Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200795
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4015200795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej

a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci
navrhovateľa Ing. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.
29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre č. k. 23Sd/279/2015-13 zo dňa 12. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/279/2015-13 zo dňa 12.
októbra 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
22. mája 2015, ktorým podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 4. mája 2015 starobný dôchodok v sume 611,90
€ mesačne. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, pretože nesúhlasí s
priznaným priemerným osobným mzdovým bodom vo výške 1,2155, ktorého výšku považuje za
diskriminačnú. Namietal skutočnosť, že osobné mzdové body v rokoch 1991-1994 boli pre výpočet
dôchodku zohľadnené len do výšky 3, a to v zmysle novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

v znení zákona č. 555/2007 Z. z., ktorá doplnila do ustanovenia § 62 body 2 a 3, ktoré obmedzili hodnotu
osobného bodu.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal
súd jednoznačne preukázané, že odporkyňa postupovala v zmysle zákonných ustanovení, keď podľa §
62 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. osobný mzdový bod môže mať

hodnotu najviac 3. Námietku navrhovateľa, že v rokoch 1991-1994 mu mal byť započítaný dvojnásobný
osobný mzdový bod považoval za právne irelevantnú, pretože odporkyňa rozhodovala v zmysle platných
právnych predpisov. Pretože výpočet výšky starobného dôchodku je v súlade s relevantnými zákonnými
ustanoveniami, krajský súd preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako zákonné aj vecne správne podľa
§ 250q ods. 2 OSP potvrdil.

O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože nemal v

konaní úspech.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom opakovane namietal, že
zákonom č. 555/2007 Z. z. bol zmenený § 62 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, kde vods. 3 je uvedené, že osobný mzdový bod môže mať najviac hodnotu 3, čím došlo k diskriminácii pri
výpočte jeho dôchodku, pretože neboli zohľadnené ním už vložené prostriedky pre tvorbu dôchodku
v rokoch 1991 - 1994. Má za to, že týmto výpočtom sa odporkyňa voči nemu dopustila neprípustnej

pravej retroaktivity. Nesprávne právne posúdenie úpravy zmenilo už existujúce právne vzťahy a zasiahlo
do jeho práv na výšku výpočtu starobného dôchodku. Má za to, že nový zákon nemôže modifikovať
nároky založené podľa starších zákonov. Táto pravá retroaktivita je v slovenskom právnom poriadku
neprípustná, je v rozpore s ústavou (čl. 1, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a s medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zmenil tak, že rozhodnutie
odporkyne zo dňa 22.05.2015, č. XXX XXX XXXX X zrušuje a vec jej vracia na nové konanie a
rozhodnutie.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského
súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s.
p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s.
p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.03.2017
(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v
medziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to
najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť tohto rozhodnutia odporkyne.

Z obsahu spisu je nesporné, že predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 22.05.2015, ktorým priznala navrhovateľovi od 04.05.2015 starobný dôchodok v
sume 611,90 € mesačne.

Rozsahom podaného opravného prostriedku je ako súd prvého stupňa, tak aj súd odvolací viazaný, to

znamená, že odvolací súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia odporkyne len vzhľadom na námietku
navrhovateľa, že aplikácia ustanovenia § 62 ods. 3 zákona č. 461/20003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení novely - zákona č. 555/2007 Z. z. pri výpočte starobného dôchodku je voči nemu diskriminačná
a znamená pravú retroaktivitu, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná. Konkrétne išlo o
obmedzenieosobnéhomzdovéhobodunamaximálnuhodnotu3napriektomu,ževnamietanýchrokoch

1991 až 1994 hodnoty osobného mzdového bodu u navrhovateľa túto hranicu vysoko prevyšovali.

Nie je sporné, že zákonom č. 555/2007 Z. z. bol s účinnosťou od 01.01.2008 do ustanovenia § 62 zákona
č. 461/2003 Z. z. doplnený ods. 2 a 3, podľa ktorého osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3 a že táto
zmenená právna úprava bola uplatnená pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľa s nepriaznivým

dôsledkom za roky 1991 až 1994. Odvolací súd súhlasí s navrhovateľom, že v našom právnom poriadku
platí všeobecná zásada zákazu pravej retroaktivity právnych noriem, ale má za to, že v danom prípade
nešlo o pravú, ale nepravú, a preto prípustnú retroaktivitu.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť rozdiel medzi nepravou a pravou retroaktivitou, ktorým sa zaoberá

napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Szd 1/2010 zo dňa 29. septembra
2011: „K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je
významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita
je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá
a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený

na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu
štátu,nepraváretroaktivitasaakceptujeakoprípustnýnástrojnadosiahnutieustanovenýchadostatočne
významných cieľov verejnej moci.Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti
založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny

predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V
dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako
jeho platnosť (skôr, než začal existovať).

Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa

predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do
budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.
Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych
vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,
pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho

predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo
pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy“.

Okrem toho v právnom štáte platí princíp prezumpcie ústavnosti - len Ústavnému súdu Slovenskej
republiky prislúcha vysloviť, či určitá norma alebo jej časť, či ustanovenie, je ale nie je v dôsledku
obsiahnutej pravej - neprípustnej - retroaktivity - protiústavná a teda v právnom štáte neprípustná.

Vzmysleuvedenéhopodľanázoruodvolaciehosúduprijatánovelazákonač.461/2003Z.z.súčinnosťou
od 01.01.2008 nevykazuje znaky pravej retroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide
o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X

zo dňa 22.05.2015 za vydané v súlade so zákonom, preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny
podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. l OSP tak, že účastníkom
ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov

nepatrí zo zákona.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.