Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315206618
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315206618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: Stredoslovenská
energetika, a. s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008, zastúpeného advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: P. O.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom A. K. XXX, o zaplatenie 208,57 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 11C/102/2015-75 zo dňa 21. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zamietol žalobu, ktorou sa domáhal žalobca voči
žalovanej zaplatenia pohľadávky vo výške 208,57 eur spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 54,85 eur od 14. 03. 2013 do zaplatenia, s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
150,72 eur od 29. 11. 2013 do zaplatenia a s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3,- eur
od 05. 03. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Prvoinštančný súd návrh zamietol z dôvodu, že
nebol preukázaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, z ktorého odvodzoval žalobca povinnosť
žalovanéhozaplatiťžalovanúsumu.Žalobcatvrdil,ženazákladezmluvnéhovzťahuodoberalažalovaná

elektrinu, ktorá to však poprela a žalobca na preukázanie svojich tvrdení nedoložil zmluvu, ktorú by
uzatvorila so žalobcom na dodávku elektrickej energie. Prvoinštančný súd tak konštatoval, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa úspechu účastníkov
v konaní tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu vo výške 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca. Dôvodil tým, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, resp. na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa ust. § 187 ods. 1 Civilného sporového
poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo
zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Pokiaľ v spise predložil čestné prehlásenie o ukončení
odberuelektrinyzdôvoduprechodukinejspoločnosti,vyplynuloztoho,žežalovanámalakoznačenému
odbernému miestu uzavretú s doterajším dodávateľom energie (žalobcom) zmluvu o dodávke. Je
nelogické, aby súd v konaní skonštatoval, že existenciu zmluvy nemal preukázanú. Pokiaľ by však súd
naďalej zotrval na závere, že nie je preukázaný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou, mohol

nárok žalobcu za spotrebovanú a neuhradenú elektrinu posúdiť podľa mimozáväzkových ustanovení.
Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel, resp. tento zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.3. K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP

a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. V danom prípade zo spisu prvoinštančného súdu, preskúmavaného rozsudku, ako aj podaného
odvolania vyplynulo, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 208,57 eur s príslušenstvom na tom

skutkovom základe, že žalovanej jednotlivými faktúrami vyúčtoval cenu za poskytnuté dodávky elektriny
a súvisiace služby v súlade s platným cenníkom a obchodnými podmienkami dodávky elektriny
pre odberateľov elektriny v domácnosti. Žalobca tvrdil, že dodávky poskytol na základe zmluvy a
uzatvorených obchodných podmienok. Prvoinštančný súd po vydaní platobného rozkazu obdržal odpor,
v ktorom žalovaná uviedla, že žalobca žiadnou listinou nepreukázal zmluvný vzťah medzi účastníkmi
sporu,predloženéobchodnépodmienkyniesúňoupodpísané,nemajúpredanýsporžiadnuprávnusilu,

nakoľko nie sú súčasťou žiadnej zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny. Vzhľadom na nepreukázanie
zmluvnéhovzťahupovažujeuplatnenýnárokzapremlčaný.Navýzvusúdu,abyžalobcapredložilzmluvu
uzatvorenúnaodberelektrinymedzistranamisporudoložilkópiučestnéhoprehlásenia-splnomocnenia,
kde žalovaná oznámila žalobcovi, že zmluvu, ktorú má k uvedenému odbernému miestu uzavretú s
doterajším dodávateľom elektriny - spoločnosťou SSE a.s., ukončí výpoveďou ku dňu 31. 10. 2013.

Týmto žalobca preukazoval zmluvný vzťah, na ktorý sa odvolával v žalobe a ktorý ho oprávňoval k
vystaveniu jednotlivých faktúr, ktorými vyúčtoval odber elektrickej energie žalovanej. V čase podania
žaloby (09. 07. 2015) platili ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, z ktorých vyplývalo, že
občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na
začatie konania. Tento spôsob predpokladalo aj ust. § 79 O. s. p. Z dispozičného princípu vyplývalo,

že žalobca vo svojom návrhu vymedzí predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho
vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplývalo, že súd nemôže prekročiť
návrhy účastníkov a posúdiť viac, než čoho sa domáhajú, resp. neprisúdiť iné plnenie, než ktorého sa
účastníci domáhali. Súd mal tiež rešpektovať predmet konania vymedzený návrhom, čo znamená, že
plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v

žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje
skutok, ktorý bol predmetom konania.

6. V čase rozhodovania súdu o návrhu - žalobe postupoval súd v súlade s ustanoveniami Civilného
sporového poriadku. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania

uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné
na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také
skutočnosti, ktorými opíše skutkový dej, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu,
ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda má vymedziť predmet konania po skutkovej

stránke. Občianske súdne konanie aj v súčasnosti je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná
súd), z čoho vyplýva, že účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne
kvalifikovať, musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo
obranu proti nemu správne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod
hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne

určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je. V prípade, že by žalobcom
požadované plnenie mohlo obstáť aj na inom skutkovom základe, než na tom, ktorý bol opísaný v návrhu
na začatie konania, je s ohľadom na dispozičnú zásadu občianskeho procesu nevyhnutné pre jeho
posúdenie aj na základe tohto ďalšieho skutkového základu, aby žaloba bola žalobcom, ktorý jedine
môže určiť predmet konania, zodpovedajúcim spôsobom účinne zmenená. Ide o prípad zmeny žaloby,

keď žalobca síce aj naďalej požaduje rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu ako v
žalobe.

7. V tomto prípade je zrejmé, že žalobca svoj nárok odvodzoval od zmluvy o dodávke elektriny a
obchodných podmienok, ktoré mali byť súčasťou takejto zmluvy. Pretože žalovaná existenciu zmluvy

a povinnosti zmluvného plnenia poprela, bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu zmluvného
vzťahu. Sám uviedol, že zmluvou nedisponuje, odvolával sa len na čestné prehlásenie - splnomocnenie
vykonané žalovanou, z ktorého malo vyplynúť, že v minulosti bol dodávateľom elektriny na zmluvnomzáklade (čestné prehlásenie - splnomocnenie podľa obsahu malo slúžiť na odber elektriny iným
dodávateľom /splnomocnencom/).

8. Pokiaľ aj naďalej žalobca trval na tom, že žalovaná má povinnosť plniť zo zmluvného základu, tak
ako to konštatoval prvoinštančný súd, tieto skutočnosti nepreukázal, neuniesol teda dôkazné bremeno
a správne súd jeho nárok zamietol.

9. V odvolaní žalobca naďalej trval na tom, že jeho nárok má súd posúdiť zo zmluvy o dodávke elektrickej

energie, následne však pripustil, že pokiaľ túto skutočnosť považoval súd za nepreukázanú, mal nárok
posúdiť podľa iných ustanovení.

10. V zmysle § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Za zmenu žaloby
pritom treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne
činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe (R 33/2010). Žalobca napriek

tomu, že prvoinštančný súd ním tvrdený zmluvný vzťah nepovažoval za preukázaný, na túto skutočnosť
nereagoval, nezmenil žalobu a tak ani žalovaná nemala možnosť reagovať na nové skutočnosti - že
má plniť z iného titulu ako zo zmluvy. Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Pokiaľ
teda aj podľa obsahu časti odvolania by súd mal posúdiť podanie ako návrh na zmenu žaloby, ako bolo
vyššie uvedené, v odvolacom konaní zmena možná nie je.

11. Pretože prvoinštančný súd riadnym spôsobom a v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné
preposúdenieveciatietovyhodnotilvsúladesust.§195CSPadospelkskutkovýmaprávnymzáverom,
s ktorými sa odvolací súd stotožnil, rozsudok ako vecne správny s poukazom aj na ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v
zmysle § 262 ods. 2 CSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).