toto prehlásenie je uvedené na zmluve
tak drobným písmom, že na jeho prečítanie by bolo nevyhnutné použiť lupu a preto riadne oboznámenie
sa žalovanej s takýmto prehlásením pri podpise zmluvy je pri obvyklom chode veci, keď odvolací súd

predpokladá, že spotrebiteľ a nielen on neuzatvára zmluvu tak, že si jej voľným okom nečitateľné
ustanovenia prečíta lupou, ktorú pre takýto prípad nosí so sebou, vylúčené.

8. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že RPMN úveru nebolo možné uviesť, pričom zmluva
obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z.. Hoci v danej veci sa má jednať
o revolvingový úver, kedy je počas doby trvania úverového vzťahu, keď sa úver riadne spláca dlžníkom

a následne veriteľom sa zasa opakovane poskytuje, ťažko určiť aktuálnu výšku RPMN úveru, tak v
danej veci to minimálne po dobu poskytnutia prvých prostriedkov úverového limitu neplatí. Podľa obsahu
zmluvy o úvere sa totiž účastníci dojednali na prvom jednorazovom čerpaní revolvingového úveru v
jeho maximálnej výške schváleného úverového limitu a žalobca ako veriteľ mal preto k dispozícii všetky
údaje, ktoré slúžia na výpočet RPMN úveru (výšku čerpaného úveru, výšku úrokov a iných poplatkov,

výšku a počet splátok úveru a dobu splatnosti úveru). Za tohto stavu mohol a mal žalobca ako veriteľ v
zmluve o úvere dojednanej so žalovanou uviesť údaj o RPMN úveru a keď tak neurobil, je úver čerpaný
žalovanou bezúročný a bez poplatkov.

9. Vzhľadom na preukázané čerpanie finančných prostriedkov žalovanou vo výške 1.072,16 eur a

uhradenou sumou žalovanou v sume 1.683,47 eur, keď žalobcov nárok predstavuje iba sumu, ktorú v
skutočnosti žalovanej poskytol, potom uplatnený nárok žalobcu nemôže požívať súdnu ochranu a súd
prvej inštancie žalobu správne zamietol.

10. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej a občianskemu združeniu
Spotrebiteľské združenie OSA, pôvodne vystupujúcemu na strane žalovanej, nárok na náhradu trov

odvolaciehokonanianepriznal,keďžalovanáaobčianskezdruženiesináhradutrovodvolaciehokonania
neuplatnili a ani im z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).