Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/195/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116218636
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116218636.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľky: U.. R. U., E.. X., O.. XX.X.XXXX, V. M. XX, M.,
P.: W..U.. Š. XX/X, F. O. X., zastúpenej JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou, so sídlom Štefánikovo
nám. 5, Spišská Nová Ves, proti odporcovi: C.. L. U., O.. X.X.XXXX, V. M. XX, M., v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi u k l a d á , aby písomne telefonicky,

elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval navrhovateľku a tiež aby sa na
vzdialenosť 5 metrov nepribližoval k navrhovateľke.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia proti Ing. L. U., doručenému súdu
dňa 23.8.2016, domáhala, aby mu súd v zmysle § 325 ods. 2 písm. g.) a h) C.s.p. uložil, aby písomne
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval navrhovateľku a

tiež aby sa na vzdialenosť 5 metrov nepribližoval k navrhovateľke, ktorej telesná alebo duševná integrita
môže byť jeho konaním ohrozená.

Návrh odôvodnila tým, že v situácii, v akej sa momentálne nachádza, je nevyhnutné bezodkladne upraviť
pomery strán. S odporcom sú manželmi osem rokov a za trvania manželstva sa im narodil syn Š.. Ich
manželstvo bolo pre ňu od začiatku stresujúce, žila v napätí, snažila sa všetko robiť tak, aby ho (druhú

stranu) ničím nevyprovokovala, ale on si neustále našiel dôvod, aby ju skritizoval, deptal celé roky. Túto
situáciu už ďalej nezvláda, preto podala návrh na rozvod manželstva. V súčasnosti má však vzhľadom
na povahu odporcu reálne obavy z toho, že jej aj synovi ublíži, pretože ma veľmi komplikovanú a
nevyspytateľnú povahu. Keď mu oznámila svoje rozhodnutie rozviesť sa, začal ju opäť emočne vydierať
a vyhrážať sa jej, že na to doplatí, že ju so synom dá zabiť alebo ich nechá žiť, avšak syna jej vezme,
aby videl sa úplne zrúti. Vzhľadom na to požiadala aj o vydanie neodkladného opatrenia o zverení

maloletého dieťaťa do jej výlučnej osobnej starostlivosti a úpravu styku odporcu s dieťaťom len za
prítomnosti matky navrhovateľky až do momentu, kým nebude právoplatne skončené konanie o rozvod
manželstva. Obavy navrhovateľky z toho, že jej a synovi odporca ublíži pramenia z toho, čo som zažívala
počas manželstva. Osobnosť odporcu sa po uzavretí manželstva výrazne zmenila. Spočiatku bol tichý,
správal sa k nej s úctou, avšak neskôr sa jeho správanie začalo meniť a vystupňovalo sa to až do štádia
psychického týrania. Necítila sa pri ňom ako rovnocenná partnerka, ale skôr ako nesvojprávna osoba,

ktorú musí neustále poučovať, keďže všetko, čoho som sa dotkla, bolo zle (varenie, nákupy, sčítanosť,
koníčky, výzor). Aj pred známymi ju neustále zhadzoval, že sa nevie postarať o domácnosť podľa jeho
predstáv. V sexuálnom živote fungovala ako na povel, bez ohľadu na jej únavu. Napriek tomu, že vždy
vyhovela jeho požiadavkám, ktoré jej občas boli nepríjemné, ubližoval jej aj počas sexuálneho styku
tým, že jej začal rozprávať o inej žene. Keď začala kôli jeho narážkam na jej výzor chodiť do fitness
centra, začal ju obviňovať z toho, že to preháňa a určite niekoho má. Postupom času sa jeho psychický

nátlak stupňoval čoraz viac. Vadilo mu jej kontakt s príbuznými, ktorý sa vždy snažil zmariť rôznymi
zámienky, ako napríklad, že má zvýšenú teplotu. Keďže bola z toho všetkého vyčerpaná, ani si nevšimlaako sa ju snaží izolovať, až kým sa o to nezačali viac zaujímať jej blízki, ktorí jej chcú pomôcť. O tom,
že je odporca emočne labilný svedčí aj to, že sa viackrát vyhrážal, že vyskočí von oknom, ak od neho
odíde a vzbudzoval tak v nej pocity strachu. Odporca sa veľmi dobre vyzná v zbraniach, dokonca sa pred

rodinou sám chválil, že obchodoval so zbraňami s ľuďmi s Tadžikistanu. Ako šofér sa rúti cestami ako
zmyslov zbavený, pričom neberie ohľad ani na to, že má v aute dieťa a výrazne ho ohrozuje na živote.
Syn má pred ním až nezdravý rešpekt, je v kŕči, len aby nespravil niečo, čím otca rozčúli. Čas, ktorý by
mohli tráviť spolu ako otec so synom, využíva odporca len na hranie násilných počítačových hier, nejaví
o syna záujem, neobjíme ho, nehrá sa s ním, iba ho karhá a vyhráža sa mu trestom. Navrhovateľka

sa vzhľadom na vyššie uvedené rozhodla vyhľadať i pomoc psychológa, aby mohla v práci primárky
podávať plnohodnotný výkon, keďže sa v nej vzhľadom na problémy doma nevedela poriadne sústrediť.
Pri pomyslení na to, že ide domov sa pristihla pri tom, že sa jej trasú ruky, má zimnicu, bojí sa vstúpiť
do priestoru vlastného domu.. V momentálnej situácii sa vyhrážky zo strany odporcu začali vyostrovať,
viackrát sa jej vyhrážal, že jej vezme syna a už ho nikdy viac neuvidí, že má dobré kontakty v Rusku a
ak neostane pri ňom, tak ich dá aj so synom zabiť.

Navrhovateľka súdu predložila sobášny list, rodný list syna a čestné prehlásenia rodičov - U. X. K.
XX.X.XXXX R. U. X. z 20.8.2016, sestry - C.. G. B.j z 20.8.2016 a kolegyne - U.. K. Š. z 20.8.2016,
kde popisovali stav navrhovateľky a jej syna a správanie jej manžela. Matka navrhovateľky v prehlásení
potvrdila, že navrhovateľka už v marci 2016 vyhľadala pomoc psychológa v súvislosti so správaním jej

manžela, že 16.8.2016 bola v takom zlom psychickom stave, že matka zavolala linku pre týrané ženy
a následne jej sprostredkovali pohovor s psychologičkou a vykonanie testov, ktoré potvrdili psychické
týranie.

Dňa 31.8.2016 navrhovateľka elektronicky doplnila svoj návrh, v ktorom uviedla, že bola na

psychologickom vyšetrení v neziskovej organizácií pre týrané ženy HANA. Nakoľko psychický tlak zo
strany odporcu bol už pre ňu neznesiteľný, odsťahovala sa do SNV do bytu rodičov aj so synom.
Odporca ju neustále kontaktuje, vyhľadáva na pracovisku, telefonuje jej, píše SMS. Keď za ňou príde na
pracovisko, tak doslova do nej "hučí" ako ju zničí a zoberie jej dieťa, že je nemožná, sama si neporadí a
že on sa bude radovať, keď príde o prácu a potom jej dieťa zoberie natrvalo. Do práce ju sprevádza otec.

Vtedy mám pocit bezpečia a istoty. Ale ani to netrvá celý deň, lebo pokiaľ nechodí, tak vyvoláva. Keď
mu prestala dvíhať telefón, začal telefonovať jej kamarátkam a vyplakávať sa, aká je zlá a neschopná
postarať sa o syna. Tieto jej následne volajú a riešia to so ňou. S odporcom sa v mieste ich posledného
bydliska - v rodinnom dome v obci Ploské, sídlisko Rúbanisko nestretáva, lebo tam nebýva ani nechodí.
Keď si bola s otcom po veci z domu a nevedela, či tam nie je aj odporca, mala spotené ruky, triasla

sa. Zvolila doslova útek z domu, lebo už by ponižovanie a neustále výčitky, psychické týranie odporcu
dlhšie nezniesla. Nikdy nemala v dome pocit súkromia, lebo odporca celý dom monitoruje kamerovým
systémom. Keď niečo urobila, ihneď ju o tom informoval, že o každom jej kroku vie. Vzhľadom na to,
že odporca s ňou nevie efektívne komunikovať ani len kvôli synovi, má za to, že najlepším spôsobom
bude, ak pri styku dieťaťa s odporcom bude prítomná jej matka a aj dohodnutie stretnutia odporcu so

synom sprostredkuje jej matka.

Podľa vyjadrenia OZ HANA navrhovateľka ich kontaktovala dňa 17.8-2016, na základe osobného
rozhovoru s ňou dňa 19.8.2016 identifikovali rôzne formy násilného správania jej manžela: psychické
násilie, prenasledovanie, obťažovanie, žiarlivé kontrolujúce správanie a izoláciu. Podľa ich odborného

názoru navrhovateľka bola vystavená závažnému psychickému násiliu zo strany manžela, ktoré
pokračuje v podobe nadmerne častých telefonátov, ktoré ju psychicky vyčerpávajú a stresujú, čo má
negatívny dopad i na syna. Poukázali na na skutočnosť, že mnohé medzinárodné organizácie a inštitúcie
(OSN, Európsky parlament, Rada Európy) a mnohé národné vlády vo svojich dokumentoch týkajúcich
sa násilia páchaného na ženách zdôrazňujú skutočnosť, že toto násilie je vážnym porušením základných

ľudských práv žien, ktoré má na ich životy a zdravie dlhodobé a ďalekosiahle dôsledky, pričom mnoho
medzinárodných dohovorov zahŕňa záväzok chrániť ženy pred násilím zdôrazňujúc ich právo na život,
slobodu, fyzickú nedotknuteľnosť alebo osobnú bezpečnosť, právo nebyť zotročovaný, právo na rovnosť
a nediskrimináciu.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11P/119/2016-22 súd zistil, že uznesením sp. zn. 11P/119/2016-22 zo
dňa 23.8.2016 súd rozhodol o návrhu matky U.. R. U. na nariadenie neodkladného opatrenia a zveril
mal. syna Š. predbežne do starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške30 eur mesačne a ohľadne styku rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. synom prvú
sobotu a nedeľu v mesiaci v čase od 10:00 do 14:00 za prítomnosti starej matky.

Podľa § 324 ods. 1 až 3 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 a 2 písm. g) a h) C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným
opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená; sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním

ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 a 2 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
Podľa čl.12 ods. 1 Ústavy SR ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a
slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa čl.15 ods. 1 prvá veta

ústavy každý má právo na život. Podľa čl.16 ods.1 a 2 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je
zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Nikoho nemožno mučiť ani
podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa čl.17 ods. 1 ústavy
osobná sloboda sa zaručuje. Podľa čl.23 ods. 1 a 3 ústavy sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.
Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu,

udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených
územiach aj v záujme ochrany prírody. Uvedené práva sú zaručené aj zákonom č. 23/1991 Zb., ktorým
sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Pred nariadením neodkladného opatrenia preto postačuje, ak je osvedčené

dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými
dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Aplikácia neodkladného

opatrenia ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať
v spoločnosti s násilnou osobou, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí
žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako
úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, protiosobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú
pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a pod. Násilie znamená najčastejšie
označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému

človeku.Inácharakteristikanásiliahovoríoakýchkoľvekaktoch,vrátanezanedbávania,ktoréovplyvňujú
život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti.
Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom
bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie
sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou,

ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento
fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne,
spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v

nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,
ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné
poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo
všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom

je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj
duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením
OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej,
sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania
alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s

domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší
priestor má násilník v domácom prostredí obete.

Neodkladné opatrenie môže odporcu obmedziť len v takej miere, aby splnilo svoj účel, nesmie
ho obmedziť nad mieru nevyhnutne nutnú. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sa

zaoberal odôvodnením potreby neodkladnej úpravy právnych i faktických pomerov strán i primeranosťou
požadovaného predbežného opatrenia, pričom súd na základe predložených listín nemá pochybnosti o
potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán a od odporcu za popísaných okolností možno spravodlivo
žiadať, aby sa zdržal kontaktu s navrhovateľkou tak, ako požaduje navrhovateľka, pričom sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, preto súd návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keďže mal za
osvedčené dôvodné podozrenia odporcu z psychického násilia voči navrhovateľke, ktorej telesná alebo
duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu môže strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie
na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach
(§ 357 písm. d/ C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým (§ 365 ods. 1 C.s.p.), že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.