Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/68/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109211149
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5109211149.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

C. J., L.. XX.XX.XXXX, J. E. XXX, XXX XX P., Š. M. D., právne zastúpená JUDr. Františkom Feníkom,
advokátom s miestom výkonu činnosti Predmestská 25, 010 01 Žilina, IČO: 35 657 243, proti odporcovi:
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO:
36 038 351, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Iveta Boškajová, s. r. o., so sídlom J.
Goliana 16, 036 01 Martin, IČO: 36 785 181, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Návrh o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu v dome súp. č. XXX, postavenom na pozemku parcela
T.-Q. Č.. XXXXX/XXX, nachádzajúcom sa v k. ú. P., evidovanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným

úradom Žilina, katastrálnym odborom, danej odporcom navrhovateľke listom zo dňa 05.09.2008, z a m
i e t a.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 01.12.2008 podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 02.12.2008 sa
navrhovateľka domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by určil, že výpoveď z nájmy bytu zo dňa
05.09.2008 zaslaná odporcom je neplatná. Súčasne žiadala, aby súd zaviazal odporcu nahradiť jej trovy
konania.

Svoj návrh navrhovateľka skutkovo odôvodnila tak, že ako nájomca s odporcom ako prenajímateľom
uzavreli dňa 09.05.2001 zmluvu o nájme bytu. Predmetom nájomnej zmluvy je užívanie 2-izbového
bytu v obytnom dome Y. „. - E., súp. č. XXX postavený na parc. T.-Q. Č.. XXXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 v k. ú. P. zapísaného na LV č. XXXX. Zmluva o nájme bola
uzavretá na dobu neurčitú. Odporca jej listom zo dňa 05.09.2008 zaslal výpoveď z nájmu bytu, pričom
z jej textu vyplýva, že ju opiera o ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka pre hrubé
porušenie povinností vyplývajúcich z nájmu bytu, a to najmä tým, že nezaplatila nájomné za obdobie

od 01.01.2008 do 31.07.2008 v celkovej výške 13.625,- Sk. Na predmetnú výpoveď reagovala listom
zo dňa 17.09.2008, kde vyjadrila nesúhlas s predmetnou výpoveďou, ako aj s obsahom a dôvodmi
uvádzanými vo výpovedi a túto považuje za neplatnú. Deklaruje, že v čase prevzatia výpovede už mala
nedoplatok na nájomnom uhradený. Výpoveď v ďalšom s odkazom na ust. § 711 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nepovažuje za jasný, určitý a zrozumiteľný právny úkon. Z obsahu výpovede nevyplýva ani
skutkové vymedzenie, ktoré by odôvodňovalo konštatovať, že dlh na nájomnom predstavuje čiastku
vo výške 13.625,- Sk bez príslušnej špecifikácie na jednotlivé mesiace. Ďalej s odkazom na znenie

ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka uviedla, že základným účelom tohto ustanovenia
je špecifikácia doby, po ktorej už možno uplatniť výpoveď. Táto doba je definovaná slovami „za dlhší
čas ako tri mesiace“. V praxi to znamená, že ak nájomca neplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu, kedy prvý krát už prenajímateľ môže vypovedať nájomcovi nájomnúzmluvu. Nájomca totiž z rôznych subjektívnych, či objektívnych dôvodov neplatí nájom alebo úhradu
za plnenia poskytované s užívaním bytu a ak neplatenie prekročí tri mesiace, prenajímateľ môže
uplatniť svoje právo. V čase doručenia výpovede ako nájomca mala všetky záväzky voči odporcovi

ako prenajímateľovi vysporiadané. Dňa 08.09.2008 uhradila v hotovosti do pokladne odporcu sumu
10.000,- Sk a dňa 08.09.2008 prostredníctvom vkladu v peňažnom ústave uhradila sumu 3.625,- Sk, t.j.
sumu, ktorá zodpovedala dlžnému nájomnému za predchádzajúce obdobie. Dostala sa do omeškania s
platením nájomného zo subjektívnych dôvodov, nakoľko bola nútená zakúpiť kotol ústredného kúrenia,
keďže sa blížilo vykurovacie obdobie, starý kotol bol nefunkčný a naskytla sa jej výhodná cena na jeho

zakúpenie. Odporca ako prenajímateľ sa vôbec nestará o predmet nájmu, jeho ľahkovážny prístup a
pasívne správanie spôsobujú, že nehnuteľnosť pomaly chátra a stáva sa nespôsobilou na užívanie.
Rozsiahlou korešpondenciou žiadala odporcu o vykonanie rôznych opráv v dome. Na predmetnej
nehnuteľnosti už vyše 20 rokov neboli vykonané žiadne opravy a pravidelná údržba. Vzhľadom na
nezáujem odporcu bola nútená vykonať dôležité opravy v dome a v byte sama. V poslednom období
bola nútená zakúpiť nevyhnutné zariadenie bytu, ako napr. kuchynskú linku, sporák na tuhé palivo,

sporák, elektrický bojler, kotol ústredného kúrenia, v dôsledku ktorého kúpy vznikol aj predmetný dlh
na nájomnom.
Odporcasakdoručenémunávrhuvyjadrilpodanímzodňa09.04.2009.Meritórnesakvecivyjadriltak,že
navrhovateľka svoj návrh opiera o skutočnosť, že v čase prevzatia výpovede mala vyčíslený nedoplatok
na nájomnom vo výške 13.625,- Sk už uhradený, a to dňa 08.09.2008. Túto argumentáciu navrhovateľky

považuje za právne irelevantnú, pretože v čase dania výpovede boli naplnené skutkové podmienky
pre danie výpovede podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, t. j. navrhovateľka mala
nezaplatené nájomné za dlhší čas ako tri mesiace. Nevie, na základe čoho sa navrhovateľka snaží danú
výpoveďkvalifikovaťakonejasnú,neurčitúanezrozumiteľnú,keďnajednejstranesprávnepoukazujena
ust. § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na perfektnosť výpovede je nutnosť výpovedný

dôvod skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, čo sa v danom prípade aj stalo.
Mimo toho zákonným predpokladom dania výpovede podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho
zákonníka, keď že toto ustanovenie v sebe subsumuje viacero skutkových podstát pre výpoveď, bolo
nutné preukázať a aplikovať jednu z nich tak, aby nebola zameniteľná s inou, čo sa aj v danom prípade
stalo. Bol aplikovaný dôvod z titulu nezaplatenia nájomného za dlhší čas ako tri mesiace, v konkrétnom

prípade za čas od 01.01.2008 do 31.07.2008 v celkovej výške 13.625,- Sk, čo bolo zdokladované aj
prílohou k výpovedi - výpisom zo saldokonta z 05.09.2008, čo sama navrhovateľka aj sama uznala, keď
presne vyčíslenú dlžnú sumu 13.625,- Sk za uvedené obdobie ešte pred prevzatím výpovede zaplatila.
Pokiaľ ide o platenie nájomného zo strany navrhovateľky, nie je to prvý prípad oneskoreného zaplatenia
nájomného, čo dokladá napr.: výpočet nedoplatku za nájomné z 08.08.1994, výzva k úhrade nedoplatku

na nájomnom z 23.02.1999, upomienka z 10.05.1999, výpis zo saldokonta za rok 2004, 2005, 2006, k
31.05.2007 a k 01.01.2008. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľky, že nájomné nemohla platiť z dôvodu,
že odporca nevykonával žiadne opravy a údržbu domu. Ak by to teoreticky bola pravda, tak nie to dôvod
na neplatenie nájomného, bol by to nanajvýš dôvod na refundáciu vynaložených nákladov podľa ust.
§ 691 Občianskeho zákonníka, resp. právo na primeranú zľavu z nájomného podľa ust. § 698 ods. 1

Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené odporca navrhoval, aby súd návrh navrhovateľky v
celom rozsahu zamietol a zaviazal ju k náhrade trov konania.
Navrhovateľka svoju skutkovú a právnu argumentáciu v pôvodnom konaní napokon zhrnula
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v jeho záverečnom prednese na pojednávaní dňa
20.04.2012 tak, že sa pridržiava návrhu, na základe ktorého bolo iniciované toto konanie. Poukazuje

najmä na to, že v danom prípade je naozaj nutné skúmať príčiny, pre ktoré neuhrádzala nájomné
za užívanie bytu. V priebehu súdneho konania bolo dostatočne preukázané, že týmto dôvodom bola
nevyhnutná kúpa kotla ústredného kúrenia, keďže v podstate pôvodný kotol ústredného kúrenia bol už
starýanaozajnefunkčný.Vpriebehusúdnehokonaniabolotakistopreukázanéaajnepochybné,žečiuž
sama alebo prostredníctvom svojho syna, prípadne svojej nevesty, kontaktovala a žiadala odporcu, aby

došlo k nejakému riešeniu danej situácie. Odporca v podstate na to relevantným spôsobom nereagoval
a z toho dôvodu bola vmanévrovaná do situácie, že musela zakúpiť nejaký nový a funkčný kotol. Pritom
sa jej naskytla výhodná kúpa, na ktorú použila peniaze, ktoré mala nasporené na nájomné a vedela
vopred, že takýto kotol bude potrebné kúpiť, tak jednoducho to nájomné neuhrádzala a vychádzala
z toho, že odporca danú situáciu nejakým spôsobom nezneužije a predpokladala, že vzhľadom na

doterajšiu prax, keď počas nájomného vzťahu nie vždy a presne uhrádzala nájomné, že tento nájomný
vzťah bude ďalej trvať aj naďalej. Uprednostnila teda kúpu kotla pred úhradou nájomného z toho
dôvodu, lebo predmetná výhodná kúpa už následne nemusela byť. Ďalej s poukazom na vykonané
výsluchy svedkov má za preukázané, že predmetný byt nebol v adekvátnom štandardnom stave. Môžebyť sporné, či to bolo užívateľné, neužívateľné, ale jednoducho prirodzený ľudský štandard, pokiaľ
teda spolu s ostatnými členmi rodiny mala nejaký mať, tak tento štandard si, keďže išlo o staršiu
nehnuteľnosť, vyžadoval menšie ako aj väčšie opravy, úpravy, možno menšie rekonštrukcie. Pokiaľ

žiadala v rozhodnom období alebo aj krátko pred rozhodným období, kedy došlo k výpovedi, nejakú
finančnú pomoc, nejakú refundáciu zo strany odporcu, tak tento buď nejakým spôsobom nereagoval,
alebo jednoducho odpoveď bola taká, že sa na týchto finančných nákladoch nijakým spôsobom podieľať
nebude. V podstate všetky tie náklady spojené s úpravou, prípadne rekonštrukciou hradila sama. Z
tohto pohľadu je podľa nej na mieste, aby súd vzhľadom na všetky tieto okolnosti ako aj na to, ako že

má do súčasnosti uhradené všetky podlžnosti vo vzťahu k odporcovi, aplikoval na predmetný právny
stav ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch a v podstate napadnutý právny úkon
odporcu, ktorým jej bola daná výpoveď, kvalifikoval ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom.
Odporca rovnako prostredníctvom svojho právneho zástupcu zhrnul svoju skutkovú a právnu
argumentáciu v pôvodnom konaní v jeho záverečnom prednese na pojednávaní dňa 20.042012, v
ktorom odkázal jednak už na produkovanú písomnú argumentáciu, ako aj na to, že vychádza z toho, že

sa navrhovateľke nepodarilo preukázať akýkoľvek dôvod neplatnosti doručenej výpovede nájmu bytu.
Má za to, že v čase dania výpovede, ktorá bola odoslaná dňa 05.09.2008, existoval výpovedný dôvod.
Navrhovateľka mala nezaplatené nájomné za obdobie od 01.01.2008 do 31.07.2008. Toto obdobie ako
aj celková výška nájomného bola presne definovaná vo výpovedi. Prílohou bol doklad o výške dlžného
nájomného, kde boli presne špecifikované obdobia a jednotlivé možné sumy za nájomné za jednotlivé

mesiace. Tento právny úkon bol podpísaný zodpovednou konajúcou osobu. Bol vyhotovený písomne.
Má tak za to, že neexistujú žiadne vady tohto daného právneho úkonu a už vôbec nevidí akýkoľvek
rozpor so zákonom. Pokiaľ základným argumentom navrhovateľky bolo to, že k nezaplateniu nájomného
došlo z dôvodu, že vznikla potreba kúpy kotla ústredného kúrenia, poukazuje na výpoveď svedkyne C.
J., ktorá uviedla, že tento kotol kupovali až po doručení žiadosti na odporcu, v ktorej žiadali o opravu

tohto kotla a ústredného kúrenia. Z dôkazov, ktoré boli predložené, jednoznačne vyplýva, že táto žiadosť
bola podaná až 08.09.2008. To znamená, že v čase od 01.01.2008 do 31.07.2008 neexistoval dôvod na
to, aby toto nájomné zaplatené nebolo. To, či predmetná nehnuteľnosť nebola v ideálnom stave, nemá
nič spoločné s tým, či došlo k zaplateniu, alebo nedošlo k zaplateniu nájomného a hlavne má za to, že
sa v konaní navrhovateľke nepodarilo preukázať, že by na nehnuteľnosti existovali nejaké vady, ktoré

by bránili v jej užívania schopnosti. Vo vzťahu k dobrým mravom a k možnej neplatnosti výpovede vo
vzťahu k navrhovateľke a k jej veku, poukazuje na to, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je
vlastníčkou rodinného domu v Zuberci. Dokonca tento byt, ktorý je predmetom tohto konania, obýva len
čiastočne, a to v čase, keď sa v Zuberci nezdržiava. Má tak zabezpečenú možnosť náhradného bývania
prostredníctvom tohto rodinného domu v jej výlučnom vlastníctve.

Súd tak vec pôvodne prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 18.09.2009 a dňa
20.04.2012, pričom vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 6C/68/2009-130 vyhláseným na pojednávaní dňa
20.04.2012. Týmto rozsudkom súd návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol a o trovách konania
rozhodol s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Svoje zamietajúce rozhodnutie súd odôvodnil tým, že na základe svojich skutkových zistení mal za
to, že nájomnou zmluvou zo dňa 09.05.2001 vznikol medzi navrhovateľkou a odporcom právny vzťah
podľa ust. 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nájom bytu. Základnou povinnosťou nájomcu je
riadne platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Navrhovateľka sa tak v konaní
domáhala v zmysle ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu

zo strany odporcu ako prenajímateľa. S poukazom na to, že medzi navrhovateľkou a odporcom bol
právny vzťah založený zmluvou o nájme bytu zo dňa 09.05.2001 a zo strany odporcu došlo k výpovedi
nájmu bytu, mal súd za danú vecnú legitimáciu účastníkov konania. Rovnako mal súd za to, že zo strany
navrhovateľky bol návrh podaný v lehote podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, keďže návrh
bol podaný na súde dňa 02.12.2008, pričom výpoveď bola datovaná dňa 05.09.2012 (teda aj napriek

tomu,žesúdnemalvkonanípreukázanýkonkrétnydeň,kedynavrhovateľkavýpoveďprevzala,nemohla
ju prevziať skôr, ako bola odporcom vyhotovená). Súd sa tak vecne zaoberal dôvodnosťou podaného
návrhu. Argumentáciu navrhovateľky, že právny úkon odporcu - výpoveď nájmu bytu zo dňa 05.09.2012
nie je jasný, určitý a zrozumiteľný, nepovažoval súd za dôvodnú, keďže odporca nepochybne, určito
a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v liste zo dňa 05.09.2012 prejavil svoju vôľu v

zmysle ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka skončiť nájom predmetného bytu s navrhovateľkou
ako nájomcom z dôvodu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. V tomto liste jednak
nepochybne odkázal na nájomnú zmluvu zo dňa 09.05.2001, ako aj na to, že navrhovateľka na základe
tejto má v nájme 2-izbový byt v obytnom dome Y. „. - E., z čoho nepochybne a určite vyplýva, že išloo výpoveď nájmu predmetného bytu. V ďalšom vychádzal z toho, že tento právny úkon bol platný aj z
pohľadu ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže pri ňom bola dodržaná písomná forma, ako
to požaduje ust. § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako považoval aj za jasne vymedzený

dôvod výpovede podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným, pričom týmto dôvodom bolo neplatenie nájomného navrhovateľkou po dobu dlhšiu ako
tri mesiace od marca 2008 do júla 2008 v celkovej výške 13.625,- Sk (s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 26Cdo 2818/99), o čom navrhovateľka mala presnú a určitú vedomosť,
keďže ako sama tvrdila dlžnú sumu 13.625,- Sk uhradila ešte pred doručením výpovede a jednak tomu

nasvedčuje aj jej následná reakcia - obsah listu zo dňa 17.09.2008. K argumentácii navrhovateľky, že
v čase kedy jej bola výpoveď zo dňa 05.09.2008 doručená nemala už voči odporcovi žiadny dlh na
nájomnom, keďže dlh vo výške 13.625,- Sk uhradila dňa 08.09.2008, súd poukázal na to, že skutková
okolnosť zakladajúca výpovedný dôvod podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, je
naplnená už tým, že nájomca „nezaplatil“ nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu (za dobu zákonom stanovenú), teda, že za trvania nájomného vzťahu takto kvalifikovaným konaním

porušil povinnosť z neho vyplývajúcu. Z hľadiska naplnenia daného výpovedného dôvodu, ktorý je
zreteľne sankčnej povahy, je preto rozhodné, či ku dňu dania výpovede k takémuto porušeniu povinnosti
nájomcom došlo; tento protiprávny stav nemusí trvať i v dobe, kedy mu bola daná (doručená) výpoveď
z nájmu bytu. Pre tento výklad ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka svedčí nielen znenie
citovaného ustanovenia (porovnaj dikciu „nezaplatil“), ale i jeho účel, ktorým je - prostredníctvom sankcie

v ňom upravenej - chrániť oprávnené záujmy prenajímateľa. Iný výklad by vo svojich dôsledkoch viedol
k zákonom neodôvodnenému zásahu do práv prenajímateľa, lebo nájomca by mohol (opakovane) -
za situácie, kedy zaplatí dlžné nájomné pred daním (doručením) výpovede - porušovať svoju základnú
povinnosť vyplývajúcu z nájomného vzťahu, bez toho aby tomu prenajímateľ mohol účinne brániť.
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 26Cdo/2904/2006 zo dňa 24.07.2007, alebo rozsudok

Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 26Cdo/532/2000 zo dňa 15.02.2001) S poukazom na uvedený výklad
súd považoval aj túto argumentáciu navrhovateľky za nedôvodnú. Napokon pokiaľ ide o argumentáciu
navrhovateľky s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na skutkové tvrdenia, že
nájomné za dotknuté obdobie nezaplatila z dôvodu, že musela uhradiť kúpnu cenu za nový kotol
ústredného kúrenia, pričom jej tak nezostali finančné prostriedky na zaplatenie nájmu a že zo strany

odporcu ako prenajímateľa dochádzalo pernamentne k porušovaniu jeho povinností podľa ust. § 687
ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda povinnosti udržiavať predmet nájmu v stave spôsobilom na riadne
užívanie, sa súd s touto vyporiadal tak, že v konaní nezistil naplnenie podmienok pre aplikáciu ust.
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere poukázal na viaceré okolnosti vzťahu medzi
účastníkmi konania, a to 1. nájomný vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe nájomnej zmluvy zo

dňa 09.05.2001 dňom podpisu tejto zmluvy, aj keď je nepochybné, že navrhovateľka predmetný byt
užívala už pred tým zrejme na základe inej nájomnej zmluvy, resp. iného právneho dôvodu. Z pohľadu
trvania nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania a jeho skončenia však súd okolnosti vzťahov
medzi účastníkmi konania v období pred uzavretím nájomnej zmluvy zo dňa 09.05.2001 nepovažoval za
relevantné. Z tohto dôvodu súd neprikladal váhu skutkovým tvrdeniam navrhovateľky, ako ani skutkovým

zisteniam ohľadom vzťahov účastníkov pred uzavretím nájomnej zmluvy zo dňa 09.05.2001. Rovnako
súd nepovažoval ani z časového hľadiska tieto okolnosti za relevantné pre aplikáciu ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu okolnosti, či si odporca neplnil v 80-tych, resp. v 90-tych
rokoch minulého storočia povinnosť udržiavať predmetný byt v užívania schopnom stave, nemôže mať
neustály vplyv na to, že by výpoveď nájmu odporcu zo dňa 05.09.2008 po tak dlhom časovom období

mohla byť stále pre tieto okolnosti považovaná za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, obzvlášť,
na čo poukázal aj odporca, že navrhovateľka si ani v 90-tych rokoch opakovane a dlhodobo neplnila
svoju základnú povinnosť uhrádzať nájomné vo výške 742,- Sk v rokoch 1997 až 1999, keď v tom čase
mala príjem z dôchodkov vo výške 4.434,- Sk v roku 1996 až 5.269,- Sk v roku 2008 (podľa rozhodnutí
Sociálnej poisťovne na č. l. 79 a 80) a navyše s ňou žili aj jej syn s manželkou, ktorí mali minimálne

z morálneho hľadiska participovať na úhrade nájomného. Čo sa týka obdobia trvania právneho vzťahu
medzi účastníkmi založeného nájomnou zmluvou zo dňa 09.05.2001 navrhovateľka argumentovala v
konaní poukazom na to, že v tomto čase postavila v dome krb, rekonštruovala schodište a chodbu
a zakúpila nový kotol ústredného kúrenia a vykonávala aj ďalšiu drobnú údržbu predmetného bytu,
a to z dôvodu, že odporca si opätovne neplnil svoju povinnosť podľa ust. § 687 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V tomto kontexte však súd považuje za potrebné poukázať jednak na to, že súd z odporcom
predložených listín, označených ako saldokonto, ktorých obsah navrhovateľka nenamietala, zistil, že
navrhovateľka pernamentne porušovala svoju povinnosť včasnej a riadnej úhrady nájomného, najmä
v rokoch 2004 až polovica roku 2007. S poukazom na výšku príjmu navrhovateľky v tomto období(dôchodok) a na to, že stále s ňou žili jej syn s manželkou, ako aj na to, že navrhovateľka žila v
tomto období aj striedavo v dome v jej výlučnom vlastníctve v Zuberci, mal súd za to, že ani ňou
vykonané investície na predmete nájmu jej nebránili v tom, aby si plnila svoju povinnosť hradiť nájomné.

Navyše súd poukázal na to, že navrhovateľka mala možnosť uplatniť si práva podľa ust. § 691 a § 698
ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo nikdy bez náležitých dôvodov neurobila a toto jej nekonanie súd
nemohol dávať v prejednávanej veci na ťarchu odporcovi. Ak by súd pripustil takúto úvahu, pri použití
argumentácie ad absurdum, by sa navrhovateľka mohla voči výpoveďami nájmu bytu zo strany odporcu
brániť donekonečna s odkazom na predchádzajúce obdobia. Pokiaľ sa týka bezprostredného dôvodu,

ktorý navrhovateľka uviedla ako dôvod, pre ktorý nemohla zaplatiť dlžné nájomné za obdobie roku 2008,
a to nákupu kotla ústredného kúrenia, súd túto argumentáciu navrhovateľky považoval za účelovú a
nepreukázanú. V prvom rade súd hodnotiac dôkazy vo vzájomnej súvislosti poukázal na to, že ku kúpe
sporného kotla došlo (podľa výpovede samotnej navrhovateľky, ako aj svedkyne C. J. až po žiadosti
G. J. zo dňa 08.09.2008, čomu nasvedčuje aj obsah tejto žiadosti, kde G. J. nič nespomína ohľadom
tohto kotla a naopak oznamuje, že kotol z roku 1994 je nefunkčný a v súčasnosti sa nepodarilo zohnať

náhradné diely) až po tom, ako odporca dal navrhovateľke dňa 05.09.2008 výpoveď. S poukazom na
tieto dôkazy súd vyhodnotil listinný dôkaz - čestné prehlásenie C. I. zo dňa 28.04.2009 o kúpe kotla
v máji 2008 ako nedôveryhodný. Ak teda navrhovateľka zakúpila predmetný kotol až po 08.09.2008
nebol dôvod, aby od mesiaca marec 2008 prestala platiť nájom. Rovnako súd považoval za účelovú
argumentáciu navrhovateľky, že nasporené peniaze na nájom nepoužila na jeho úhradu, keďže vedela

vopred, že bude nutné takýto kotol kúpiť. V tomto kontexte súd dal do pozornosti, že výška nájomného
v tom čase bola 2.990,- Sk mesačne a výška dôchodku navrhovateľky v tom čase bola 10.394,- Sk
mesačneavtomčasejejsynpodnikalajehomanželkabolazamestnaná,akotosamavosvojejvýpovedi
uviedla (teda aj títo sa mohli čiastočne podieľať na úhrade nájmu), takže zjavne nebol dôvod, aby si
nejako zvlášť navrhovateľka sporila na budúci nájom. Súdu sa tak javí rovnako ako nelogické, aby si

navrhovateľkaakumulovalafinančnéprostriedkynanákupkotlabeztoho,abypotrebuvýmenykotlapred
tým písomne oznámila prenajímateľovi. Účelovosti argumentácie navrhovateľky nasvedčuje opätovne
aj list G. J. odporcovi zo dňa 08.09.2008, kde tento, ako už bolo vyššie uvedené, ani len nespomenul,
že navrhovateľka má v úmysle kúpiť nový kotol. Ak teda súd zovšeobecnil svoje závery pokiaľ sa týka
argumentácie navrhovateľky ohľadom aplikácie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, navrhovateľka

vedome neuhrádzala nájomné v období roku 2008 bez toho, aby následne v konaní preukázala, že
táto skutočnosť bola spôsobená na jej strane okolnosťami spočívajúcimi v jej objektívne nízkom príjme
(ako aj nízkom príjme svojho syna a jeho manželky s ňou žijúcimi), ako aj tým, že bola k tomu nútená
z dôvodu, že odporca porušoval svoje povinnosti prenajímateľa podľa ust. § 687 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a aby mohla udržať predmet nájmu v užívania schopnom stave musela vynaložiť v období

marca až augusta 2008 finančné prostriedky presahujúce rámec jej bežných výdavkov. S poukazom na
uvedené tak súd považoval návrh navrhovateľky za nedôvodný.
Protirozsudkuprvostupňovéhosúdupodalavzákonnejlehoteodvolanienavrhovateľka,ktorávodvolaní
žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V prípade,
že by odvolací súd jej odvolaniu nevyhovel, navrhla proti potvrdzujúcemu rozsudku pripustiť dovolanie.

V dôvodoch odvolania uviedla, že prvostupňový súd mal vykonať dokazovanie v tom smere, či vady
bytu, ktoré odporcovi ako prenajímateľovi oznámila, boli takého charakteru, ktoré bránili riadnemu
užívaniu predmetu nájmu. Nefunkčnosť kúrenia považovala za takú vadu, ktorú bol povinný odstrániť
prenajímateľ. Bolo potrebné vykonať dokazovanie v tom smere, aby sa presne zistilo, kedy výpoveď z
nájmu bytu prevzala. Toto zistenie považovala za dôležité, nakoľko v konaní bolo preukázané, že dlžné

nájomné uhradila v presne zistený deň. S poukazom na ust. § 673 Občianskeho zákonníka mala za to,
že nebola povinná platiť nájomné, pokiaľ pre vady, ktoré ako nájomca nespôsobila, nemohla prenajatú
vec užívať dohodnutým spôsobom. Vadu kúrenia nespôsobila, túto vadu bol povinný odstrániť odporca
ako prenajímateľ. Ak teda ako nájomca nemala povinnosť platiť nájom, odporca nemal právny dôvod na
výpoveď podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že skutková okolnosť zakladajúca
výpovedný dôvod bola naplnená tým, že navrhovateľka ako nájomca nezaplatila nájomné za stanovené
obdobie. Vo vzťahu k tvrdenej vadnosti kotla na ústredné kúrenie poukázal na vykonané dokazovanie
a závery napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že ku kúpe kotla na ústredné kúrenie došlo až
po žiadosti zo dňa 08.09.2008. Na základe týchto skutočností navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
O odvolaní navrhovateľky proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 20.04.2012 rozhodol Krajský
súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 6Co/361/2012-164 zo dňa 20.03.2013 tak, že napadnutý
rozsudokzrušilavecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Odvolacísúdsvojerozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. z dôvodu, že dospel k záveru,
že pokiaľ prvostupňový súd ustálil, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah podľa ust. § 685 ods. 1
Občianskeho zákonníka (nájom bytu), tento záver nevychádza z dostatočných skutkových podkladov a

nakoľko otázka, čo bolo predmetom nájmu, je z hľadiska sporu podstatná, rozhodnutie vo veci samej
považuje za predčasné. Odvolací súd uviedol, že pojmovým znakom bytu, ako predmetu občiansko-
právnych vzťahov v zmysle ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je účelové určenie miestností,
ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia
takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občiansko-

právnych vzťahov ako byty (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.05.2002 spis. zn. 4Cdo/27/2002). Z
obsahu spisového materiálu vyplýva, že podľa aktuálneho (v čase rozhodovania odvolacieho súdu) LV
č. XXXX je na parcele T.-Q. Č.. XXXXX/XXX (nie na T.-Q. Č.. XXXXX/XX, ako je to uvedené vo výroku
napadnutého rozsudku - poznámka odvolacieho súdu) zapísaná stavba - dom súp. č. XXX. Na parcele
T.-Q. Č.. XXXXX/XXX sa má podľa označeného LV nachádzať hospodárska budova a na parcele T.-
Q. Č.. XXXXX/XXX pivnica, to všetko vo výlučnom vlastníctve odporcu. Z výsluchu navrhovateľky pred

prvostupňovým súdom tiež vyplýva, že Y. „. sa stavala svojpomocne v réžii odporcu v čase, keď ešte
žil jej manžel a býva v nej 40 rokov (t. č. so synom, jeho manželkou a vnučkou). Podľa zmluvy o nájme
bytu zo dňa 09.05.2001 jej predmetom je užívanie dvojizbového bytu v obytnom dome Y. „.“ súp. č. XXX,
ku ktorému má odporca ako prenajímateľ a vlastník právo hospodárenia. Výsluchom navrhovateľky,
resp. zástupcu odporcu nebola bližšie objasnená skutočnosť, čo navrhovateľka v skutočnosti ako

predmet nájmu užíva, t. j. či celú stavbu súp. č. XXX, alebo len dvojizbový byt nachádzajúci sa v
označenej stavbe. Tak isto nebola objasnená skutočnosť, či v dome súp. č. XXX sa okrem bytu, ktorý
mal byť odovzdaný navrhovateľke do nájmu na základe zmluvy zo dňa 09.05.2001, nachádzajú ešte
ďalšie byty. Od objasnenia týchto skutočností potom závisí aj právne posúdenie, či na nájomný vzťah
medzi navrhovateľkou a odporcom sa vzťahujú ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. osobitné

ustanovenia o nájme bytu, alebo všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve podľa § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že
nezistil splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v tomto smere hodnotil
okolnosti vzťahov medzi účastníkmi pred uzavretím nájomnej zmluvy, po jej uzavretí, resp. nákup kotla
na ústredné kúrenie), podľa odvolacieho súdu nevyhodnotil ďalšie okolnosti, na ktoré navrhovateľka

poukazovala, a to najmä samotnú skutočnosť, že už dňa 08.09.2008 mala celý dlh nájomného uhradený,
resp. skutočnosť, že následne nájomné už riadne platila, o čom predložila i listinný dôkaz - potvrdenie
odporcu (č. l. 105 spisu). V tomto smere tak odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby najmä
podrobným výsluchom navrhovateľky zistil, ako jej vznikol dlh na nájomnom v jednotlivých mesiacoch
január až júl 2008 (podľa zatiaľ nie celkom prehľadnej prílohy na č. l. 13 spisu by malo ísť o dlh od

15.4.2008do31.7.2008)azakýchdôvodov.Podoplnenídokazovaniavoznačenomsmereapoujasnení
si právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom, odvolací súd uložil prvostupňovému súdu vo
veci opätovne rozhodnúť a zároveň rozhodnúť o trovách doterajšieho konania.
Po rozhodnutí odvolacieho súdu prvostupňový súd (ďalej len „súd“) vec opätovne prejednal na
pojednávaniach dňa 15.10.2013, dňa 25.03.2014 a napokon dňa 15.04.2014, na ktorom pojednávaní

verejne vyhlásil v poradí druhý rozsudok, ktorým opätovne návrh navrhovateľky zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Súd v poradí druhý rozsudok vo veci odôvodnil tým, že pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky
produkovanú v spore v priebehu konania po rozhodnutí odvolacieho súdu, možno konštatovať, že táto

bolozásadnerovnaká,akotobolovpriebehukonaniapredrozhodnutímsúduzodňa20.04.2012.Právny
zástupca navrhovateľky v svojom záverečnom prednese na pojednávaní dňa 20.04.2014 súčasne
poukazoval na to, že tak pred rokom 2001, ako aj po tomto roku dochádzalo medzi účastníkmi k
zápočtompohľadávoknavrhovateľkynaúhradunákladov,ktorévynaložilazaodporcuakoprenajímateľa
s pohľadávkami odporcu na nájomné, takže sa navrhovateľka mohla domnievať, že sa jej nároky opäť

započítajú aj proti pohľadávkam odporcu na nájomné za sporné obdobie. Až keď zistila, že zápočet nie
je možný, resp. nedošlo zo strany odporcu ani k súhlasu s vykonaním opráv, nájomné zaplatila. Dôležitá
je tá skutočnosť, kedy odporca odoslal výpoveď, lebo ak výpoveď bola odoslaná až po tom, čo dlžné
nájomné zaplatila, takáto skutočnosť potom úplne z hľadiska práva mení situáciu. V ďalšom právny
zástupca navrhovateľky akcentoval súčasné pomery u navrhovateľky, t. j., že aj keď je vlastníčkou inej

nehnuteľnosti, túto nemôže obývať, a to vzhľadom k tomu, že túto obýva jej dcéra so svojim manželom,
ktorý je ťažko chorý, pričom je rovnako chorá aj samotná navrhovateľka. Napokon právny zástupca
navrhovateľky uviedol, že sporná výpoveď bola zo strany odporcu produkovaná účelovo, aby týmto
zabránil navrhovateľke v uplatnení predkupného práva na sporný byt.Argumentáciu odporcu v spore v priebehu konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zhrnul jeho právny
zástupca v záverečnom prednese na pojednávaní dňa 20.04.2014 tak, že sa jednak pridržiaval už v
pôvodnom konaní produkovanej argumentácie. Zdôraznil., že považuje medzi účastníkmi nesporné,

že medzi nimi bola platne uzavretá nájomná zmluva, ktorej predmetom nebola celá nehnuteľnosť súp.
č. 517, ale len jej časť, a to byt nachádzajúci sa v tejto nehnuteľnosti, čo vyplýva aj z výpovede
navrhovateľky. Pokiaľ ide o nastolenú otázku odvolacím súdom, či nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom
nájmu, je bytom, odporca v konaní predložil existujúcu dokumentáciu stavby, z ktorej vyplýva, že ide
o byt. Samotné kolaudačné rozhodnutie, resp. povolenie na užívanie stavby sa získať nepodarilo,

avšak podľa názoru odporcu v každom prípade, t. j. aj v prípade, že v danej veci by išlo o nájom
bytu, boli splnené podmienky podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Ak by sa
však súd nestotožnil s tým, že išlo o nájom bytu, ale všeobecne o nájom nehnuteľnosti, je potrebné z
hľadiska právneho posúdenia aplikovať na daný prípad všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce nájom bez použitia osobitných ustanovení o nájme bytu a teda aj v tomto prípade je možné
dospieť k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný.

Súd po doplnení dokazovania dospel ku skutkovému záveru, že sa v konaní nepreukázala existencia
právoplatného rozhodnutia [či už predpokladaného ust. § 5 ods. 1 a § 6 zákona č. 87/1958 Zb. účinnom
od 01.01.1959 do 30.09.1976, alebo podľa ust. § 82 alebo § 85 zákona č. 50/1976 Zb.] príslušného
orgánu verejnej moci (stavebného úradu), ktorým by bolo povolené užívanie predmetnej stavby súp. č.
517, alebo jej časti, z hľadiska jeho účelového určenia na trvalé bývanie.

Ďalej súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal z toho, že základným predpokladom úspešnosti
návrhu (žaloby) ako takého je to, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie môže byť dvojaké. Účastník
konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je navrhovateľom), má
aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku),

má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa (vykonaným
dokazovaním) preukáže, že navrhovateľovi patrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd návrhu
vyhovie (navrhovateľ má aktívnu vecnú legitimáciu) a naopak, ak sa nepreukáže, že navrhovateľovi
patrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd návrh bez ďalšieho zamietne (navrhovateľ nemá
aktívnu vecnú legitimáciu). Pri preukázaní aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa však súd môže

návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ zároveň žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní (vykonaným dokazovaním) nepreukáže, súd návrh zamietne so záverom
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu. Predpokladmi úspešnosti návrhu podľa ust. § 711
ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré možno vyvodiť z jeho znenia, ako aj systematiky zaradenia tohto
ustanovenia do osobitných ustanovení o nájme bytu (§ 685 až § 716), sú 1. existencia záväzkovo-

právneho vzťahu medzi účastníkmi konania založeného zmluvou o nájme bytu podľa ust. § 685 ods. 1
Občianskeho zákonníka, 2. existencia výpovede nájmu bytu zo strany prenajímateľa, ktorá je v rozpore
zo zákonom, 3. podanie návrhu na súde v prekluzívnej lehote troch mesiacov, ktorá začína plynúť odo
dňa doručenia výpovede. Súčasne súd poukázal na to, že návrh podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka nie je určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., pri ktorej musí byť preukázaný

naliehavýprávnyzáujem,alejeinoužalobou,priktorejprávnyzáujemvyplývapriamozhmotnoprávneho
predpisu. Z hľadiska vecnej legitimácie účastníkov v súdnom konaní potom možno ustáliť, že na podanie
návrhu podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka je aktívne vecne legitimovaný nájomca bytu, čo
vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia. Keďže predmetom konania o návrhu podľa ust. § 711
ods. 6 Občianskeho zákonníka je určenie platnosti, resp. neplatnosti, jednostranného právneho úkonu

prenajímateľa bytu, t. j. výpovede nájmu bytu, je možné z uvedeného ustanovenia vyvodiť pasívnu vecnú
legitimáciu prenajímateľa bytu v tomto konaní.
Súd s poukazom na uvedené, ako aj na skutkový záver o nepreukázaní existencie rozhodnutia
príslušného orgánu verejnej moci (stavebného úradu), ktorým by bolo povolené užívanie predmetnej
stavby súp. č. 517, alebo jej časti, z hľadiska jeho účelového určenia na trvalé bývanie a napokon

vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 4Cdo 27/2002 zo dňa 29.05.2002, ktorý dal do pozornosti súdu odvolací súd v uznesení č. k.
6Co/361/2012-164 zo dňa 20.03.2013), ako aj Najvyššieho súdu ČR (z dôvodu rovnakej relevantnej
právnej úpravy v ČR a SR; rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 26Cdo 1983/2006 zo dňa
12.04.2007) uzavrel, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný taký právny stav (existencia

požadovaného právoplatného rozhodnutia stavebného úradu), z ktorého vychádzajúc by súd mohol
konštatovať, že dotknutá časť predmetnej stavby - domu súp. č. XXX postaveného na parc. T.-
Q. Č.. XXXXX/XXX, k. ú. P., ako je táto evidovaná na LV č. XXXX, je bytom ako samostatným
predmetom občiansko-právnych vzťahov v zmysle ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto ztohto dôvodu navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno na samotné preukázanie naplnenia
konštatovaného predpokladu rozhodnutia súdu podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ako
osobitného ustanovenia o nájme bytu), t. j. existencie záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi

založeného zmluvou o nájme bytu. Keďže v konaní nedošlo k preukázaniu skutkového tvrdenia
navrhovateľky, že v danom prípade bol predmetom nájmu byt ako samostatná vec v právnom zmysle
podľa ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, logicky nedošlo k preukázaniu existencie záväzkovo-
právneho vzťahu medzi účastníkmi založeného zmluvou o nájme bytu. Preto súd viazaný v zmysle ust. §
153 ods. 2 O.s.p. dôvodmi žalobného návrhu danými opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľkou

(§ 79 ods. 1 O.s.p.), žalobnému návrhu navrhovateľky vyhovieť nemohol a bez ďalšieho musel tento
zamietnuť.
Proti rozsudku č. k. 6C/68/2009-291 zo dňa 15.04.2014 podala navrhovateľka v zákonnej lehote
opätovne odvolanie zo dňa 08.09.2014, ktorým navrhla napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
zmeniť tak, že jej návrhu sa v celom rozsahu vyhovie, alternatívne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že prvostupňový

súd neúplne zistil skutkový stav veci, najmä mal vykonať dokazovanie v tom smere či vady bytu,
ktoré odporcovi ako prenajímateľovi oznamovala, boli takými vadami, ktoré bránili riadnemu užívaniu
bytu. V tomto smere tvrdila, že nefunkčnosť kúrenia bola takou vadou predmetu nájmu, ktorá bránila
jeho riadnemu užívaniu a ktorú mal povinnosť odstrániť odporca ako prenajímateľ. Prvostupňový súd
mal tiež nariadiť dokazovanie dotazom na doručovateľa, kedy skutočne navrhovateľka výpoveď z

nájmu bytu prevzala. Navrhovateľka ďalej namietala, že prvostupňový súd predmetnú vec nesprávne
právne posúdil, nakoľko ju neposudzoval v nadväznosti na ust. § 673 Občianskeho zákonníka. V tomto
smere tvrdila, že ako nájomca bytu vadu kúrenia nespôsobila, túto vadu mal odstrániť odporca ako
prenajímateľ. Ak teda odporca o vade kúrenia vedel, čo bolo aj preukázané, túto vadu mal odstrániť a ak
ju neodstránil, ide o vadu, ktorá bránila riadnemu užívaniu bytu. Za danej situácie ako nájomca nebola

povinná platiť nájom. Ak teda nemala povinnosť platiť nájom, odporca nemal právny dôvod na výpoveď
podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd nesprávne vec právne
posúdil aj v tom, že neskúmal či v čase, keď jej odporca doručil výpoveď z nájmu bytu, ešte existoval
výpovedný dôvod. Nesprávne posúdil vec aj v otázke, kedy nastane platnosť výpovede a kedy nastane
jej účinnosť. Účinnosť výpovede nastane až doručením druhej strane. Keďže bolo preukázané, že v

čase doručenia výpovede navrhovateľka mala dlžné nájomné už vyrovnané, nemohla nastať účinnosť
výpovede a aj z tohto dôvodu považuje výpoveď za neplatnú. V závere odvolania, a to s poukazom
na obsah pojednávania zo dňa 15.04.2014 podotkla, že odporca jej dal výpoveď z dôvodu, aby mohol
nehnuteľnosť odpredať. Prvostupňový súd nesprávne posúdil otázku dobrých mravov aj v nadväznosti
na 40-ročnú zaužívanú prax, kedy sa odporca vždy dohodol a buď s jeho tichým súhlasom alebo priamo

návodom postupovali účastníci tak, že navrhovateľka neplatila nájomné a vykonávala opravy a údržbu
nehnuteľnosti s tým, že sa tieto náklady, ktoré jej odporca čo do výšky odsúhlasil, kompenzovali s
nájomným.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, o podanom odvolaní rozhodol uznesením č. k. 8Co/673/2014-326

zo dňa 15.04.2015 tak, že s odkazom na ust. § 221 ods. 1 za použitia ust. § 212 ods. 3 O.s.p. odvolaním
navrhovateľky napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku (najmä
z hľadiska presvedčivosti a zrozumiteľnosti právnych záverov) nezodpovedá kritériám uvedeným v

ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd poznamenal, že prvostupňovému súdu nebolo možné uprieť
snahu o vykonanie dôslednej analýzy predmetného sporu, čomu nasvedčuje nielen rozsah písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku, ale i rozsah zadovážených a vykonaných dôkazov. Čo sa však
týka celkovej presvedčivosti a myšlienkových postupov prvostupňového súdu uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku, tieto neboli dostatočne vysvetlené najmä z hľadiska právnych záverov, ktoré

prvostupňový súd vo vzťahu k predmetu konania prijal. Predmetom prejednávanej veci bol návrh,
ktorým sa navrhovateľka podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka domáha určenia neplatnosti
výpovede nájmu bytu, ktorú výpoveď jej dal odporca listom zo dňa 05.09.2008 z dôvodu nezaplatenia
nájomného [§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka]. Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom
návrh navrhovateľky zamietol. Odvolací súd vyššie uvedené závery prvostupňového súdu vyhodnotil

ako nepresvedčivé, vzbudzujúce dohady a domnienky a pre laickú verejnosť (zvlášť pre samotnú
navrhovateľku) i ťažko zrozumiteľné. Z uvedených záverov ani odvolací súd nemohol vyvodiť, či
návrh navrhovateľky bol zamietnutý z dôvodu nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie resp. z
dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu, nakoľko prvostupňový súd to v odôvodnenínapadnutého rozsudku jednoznačne neuviedol. Keďže navrhovateľka podaným návrhom uplatnila na
súde neplatnosť jednostranného právneho úkonu odporcu - výpoveď nájmu bytu - legitímne očakávala
i odpoveď súdu na to, či uvedený právny úkon odporcu je platný, neplatný resp. právne irelevantný.

O tom, že závery napadnutého rozsudku neboli presvedčivé, svedčí i obsah odvolania navrhovateľky,
ktorým v podstate ani nereaguje na zložité závery, ktoré prvostupňový súd vyvodil zo skutočnosti, že
vykonaným odkazovaním nebolo preukázané, že stavba s. č. XXX - Y. E. E. - Š. ani jej časť je bytom
v zmysle ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ prvostupňový súd v závere odôvodnenia
poukázalnaobdobnéprávnezáveryprijatérozsudkomOkresnéhosúduŽilinač.k.23C/202/2005zodňa

24.05.2012, odvolací súd k tomuto uviedol, že: a) iná právoplatne skončená vec nemá v podmienkach
Slovenskej republiky všeobecnú (precedenčnú) platnosť; ak nebola publikovaná v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí súdov SR, nemá pre iné (podobné) prípady ani faktickú záväznosť, b) označený rozsudok
Okresného súdu Žilina v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/367/2012-248 zo dňa
21.02.2013 je odvolaciemu súdu z úradnej činnosti známy. V súvislosti s uvedeným rozsudkom odvolací
súd konštatoval, že v jeho odôvodnení boli prijaté konkrétne závery vo vzťahu k tam prejednávanej

veci. Za situácie, kedy v tejto veci bol napadnutý rozsudok zrušený z procesných dôvodov (a preto jeho
vecná správnosť nebola preskúmavaná), nebol ani dôvod, aby odvolací súd v rámci tohto uznesenia
zaujímal právne úvahy vo vzťahu k záverom rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 23C/202/2005 zo dňa
24.05.2012, ktorý navyše nemá všeobecnú ani faktickú záväznosť pre iný (podobný) prípad. Napokon
odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poznamenal, že účastníci konania doposiaľ neobjasnili

skutočnosť, z akého dôvodu (aký bol motív) uzavreli zmluvu o nájme bytu až dňa 09.05.2001 a či tejto
zmluve predchádzala iná zmluva o nájme a ak áno, či bola uzavretá s navrhovateľkou alebo ešte s
jej manželom, prípadne s inou osobou. Povedané inak, v ďalšom konaní bude potrebné, aby účastníci
konania súdu objasnili (za predpokladu, že výpoveď navrhovateľky v tom smere, že Y. začala užívať s
manželom niekedy v roku 1963, je pravdivá), či zmluva o nájme bytu zo dňa 09.05.2001 bola jedinou

zmluvou, ktorú účastníci vo vzťahu k domu s. č. XXX uzavreli alebo jej predchádzala (predchádzali)
iná zmluva (iné zmluvy). Ak zmluva zo dňa 09.05.2001 bola jedinou zmluvou, účastníci konania súdu
objasnia, prečo k jej uzavretiu došlo až v roku 2001, keď navrhovateľka mala začať užívať (s manželom)
vyššie označenú nehnuteľnosť približne už v roku 1963.
Po rozhodnutí odvolacieho súdu prvostupňový súd (ďalej len „súd“) vec opätovne prejednal na

pojednávaniach dňa 29.09.2015 a dňa 15.12.2015, na ktorom pojednávaní aj verejne vyhlásil tento, v
poradí tretí, rozsudok v prejednávanej veci.
Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu navrhovateľky v spore po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa
15.04.2015 navrhovateľka neuviedla žiadne nové zásadné argumenty, ktoré by už neuviedla v konaní
do rozhodnutia súdu zo dňa 15.04.2014 (v poradí druhého rozsudku vo veci). K nastolenej otázke

odvolacím súdom sa navrhovateľka vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo
dňa 20.10.2015 tak, že určite existoval zmluvný vzťah medzi jej manželom a právnym predchodcom
odporcu, pokiaľ ide o užívanie bytu v predmetnej nehnuteľnosti. Nepriamo o tom svedčí zápisnica o
prevzatí bytu zo dňa 27.11.1983. Táto bola vyhotovená z dôvodu výmeny kotla ústredného kúrenia zn.
„M“ za nový zn. Viadrus. Ďalším nepriamym dôkazom, že tu existoval nájomný vzťah, je aj list právneho

predchodcu odporcu z roku 1977 (presnejší dátum na ňom nie je uvedený), z ktorého vyplýva, že
nájomný vzťah medzi ňou, resp. jej manželom, ktorý bol pracovníkom právneho predchodcu odporcu,
existovalnazákladepísomnejzmluvyoužívanípredmetnéhobytuužpredrokom2001.Zakýchdôvodov
uzatváral odporca zmluvu o nájme bytu zo dňa 09.05.2011 by mal uviesť odporca sám. Možno však
vyvodzovať záver, že vzhľadom ku skutočnosti, že jej manžel T. J. zomrel v roku 1987 a ona zostala s

rodinou v tomto byte bývať, odporca mal zrejme záujem, aby užívanie bytu bolo zakotvené v zmluve, a
preto zmluvu nájme bytu uzavrel už s ňou v roku 2001. Z toho vyvodzuje záver, že odporca usporadúval
vo svojej evidencii právne vzťahy, alebo došlo k tomu, že jeho právny predchodca Severoslovenské
štátne lesy, š. p. pri reorganizácii bol zlúčený do celoslovenskej organizácie Lesy SR, š. p., a to bolo
dôvodom, že sa uzatvárala nová zmluva medzi terajším odporcom a ňou.

Odporca rovnako zásadne nezmenil oproti priebehu konania do rozhodnutia súdu zo dňa 15.04.2014 (v
poradí druhého rozsudku vo veci) svoju argumentáciu v spore. K tejto doplnil, že nakoľko ide v danom
prípade o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p. je potrebné preukázať aj naliehavý
právny záujem na takomto určení. Z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že samotná pani
navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v X., ako aj sama v podstate uviedla, tak aj

tento čiastočne užíva. K otázke nastolenej odvolacím súdom sa odporca vyjadril prostredníctvom svojho
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 29.09.2015 tak, že odporca sa snažil v rámci svojich archívnych
dokladov dohľadať odpovede na položenú otázku. Na túto otázku odporca odpovedá jednoznačne
tak, že vo svojich archívnych dokumentoch žiadnu písomnú zmluvu o nájme nedohľadal. Jedinýmpísomným dokladom je zápisnica o prevzatí bytu, ktorá je uzatvorená medzi nájomníkom T. J. a právnym
predchodcom odporcu Severoslovenskými lesmi, š. p., ktorá bola uzatvorená dňa 27.11.1983, pričom
zo zápisnice o prevzatí bytu vyplýva, čo je predmetom prevzatia a v záhlaví tejto zápisnice je uvedené,

že byt bol pridelený rozhodnutím len s uvedením roku 1966. Z toho možno vyvodiť, že žiadny iný
písomný doklad, resp. zmluva o nájme medzi účastníkmi konania, resp. medzi manželom navrhovateľky
a odporcom, resp. jeho právnym predchodcom, podľa názoru odporcu podpísaná nebola. Jedinou
odpoveďou, prečo došlo k uzavretiu zmluvy v roku 2001, je to, že práve pri lustrácii a kontrole týchto
dokladov bolo zistené, že žiadna zmluva o nájme neexistuje, a preto bol vyhotovený predmetný písomný

návrh zmluvy o nájme zo dňa 09.05.2001. K podaniu navrhovateľky zo dňa 20.10.2015 a k s ním
spojeným listinným dôkazom sa odporca vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní
dňa 15.12.2015 tak, že dôkazy podporujú jeho vyjadrenie uvedené na dňa 29.09.2015, nakoľko ani
navrhovateľka nepredložila inú písomnú zmluvu o nájme tak. Predložené evidenčné listy na výpočet
úhrady nájomného a existujúca zmluva o nájme len preukazuje, že prvý krát k uzavretiu písomnej zmluvy
o nájme, alebo zmluvy o nájme v písomnej forme, došlo až dňa 09.05.2011. Ako bolo dopytované aj v

rámci odporcu, žiadne iné písomné dôkazy, to znamená písomnú zmluvu o nájme uzavretú pred rokom
2001, sa nepodarilo dohľadať, a to nie len zo strany odporcu, ale ani zo strany navrhovateľky.
Súd tak po doplnení dokazovania vykonaním ďalších dôkazov produkovaných účastníkmi po rozhodnutí
odvolacieho súdu zo dňa 15.04.2015 dospel k nasledovným skutkovým zisteniam (väčšinou už
konštatovaným v druhom rozsudku zo dňa 15.04.2014).

PodľavýpisuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduBanskáBystricaoddiel:Pš,vložkač.:155/Szodňa
24.11.2008 (na č. l. 6 spisu) ku dňu 18.11.2008 (dátum aktualizácie údajov) mal odporca v obchodnom
registri zapísaný Odštepný závod Žilina, ktorého vedúcim bol od 06.02.2008 W.. I. Ď..
Dňa 09.05.2001 navrhovateľka ako nájomca a odporca (odštepný závod odporcu v Žiline) ako
prenajímateľ uzavreli zmluvu označenú ako „Zmluva o nájme bytu“ (na č. l. 4 spisu), predmetom ktorej

bol záväzok odporcu prenechať navrhovateľke na užívanie 2-izbový byt v obytnom dome Y. „. - E.
súp. č. XXX bez uvedenia doby nájmu odo dňa podpísania zmluvy. Zmluvné strany si zároveň dohodli,
že drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou bude hradiť
navrhovateľka. Táto zároveň v zmluve vyhlásila, že sa so stavom bytu oboznámila a preberá ho do
užívania spolu s osobami uvedeným v prílohe č. 1 zmluvy (evidenčný list pre výpočet nájomného).

Navrhovateľkabolavzmyslezmluvyoprávnenáspolusosobami,ktoréžijúsňouvspoločnejdomácnosti
popri práve užívať byt, aj na užívanie spoločných priestorov a zariadenia domu, ako aj požívať plnenia,
ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. (čl. 1, 2 a 3 zmluvy) Ďalej sa zmluvné strany dohodli,
že spôsob výpočtu nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, spôsob ich platenia sa bude
riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami prenajímateľa.

Nájomné a preddavky na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu bude navrhovateľka platiť mesačne
pozadu, a to v termíne do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pri zmene počtu osôb
bývajúcich v byte, mala navrhovateľka povinnosť oznámiť túto skutočnosť prenajímateľovi do 30 dní
od jej vzniku. Odporca si vyhradil právo jednostranne zvýšiť nájomné a úhradu za plnenia spojené s
užívaním bytu v súlade s celkovým inflačným vývojom v spoločnosti. Napokon si zmluvné strany dohodli,

že navrhovateľka je povinná odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobila v dome sama alebo tí, ktorí
s ňou bývajú. Súčasne mala povinnosť nevykonávať stavebné úpravy, ani inú podstatnú zmenu v byte
bez súhlasu odporcu, a to ani na svoje náklady.
Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 21.02.2013 vedeného (v tom čase) Správou
katastra Žilina pre k. ú. P. (na č. l. 162 spisu, na ktorý poukázal odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.

k. 6Co/361/2012-164 zo dňa 20.03.2013) je odporca v katastri nehnuteľností evidovaný ako výlučný
vlastník domu súp. č. XXX postaveného na parc. T.-Q. Č.. XXXXX/XXX, ako aj pozemku parc. T.-Q. Č..
XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.
Listom zo dňa 05.09.2008 označeným ako „Výpoveď z nájmu bytu“ (na č. l. 12 spisu) adresovaným
navrhovateľke odporca s odvolaním sa na to, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 09.05.2001 má

navrhovateľka v nájme 2-izbový byt v obytnom dome Y. „. - E. a s odôvodnením, že navrhovateľka hrubo
porušila svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, a to tým, že nezaplatila nájomné za obdobie od
01.01.2008 do 31.07.2008 v celkovej výške 13.625,- Sk, dal s poukazom na ust. § 711 ods. 1 písm.
d) Občianskeho zákonníka navrhovateľke výpoveď z nájmu uvedeného bytu. Zároveň navrhovateľku
upozornil, že podľa ust. § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka nájom bytu skončí uplynutím 3-mesačnej

výpovednej lehoty, ktorá začne plynúť prvý dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom jej
výpoveď bude doručená. Po uplynutí výpovednej doby je povinná byt vypratať a odovzdať ho. Prílohou
tohto listu bol doklad o výške dlžného nájomného (na č. l. 13 spisu), podľa ktorého navrhovateľka mala
ku dňu 05.09.2008 dlh voči odporcovi titulom nájomného za mesiac marec 2008 vo výške 1.665,- Sk,za mesiac apríl 2008 vo výške 2.990,- Sk, za mesiac máj 2008 vo výške 2.990,- Sk, za mesiac jún 2008
vo výške 2.990,- Sk a za mesiac júl 2008 vo výške 2.990,- Sk, t. j. celkom vo výške 13.625,- Sk. Medzi
účastníkmi súd považoval za nesporné, že tento jednostranný právny úkon odporcu bol bez ohľadu

na dátum uvedený na liste odporcu urobený v tento deň, t. j. dňa 05.09.2008, kedy došlo k podpisu
listiny vedúcim Odštepného závodu Žilina W.. I. Ď., čo vyplýva jednak z vyjadrenia právneho zástupcu
navrhovateľky na pojednávaní dňa 25.03.2014 a jednak zo záverečného prednesu právneho zástupcu
odporcu na pojednávaní dňa 15.04.2014.
Podľa príjmového pokladničného dokladu odporcu č. 100240 zo dňa 08.09.2008 (na č. l. 15 spisu)

odporca prijal od navrhovateľky sumu 10.000,- Sk titulom doplatenia nájomného.
Podľa potvrdenia VÚB, a. s. zo dňa 08.09.2008 o vklade hotovosti na účet (na č. l. 16 spisu), bola
vložená na bankový účet č. XXXXXXX/XXXX suma 3.625,- Sk s textom: I. J. s uvedením r. č. Súd
v ďalšom s poukazom na ust. § 120 ods. 3 a § 153 ods. 1 O.s.p. považoval medzi účastníkmi za
nesporné tvrdenie navrhovateľky, že táto úhrada bola vykonaná v prospech účtu odporcu za účelom
úhrady záväzku navrhovateľky na nájomnom.

Rovnako súd vzhľadom k tomu, že odporca skutkové tvrdenie navrhovateľky nenamietal a v konaní
ani nevyšiel z dokazovania opak, vychádzal zo skutkového tvrdenia navrhovateľky, že výpoveď zo dňa
05.09.2008 jej bola doručená až po tom, ako dňa 08.09.2008 vykonala úhradu dlžnej sumy 13.625,- Sk.
Odporca rovnako nenamietal v ďalšom konaní skutkové tvrdenie navrhovateľky uvedené v jej podaní
doručenom súdu dňa 01.10.2013 (na č. l. 180 spisu), že výpoveď zo dňa 05.09.2008 jej bola doručená

dňa 10.09.2008 (čo korešponduje napokon s obsahom listu samotného odporcu zo dňa 07.01.2009
označeným ako „Výzva na odovzdanie bytu“ adresovaným navrhovateľke na č. l. 191 spisu).
Listom zo dňa 17.09.2008 označeným ako „Odvolanie proti výpovedi z nájmu“ (na č. l. 14 spisu)
adresovaným riaditeľovi odštepného závodu odporcu v Žiline navrhovateľka namietala, že v dobe
prevzatia výpovede mala nedoplatok na nájomnom už uhradený a tým sa jej javí výpoveď ako

neopodstatnená.Zároveňuviedla,žepoukazujenaskutočnosti,prektoréobčasdôjdeknezrovnalostiam
a oneskoreniu pri platení nájomného. Jedná sa o to, že budova, v ktorej jej rodina býva, vyžaduje
čoraz viac finančných prostriedkov na zabezpečenie aspoň priemerného štandardu bývania. Už takmer
20 rokov neboli na nej vykonané žiadne opravy a pravidelná údržba. Na tieto fakty poukázal aj jej
syn v žiadosti o opravy zo dňa 08.09.2008. V priebehu týchto rokov bolo vymenené všetko zariadenie

bytu, ktorým mal byť byt vybavený - kuchynská linka, sporák na tuhé palivo, elektrický sporák a bojler.
Posledný nedoplatok vznikol z dôvodu, že sa im naskytla výhodná príležitosť na kúpu kotla ústredného
kúrenia, nakoľko starý bol už nefunkčný.
Listomoznačenýmako„Výzvanaodovzdaniebytu“zodňa07.01.2009(nač.l.191spisu)odporcavyzval
navrhovateľku s odvolaním sa na to, že dňa 05.09.2008 jej dal výpoveď z nájmu bytu, ktorú prevzala

dňa 10.09.2008, pričom trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť dňom 01.10.2008 a uplynula dňa
31.12.2008, na odovzdanie bytu do 15.01.2009, kedy mal prísť byt zápisnične prevziať zamestnanec
odporcu I. V..
Listom zo dňa 28.04.1987 označeným ako „Oprava komína, odkvapových rúr a ohradenie rezervoára -
žiadosť“ (na č. l. 17 spisu) adresovaným Lesnému závodu Žilina do rúk riaditeľa navrhovateľka žiadala o

opravu odkvapových rúr, ktoré boli poškodené (poodtŕhané) vplyvom veľkého snehu zo zimy. Súčasne
žiadala o opravu komína, ktorý bol opravovaný vlani, no oprava bola zrejme nedostatočná, pretože cez
komín jej prší až do miestností. Ďalej žiadala o zabezpečenie oplotenia a ohradenia rezervoára, keďže
neoplotený priestor je často navštevovaný ovcami a inými zvermi.
Listom zo dňa 29.09.1987 bez označenia (na č. l. 18 spisu) adresovaným Lesnému závodu Žilina do rúk

riaditeľa navrhovateľka urgovala svoju žiadosť z 28.04.1987.
Listom zo dňa 22.04.1992 označeným ako „Žiadosť o preplatenie nákladov na opravy“ (na č. l. 20 spisu)
bez označenia adresáta navrhovateľka žiadala o preplatenie nákladov, ktoré mala s odstraňovaním
závad a nedostatkov vzniknutých na dome a zariadení, pričom sa jednalo o závady z rokov 1990 -
1992: oprava komína - strecha v jeho okolí po zásahu pracovníkov LZ začala zatekať, takže bolo nutné

previesť menší klampiarsky zásah a následné obetónovanie pätky komína - náklady 200,- Kčs, oprava
odkvapových rúr - zdeformované namŕzajúcim a následne padajúcim ľadom - náklady na klampiarsky
materiál a prácu 600,- Kčs, oprava bojlera - prasknutá výhrevná špirála - demontáž, vyčistenie bojlera,
montáž nová špirála 525,- Kčs, oprava elektroinštalácie po havárii provizórna oprava, v súčasnosti už
pracovníkmiLZopravavykonaná150,-Kčs,podlahavkuchyni-upadávaniepodlahypopraskanívrchnej

izolačnejvrstvy,vysekávanieavybetónovanieamateriál250,-Kčs,opravaWC-vyhnitieúchytnejplochy
pod misou, jej odstránenie, vybetónovanie a osadenie misy 150,- Kčs, oprava vodovodných batérií 100,-
Kčs a provizórna oprava kotla 100,- Kčs; celkovo náklady 2.075,- Kčs. Túto sumu žiadala navrhovateľka
uhradiť, alebo odrátať z nájomného.Listom zo dňa 22.04.1992 označeným ako „Žiadosť o prevedenie opráv“ (na č. l. 21 spisu) bez označenia
adresáta navrhovateľka žiadala o nasledovné opravy v byte: náter striech domu a hospodárskej budovy,
výmenu a opravu okien, opravu vchodových dverí, opravu a nátery vnútorných dverí bytu, opravu kotla

kúrenia, opravu oplotenia.
Listom zo dňa 22.08.1992 označeným ako „Naliehavé prevedenie opráv“ (na č. l. 19 spisu) adresovaným
Lesnému závodu Žilina do rúk vedúceho VTÚ navrhovateľka žiadala o výmenu pece-kotla, nakoľko stará
tečie, rošt je už prepálený a podľa odborníkov oprava nie je možná. Táto už bola v prevádzke 27 rokov
pri životnosti 20 rokov. Súčasne žiadala vymeniť niektoré radiátory, ktorých životnosť je len 15 rokov.

Oprava je naliehavá aj preto, aby si mohli zabezpečiť palivo. Ďalej žiadala o výmenu niektorých prvkov,
nakoľko už uplynula doba ich životnosti (umývadlo, záchodová misa, splachovacia nádrž, vodovodný
sifón 2 ks, výmena podlahovej gumy na chodbe a PVC v kuchyni, vodovodné uzávery). Ďalej žiadala
previesť maľbu omietok, nátery vonkajších drevených konštrukcií, oplotenie, ktoré je už prehnité a nerobí
dobrý dojem na návštevníka, ohradenie rezervoáru vody. V ďalšom uviedla, že boli nútení si niektoré
opravy financovať sami: opravu hospodárskej budovy, výmenu drevenej podlahy, výmenu vodovodných

uzáverov, náter omietok a náter strechy.
Listom zo dňa 22.12.1992 označeným ako „ Žiadosť o výmenu kotla ústredného kúrenia (urgencia!)“ (na
č. l. 22 spisu) adresovaným Severoslovenským lesom š. p., odštepný závod Žilina navrhovateľka
urgovala výmenu kotla ústredného kúrenia.
Listom zo dňa 22.01.1995 označeným ako „Predloženie faktúry za nákup a zapojenie kotla“ (na č. l. 23

spisu) adresovaným Severoslovenským lesom š. p., odštepný závod Žilina navrhovateľka s poukazom
na to, že aj napriek niekoľkým upozorneniam na dezolátny stav kotla, nedošlo k jeho výmene, bola
nútená zakúpiť kotol a tento zapojiť na vlastné náklady. Týmto listom tak predkladá faktúru, ktorú boli
nútení zaplatiť.
Listom zo dňa 08.09.2008 označeným ako „Žiadosť o vykonanie opráv“ (na č. l. 25 spisu) adresovaným

odporcovi a tomuto doručeným dňa 08.09.2008 žiadal G. J. (syn navrhovateľky) o urýchlené vykonanie
opráv na objekte hájovňa Nový dvor v Terchovej: a) opravy nutné k odstráneniu havarijného stavu:
strecha - plechová krytina začína na značnej ploche hrdzavieť, je otázkou času, kedy začne zatekať,
nutnosť náteru viac krát urgovaná u zodpovedných pracovníkov OLZ, voda - rezervoár prerastá koreňmi
okolitej vegetácie, prepadová rúra zanesená vodným kameňom - rezervoár následne preteká, čím sa

poškodzuje jeho nadzemná časť, nutná výmena nefunkčných hlavných ventilov, voda sa nedá používať
ako pitná, kúrenie - kotol v havarijnom stave - nefunkčný, výmena prevedená v r. 1994, v súčasnosti
sa nepodarilo zohnať náhradné diely, radiátory na viacerých miestach tečú, komíny, hromozvod - nutná
oprava, na ktorú opakovane poukazuje revízny technik p. G., pri meraní zistil nedostatočnú funkčnosť
hromozvodu; b) ďalšie opravy a rekonštrukcie: celková rekonštrukcia elektrických rozvodov a zásuviek,

výmena okien a vchodových dverí - rozsušené a netesné, niektoré okná sa nedajú zaistiť, veľké tepelné
straty v zimnom období, oprava podlahy - poprebáraná izolačná perlitová vrstva v kuchyni ako dôsledok
nekvalitne vykonanej izolácie a poteru. Súčasne poukázal na to, že na objekte neboli zo strany OLZ
Žilina od roku 1990 vykonané žiadne opravy a údržba, výmena kotla v r. 1994 bola prevedená ním a
náklady následne odrátané z nájomného. Doterajšia absolútne nedostatočná starostlivosť o objekt zo

strany LZ viedla k tomu, že tento je vo viacerých aspektoch v havarijnom stave a úroveň bývania v ňom
značne poklesla.
Listom označeným ako „Žiadosť o nevyhnutné opravy“ zo dňa 15.03.2013 (na č. l. 192 spisu), ktorý
však nebol navrhovateľkou podpísaný, adresovaným odporcovi, navrhovateľka žiadala o realizáciu
nevyhnutných opráv na bytovom dome Hájovňa - Nový dvor vo Vrátnej doline. Navrhovateľka ďalej

uviedla, že je nevyhnutná kompletná výmena okien a dverí, ktoré sú už po životnosti a plnia svoju funkciu
na 50 % a niektoré sa nedajú už otvoriť, ďalej výmena radiátorov ústredného kúrenia, ktoré sú už po
životnosti a neplnia si svoju funkciu, výmenu odkvapových rúr, ktoré sú už po životnosti a skorodované.
Ďalej poukazovala na to, že strecha je v dezolátnom stave, na viacerých miestach zateká, je zhrdzavená.
Napokon poukazovala na nevyhovujúci stav rezervoáru pitnej vody. Ďalej uviedla, že na toto všetko už

v minulosti upozorňovala a nič sa nenapravilo. Jedná sa o dosť veľkú rekonštrukciu, pretože doteraz
odporca budovu zanedbával a od roku 1977 ako byt dostali (s nebohým manželom) do nájmu, neurobil
odporca žiadne opravy s výnimkou výmeny kotla 2 x a opravy elektrického vedenia v chodbe. Súčasne
navrhovateľka poukazovala na znenie ust. § 673, § 674 a § 687 Občianskeho zákonníka.
Odporca listom označeným ako „Žiadosť odpoveď“ zo dňa 14.05.2013 (na č. l. 194 spisu) adresovaným

navrhovateľke reagoval na jej žiadosť zo dňa 10.05.2013, kde žiadala o nutné opravy na Y. E. XXX tak,
že eviduje uvedenú potrebu opráv na uvedenom zariadení. Rozsah stavebných prác presahuje finančné
možnosti Odštepného závodu Žilina - potreba investície z PR. Uvedené opravy budú realizované po
skončení súdneho procesu, ktorý momentálne prebieha.Listom zo dňa 20.02.1995 označeným ako „Vyúčtovanie za výmenu kotla ÚK“ (na č. l. 24 spisu)
adresovaného navrhovateľke Severoslovenské lesy, š. p. Žilina, odštepný závod Žilina oznamovali
navrhovateľke, že v decembri roku 1994 jej bol firmou Mont_Geo vymenený poškodený kotol ústredného

kúrenia. Pretože ide o budovu vo vlastníctve OLZ Žilina, mali byť tieto práce nimi vopred odsúhlasené.
Predpokladajú, že o súhlas navrhovateľka nežiadala z časovej tiesne pred Vianočnými sviatkami, preto
úhrada za ňou vynaložené finančné prostriedky bude vykonaná nasledovne: cena kotla 19.095,90 Sk
- 6.502,- Sk (dlžoba nájomného za rok 1994) = 12.593,90 Sk, pri mesačnom nájomnom 742,- Sk,
12.593,90 Sk / 742 = 16,9 mesiacov. Mesačné nájomné za dobu 17 mesiacov, t. j. do mája 1996 jej

tak bude odpustené.
Podľa výzvy k úhrade nedoplatku na nájomnom zo dňa 23.02.1999 (na č. l. 56) mala navrhovateľka
nedoplatok na nájomnom vo výške 13.308,- Sk, pričom tento nedoplatok bol od roku 1997.
Podľa upomienky zo dňa 10.05.1999 (na č. l. 55 spisu) bol Severoslovenskými lesmi, š. p., Odštepným
závodom Žilina navrhovateľke vyčíslený nedoplatok na nájomnom za rok 1998 vo výške 8.308,- Sk (pri
predpise za tento rok 12 x 742,- Sk = 8.904,- Sk) a za obdobie január až máj 1999 vo výške 3.710,- Sk

(pri predpise 742,- Sk x 5 = 3.710,- Sk).
Podľa odporcom predložených výpisov zo saldokonta za roky 2004, 2005, 2006 a výpisov zo saldokonta
k 31.05.2007 a k 01.01.2008 (na č. l. 47 až 54 spisu) mala navrhovateľka nedoplatky na nájomnom
k 16.01.2005 vo výške 44.757,66 Sk, k 16.01.2006 vo výške 26.001,26 Sk, k 16.01.2007 vo výške
44.883,56 Sk, k 31.05.2007 vo výške 45.833,56 Sk a k 01.01.2008 vo výške 4.695,- Sk.

Čestným prehlásením zo dňa 28.04.2009 (na č. l. 67 spisu) prehlásil C. I., že v máji 2008 odpredal C. J.
nový nepoužívaný kotol ústredného kúrenia typu VIESSMAN Vitolig 150 za cenu 35.000,- Sk.
Podľa rozhodnutí Sociálnej poisťovne (na č. l. 81 až 89) mala navrhovateľka príjem titulom starobného a
vdovského dôchodku od augusta 2000 vo výške 6.280,- Sk mesačne, od októbra 2001 vo výške 6.721,-
Sk mesačne, od júla 2002 vo výške 7.058,- Sk mesačne, od júla 2003 7.483,- Sk mesačne, od februára

2004 vo výške 7.783,- Sk mesačne, od decembra 2004 vo výške 8.049,- Sk mesačne, od júla 2005 vo
výške 8.91,- Sk mesačne, od júla 2007 vo výške 9.898,- Sk a od januára 2009 vo výške 369,20 eur,
pričom dovtedy mala navrhovateľka príjem titulom starobného a vdovského dôchodku vo výške 10.394,-
Sk (345,10 eur).
Podľa navrhovateľkou predloženej listiny označenej ako „Zoznam nevyhnutných opráv vykonaných

na súkromné náklady v byte P. XXX“ (na č. l. 104 spisu) v spojení s výpoveďou navrhovateľky na
pojednávaní dňa 20.04.2012 mala navrhovateľka asi pred 20-timi rokmi vykonať rekonštrukciu kachľovej
pece za celkové náklady 56.500,- Sk, asi pred 10-timi rokmi vystavať krb, keďže v dome nedostatočne
fungovalo kúrenie a krbom sa tak mali vykurovať obývačka, spálňa a detská izba, avšak ani tento krb
nebol vydarený, keďže nemá ťah a veľmi dymí, za celkové náklady 64.000,- Sk, asi pred 14 až 15

rokmi vykonať rekonštrukciu kúpeľne (nová dlažba, výmena kotla, nové obkladačky a odmena za prácu)
za celkové náklady 26.000,- Sk a súčasne rekonštrukciu toalety (nová dlažba, nové obklady, výmena
záchodovej misy, odmena za prácu) za celkové náklady 12.500,- Sk, asi v roku 2005 rekonštrukciu
chodby a schodištia (nová dlažba, schodisková dlažba a odmena za prácu) za celkové náklady 22.000,-
Sk a napokon v roku 2008 zakúpila nový kotol na ústredné kúrenie. Bližšie k zakúpeniu kotla zhodne

aj zo svedkyňou C. J. uviedla, že k tomuto došlo následne po tom, ako G. J. vyhotovil žiadosť zo dňa
08.09.2008.
Podľa potvrdenia odporcu zo dňa 18.04.2012 (na č. l. 105 spisu) mala mať navrhovateľka ku dňu
18.04.2012 vyrovnané všetky pohľadávky voči Odštepnému závodu Žilina.
Podľa Záznamu označeného ako „Porucha vodovodu - úhrada časti nákladov“ zo dňa 05.04.2001

vyhotovenéhoW..G.Ť.,riaditeľomOdštepnéhozávoduŽilina(nač.l.107spisu)dňa12.03.2001nahlásil
p. J. poruchu na vodovodnom potrubí, ktoré zásobuje vodou lesovňu vo E. s vysvetlením, že voda
netiekla celý víkend a poruchu nie je možné zistiť, pretože potrubie v dĺžke cca 200 m je uložené v zemi.
P.J.boladoporučenánazistenieporuchyfirmaAquadefektstým,žeúhradanákladovbudevzhľadomna
nedostatok finančných prostriedkov problematická. Uvedená firma zistila poruchu vodovodu na vstupe

do hospodárskej budovy, kde bolo potrubie prasknuté bez vonkajších náznakov úniku vody. Poruchu,
cez ktorú unikla všetky voda z rezervoára si dal p. J. odstrániť na vlastné náklady. Za zistenie poruchy
firma Aquadefekt zinkasovala v hotovosti 9.009,- Sk. Podľa doporučenia tak W.. G. Ť. navrhol, aby časť
nákladov vo výške 5.000,- Sk bola p. J. preplatená. Mesačný nájom za užívanie bytu a nebytových
priestorov mal činiť 1.231,- Sk.

Podľa potvrdenia (na č. l. 106 spisu) podpísaného nečitateľným podpisom osoby konajúcej v mene
odporcu a G. J., G. J. potvrdil, že dňa 26.04.2001 prevzal od pracovníka Odštepného závodu Žilina p. V.
sumu 5.000,- Sk úhradu časti nákladov za opravu vonkajšieho vodovodu firmou Aquadefekt v Lesovni
Vrátna.Podľa „Technickej správy k projektu GO hájenka Vrátna“ zo dňa 05.08.1964 vypracovanej W.. D. a
W.. T. (na č. l. 172 spisu) predloženej v konaní odporcom: „Stávajúca hájenka, ktorá je z kameňa,
je úplne nevyhovujúca po zdravotnej stránke a po stavebnej je vo veľmi zlom stave. Z tohto dôvodu

bolo prikročené k výstavbe nového objektu, ktorý vzhľadom na turistickú oblasť vyžaduje si posunutie
osadenia na miesta zastavané hospodárskymi staviskami, t. j. kde sú chlievce, šopa na drevo a búda na
náradie. Po výstavbe novej hájenky a k nej prislúchajúcej hospodárskej budovy zbúra sa stará hájenka
a hospodárska budova, čo je podmienkou schválenia výstavby novej hájenky... Dispozičné riešenie:
Hájenka je dvojpodlažná budova so zástavbou do svahu. Na spodnom podlaží je kancelária, intervenčná

izba, WC, k ním prislúchajúce, garáž a k bytu prislúchajúca práčovňa, sušiareň a dve miestnosti pre
palivo a potraviny. Spodné podlažie má samostatný vchod ku kancelárii a intervenčnej izbe. Horné
podlažie má dve úrovne. Na nižšie položenej úrovni je vchod do bytu, schodište ku sušiarni a pivniciam,
WC, kúpeľňa a dve izby. Na vyššie položenej úrovni je špajza, izba a obývacia kuchyňa, z ktorej je
východ na balkón.“.
Podľa grafickej časti projektovej dokumentácie k projektu „GO hájenka Vrátna“ z júla 1964 (na č. l. 176

a 177 spisu) predloženej odporcom prízemie stavby malo byť tvorené: chodbou o výmere podlahovej
plochy 6,24 m2 (č. 1), izbou o výmere podlahovej plochy 10,72 m2 (č. 2), izbou o výmere podlahovej
plochy 13,26 m2 (č. 3), izbou o výmere podlahovej plochy 21,11 m2 (č. 4), obývacou kuchyňou o výmere
podlahovej plochy 22,27 m2 (č. 5), špajzou o výmere podlahovej plochy 3,18 m2 (č. 6), kúpeľňou o
výmere podlahovej plochy 3,52 m2 (č. 7) a WC o výmere podlahovej plochy 0,96 m2 (č. 8) a podzemie

stavby malo byť tvorené: chodbou o výmere podlahovej plochy 10,50 m2 (č. 1), WC o výmere podlahovej
plochy 1,62 m2 (č. 2), intervenčnou izbou o výmere podlahovej plochy 6,16 m2 (č. 3), práčovňou
o výmere podlahovej plochy 6,75 m2 (č. 4), sušiarňou o výmere podlahovej plochy 5,03 m2 (č. 5),
miestnosťou na potraviny o výmere podlahovej plochy 4,20 m2 (č. 6), miestnosťou na palivo o výmere
podlahovej plochy 6,02 m2 (č. 7), garážou o výmere podlahovej plochy 22,49 m2 (č. 8) a kanceláriou

o výmere podlahovej plochy 17,64 m2 (č. 9).
Podľa vyjadrenia Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor zo dňa 08.11.2013 (na č. l. 211 spisu) sa
zápis stavby č. 517 do katastra vykonal na základe žiadosti Severoslovenských štátnych lesov, lesný
závod Žilina zo dňa 29.10.1987 pod č. zmeny 13/87. Kód druhu stavby „10 - rodinný dom“ sa zmenil dňa
01.12.2009 na základe hromadného prečíslovania kódov v k. ú. P..

Severoslovenské štátne lesy, lesný závod Žilina podaním zo dňa 29.10.1987 označeným ako „Zápis
nehnuteľností v k .ú. P. v EN na LV, žiadosť“ (na č. l. 262 spisu) adresovaným Stredisku geodézie
Žilina žiadali zapísať na list vlastníctva v prospech Čsl. štátu - Severoslovenské štátne lesy Žilina a
na evidenčný list v prospech Severoslovenské štátne lesy, Lesný závod Žilina nehnuteľnosti podľa
pripojených dokladov: Výpis z pozemkovej knihy a identifikácie parciel. Podľa identifikácie parciel zo dňa

26.10.1987 (na č. l. 262 rub spisu) v pozemkovej knihe k. ú. P. vo vložke č. XXXX boli evidované parcela
č. XXXXX/XX - majer, dvor, záhrada, roľa, ktorej podľa stavu v evidencii nehnuteľností mal zodpovedať
dom súp. č. XXX a parc. R. Č.. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parcela č.
XXXXX/XX - majer, dvor, záhrada a roľa, ktorej podľa stavu v evidencii nehnuteľností mala zodpovedať
parc. R. Č.. XXXXX/XX - záhrada plochy a nádvoria o výmere XXXX m2. Podľa evidenčného listu č.

XXX bol evidovaný ako užívateľ Severoslovenské štátne lesy Žilina. Zvyšok pkn parciel mal byť zlúčený
do parc. R. Č.. XXXXX/XX.
Odporca listom označeným ako „Žiadosť o zápis stavieb na LV v k. ú. P.“ zo dňa 02.09.2008 (na č. l.
241 spisu) adresovaným Správe katastra Žilina žiadal v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o zápis stavieb
v k. ú. P. (nesprávne uvedené k. ú. O. B.) do katastra nehnuteľností v prospech odporcu nasledovne:

dom súp. č. XXX na parc. T. Č.. XXXXX/XXX, hospodárska budova súp. č. XXXX na parc. T. Č.. XXXXX/
XXX a pivnica na parc. T. Č.. XXXXX/XXX, s odkázaním na rozhodnutie Obce Terchová o pridelení súp.
č. hospodárskej budove s tým, že budova súp. č. XXX na pôvodnom pozemku parc. T.-Q. Č.. XXXXX/
XX sa geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným Ing. Jánom Rusinkom, úradne overeným Ing.
Vlastou Muzekovou vymedzuje parc. T.-Q. Č.. XXXXX/XXX, pivnica bez súp. č. sa vymedzuje parc.

T.-Q. Č.. XXX. Podľa osvedčenia Správy katastra Žilina bolo na základe tejto žiadosti dňa 23.05.2009
rozhodnuté o povolení záznamu do katastra nehnuteľností pod č. XXXX/XX. Prílohou uvedenej žiadosti
bolo rozhodnutie Obce Terchová spis. zn. 550/2008/Zk zo dňa 24.11.2008 o pridelení súp. č. XXXX
hospodárskej budove nachádzajúcej sa na parc. T.-Q. Č.. XXXXX/XXX, k. ú. P. (na č. l. 241 rub spisu)
a citovaný geometrický plán č. XXX/XXXX (č. l. 242 spisu).

Pokiaľ ide o ďalšie listiny, ktoré boli súdom vyžiadané od Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru,
na základe návrhu účastníkov a ktoré vyplývajú zo zápisu v časti B LV č. XXXX, k. ú. P. ako tituly
nadobudnutia vlastníctva odporcu k nehnuteľnostiam evidovaným na tomto LV, z obsahu týchto listínnevyplývajú žiadne právne významné skutkové okolnosti súvisiace s prejednávanou vecou. Preto sa
súd týmito dôkazmi ďalej nezaoberal.
Ďalej z výpovede navrhovateľky ako účastníka konania na pojednávaniach vyplynulo, že je výlučnou

vlastníčkou rodinného domu v Zuberci, ktorý pozostáva z kuchyne, obývačky, dvoch spální a ďalšej
menšej izby, kúpeľne, WC a terasy. Dom stavali spolu s manželom pre seba, pričom tento dokončila
ich dcéra a následne v ňom začala žiť so svojim manželom. Asi od roku 2003 striedavo býva v X. vo
svojom dome a vo E. v predmete nájmu. V súčasnosti býva percentuálne asi 80 % až 90 % vo E.
a zvyšná čas v X.. V predmete nájmu žila od roku 1991 spolu so svojim synom, jeho manželkou a

ich dcérou. V zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 20.03.2013 v ďalšom z výpovede
navrhovateľky vyplynulo, že ako predmet nájmu užívala od roku 2001 časť stavby súp. č. XXX, k. ú.
P. zodpovedajúcu celému hornému podlažiu podľa technickej správy zo dňa 05.08.1964 na č. l. 172
spisu (resp. prízemia podľa grafickej časti projektovej dokumentácie z júla 1964 na č. l. 176 spisu) a
zodpovedajúcu miestnostiam podzemia č. 1, č. 4 až č. 8 podľa grafickej časti projektovej dokumentácie
z júla 1964 na č. l. 177 spisu (resp. dolného podlažia podľa technickej správy zo dňa 05.08.1964 na č. l.

172 spisu). Čo sa týka užívania miestnosti podzemia č. 3 podľa grafickej časti projektovej dokumentácie
z júla 1964 na č. l. 177 spisu, túto miestnosť užívala len z dôvodu, že táto miestnosť nebola uzamknutá
a bola voľná. Miestnosti podzemia č. 2 a č. 9 podľa grafickej časti projektovej dokumentácie z júla 1964
na č. l. 177 spisu neužívala. Pokiaľ ide o skutočné dispozičné riešenie stavby súp. č. XXX, k. ú. P.,
navrhovateľka sa vyjadrila, že pôdorys prízemia podľa grafickej časti projektovej dokumentácie z júla

1964 na č. l. 176 spisu zodpovedá skutočnému dispozičnému usporiadaniu domu. Pôdorys podzemia
podľa grafickej časti projektovej dokumentácie z júla 1964 na č. l. 176 spisu v zásade zodpovedá
skutočnému dispozičnému usporiadaniu domu s tým rozdielom, že miestnosti č. 5 a 6 sú v skutočnosti
spojené a boli ňou užívané ako komora, miestnosť č. 7 bola užívaná ako kotolňa, miestnosť č. 8 je
rozdelená na polovicu, pričom časť tejto miestnosti susediacu s miestnosťou č. 7 užívala na skladovanie

uhlia a dreva a druhá časť bola užívaná ako garáž. Pokiaľ ide o hospodársku budovu súp. č. XXXX
postavenú na parc. T.-Q. Č.. XXXXX/XXX, túto po roku 2001 užívala len tak, že v nej mala uskladnené
drevo, inak nie. Budova má dve miestnosti, pričom jedna je určená pre dobytok a druhá pre krmivo.
Čo sa týka otázky vzniku dlhu navrhovateľky na nájomnom v jednotlivých mesiacoch január až júl 2008
a jeho dôvodov (ako túto otázku uložil výpoveďou navrhovateľky zodpovedať súdu odvolací súd vo

svojom rozhodnutí zo dňa 20.03.2013), navrhovateľka vo svojej výpovedi účastníka na pojednávaní dňa
25.03.2014 uviedla, že asi dačo robili, opravovali na dome. Už si naozaj po takom dlhom čase nepamätá.
Stále, keď bolo treba niečo opraviť, toto sa neopravilo. Komín dechtoval. Až v decembri 2013, keď sa
kotol pokazil, od odporcu prišli a tento kotol vymenili. Kotol, ktorý bol vymieňaný, teda pokazený, už raz
predtým menila asi pred 15 alebo 20 rokmi..

Z výpovede svedka I. V.Á. vyplynulo, že si spomína na žiadosť navrhovateľky z roku 2008, ktorú išiel
preveriť. K jednotlivým závadám, ktoré navrhovateľka nahlásila sa vyjadril, že čo sa týka komína, tento
nemal funkčné vady, len estetické, čo sa týka závadnosti vody, po rozbore bolo zistené, že táto je pitná,
čo sa týka elektroinštalácie, bola vykonaná v roku 2007 jej revízia, ktorá dopadla v poriadku, čo sa týka
krbu, tento bol napojený na komín rúrou iba o priemere 150 mm, čo však bolo nedostatočné a preto

nemal krb ťah a dechtoval komín, avšak podľa vyjadrenia kominára krb spĺňal základné bezpečnostné
predpoklady, čo sa týka potreby náteru strechy, táto potreba podľa jeho vizuálnej kontroly už v tom čase
bola, avšak podľa neho strecha nebola v havarijnom stave. Svedok uviedol, že navrhovateľka viac krát
ústne žiadala od roku 2004 odstránenie viacerých závad, ale písomne tak urobila len v roku 2008.
Z výpovede svedkyne C. J. (manželky G. J., syna navrhovateľky) na pojednávaní vyplynulo, že v rokoch

2007 a následne 2008 bola zamestnaná a jej manžel podnikal, avšak sa mu moc nedarilo, preto z
finančného hľadiska na tom veľmi dobre neboli. V ostatnom svedkyňa vypovedala o rôznych opravách
v dome, ktoré boli za čas, kedy tam bývala, vykonávané.
Nedatovaným listom označeným ako „Úhrada nájomného“ (na č. l. 346 spisu) adresovaným T. J.O., P.
- E. XXX, Štátne lesy v Žiline, Lesný závod Žilina, zasielali adresátovi v prílohe listu evidenčné listy na

výpočet úhrady nájomného za byt, ktorý užíva v P. - E. Č.. XXX. Po podpísaní si mal originál ponechať a
dve kópie vrátiť na Lesný závod Žilina, Hliny VIII. Súčasne mali byť zaslané šeky k úhrade nájomného,
pričom úhradu za rok 1977 od 01.09.1977 mal vykonať v dvoch mesačných splátkach.
Evidenčným listom pre výpočet úhrady za používanie bytu spracovaným dňa 06.09.1977 vystaveným
Severoslovenskými štátnymi lesmi, Lesným závodom Žilina (na č. l. 348 spisu) Severoslovenské štátne

lesy,LesnýzávodŽilinapredpísaliT.J.akoužívateľovibytunaprízemídomuč.p.XXXvP.-E.ocelkovej
výmere 77,5 m2, mesačnú zálohovú úhradu za užívanie bytu a za služby v celkovej výške 191,- Sk.
Dňa 27.11.1983 podpísal zástupca Severoslovenských štátnych lesov, Lesného závodu Žilina ako
organizácie bytového hospodárstva a T. J.Á. ako nájomca na predtlači zápisnicu o prevzatí bytu (nač. l. 335 spisu), a to bytu (bez uvedenia č.) v dome č. p. XXX v P. (skladajúci sa z kuchyne, 3 izieb,
1 predsiene, 1 špajze, 1 kúpeľne, 1 WC, 1 balkónu a 1 pivnice) nájomcom T. J., ktorému mal byť
byt pridelený rozhodnutím (toto nie je označené na predtlači, rovnako nie je na predtlači uvedené ani

miesto a deň vydania takéhoto rozhodnutia) z roku 1966. V časti B predtlače „Zmeny stavu vybavenia
a zariadenia bytu v nájomnom čase“ je uvedené: „ E. XX/XXXX výmena kotla ÚK „M“ za nový značky
VIADRUS - 5 článkový, v hodnote 19.095,90 Sk.“.
Evidenčnýmlistomprevýpočetúhradyzapoužívaniebytuspracovanýmdňa24.01.2001zamestnancom
odporcu, Odštepného závodu Žilina I.S. V. (na č. l. 347 spisu) odporca predpísal navrhovateľke s

platnosťou od 01.02.2001 k bytu v dome č. pop. 517, kategória I. s ústredným kúrením o dvoch
miestnostiach, obytnej hale a kuchyni, predsieni a komore s kúpeľňou a WC, o celkovej výmere 74,90
m2, nájomné vo výške 809,- Sk mesačne a zálohovú platbu na služby vo výške 45,- Sk mesačne.
Podľa ust. § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), konanie sa začína na
návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne
aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom

občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ
dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba,
návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je
účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do
ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí

obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí
obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa
návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou.
Podľa ust. § 80 O.s.p. v platnom znení, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo

nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o
splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v platnom znení, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. v platnom znení, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. v platnom znení, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich

alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. v platnom znení, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než
čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Podľa ust. § 118 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.

509/1991 Zb., predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
Podľa ust. § 152 OZ v znení účinnom od 01.04.1964 do 31.12.2001, socialistické organizácie, ktoré
spravujú bytový majetok, sú povinné vytvárať predpoklady pre to, aby sa bytové potreby občanov
náležite uspokojovali a aby sa úroveň bývania sústavne zvyšovala.
Podľaust.§153OZvzneníúčinnomod01.04.1964do31.12.2001,štátne,družstevnéainésocialistické

organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za
úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.
Podľa ust. § 154 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.04.1964 do 31.12.2001, rozhodnutím o pridelení bytu
vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení
s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním

organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
Podľa ust. § 155 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.04.1964 do 31.12.2001, právo užívať byt vznikne
dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.
Podľa ust. § 685 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo

bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.Podľa ust. § 710 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., nájom bytu zanikne písomnou dohodou
medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) OZ v znení zákona č. 261/2001 Z. z., prenajímateľ môže vypovedať

nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že
nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace,
alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľaust.§711ods.6OZvznenízákonač.261/2001Z.z.,neplatnosťvýpovedemôženájomcauplatniť
na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Podľa ust. § 871 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., právo osobného užívania bytu a právo
užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších
predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona
na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku účinného od 29.12.1958 do

30.09.1976, dokončené stavby alebo ich dokončené prevádzkové ucelené časti možno užívať len na
povolené účely.
Podľa ust. § 6 zákona č. 87/1958 Zb. účinného od 29.12.1958 do 30.09.1976, vlastník je povinný
udržiavať stavbu v riadnom a užívateľnom stave podľa rozhodnutí záväzných pre prevedenie stavby a
jej uvedenie do trvalej prevádzky (užívania).

Podľa ust. § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení účinnom od 01.10.1976, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na
určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
Podľa ust. § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom od 01.10.1976 do 31.07.2000, stavbu
možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny v

spôsobe užívania stavby, v jej prevádzkovom zariadení, v spôsobe alebo podstatnom rozšírení výroby
sú prípustné len po predchádzajúcom ohlásení stavebnému úradu, ktorý o nich rozhodne alebo nariadi
nové kolaudačné konanie.
Podľa ust. § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z. účinnom od 01.08.2000
do 31.12.2002, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v

stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby,
jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré
by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu
o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia §
34, 76, 77, 79 až 84.

Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 67/1956 Zb. o hospodárení s bytmi účinného od 01.01.1957 do
13.12.1961, miestny národný výbor prideľuje byty uchádzačom zapísaným do poradníka, a to podľa
poradiauchádzačov,prihliadajúcvšakzároveňnato,abybolbytpočtomirozmermimiestnostívzhľadom
napočetpríslušníkovuchádzačovejdomácnostiivzhľadomnamiestnepomeryprimeranýuchádzačovej
bytovej potrebe.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 67/1956 Zb. účinného od 01.01.1957 do 31.03.1964, podnikové byty,
byty Ministerstva vnútra a družstevné byty prideľuje výkonný orgán miestneho národného výboru na
návrh organizácie, krajskej správy alebo družstva.
Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 67/1956 Zb. účinného od 01.01.1957 do 31.03.1964, rozhodnutím
výkonného orgánu miestneho národného výboru o pridelení bytu vzniká medzi osobou, ktorej bol byt

pridelený, a vlastníkom domu nájomný pomer.
Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 67/1956 Zb. účinného od 01.01.1957 do 31.03.1964, bytom sa rozumie
jednotlivá miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na
bývanie a môžu slúžiť tomuto svojmu účelu ako samostatné bytové jednotky.
Podľa ust. § 62 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi účinného od 01.04.1964 do 31.12.1991,

bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu
určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného
od 01.09.1993, bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú
rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné

bytové jednotky.
Na úvod právneho posúdenia veci súd považuje za nevyhnutné uviesť, že navrhovateľkin návrh na
začatie konania, ako ho táto od podania návrhu na začatie konania po celý priebeh konania skutkovo
vymedzovala (opisom rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p.), posúdil viazanýtýmito skutkovými dôvodmi (§ 153 ods. 2 O.s.p.) ako návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu
podľa cit. ust. § 711 ods. 6 OZ. V prípade návrhu podľa cit. ust. § 711 ods. 6 OZ nejde o určovaciu
žalobu podľa cit. ust. § 80 písm. c) O.s.p. Výpočet možných návrhov na začatie konania je uvedený

v cit. ust. § 80 O.s.p. Nejde však o výpočet vyčerpávajúci, čo znamená, že nie je možné vylúčiť aj
podanie takej žaloby, s ktorou citované zákonné ustanovenie nepočíta. Nevyhnutným predpokladom
poskytnutia právnej ochrany súdom je aj v takomto prípade požiadavka žalobcovho právneho záujmu.
Právny záujem nie je potrebné spravidla dokazovať (na rozdiel od určovacích žalôb v zmysle ust. §
80 písm. c) O.s.p., pri ktorých je nutné preukázať kvalifikovaný právny záujem), lebo vyplýva priamo z

právnych predpisov. Možnosť domáhať sa s úspechom poskytnutia právnej ochrany pred súdom formou
žaloby neuvedenej v ust. § 80 O.s.p., je teda spravidla podmienená tým, že podaná žaloba (právo ňou
uplatnené) má oporu v právnych predpisoch. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2
Cdo 11/2007 zo dňa 29.01.2008). Práve návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu podľa cit.
ust. § 711 ods. 6 OZ je jedným z takýchto prípadov, keďže právny záujem navrhovateľa v tomto prípade
vyplýva priamo z cit. ust. § 711 ods. 6 OZ. Preto, ak odporca namietal prostredníctvom svojho právneho

zástupcu na pojednávaní dňa 15.12.2015, že navrhovateľka neosvedčila naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, súd túto jeho námietku považoval v kontexte s vyššie uvedeným za nedôvodnú.
V celom prípade sa ako ťažisková (po rozhodnutí odvolacieho súdu - uznesení č. k. 6Co/361/2012-164
zo dňa 20.03.2013) ukázala otázka, či v danom prípade dotknutú nehnuteľnosť - dom súp. č. 517
postavený na parc. T.-Q. Č.. XXXXX/XXX, k. ú. P. - resp. jej časť, ktorá mala byť predmetom záväzkovo-

právneho vzťahu tvrdeného navrhovateľkou, ktorý mal vzniknúť medzi účastníkmi (nájom bytu), možno z
hľadiska práva požadovať za byt. Ako už súd uviedol vo svojom rozhodnutí (druhom rozsudku v poradí)
zo dňa 15.04.2014, nebolo možné považovať za relevantnú skutočnosť to, že medzi účastníkmi konania
nebol spor o tom, že predmetom záväzkovo-právneho (nájomného) vzťahu medzi nimi mal byť byt,
keďže rozhodujúci je právny stav založený právoplatným rozhodnutím stavebného úradu o povolení

užívania stavby, prípadne o zmene účelu jej užívania, nie faktický stav v užívaní stavby alebo vôle
účastníkov zmluvy. Súd opakovane poukazuje a cituje z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo
27/2002 zo dňa 29.05.2002, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil nasledovný právny názor: „Pojmovým
znakombytu,akopredmetuobčiansko-právnychvzťahovvzmysle§118ods.2Občianskehozákonníka,
je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria, na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím

stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli
byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty.“. Taktiež súd opakovane poukazuje na právny
názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 26Cdo 1983/2006 zo dňa 12.04.2007 (aj
napriek námietkam navrhovateľky voči judikatúre Najvyššieho súdu ČR, súd poukazuje na to, že vo
veľkom množstve prípadov slovenská súdna prax vychádza aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR,

a to vzhľadom k príbuznosti, ba až totožnosti právnej úpravy platnej na území SR a ČR, a to aj
po 01.01.1993, čo je možné konštatovať aj v tomto prípade), podľa ktorého: „V súdnej praxi nie je
pochýb (a to aj preto, že ust. § 685 a 686 Občianskeho zákonníka iný výklad ani nepripúšťa) o tom,
že predmetom právneho vzťahu (v zmysle ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nájmu bytu
upraveného v ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka je byt ako celok (porov. odôvodnenie rozsudku

Najvyššieho súdu ČR z 07.02.2000, spis. zn. 26 Cdo 1616/98, uverejneného pod č. 53 v zošite č. 6
z roku 2003 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk /citované rozhodnutie bolo uverejnené aj pod č.
144 v zošite č. 8 z roku 2002 časopisu Soudní judikatura/). Ustálená súdna prax takisto vyvodila, že
pri posudzovaní otázky, či je súbor miestností (prípadne jednotlivá obytná miestnosť) bytom, je nutné
vychádzať zo stavebno-právnych predpisov; rozhodujúci je pritom kolaudačný stav, nie faktický spôsob

ich užívania (porov. Občiansky zákonník, komentár, 1. vydanie, SEVT Praha 1991, str. 510, Jehlička,
O., Švestka, J., Škárová, M., Vodička, A. a kolektív, Občiansky zákonník, komentár, C.H.Beck, Praha
1994, 2. vydanie, str. 484, zhodne tiež napr. 3. vydanie, 1996, str. 601 a 6. vydanie, 2001, str. 1068).
Tomuto názoru korešponduje aj vymedzenie pojmu „byt“ v rozhodnutiach Najvyššieho súdu. Najvyšší
súd už v rozsudku z 22.10.1999, spis. zn. 2 Cdon 1010/97, vyvodil právny záver, že vymedzenie

bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zásadne predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, že súbor miestností (prípadne
jednotlivá miestnosť) je spôsobilý na trvalé používanie a je určený na trvalé bývanie. K uvedenému
záveru sa Najvyšší súd prihlásil aj v rozsudku z 29.05.2001, spis. zn. 26 Cdo 2152/2000, v ktorom
vyvodil, že pojmovým znakom bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle ust. § 118

ods. 2 Občianskeho zákonníka je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria, na trvalé bývanie,
dané právoplatným kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu. Zostáva dodať, že ústavná sťažnosť,
podanú proti citovanému rozhodnutiu, Ústavný súd ČR odmietol uznesením z 07.01.2002, spis. zn.
IV. ÚS 611/01. K obsahovo rovnakému záveru Najvyšší súd dospel tiež v rozsudku z 29.01.2002,spis. zn. 26 Cdo 400/2000, uverejnenom pod č. 90 v zošite č. 10 z roku 2003 Zbierky súdnych
rozhodnutí a stanovísk, v ktorom vyvodil, že bytom sa na účely právneho vzťahu nájmu bytu (§ 685
a nasl. Občianskeho zákonníka) rozumie súbor miestností (prípadne jednotlivá obytná miestnosť),

ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na bývanie; rozhodujúci je teda právny stav založený
právoplatným rozhodnutím o povolení užívania stavby, prípadne o zmene účelu jej užívania, nie faktický
stavvužívaníalebovôleúčastníkovzmluvy.Otom,žeprávnapraxjevtomtoohľadeustálená,svedčiaaj
závery,ktoréNajvyššísúdvyvodilajvďalšíchsvojichrozhodnutiach(porov.napr.rozsudkyz30.07.2001,
spis. zn. 28 Cdo 1080/2001, z 06.02.2002, spis. zn. 26 Cdo 1509/2000, spis. zn. 26 Cdo 1166/2000,

spis. zn. 26 Cdo 381/2000, z 14.02.2002, spis. zn. 26 Cdo 882/2000, z 17.07.2003, spis. zn. 26 Cdo
2317/2002, z 08.06.2004, spis. zn. 26 Cdo 1158/2003, a uznesenie z 09.04.2003, spis. zn. 26 Cdo
770/2002).“. Citované rozhodnutia tak v plnom rozsahu reflektujú právnu úpravu, ktorá od 01.01.1957
kontinuálne obsahovala a aj v súčasnosti obsahuje zásadne rovnakú zákonnú definíciu pojmu byt, a to
ako miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie
a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky (cit. ust. § 75 ods. 1 zákona č. 67/1956 Zb.,

ust. § 62 zákona č. 41/1964 Zb. a ust. § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.).
Napriek opakovane dopĺňanému dokazovaniu (a to aj bez dôkazného návrhu účastníkov podľa cit. ust.
§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. vykonaného v zmysle cit. ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.) nebolo
možné dospieť k skutkovému záveru, že by zo strany účastníkov došlo k preukázaniu (resp. vyšlo z
dokazovania najavo) takého skutkového stavu, na základe ktorého by bolo možné z hľadiska právneho

uzavrieť, že dotknutú nehnuteľnosť - dom súp. č. 517 postavený na parc. T.-Q. Č.. XXXXX/XXX, k. ú.
P. - resp. jej časť, ktorá mala byť predmetom záväzkovo-právneho vzťahu tvrdeného navrhovateľkou,
ktorý mal vzniknúť medzi účastníkmi (nájom bytu), je možné z hľadiska práva požadovať za byt [ako
samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov vrátane práva vlastníckeho podľa cit. ust. § 118 ods.
2 OZ (nie teda súčasť inej veci)]. V konaní totiž nebola preukázaná existencia takého právoplatného

rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci (stavebného úradu) [či už predpokladaného ust. § 5
ods. 1 a § 6 zákona č. 87/1958 Zb. účinnom od 01.01.1959 do 30.09.1976, alebo podľa ust. § 82
alebo § 85 zákona č. 50/1976 Zb.], ktorým by bolo povolené užívanie predmetnej stavby súp. č. 517,
alebo jej časti, ako účelového určenia miestností na trvalé bývanie. Na tomto závere súdu nemôže nič
zmeniť ani skutočnosť, že podľa odporcom predloženej technickej správy k projektovej dokumentácii

GO Hájenka Vrátna z júla 1964 malo byť horné podlažie predmetnej stavby tvorené na nižšej úrovni
vchodom do bytu, schodišťom ku sušiarni a pivniciam, WC, kúpeľňou a dvoma izbami a na vyššie
položenej úrovni špajzou, izbou a obývacou kuchyňou, z ktorej je východ na balkón. Napokon na
spodnom podlaží sa mali nachádzať k bytu prislúchajúca práčovňa, sušiareň a dve miestnosti pre palivo
a potraviny (tomuto zodpovedá aj grafická časť projektovej dokumentácie). Podľa citovanej judikatúry

pre záver o tom, či stavba je bytom podľa ust. § 118 ods. 2 OZ, je totiž rozhodujúci právny stav
založený právoplatným rozhodnutím stavebného úradu o povolení užívania stavby pre účel trvalého
bývania, a to aj v prípade, že medzi účastníkmi nie je sporné, že predmetom nájmu by mal byť byt.
Súd znovu (ako v druhom svojom rozhodnutí vo veci) opakovane navyše konštatuje, že v porovnaní s
dispozičným riešením predmetnej stavby (či už podľa odporcom predloženej projektovej dokumentácie,

ako aj navrhovateľkou v jej výpovedi účastníka konania na pojednávaní dňa 25.03.2014 potvrdeného
skutočného dispozičného riešenia časti dotknutej stavby súp. č. XXX, ktorá mala byť ňou a jej rodinou
užívaná), nájomná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 09.05.2001 opis predmetu nájmu
korešpondujúci s týmto dispozičným riešením ani neobsahuje. V nájomnej zmluve je totiž uvedené, že
jej predmetom je užívanie 2-izbového bytu v obytnom dome Y. „.“. - E. súp. č. XXX (zatiaľ čo podľa

projektovejdokumentácie,akoajpodľavýpovedenavrhovateľkysamajúnachádzaťvpredmetnejstavbe
tri izby).
Ako už súd uviedol v poradí druhom rozsudku vo veci zo dňa 15.04.2014, základným predpokladom
úspešnosti návrhu na začatie konania (žaloby) ako takého je to, že účastníci majú vecnú legitimáciu.
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie

môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak
je navrhovateľom), má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí.
Ak sa (vykonaným dokazovaním) preukáže, že navrhovateľovi patrí uplatňované právo alebo ochrana
záujmu, súd návrhu vyhovie (navrhovateľ má aktívnu vecnú legitimáciu) a naopak, ak sa nepreukáže,

že navrhovateľovi patrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd návrh bez ďalšieho zamietne
(navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu). Pri preukázaní aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa
však súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ zároveň žaluje osobu, ktorá je nositeľomhmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní (vykonaným dokazovaním) nepreukáže, súd návrh
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu.
Predpokladmi úspešnosti návrhu podľa cit. ust. § 711 ods. 6 OZ (teda predpokladmi vecnej legitimácie

účastníkov konania o takomto návrhu), ktoré možno vyvodiť z jeho znenia, ako aj systematiky zaradenia
tohto ustanovenia do osobitných ustanovení o nájme bytu (§ 685 až § 716), sú 1. existencia záväzkovo-
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania založeného zmluvou o nájme bytu podľa ust. § 685 ods.
1 OZ, 2. existencia výpovede nájmu bytu zo strany prenajímateľa, ktorá je v rozpore zo zákonom, 3.
podanie návrhu na súde v lehote troch mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia výpovede.

Z hľadiska vecnej legitimácie účastníkov v súdnom konaní o návrhu na určenie neplatnosti výpovede
nájmu bytu podľa cit. ust. § 711 ods. 6 OZ potom možno ustáliť, že na podanie takéhoto návrhu je
aktívne vecne legitimovaný nájomca bytu, čo vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia. Keďže
predmetom konania o návrhu podľa cit. ust. § 711 ods. 6 OZ je určenie (ne)platnosti jednostranného
právneho úkonu prenajímateľa bytu, t. j. výpovede nájmu bytu, je možné z uvedeného ustanovenia
vyvodiť, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v takomto konaní je prenajímateľ bytu.

Ak ide o vyššie uvedený prvý predpoklad úspešnosti návrhu na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu
podľa cit. ust. § 711 ods. 6 OZ (a teda zároveň aj vecnej legitimácie oboch účastníkov konania o takomto
návrhu), tento nebol v konaní preukázaný, a to vzhľadom k tomu, že v konaní zostalo nepreukázané, že
dotknutá nehnuteľnosť - dom súp. č. postavený na parc. T.-Q. Č.. XXXXX/XXX, k. ú. P. - resp. jej časť je
bytom (by ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov podľa cit. ust. § 118 ods. 2 OZ). Za tohto

skutkového stavu (§ 153 ods. 1 O.s.p.) potom nebolo možné uvažovať o platnom vzniku záväzkovo-
právneho vzťahu medzi účastníkmi založeného zmluvou o nájme bytu. Pri neexistencii nájomného
vzťahu k bytu, potom nemôže dôjsť logicky ani k výpovedi nájmu bytu, a ak k tejto aj došlo, nemá
právnu relevanciu a nemožno teda uvažovať ani o jej (ne)platnosti ako jednostranného právneho úkonu
prenajímateľa(ztohologickyvyplývaajnenaplneniedruhéhovyššieuvedenéhopredpokladuúspešnosti

návrhu podľa cit. ust. § 711 ods. 6 OZ). Z dôvodu nenaplnenia uvedených prvých dvoch predpokladov
rozhodnutia súdu podľa cit. ust. § 711 ods. 6 OZ (tretím predpokladom - zachovaním trojmesačnej lehoty
na podanie návrhu sa súd z dôvodu nadbytočnosti už ani nezaoberal) nemôže do úvahy prichádzať
aplikácia tohto zákonného ustanovenia, na základe čoho možno uzavrieť, že v prejednávanej veci nie je
ani jeden z účastníkov nositeľom vecnej legitimácie (navrhovateľka aktívnej a odporca pasívnej). Preto

súd návrh navrhovateľky musel opätovne zamietnuť.
Na vyslovenom závere súdu nemôžu nič zmeniť ani skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vyjadrení
účastníkov, ako aj z nimi produkovaných dôkazov, v súvislosti s odvolacím súdom vytknutou
neobjasnenou skutočnosťou (v jeho uznesení č. k. 8Co/673/2014-326 zo dňa 15.04.2015), a to z akého
dôvodu (z akého motívu) účastníci uzavreli zmluvu o nájme bytu až dňa 09.05.2001 a či tejto zmluve

predchádzala iná zmluva o nájme a ak áno, či bola uzavretá s navrhovateľkou alebo ešte s jej manželom,
prípadne s inou osobou. Odpoveď na odvolacím súdom nastolenú otázku mohla zásadne objasniť len
tú skutočnosť, za akých skutkových okolností navrhovateľka (spolu s jej manželom T. J.) užívala do
09.05.2001 dotknutú nehnuteľnosť, avšak nemohla ovplyvniť vyššie konštatované právne závery súdu,
vychádzajúce zo základnej definície, že za byt možno považovať z právneho hľadiska len miestnosť

alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na
tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Preto len na margo súd konštatuje, že v konaní nevyšlo najavo, že by medzi účastníkmi konania
(resp. medzi ich právnymi predchodcami) bola predo dňom 09.05.2001 uzavretá zmluva o nájme
dotknutej nehnuteľnosti - domu súp. č. 517 postaveného na parc. T.-Q. Č.. XXXXX/XXX, k. ú. P., resp.

jej časti, v písomnej forme. Ak aj v konaní vyšlo najavo, že medzi právnym predchodcom odporcu
(Severoslovenskými štátnymi lesmi) a manželom navrhovateľky T. J. bola podpísaná dňa 27.11.1983
zápisnica o prevzatí bytu, nemožno tomuto právnemu úkonu priznať právnu relevanciu, a to z dôvodu
nepreukázania, že v danom prípade išlo o byt. Ak by aj súd hypoteticky vychádzal z toho, že dotknutá
nehnuteľnosť, resp. jej časť bytom bola (je), treba poukázať na to, že podľa platných právnych predpisov

pred vydaním zákona č. 509/1991 Zb. (novela OZ účinná do 01.01.1992) existoval striktný (kogentný)
prideľovací systém, ktorý sa týkal prakticky všetkých bytov. Štátne byty, podnikové byty, byty ministerstva
vnútra a byty v domoch ľudových bytových družstiev prideľoval vždy národný výbor (§ 24 zákona č.
41/1964 Zb.). Pri posledných troch typoch bola ingerencia národných výborov zoslabená tým, že byt
bol prideľovaný na návrh organizácie. Oproti tomu dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorou vzniklo

(proces konštituovania sa uzatvoril) právo byt užívať, dojednávala s občanom príslušná organizácia,
ktorá obytný dom spravovala. Išlo teda o iný subjekt odlišný od štátneho orgánu, ktorý byt prideľoval. O
tom svedčí i sama existencia ust. § 28 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb., podľa ktorého proti rozhodnutiu
miestneho národného výboru o pridelení podnikového bytu, bytu ministerstva vnútra alebo bytu v domeľudového bytového družstva sa mohli odvolať organizácie hospodáriace s podnikovými bytmi, orgán
ministerstva vnútra alebo ľudové bytové družstvo. Z uvedeného vyplýva, že aby právo užívania bytu
občanovi mohlo vôbec vzniknúť, t. j. aby mohlo dôjsť k uzavretiu platnej dohody o odovzdaní a prevzatí

bytu medzi vlastníkom domu a občanom (§ 155 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991), muselo
existovať rozhodnutie (ako administratívny akt s určitými formálnymi a obsahovými náležitosťami) o
pridelení bytu vydané v zmysle ust. § 154 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991 právoplatné a
vykonateľné podľa predpisov o správnom konaní (§ 52 zákona č. 71/1967 Zb.). Ak by takéto rozhodnutie
chýbalo, aj prípadná dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu by bola neplatná podľa ust. § 39 OZ a fakticky

obsadený byt treba považovať za byt získaný protiprávne. V takomto prípade neexistoval právny vzťah
spôsobilý zmeniť sa na nájom podľa ust. § 871 ods. 1 OZ. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 3 Cdo 46/1997 zo dňa 24.07.1997) Preto ak sa v prejednávanom prípade zápisnica o prevzatí bytu
zo dňa 27.11.1983 odvolávala na rozhodnutie o pridelení bytu z roku 1966 a takéto rozhodnutie nie
je v tejto zápisnici riadne označené a ani ho účastníci nepredložili, nebolo by možné ani hypoteticky
(t. j. vychádzajúc z toho, že dotknutá nehnuteľnosť, resp. jej časť je bytom) konštatovať, že T. J. do

jeho smrti a následne navrhovateľke do 31.12.1991 platne vzniklo právo užívať dotknutú nehnuteľnosť,
resp. jej časť. Ak teda navrhovateľka užívala dotknutú nehnuteľnosť v období po smrti jej manžela až
do 09.05.2001, išlo zrejme o určité rezíduum faktického stavu užívania dotknutej nehnuteľnosti ešte za
života jej manžela T. J..
Napokon opätovne, ako to uviedol v rozsudku zo dňa 15.04.2014, súd považuje za potrebné pre

úplnosť dôvodov tohto rozsudku uviesť, že aj keď navrhovateľka netrvala na výsluchu ňou pôvodne
navrhovaných ďalších svedkov (v podaní jej právneho zástupcu zo dňa 02.10.2009 na č. l. 90 spisu),
že tieto dôkazné návrhy, ako aj ďalší dôkaz navrhovaný jej právnym zástupcom na pojednávaní
dňa 25.03.2014 - vyžiadaním od odporcu listiny preukazujúcej deň, kedy odporca podal výpoveď
nájmu bytu zo dňa 05.09.2008 poštovému prepravcovi na doručenie a napokon dôkaz navrhovaný

právnym zástupcom odporcu na pojednávaní 20.04.2012 - vyžiadaním si revíznych správ ohľadom
predmetu nájmu, nevykonal pre ich nadbytočnosť, keďže v konaní nebol navrhovateľkou (ako už bolo
konštatované)preukázanýzákladnýpredpokladpreaplikáciucit.ust.§711ods.6OZaskutkovézistenia
z týchto dôkazov uvedený záver neboli spôsobilé ovplyvniť.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Čo sa týka náhrady trov konania, súd o tejto rozhodol s poukazom na cit. ust. § 151 ods. 3 O.s.p., ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.