Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/558/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315212439
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315212439.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému A. Z., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, J., prechodný pobyt O.
B. XXXX/XX, T.-S., o zaplatenie 974,71 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 430,38 eur s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 106,90
eur do 26.12.2012 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 106,90 eur 26.1.2013 do zaplatenia, 8,75% zo sumy
110,20 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 106,38 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, v
lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodaldňa27.10.2015natunajšísúdžalobu,ktoroužiadalzaviazaťžalovanéhonazaplatenie
sumy 974,71 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3,44 eur od 26. 11. 2012 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 106,90 eur od 26. 12. 2012 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 111,89 eur od 26. 1. 2013 do zaplatenia, úroku z

omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 131,69 eur od 26. 2. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 122,88 eur od 26. 3. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
8,25% ročne zo sumy 497,91 eur od 26. 12. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO:
35 763 469 vyfakturoval žalovanej faktúrami spolu sumu 974,71 eur, ktorú žalovaný neuhradil. Zmluvou
o postúpení pohľadávok bola dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.

2. Dňa 22. 2. 2016 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý trval na podanej žalobe v celom rozsahu
a to vrátane požadovanej zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eur. Žalobca poukázal na to, že
žalovaný porušil zmluvnú povinnosť zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu
s právnym predchodcom žalobcu. Povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom
zvýhodnenia, ktoré právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v podobe zabezpečenia predaja
mobilného telefónu za zvýhodnenú cenu. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatňuje ako kompenzáciu

škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, spočívajúcej v
nedodržaní doby viazanosti. Výšku škody, súvisiacej s obstaraním samotného zariadenia (mobilného
telefónu iPhone 4S) žalobca preukazuje predložením cenníkom, z ktorého vyplýva cena mobilného
telefónu 609 eur.3. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade

s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento
oznam bol vyvesený od 30. 1. 2017 do 6. 2. 2017.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o

poskytovaní verejných služieb, dodatkom k tejto zmluve, súhlasom so spracúvaním údajov účastníka,
zmluvou o kúpe iPhone zariadenia, dokladom o cene mobilného telefónu, tlačivom na fotodokumentáciu
identifikačných dokladov záujemcu/účastníka, všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej
telefónnej služby (VTS), cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúrami,
zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohami k tejto zmluve, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav.

5. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaný dňa 6. 3.
2012 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalovanému bola zapožičaná
jedna mikroprocesorová SIM karta. Predmetom uvedenej zmluvy boli v zmluve špecifikované programy
a služby.

6. Toho istého dňa právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili aj Dodatok k uvedenej zmluve,
na základe ktorého žalovaný si prevzal mobilný telefón, resp. dátové zariadenie zn. iPhone 4S 16 GB
za dohodnutú cenu 29 eur a zároveň sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
žalobcu po dobu 24 mesiacov a mesačne platiť poplatky za poskytnuté služby.

Podľa bodu 2 Dodatku k Zmluve, účastník sa zaväzuje, že dobu viazanosti uvedenú v Tabuľke č. 1
tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“), nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa
nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by vzniklo podniku právo
zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo
strany účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď

zmluvy zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj
odstúpenieúčastníkaodZmluvyzinéhodôvodunežjeporušeniepovinnostinastranePodniku.Účastník
zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že (i) počas doby viazanosti nemôže požiadať vo vzťahu k
SIM karte uvedenej v záhlaví tohto Dodatku o aktiváciu alebo o zmenu aktivovaného programu služieb
na program služieb iTariff, okrem prípadu, ak sa jedná o zmenu už aktivovaného programu služieb iTariff

a za splnenia podmienok stanovených Podnikom (ii) počas doby viazanosti nemôže požiadať vo vzťahu
k SIM karte, uvedenej v záhlaví tohto Dodatku o aktiváciu alebo o zmenu aktivovaného programu služieb
na program Služieb Podľa seba, okrem prípadu, ak sa jedná o zmenu už aktivovaného programu Služieb
Podľa seba a za splnenia podmienok stanovených Podnikom. Podnik a Účastník sa dohodli, že za
žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa tohto bodu dodatku sa považuje aj žiadosť účastníka o

prenesenie telefónneho čísla uvedeného v záhlaví tohto Dodatku od spoločnosti Slovak Telekom a.s. i
inému Podniku poskytujúcemu verejnú mobilnú telefónnu službu v Slovenskej republike. S ohľadom na
predmet plnenia uvedený v bode 1 tohto Dodatku, osobitne s ohľadom na záväzok podniku zabezpečiť
Účastníkovi predaj zľavneného MT podľa bodu 1 písm. c) tohto Dodatku a Podnikom poskytnutú zľavu
z kúpnej ceny MT, sa podnik a účastník dohodli, že po dobu viazanosti uvedenú v Tabuľke č. 1 tohto

Dodatku, účastník nepožiada o prenesenie čísla, uvedeného v záhlaví tohto Dodatku od spoločnosti
SlovakTelekoma.s..Účastníkzároveňberienavedomieasúhlasístým,vprípadeporušeniadojednania
uvedenéhovpredchádzajúcejvete,jevsúladestýmtobodomDodatkupovinnýuhradiťpodnikuzmluvnú
pokutu, uvedenú v Tabuľke č. 1 tohto Dodatku (497,91 eur).

7. Dňa 6. 3. 2012 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili aj Zmluvu o kúpe iPhone zariadenia
za kúpnu cenu s DPH 29 eur.

8. Podľa listinného dôkazu, predloženého žalobcom, skutočná cena zariadenia zn. iPhone 4S 16GB,
bola vo výške 609 eur.

9. Podmienky zmluvného vzťahu mali byť bližšie upravené vo Všeobecných podmienkach na
poskytovanie verejnej telefónnej služby (VTS) a Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti SlovakTelekom, a.s. - cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete časť cenník pre hlasové
služby.

10. Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.,
Bratislava, IČO: 35 763 469 boli žalovanému vystavené tieto faktúry:
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 3. 2013 splatnou dňa 25. 3. 2013 na sumu 122,88 eur, pričom z
tejto sumy je 16,50 eur vyfakturovaných titulom poplatku za prerušenie služby - neplatenie a zvyšok vo
výške 106,38 eur za využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné,

hlasové a nehlasové služby;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 12. 2012 splatnou dňa 25. 12. 2012 na sumu 106,90 eur za
využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové
služby;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 2. 2013 splatnou dňa 25. 2. 2013 na sumu 131,69 eur, pričom z
tejto sumy je 16,50 eur vyfakturovaných titulom poplatku za prerušenie služby - neplatenie, ďalej 4,99

eur je poplatok za upomienku oneskorenej platby a zvyšok vo výške 110,20 eur za využívanie služieb
verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové služby;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 1. 2013 splatnou dňa 25. 1. 2013 na sumu 111,89 eur, pričom z
tejto sumy je 4,99 eur je poplatok za upomienku oneskorenej platby a zvyšok vo výške 106,90 eur za
využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové

služby;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 11. 2012 splatnou dňa 25. 11. 2012 na sumu 3,44 eur titulom
poplatku iTariff 600;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 12. 2013 splatnou dňa 25. 12. 2013 na sumu 497,91 eur titulom
zmluvnej pokuty.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014 a prílohami k tejto zmluve, právny predchodca
žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej, na
žalobcu. V jednotlivých prílohách sú špecifikované konkrétne faktúry, ktoré boli postúpené na žalobcu.

12. Pokusom o zmier zo dňa 19. 8. 2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

13. Po takomto oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné
vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani

zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých

čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,
pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo
medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych

sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšieslužby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia §42 ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí

pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11.
2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, účastník je povinnýa) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Súd má v danej veci dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorá je svojím charakterom spotrebiteľskou
zmluvou.

Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorá je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, ako
aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ako aj Smernica Rady 93/13/EHS. Žalobca postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne
špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije

právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

15. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 430,38 eur, keďže právny predchodca žalobcu dodal
žalovanémuslužbya žalovanýjepovinnýplatiťcenuzaposkytnutéslužby.Žalovanýcenuzaposkytnuté
služby vo výške 430,98 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel v prospech žalobcu, na

ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou. Uvedenú sumu súd priznal žalobcovi z týchto faktúr:
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 3. 2013 splatná dňa 25. 3. 2013 sumu 106,38 eur;
- faktúr č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 12. 2012 splatná dňa 25. 12. 2012 suma 106,90 eur;
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 2. 2013 splatná dňa 25. 2. 2013 suma 110,20 eur;
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 1. 2013 splatná dňa 25. 1. 2013 suma 106,90 eur.

16. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 430,38 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia

§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

17. Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,

i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur (faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa

8. 12. 2013 splatná dňa 25. 12. 2013). Táto zmluvná pokuta mala byť písomne dohodnutá v dodatku k o
poskytovaní verejných služieb. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute,
je nedostatočne určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí

presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné
porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná

pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej
pokute je pre neurčitosť neplatná.

Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je
neplatná, preto súd žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

18. Navyše uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí
zodpovedať kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na
zmluvnú pokutu musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú
pokutu musí definovať, ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým

musí preukázať aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci súdu
nepredložil žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnym
predchodcom žalobu a žalovaným bol ukončený z dôvodov na strane žalovaného. Pri nepreukázaní
tohto základného predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok žalobcu v časti sumy uplatnenej ako
zmluvná pokuta, za nedôvodný. V tejto časti súd je toho názoru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

19. Žalobca žiadal priznať zmluvnú pokutu ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody). V
tomto smere však nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok, právny
predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávky, špecifikované v prílohách, t.j. mimo iného jedná sa
len o pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyfakturovanej konkrétne faktúrou č. XXXXXXXXXX

zo dňa 8. 12. 2013 splatnou dňa 25. 12. 2013 na sumu 497,91 eur. S poukazom na Zmluvu o postúpení
pohľadávok preto žalobca nie je aktívne legitimovaný uplatňovať si pohľadávku ani titulom náhrady
škody.

20. Súčasne súd tu udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od Zmluvy, ktorá patrí

k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy
sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie
o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú
pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou

formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť
ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsahpredmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že

nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom

štátu.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov

spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní
zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú
sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje

za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty
dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia
povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného
účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené
ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte

neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby,
resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom
mobilnéhotelefónualeboinéhokoncovéhozariadenia,ktorýmužívateľprijímaslužby.Prípadnápredajná
cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti
zmluvnej pokuty.

21. Z obdobných dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovaných poplatkov za prerušenie
služby - neplatenie 2x 16,50 eur, poplatkov za upomienku 2x 4,99 eur a poplatku iTariff 600 vo výške
3,44 eur a to aj vrátane úrokov z omeškania z uvedených súm. Žalobca nepreukázal účelnosť týchto
vzniknutých nákladov a ani individuálnu dohodu so žalovaným o týchto poplatkoch a ani za aké služby

by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie žalovaný mal by dostať za úhradu uvedených poplatkov.
Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach, resp.
Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím Vrchného
Krajinského súdu v P. z 3. mája 2011 v obdobnej tzv. spotrebiteľskej veci, vedenej takýmto súdom pod

sp. zn. XX K. XXX/XX. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať (a žalovaného v pozícii
spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne
protiplnenie a takýto poplatok slúži len žalobcovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom). Tento
názor vyslovil vo svojom rozsudku aj P. J. Q. R. S. W. C. XX. X. XXXX J.. W.. XXCo/XX/XXXX, XXCo/
XXX/XXXX.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

V danej veci žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 974,70 eur. Súd tejto žalobe
vyhovel v časti o zaplatenie 430,38 eur (44,15% žalovanej sumy), čo na jednej strane predstavuje
úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovaného. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 544,33
eur (55,85% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a
neúspech žalobcu. Aby sa predišlo vzájomného plateniu náhrady trov konania, z uvedeného vyplýva,

že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalovaný. Teda žalovanému by patrila náhrada trov
konania Žalovanému však preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.