Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Agneša Néveryová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/721/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215220385
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215220385.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právne veci žalobcu : Home Credit Slovakia a.s. IČO 36234176 so sídlom
Piešťanyul.Teplická7434/147,vkonanízast.AdvokátskakanceláriaGoliašováGabrielas.r.o.sosídlom
Trenčím ul. 1 mája 173/11 proti žalovanému : C. E. nar. XX.X.XXXX bytom D. N. Y. XX o zaplatenie
2812,87 Euro s prísl. takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Dňa 1.12.2015 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť
mu 2.812,87 Euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.812,87 Euro za čas
od 30.4.2014 do 12.11.2015 v sume 367,21 Euro, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 2.812,87 Euro za čas od 13.11.2015 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že
dňa 89.5.2013 so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu č. B. XX/XXXXXX, na základe ktorej žalovanému
poskytol úver v sume 5.507,82 Euro. Tento úver sa žalovaný zaviazal vrátiť v mesačných splátkach
po 211,66 Euro a mal vykonať 60 splátok. Žalovaný však dohodnuté splátky riadne a včas nezaplatil,
preto v súlade s úverovými podmienkami dňa 29.4.2014 pristúpil k zosplatneniu celého úveru a listom
zo dňa 29.4.2014 vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu 7.430,09 Euro zaplatil do 14.5.2014. Úver bol
poskytnutý žalovanému na zakúpenie motorového vozidla, ktorého vlastnícke právo prešlo na žalobcu
a to v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami pre nedoplatenie dlžných splátok úveru. Odobraté
motorové vozidlo následne bolo predané za 3.600 Euro a bolo vykonané záverečné vyúčtovanie, v
ktorom bol výťažok z predaja motorového vozidla započítaný voči dlžnej čiastke žalovaného. Náklady
spojené s predajom vozidla zúčtované po zosplatnení úverovej zmluvy sú evidované v sume 461,60
Euro. Po zaslaní záverečného vyúčtovania žalovaný má voči nemu dlh nasledovne: nesplatená istina v
sume 5.102,82 Euro, dlžné splátky v sume 845,96 Euro, úrokové vyrovnanie odo dňa úhrady poslednej
splátky do zosplatnenia vo výške 22,49 Euro, náklady spojené s predajom vozidla v sume 461,60 Euro.
Z tejto celkovej pohľadávky odpočítal výnos z predaja motorového vozidla v sume 3,600 Euro a takto
uplatnená suma je 2.812,87 Euro.
2/ Žalovaný uviedol, že zodpovedá skutočnosti to, že so žalobcom uzatvoril úverovú zmluvu a to
na zakúpenie motorového vozidla. Tejto zmluve on nerozumel, len to vedel, že chce kúpiť ojazdené
motorové vozidlo. Vtedy, keď podpisoval zmluvu, nikto sa ho nepýtal na to, či má príjem a v akej sume,
len v spoločnosti AAA sa ho spýtala jedna pani, že aký má príjem, keď on povedal, že žiaden, tak mu
poradila, že ak by sa od Home Credit niekto telefonicky pýtal, aký má príjem, mal by povedať, že 500,-
Euro, ale takýto telefonát vôbec nebol. Potom, mu veriteľ zaslal list o tom, že určitú sumu mu započítal na
vyrovnanie dlhu po predaji motorového vozidla. Namietal, že žalobca nie za takú cenu predal motorové
vozidlo, za akú cenu on kupoval toto motorové vozidlo, pričom technický stav motorového vozidla onvylepšil minimálne o 1.000. Euro, pretože namontoval nový akumulátor, nové čapy a alternátor. Dodal,
že on sa nechce vyhnúť svojej povinnosti a žalobcovi to, čo podľa zákona mu prináleží zaplatí, ale v
súčasnosti je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (žiadnu podporu ani pomoc
v hmotnej núdzi nepoberá, asi od úradu práce dostáva na inzulín 18,- Euro mesačne). Dodal, že ak ho
súd zaviaže na zaplatenie nejakej sumy, žiadal, aby mu súd povolil splátky maximálne v sume 20,- Euro.
3/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu úverovej zmluvy zo dňa 8.5.2013 z č.l. 31,
splátkovéhokalendárazč.l.40,protokoluoprevzatípredmetufinancovaniazč.l.29,oznámenieopredaji
vozidla z č.l. 25, výzvy k splateniu celého úveru z č.l. 15 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4/ Dňa 8.5.2013 strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu číslo B., na základe ktorej žalobca žalovanému
poskytol úver na zakúpenie motorového vozidla , ktorého cena bola v sume 5.854,- Euro. Poskytnutý
úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach každú v sume 211,66 Euro a mal vykonať 60
splátok, pričom prvú splátku mal zaplatiť 5.6.2013. Splátkový kalendár k úverovej zmluve si účastníci
dohodli dňa 8.5.2013 a tento splátkový kalendár žalovaný aj podpísal. Listom zo dňa 5.5.2014 žalobca
zosplatnil celý úver s tým, že vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 7.430,09 Euro, najneskôr do 15 dní
od doručenia tohto oznámenia. Keďže žalovaný dlh nezaplatil v tejto lehote , žalobca predal motorové
vozidlo ( na zakúpenie ktorého úver poskytol ) a listom zo dňa 1.7.2014 žalovanému oznámil predaj
motorového vozidla a zároveň vykonal záverečné vyúčtovanie, podľa ktorého motorové vozidlo bolo
predané za 3.600,- Euro, náklady spojené s predajom vozidla boli vyčíslené v sume 461,60 Euro a
celkový výnos z predaja motorového vozidla započítaný v prospech záväzku žalovaného je v sume
3.138,40 Euro. Zvyšok dlhu v sume 4.291,69 Euro žalobca vyzval žalovaného, aby zaplatil do 14 dní
od vystavenia tejto výzvy.
5/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.
Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa
sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým,
že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s
územím členských štátov.
Podľa ust. §-u 52 OZ v znení účinnom od 1.5.2014
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
( pozn. súdu : keďže právny predpis, ktorého súčasťou ust. ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné
ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ust. §-u 52 aplikovať , aj keď tento právny vzťah vznikol
pred 1.5.2014 ) .
Podľa ust. §-u 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy
Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust.§-u 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy
Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v
celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté
ustanovenie § 17 ods. 3.
Podľa § 11 ods. 2 zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
6/ V tomto konaní uplatňuje žalobca svoj nárok , ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tento
právny vzťah preto súd aplikoval spotrebiteľské právo.
Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené
na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia čl. 38 Charty
základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V
rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi .
Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú
nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy s
poukazom na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach je potrebné uviesť,
že v danom prípade pri formulárovej zmluve žalovaný ako spotrebiteľ sa v porovnaní s pôvodným
veriteľom ako dodávateľom ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred veriteľom bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom
pozitívnym zásahom štátu. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ
nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky
obstojí ako celok.7/ Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, súd bol povinný
predovšetkým zisťovať, či táto zmluvy obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č.129/2010 a ak nie,
aký právny následok má prípadná takáto absencia náležitosti zmluvy.
Predmetná zmluva v spojení so splátkovým kalendárom ( podpísaný sporovými stranami ) podstatne
zákonne náležitosti obsahuje. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu bolo povinnosťou zisťovať
aj to, či dodávateľ s odbornou starostlivosťou posúdil pred uzavretím zmluvy schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Žalobca ako dodávateľ v tomto spore okrem poskytnutia úveru mal
preukázať aj to, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou a že z jeho strany neprišlo
k hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch .
Pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia
do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Žalovaný uviedol, že žalobca ( pred uzavretím zmluvy ) ani len dotazom na neho nezisťoval aký
príjem má a vôbec nezisťoval aké výdavky má, prípadne aké sú jeho rodinné pomery. Žalobca mal
predložiť dôkaz na preukázanie splnenia tejto svojej zákonnej povinnosti, žalobca však žiaden dôkaz
nepredložilnapreukázanietejtoskutočnosti.Vpriebehukonaniažalobcataktoničímprávnevýznamným
nepreukázal, aby mal akúkoľvek snahu čo i len formálne zisťovať celkovú schopnosť žalovaného
platiť poskytnutý úver. Na základe takéhoto skutkového stavu súd konštatuje, že pre hrubé porušenie
povinnosti podľa §-u 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. predmetný úver je bez úrokov a poplatkov , to
znamená, dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba tú sumu, ktorú od neho dostal.
Podľa obsahu úverovej zmluvy predmet financovania bol v sume 5854 Euro a žalovaný v hotovosti
zaplatil 1400 Euro, preto úver bol v skutočnosti poskytnutý v sume 4454 Euro. Žalovaný túto sumu je
povinný žalobcovi vrátiť. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný zaplatil 7 splátok teda 7 x 211,66 = 1481,62
Euro.Zpredajamotorovéhovozidla navyrovnaniepredmetnéhodlhu(poodpočítanínákladovpredaja)
treba započítať sumu 3138,40 Euro . Takto potom žalovaný doteraz zaplatil 4620,02 Euro. Z vyše
uvedených údajov vyplýva, že žalovaný už doteraz vrátil veriteľovi tú sumu, ktorú od neho dostal, preto
súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
8/ O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 255 ods.1 CSP, keď v konaní plne úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.