Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/681/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113224126
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113224126.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 264 29 705, zastúpeného spoločnosťou:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: B.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. B. XXX, v konaní o zaplatenie sumy zo zmenky vo výške 996,00
Eur s príslušenstvom, o čiastočnom späťvzatí návrhu učinenom navrhovateľom po vyhlásení rozsudku

Okresného súdu Čadca č. k. 4C/282/2013-48 zo dňa 11.05.2015 a o odvolaní odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 4C/282/2013-48 zo dňa 11.05.2015, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na začatie konania učinené navrhovateľom po vyhlásení
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/282/2013-48 zo dňa 11.05. 2015, týkajúce sa výroku, ktorým
súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy
996,00 Eur od 24.11.2009 do zaplatenia, konkrétne jeho časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne

zo sumy 996,00 Eur od 24.11.2009 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok Okresného súdu
Čadca č. k. 4C/282/2013-48 zo dňa 11. 05. 2015 zrušuje a konanie v predmetnej časti zastavuje.

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/282/2013-48 zo dňa 11. 05. 2015 vo zvyšnej časti výroku,
ktorým súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 996,00 Eur, zmenkový

úrok vo výške 0,06% denne zo sumy 996,00 Eur od 24. 11. 2009 do zaplatenia, 6% ročný
úrok zo zmenkovej sumy 996,00 Eur od 08. 02. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,32
Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec mu vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni (označenej ako odporca - pozn. odvolacieho
súdu) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 996,00 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 %

denne zo sumy 996,00 Eur od 24.11.2009 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 996,00
Eur od 08.02.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,32 Eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho
zástupcu navrhovateľa v ňom uvedený trovy právneho zastúpenia vo výške 161,54 Eur a navrhovateľovi
najehoúčetsumu59,50Eurztituluzaplatenéhosúdnehopoplatku,všetkodotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konanie domáhal, aby
súd podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES (č. 861/2007 z 11.07.2007, v ďalšom texte
už len „Nariadenie“), vydal bez pojednávania proti odporkyni rozsudok, ktorým ju zaviaže na zaplatenie
žalovanej istiny 996,00 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 996,00
Eur od 24.11.2009 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 996,00 Eur od 08.02.2010
do zaplatenia a na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 3,32 Eur a trovy konania pozostávajúce

zo zaplateného súdneho poplatku v sume 59,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 161,54
Eur s DPH. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,ktorú odporkyňa vystavila dňa 17.07.2009 na zmenkovú sumu 996,00 Eur, keď odporkyňa sa zároveň
zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24.11.2009. Vystaviteľka zatiaľ
nezaplatila žiadnu sumu na zmenkovú sumu ani na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou

„bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. V ďalšej časti
odôvodnenia svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že dňa 01.10.2014 v zmysle článku 5
ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 odporkyni za účelom
vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa doručil tlačivo C na odpoveď
spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane fotokópie zmenky. Odporkyňa v lehote určenej

článkom 5 ods. 3 Nariadenia, vyplnené tlačivo C na odpoveď Okresnému súdu Čadca nedoručila, ani
sa k predmetnému návrhu na uplatnenie pohľadávky nijakým iným spôsobom nevyjadrila, hoci bola
v tlačive C na odpoveď poučená, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky
spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok bez nariadenia pojednávania. V ďalšej
časti odôvodnenia svojho rozhodnutia prvostupňový súd s poukazom na listinné dôkazy (zmenku
zo dňa 17.07.2009 a obsah spisového materiálu Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C 282/2013) so

súčasnou citáciou viacerých ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, Zákona
zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. (v ďalšom texte už len „zákon č. 191/1950 Sb.“), ako i
ustanovenia § 495 Občianskeho zákonníka konštatoval, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Konštatoval, že v danej veci je predmetom konania uplatnenia práv zo zmenky predloženej

navrhovateľom, ktorá indosáciou nadobudla charakter zmenky na platenie. Z povahy zmenky
akoabstraktnéhoceléhopapiera,prísneoddelenéhoodkauzálnehodôvoduvystaveniazmenkyvyplýva,
že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky preukazovať
povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom
niejevýznamné,prečobolazmenkavystavená,apretopokiaľprivystavenízmenkybolidodržanéprísne

formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej
majiteľnepochybnéprávonajejzaplatenie,atobezohľadunadôvody,prektorébolazmenkavystavená.
Vystavenie platnej zmenky prestavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje
zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom, a zároveň na seba berie
riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému

radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom
voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov
spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená,
je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou

bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky či dôvod jej prijatia. Zmenka je cenným
papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi
zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je
priamy, bezpodmienečný , nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť
podať námietky proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým

potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne
o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva,
ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným
vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
Podľa § 11 zákona č. 191/1950 Sb. je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že

k takému prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym
nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, , ktorý
zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník namietať voči
navrhovateľovi, ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo
že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená

námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku.
Skutočnosť,žemajiteľkonalprotiprávne,môžemaťtakzanásledokjehopovinnosťnahradiťškodu,ktorá
byvdôsledkutohodlžníkovizozmenkyvznikla.Predmetomsporubolnárokzozmenky,ktoráindosáciou
nadobudla charakter zmenky na plnenie. Súd v danom prípade základný vzťah na základe
ktorého zmenka vznikla neposudzoval, nakoľko odporkyňa nevzniesla voči majiteľovi (navrhovateľovi)

relevantné námietky týkajúce sa zmenky, ani nenamietala, že k indosácii došlo na jej škodu ,
čo by musela aj v konaní preukázať.
Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v
predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi, a zistil, že zmenkaje podpísaná odporkyňou, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene
i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom odporcu ako vystaviteľa zmenky zaplatiť za túto zmenku pri
predložení. Predmetný záväzok odporkyne zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku.

Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde
sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto
vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava
pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne
uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od

ktorého sa úrok počíta. Podpis odporkyne ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé,
že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku
indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Na základe uvedeného
mal okresný súd za preukázané, že odporkyňa sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky stala
priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitosti zmenky súd nezistil a voči zmenke
neboli vznesené žiadne námietky. V danej veci je však podstatné, že navrhovateľ svoj uplatnený

nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybnosti. Záver o platnosti zmenky
okresný súd vyvodil aj z rozhodovacej praxe súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 23.11.2013, sp.zn. 43CoZm/24/2013 zo dňa
19.12.2013, sp.zn. 43CoZm/28/2013 zo dňa 19.12.2013, sp.zn. 43CoZm/41/2013 zo dňa 19.12.2013,
sp. zn. 41Cob 198/2014 zo dňa 25.6.2014). Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky

zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporkyne z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na
zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je
dôvodný, preto prvostupňový súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle
citovaného ustanovenia článku 7 ods.3 nariadenia návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi,

ktorý mal vo veci plný úspech ich plnú náhradu proti odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala.
Tieto trovy pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 59,50 Eur a trov
právneho zastúpenia v sume 161,54 Eur tak ako boli presne špecifikované v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Primárne namietla, že okresný súd vec prejednal bez pojednávania a v jej neprítomnosti. Ďalej uviedla,
že vôbec nemá vedomosť o tom, čoho sa pohľadávka uplatnená navrhovateľom v konaní týka.
Odporkyňa zdôraznila, že je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 194,00 Eur a má

ešte maloleté dieťa. Nie je preto schopná zaplatiť akúkoľvek pohľadávku v celej sume. Jej vlastný príjem
jej nepostačuje ani na úhradu vlastných potrieb a liekov. Odvolateľka ďalej uviedla, že je onkologická
pacientka a lieči sa aj na psychiatrii, má vysoký krvný tlak i cukrovku (4x denne si pichá inzulín) a trpí tiež
ďalšími viacerými ochoreniami, ktoré jej nedovoľujú zamestnať sa. Tieto okolnosti by podľa jej názoru
mali byť súdom zohľadnené pri rozhodovaní o merite veci.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.
Zdôraznil, že vo svojom návrhu si voči odporkyni uplatnil nárok zo zmenky, a teda predmetom
konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý

inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich
nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákona č.
191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový), dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy aj príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporkyne neboli vznesené
žiadne námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom

akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou. Zmenka je pritom
samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Odporkyňa vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky (§17 č. 191/1950 Sb.). Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť odporkyňa, tým menej

tak môže činiť sám súd. Zároveň odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obo3/2008 zo dňa 22.10.2008, z ktorého vyplýva, že z povahy zmenky ako abstraktného nesporného
záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jeho predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu,
preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ust. § 17 zákonač. 191/1950 Sb. síce vyplýva, že kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti
zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal.
Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi (povinnom), a nie navrhovateľovi (oprávnenom). Pokiaľ

povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach
nie je možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu (povinného) na navrhovateľa (oprávneného).
Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli odporcu) prevzal súd a
suploval aktivitu odporcu. Uvedené námietky majú hmotno-právny charakter, preto v záujme zachovania
rovnosti strán, súd nie je oprávnený odporkyňu na ne ani upozorniť (§ 5 ods. 1 O.s.p.). V súvislosti s

právnym posudzovaním zmenky a nárokov z tohto cenného papiera, navrhovateľ poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo/1839/2000, podľa ktorého zmenkový záväzok je
celkom samostatný a oddelený od záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Nakoľko zmenkový záväzok
je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný a celkom nezávislý aj od zabezpečovanej
pohľadávky, súd nemôže od navrhovateľa požadovať, aby preukázal vzťah medzi pôvodným majiteľom
zmenky a odporcom. Navrhovateľ tiež poukázal na čl. 5 ods. 1 Nariadenia, z ktorého vyplýva, že v

súdenej veci nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní,
ku ktorému súd pristúpi len v tom prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť, alebo
v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada niektorý z účastníkov konania. Zároveň konštatoval, že
postup okresného súdu, keď predvolal účastníkov na pojednávanie bez toho, že by bol ktorýkoľvek z
nich navrhol, že vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z účastníkov konania sám ex offo a že

skúmal spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania, nie je správny.
Okresný súd teda konal v rozpore s ust. § 17 č. 191/1950 Sb. Zároveň zdôraznil, že nie je možné súhlasiť
s právnym názorom okresného súdu o tom, že k prejednaniu veci pristúpil preto, že sa mu javil návrh
zjavne neopodstatnený, pretože neopodstatnenosť návrhu, rovnako ako jeho neprípustnosť, je možné
posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie hmotno-právneho. V prejednávanej veci odporkyňa

žiadne námietky voči nároku uplatneného žalobou nevzniesla, okresný súd preto nebol legitimovaný na
to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za odporkyňu. Posudzovanie
základného vzťahu by malo význam len vtedy, kedy odporkyňa ako spotrebiteľ vzniesla voči majiteľovi
námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu, alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky týkajúce
sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musela v konaní aj preukázať, a to napriek tomu, že

v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a), b) a § 4 ods. 6 zák. č.
285/2001Z.z.vzneníúčinnomdo11.06.2010obsahovalazákazplniťdlhzmenkou.Veriteľsmelprijaťod
dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu
upravenú v § 4 ods. 6 zákonom č. 258/2001 Z. z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom,
mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť
absolútnu neplatnosť zmenky. Navrhovateľ poukázal aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb., ktorý
zakotvuje zásadu zmenkového práva v tom smere, že dlžník zo zmenky v zásade nemôže vznášať určité

námietky následnému majiteľovi zmenky.

Napadnuté rozhodnutie prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 10.06.2015, v čase odvolacieho
konania následným podaním zo dňa 21.12.2015, ktoré došlo na Okresný súd Čadca dňa 22.12.2015
zobral svoj návrh na začatie konania v časti žalobou uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 %

denne späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Odporkyňa s týmto dispozitívnym úkonom navrhovateľa vyslovila súhlas.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,

ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

V predmetnej časti vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť po tom, ako súd prvého stupňa

dňa 11.05.2015 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým jeho návrhu vyhovel a zároveň navrhovateľovi ako
účastníkovi úspešnému v konaní priznal náhradu trov konania. Toto jeho rozhodnutie doposiaľ ešte
nenadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na to, že odporkyňa vyslovila súhlas so späťvzatím návrhu na
začatie konania, odvolací súd v postupom v zmysle ust. § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu nazačatie konania v predmetnej časti zo strany navrhovateľa, rozsudok okresného súdu
v tejto časti zrušil a konanie vo veci zastavil.

Následneodvolacísúdrozhodovaloodvolaníodporkynetýkajúcomsazvyšnejčastinárokuuplatneného
žalobou.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. preskúmal

rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f). h) s prihliadnutím
na ust. 212 ods. 3 O.s.p. zrušil a § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z
nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ dňa 28.03.2013 podal na Okresný

súd Čadca návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 Nariadenia (vyplnením vzorového tlačiva A).

Okresný súd dňa 01.10.2014 doručil účastníkom procesné uznesenia, ktoré sú súčasťou písomného
materiálu (na č.l. 22, 33 a 37 spisu) a odporkyni návrh s procesným poučením (č.l. 37 spisu).

Následne okresný súd dňa 31.03.2015 oznámil, že dňa 11.05.2015 o 10.20 hod. bude bez nariadenia
pojednávania(§115aO.s.p.)verejnevyhlásenýrozsudok.Zozápisnicezverejnéhovyhláseniarozsudku
zo dňa 11.05.2015 vyplýva, že okresný súd v stanovenom čase vyhlásil v predmetnej veci rozsudok,
ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a priznal mu voči odporkyni náhradu trov konania.
Dôvody uviedol v písomnom vyhotovení rozsudku, ktorých podstata je uvedená v tomto uznesení

odvolacieho súdu.

Odvolací súd na podklade vyššie uvedených zistení a s prihliadnutím na jednotlivé ustanovenia
Nariadenia dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebol prvostupňovým súdom pred vydaním
napadnutého rozsudku dodržaný procesný postup v zmysle Nariadenia, eventuálne vysvetlené, prečo

nepovažoval za nutné tento postup dodržať.

Čo sa týka procesného postupu súdu v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, článok
5 bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 ukladá súdu (tribunálu) vyplniť
časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď a takto vyplnené tlačivo na odpoveď s kópiou tlačiva návrhu na

uplatnenie pohľadávky a podpornými dokumentmi doručiť odporcovi spôsobom uvedeným v článku 13
Nariadenia. Odporcovi následne plynie lehota 30 dní na odpoveď a na prípadné zaslanie podporných
dokumentov (článok 5 bod 3 Nariadenia). Až následne môže súd v lehotách stanovených v článku
7 bod 1 Nariadenia buď vydať rozsudok alebo a/ vyžiadať si od strán ďalšie podrobnosti týkajúce
sa pohľadávky, b/ vykonať dôkazy v súlade s článkom 9, c/ predvolať strany na pojednávanie. V

prípade, že dotknutá strana nedoručí súdu odpoveď podľa článku 5 bod 3 alebo 6, súd vydá rozsudok o
pohľadávke alebo protipohľadávke (článok 7 bod 3 Nariadenia). V prejednávanej veci prvostupňový súd
nepostupoval v zmysle ustanovení Nariadenia uvedených v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto
rozhodnutia. Zo spisového materiálu totiž nevyplýva, že by okresný súd pred vydaním napadnutého
rozsudku vyplnil časť I tlačiva C na odpoveď a toto spolu s kópiou tlačiva A (návrh navrhovateľa na

uplatnenie pohľadávky) s podpornými dokumentmi doručil odporkyni spôsobom uvedeným v článku
13 Nariadenia. Súd I. stupňa po tom, ako navrhovateľ na jeho výzvu zaplatil súdny poplatok z návrhu
na začatie konania vyhotovil uznesenie o prerušení konania do ukončenia konania o prejudiciálnej
otázke, ktorú položil Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6Co/156/2013 zo dňa 16.10.2013
Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie dňa 04.04.2014.

Následne sudkyňa dňa 19.06.2014 napísala do spisu úpravu, v ktorej nariadila zaslať odporkyni tlačivo
C + návrh s prílohami + poučenie + uznesenie o prerušení konania a uznesenie o pokračovaní konania
dňa 19.06.2014, vrátane uznesenia o príslušnosti (teda uznesenia č.l. 22, 33 a 35 spisu). Z doručenky,
ktorá je pripojená k tejto úprave však vyplýva, že okresný súd doručil odporkyni len uznesenia na
č.l. 22, 33 a 35 spisu, návrh a procesné poučenie odporcu (č.l. 34 pv. spisu), no nie tlačivo C.

Predmetná časť úpravy sudcu teda nebola zrealizovaná. Tomuto záveru nasvedčuje i fakt, že tlačivo
C je zažurnalizované v spise až po zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 11.05.2015 (č.l.
46-47 spisu). Pokiaľ teda prvostupňový súd v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku konštatoval
dodržanie procesného postupu podľa čl. 5 bod 2 a nasl. Nariadenia, toto jeho konštatovanie nebolo vsúlade s obsahom spisového materiálu. Ďalší procesný postup okresného súdu preto nebol v súlade s
príslušnými ustanoveniami Nariadenia uvedenými vyššie.

Okresný súd tak konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci a
takýmto jeho postupom bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov
sa odvolací súd už nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami odporkyne uvedenými v jej opravnom
prostriedku.

Odvolací súd zároveň poukazuje na nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom. Je
nepochybné, že navrhovateľ svoj návrh uplatnil ako nárok zo zmenky.
Pri právnom posúdení prejednávanej veci je potrebné vychádzať zo záverov Spoločného stanoviska
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
zo dňa 20. októbra 2015 publikovaného pod č. Cpj 93/2015, z ktorého vyplývajú nasledovné závery:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doložil zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu,

súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ (tak ako je tomu v prejednávanom prípade) je možné túto

skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase,
kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že odporkyňa má v prejednávanej veci postavenie
spotrebiteľa. Pokiaľ prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal čisto z ustanovení Zákona

zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. bez zohľadnenia tohto postavenia odporkyne, nesprávne vec
právne posúdil.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1
písm. f), h) a § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu v predmetnej časti na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní okresný súd primárne bude postupovať podľa článku 5 bod 2 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, a to tak, že vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď a
takto vyplnené tlačivo na odpoveď s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a podpornými
dokumentmi doručí odporkyni spôsobom uvedeným v článku 13 Nariadenia. Odporkyni následne bude

plynúť lehota 30 dní na odpoveď a na prípadné zaslanie podporných dokumentov
v zmysle článku 5 bod 3 Nariadenia. Až následne môže súd v lehotách stanovených v článku 7 bod
1 Nariadenia postupovať spôsobmi tam uvedenými. V prípade, ak chce súd v konaní vykonať dôkazy,
ktoré v konaní nenavrhla ani jedna z procesných strán a ktorý im nebol (prípadne nemohol byť) súdom
doručený (napr. pripojeným spisom), je potrebné, aby nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré účastníkov

riadne predvolá a vykoná dokazovanie v súlade s ust. § 120 a nasl. O.s.p. a po vykonanom dokazovaní
vydá meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pri svojom meritórnom rozhodnutí bude prvostupňový súd
vychádzať i zo spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-
právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 publikovaného pod č. Cpj 93/2015,
ktoré sa vzťahuje aj na prejednávanú vec.

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách prvostupňového
konania a v súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.