Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228193
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114228193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: RYCHLOMAT, s. r. o., so sídlom v
Poprade, Nám. Sv. Egídia 64, IČO: 47 083 972, proti žalovanému: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom V.,
W. XX, o zaplatenie 345 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 10C/397/2014-26 zo dňa 02.09.2015 takto

r o z h o d o l :

1. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť úrok z omeškania z dlžnej sumy
a vo výroku o náhrade trov konania.

2. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 200 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200 Eur od
20.4.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že Žalobca sa žalobou zo dňa
21.10.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 345 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil

zmluvou o pôžičke, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 20.3.2014. Žalovaná suma pritom má predstavovať
neuhradený úver 250 Eur a zmluvný úrok vo výške 45 Eur. Zvyšná suma 50 Eur je nárokom titulom
zmluvnej pokuty na základe dohody, ktorou mala byť dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 15 Eur za
každý aj začatý mesiac omeškania, žalobca však z tohto titulu uplatnil len 50 Eur.

3. Dňa 20.3.2014 účastníci uzavreli a podpísali písomnú zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému pôžičku 250 Eur, z ktorej si započítal poplatok za

spracovanie a poskytnutie pôžičky 50 Eur. V bode 2 zmluvy sa uvádza aj úrok - pri 15 dňovej pôžičke
vo výške 10%.

4. Aj keď poskytnutie pôžičky alebo úveru za dobu kratšiu než sú tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona
č. 129/2010 Z.z.) nie je spotrebiteľským úverom, napriek tomu, keďže žalobcu je potrebné považovať
za iného veriteľa, keďže spĺňa všetky podmienky v zmysle § 2 písm. c/, bolo potrebné zmluvu o pôžičke
posúdiť podľa § 9 a jej náležitosti podľa ods. 2 citovaného ustanovenia. Medzi týmito náležitosťami je pod

písm. j/ uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.5. S poukazom na už citované ustanovenie § 24 ods. 1 sa na daný právny vzťah aplikuje aj § 11 týkajúci
sa dôsledkov porušenia povinnosti.

6. Súd dospel k záveru o tom, že úver (pôžičku) je potrebné pre chýbajúci údaj o RPMN považovať za
bezúročný a bez poplatkov s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia.

7. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému v skutočnosti len sumu 200 Eur, keďže si započítal
sám 50 Eur ako poplatok, na ktorý nemal nárok s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona a preto

žalobca má právo len na vrátenie sumy 200 Eur. Súd preto považoval za dôvodné žalobe v tejto časti
vyhovieť a to vrátane úrokov z omeškania, ktoré boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.

8. Žalovaný sa dostal do omeškania odo dňa 20.4.2014, takže od uvedeného dňa súd priznal žalobcovi
aj úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

9. V textovej časti zmluvy je upravená zmluvná pokuta paušálne vo výške 15 eur pre prípad nesplatenia
požičanej sumy do 5 pracovných dní od termínu splatnosti, teda nie je tam ani zmienka o tom, že by
ju mal dlžník uhrádzať za každý aj začatý mesiac omeškania. Tento dodatok je uvedený len v závere
zmluvy v spomínanej tabuľke a preto nie je možné určiť akú dohodu o zmluvnej pokute vlastne účastníci

uzavreli. Uvedený postup žalobcu, ak v textovej časti, na ktorú sa zameriava každý účastník zmluvy,
uvedie zmluvnú pokutu v nižšom rozsahu ako v tabuľke o poplatkoch, možno považovať aj za nekalú
obchodnú praktiku s poukazom na § 7 ods. 2 s použitím § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Nekalé obchodné praktiky sú pritom
zakázané, ako to ustanovuje § 7 ods. 1 citovaného zákona.

10. Určitosť právneho úkonu vlastne predstavuje kvalitu jeho obsahu. Právny úkon je neurčitý, ak sa
konajúcim nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle a neurčitosť tohto obsahu nemožno
odstrániť ani použitím výkladových pravidiel. Túto charakteristiku neurčitosti právneho úkonu možno
použiť aj na predmetnú dohodu o zmluvnej pokute, keďže nie je možné zistiť vzhľadom na rozdielnu

formuláciu tejto dohody v rôznych častiach zmluvy, či vôľou účastníkov bolo dojednanie zmluvnej pokuty
paušálne vo výške 15 Eur alebo za každý mesiac omeškania. Súd preto dohodu o zmluvnej pokute pre
nedostatok určitosti vyhodnotil ako absolútne neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ.

11. Pri takejto pôžičke dohodu o zmluvnej pokute vo výške 15 Eur za každý mesiac omeškania by bolo

možné považovať za neprimerane vysokú a v dôsledku toho neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi (§
3 ods. 1 OZ a § 39 OZ). Žalobca má totiž zákonný nárok na sankčný úrok, teda úrok z omeškania 5%
ročne odo dňa splatnosti dlhu až do zaplatenia, čo je cca 10 Eur ročne, ale zmluvná pokuta by činila
až 180 Eur ročne. Zmluvná pokuta je teda značne neprimeraná oproti úrokom z omeškania a značne
znevýhodňuje spotrebiteľa, keďže nie je žiadnym spôsobom limitovaná. Predstavuje preto neprijateľnú

zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aj z toho dôvodu by ju bolo potrebné
považovať za neplatnú, ako to upravuje § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených
dôvodov súd preto žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

12. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobca síce bol úspešný len v

rozsahu 57 % uplatneného nároku, však súd považoval za spravodlivé vzhľadom na to, že uplatnil si len
náhradu zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v najnižšej možnej výške, teda vo výške 16,50 Eur,
aby žalovaný bol zaviazaný k náhrade uplatnených trov konania v celom rozsahu. Aj v prípade ak by
totiž žalobca uplatňoval len zaplatenie sumy 200 Eur, na ktorú ho súd zaviazal, musel byť zaplatiť ten
istý súdny poplatok zo žaloby, teda 16,50 Eur.

13. Proti rozsudku, a to proti výroku o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania a proti výroku o trovách
konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že tvrdenie súdu prvej
inštancie o tom, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nie je pravdivé. U žalovaného a jeho rodiny pretrváva
veľmi zlá finančná situácia, žalovaný je v hmotnej núdzi. Svoju situáciu chce najneskôr do jari 2016

kladne vyriešiť tak, že si nájde prácu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a zamietol
úrokyzomeškania,trovykonaniaaakékoľvekpoplatky.Kodvolaniupripojilvyjadreniekžalobedatované
dňom18.12.2014,potvrdenieÚradupráce,sociálnychvecíarodinyPrešovopoberanípomocivhmotnej
núdzi, o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.14. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

15. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)preskúmalrozhodnutievnapadnutomspolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

16.Zdokazovaniavykonanéhosúdomprvejinštancievyplynulo,žežalobcanazákladezmluvyopôžičke
zo dňa 20.03.2014 poskytol žalovanému pôžičku vo výške 200 Eur. Žalovaný predmetnú sumu žalobcovi
doposiaľ nevrátil.

17. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný existenciu dlhu voči žalobcovi vo výške 200 Eur vo vyjadrení
k žalobe zo dňa 18.12.2014 ako ani v odvolaní nepopieral. Lehota na vrátenie požičanej sumy bola

zmluvnými stranami v zmysle zmluvy dohodnutá ku dňu 19.04.2014.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ v prípade omeškania dlžníka so splnením
peňažného dlhu voči dlžníkovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Keďže žalovaný
dlh vo výške 200 Eur nesplnil v lehote splatnosti ustanovenej v zmluve zo dňa 20.03.2014, t.j. do

19.04.2014, dňom nasledujúcim po dni splatnosti, t.j. 20.04.2014 sa dostal do omeškania s plnením
dlhu, a počnúc týmto dňom žalobcovi v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vzniklo právo
požadovať od dlžníka popri splnení dlhu aj zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, a to až do času
splnenia dlhu. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania je nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona,
pričom výška priznaných úrokov z omeškania (5 % ročne) je v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z.. Povinnosti zaplatiť úroky z omeškania je daná zákonom a súd ich nemôže znížiť.

19. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že správnemu výroku vo veci
samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením súdu prvej inštancie. Rozsah povinnosti náhrady trov konania (16,50 Eur) nie je vo

vzťahu k výške rozsudkom priznanej sumy žalobcovi neúmerný a predstavuje len náhradu tých trov
konania, ktoré musel žalobca v konaní nevyhnutne vynaložiť (súdny poplatok). Žalovaný porušením
svojej zmluvnej povinnosti vrátiť dlžnú sumu zavinil vznik súdneho sporu a skutočnosť, že finančná,
sociálna situácia žalovaného nie je priaznivá, sama o sebe neopodstatňuje aplikáciu § 257 CSP (do
30.06.2016 túto problematiku upravovalo ust. § 150 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku). Súd prvej inštancie prihliadol citlivo na viaceré zložky predmetného vzťahu. Stačí porovnať
žalovanú sumu a sumu priznanú rozsudkom.

20. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP).

21.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§255ods.1CSPvspojenís§396ods.1CSP.
V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol a úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil, žiadne trovy odvolacieho konania mu zo spisu nevyplývajú, odvolací súd preto rozhodol tak,
že náhrada trov odvolacieho konania sa stranám nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

aloletých detí iné nd povinnosť (§ 63 dos.ajetkových pomerov neprihliada.enia sa tohto rodiča povinností
platiť výživné, a to Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).