Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215229800
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215229800.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr . Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej v právnej veci navrhovateľky A. J. nar.
X.X.XXXX bývajúcej na R. ul. č. X v V. zastúpenej advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml. so
sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach proti otcovi navrhovateľky K.. R. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu
na T. ul. č. XX/H v V. zastúpenému advokátom Mgr. Marekom Gibom so sídlom na Hviezdoslavovej

ul. č. 1234/4 v Trebišove za účasti matky navrhovateľky K.. C. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na R. ul.
č. X v V. zastúpenej advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml. so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v
Košiciach v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností o odvolaní navrhovateľky a otca
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 29.4.2016 č.k. 27P/378/2015-60 v spojení s
opravným uznesením z 29.4.2016 č.k.27P/378/2015-61 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutom výroku o vylúčení konania o určenie vyživovacej povinnosti Ing

R. J. nar. XX.X.XXXX voči A. J. nar. X.X.XXXX a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie o zmenu výchovy u A. J. nar. X.X.XXXX ,
o určení, že obaja rodičia majú právo zastupovať ju a spravovať jej majetok a o určenie vyživovacej
povinnosti rodičov. Konanie o určenie vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky vylúčil na samostatné
konanie od právoplatnosti rozsudku do budúcna.

2. Proti výroku o vylúčení konania o určenie vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky k navrhovateľke
vo výške 250 Eur od právoplatnosti rozsudku do budúcna na samostatné konanie podali v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľka a jej otec. Navrhovateľka vo svojom odvolaní navrhla vylúčiť konanie
o vyživovacej povinnosti na samostatné konanie od podania návrhu, nie od právoplatnosti rozsudku.
Vyslovila presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nelogické. Poukázala na to, že návrh

podala 29.4.2016 po tom, čom jej matka po dosiahnutí jej plnoletosti vzala svoj návrh späť.

3. Otec navrhovateľky vo svojom odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne
a nezákonné.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že jej odvolanie považuje, za nedôvodné a

podané neoprávnenou osobou, nakoľko prvotný návrh podala matka navrhovateľky a nie navrhovateľka
samotná, z dôvodu, že v tom čase bola maloletá.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že aj napriek tomu, že v čase podania návrhu
jej matkou bola maloletá, od podania návrhu bola účastníčkou konania a bola zastúpená kolíznym
opatrovníkom.6. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla
2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu
otca na nariadenie predbežného opatrenia.

7.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

8. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom,

11.Podľaust.§391CSPakodvolacísúdzrušírozhodnutie,môžepodľapovahyvecivrátiťvecsúduprvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

12. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

13. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak

súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,
ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane

v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím

a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v

tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnymvyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho
zmenu, preto ho podľa §-u 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 CSP v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36 CMP,

pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky, najmä riadne a
zákonne nerozhodol o začiatku konania o vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke, nakoľko sa
obmedzil len na konštatovanie, že predmetné konanie vylúčil na samostatné konanie od právoplatnosti
rozsudku bez toho aby stručne jasne a výstižne odôvodnil od právoplatnosti, ktorého konkrétneho
rozsudku rozhodol. Odvolací súd zdôrazňuje, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé od kedy má

byťvyživovaciapovinnosťotcavočinavrhovateľkeurčená,vdôsledkučohojerozhodnutievnapadnutom
výroku nepreskúmateľné a zmätočné. Z týchto dôvodov odvolací sú napadnutý rozsudok podľa ust. §
389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie správne a zákonne rozhodnúť o vylúčení
konania o návrhu navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke na ďalšie
konanie a a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali
zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky
správne.

17. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.