Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111216114
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2111216114.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoletého P.
U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou, Hlavná
44, Trnava a maloletého U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matka - C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XX/X, zastúpená JUDr. Barborou Šruteková, advokátkou, Hlavná 44, Trnava a otec - Mgr. U. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX, zastúpený JUDr. Máriou Jezerskou, advokátkou, Hlavná 42, Trnava,
o návrhu matky na zvýšenie výživného na medzičasom plnoletého P. U. a o návrhu otca na zvýšenie

výživného na maloletého U., o odvolaní rodičov detí proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.
marca 2016, č.k. 21P/12/2011-335, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil výživné matky na maloletého U. s
účinnosťou od 24.02.2010 do 31.12.2012 zo sumy 26,56 eur na sumu 37 eur mesačne, s účinnosťou od
01.01.2013 do 18.08.2015 zo sumy 37 eur na sumu 80 eur mesačne a s účinnosťou od 19.08.2015 zo

sumy 80 eur na sumu 120 eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15.-teho dňa v
mesiaci vopred do rúk otca maloletého, pričom nedoplatok matky na zročnom výživnom na maloletého
U., ktorý vznikol zvýšením výživného za obdobie od 24.02.2010 do 31.03.2016 vo výške 2.738,34
eur súd povolil matke uhradiť v mesačných splátkach po 77 eur mesačne do rúk otca splatných ako
bežné výživné s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Ďalej súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca na medzičasom plnoletého P. U. s účinnosťou
od 01.09.2011 do 14.08.2012 a od 16.12.2012 do 16.08.2013 zo sumy 106,22 eur na sumu 200

eur mesačne, pričom nedoplatok otca na zročnom výživnom na medzičasom plnoletého P. U., ktorý
vznikol zvýšením výživného za obdobie od 01.09.2011 do 14.08.2012 a od 16.12.2012 do 16.08.2013
vo výške 1.826,96 eur súd povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 51 eur mesačne do rúk
medzičasom plnoletého P. U. splatných vždy do 15.-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom
po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Ďalším výrokom rozsudku súd uviedol, že mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
27C/6/2007-49 zo dňa 25.06.2007 v časti výšky výživného matky na maloletého U. a v časti výšky

výživného otca na maloletého, medzičasom plnoletého P. U.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1 a 2, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že návrhu matky na zvýšenie výživného na medzičasom plnoletého P. možno čiastočne vyhovieť

a rovnako návrhu otca na zvýšenie výživného na maloletého U. je možné vyhovieť len čiastočne.

3. Naposledy bolo o výživnom na maloletých rozhodnuté 25.07.2007, kedy súd schválil rodičovskú
dohodu tak, že maloletý P. U. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec je povinný prispievať na
výživu maloletého P. U. sumou 3.200,-Sk (106,22 eur) mesačne a maloletý U. sa zveruje do osobnej

starostlivosti otca a matka je povinná prispievať na výživu maloletého U. sumou 800,-Sk (26,56 eur)
mesačne. V tomto konaní teda súd skúmal pomery a okolnosti na strane maloletých detí a ich rodičov
od 24.02.2010 ku dňu rozhodnutia a porovnal ich s pomermi a okolnosťami, z ktorých sa vychádzalo pri
ostatnej úprave výživného, na základe čoho súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy o výživnom,
nielenže uplynulo osem rokov a deti sú fyzicky vyspelejšie a vekovo staršie, ale došlo aj k podstatnej
zmene pomerov na strane výživou odkázaných detí a aj na strane obidvoch rodičov.

4. Maloletý P. v čase ostatnej úpravy výživného mal 12 rokov a navštevoval 2. stupeň ZŠ. V čase
podania návrhu matky na zvýšenie výživného dňa 12.05.2010 maloletý P. ešte stále navštevoval 2.
stupeň ZŠ a teda v tomto čase súd na jeho strane nezistil podstatnú zmenu pomerov. Súd taktiež nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce priznať výživné spätne od 01.01.2010 ako pôvodne

žiadala matka. K podstatnej zmene došlo až dňa 01.09.2011, kedy P. začal navštevovať strednú školu.
Otcov priemerný mesačný príjem v tom čase bol 1.280 eur, keď v čase ostatného určenia výživného
bol vo výške 675,86 eur a teda aj na strane otca došlo k zmene okolností. Pri určení výšky výživného
súd vychádzal zo súdnej praxe, podľa ktorej výživné tvorí 25% z príjmu povinného rodiča, avšak táto
čiastka sa rozráta na počet vyživovacích povinností. 25% zo sumy 1.280 eur predstavuje sumu 320 eur,

ktorú sumu je potrebné deliť medzi dve vyživovacie povinnosti a to tak, že sumou 200 eur bude otec
prispievať na výživné na P. U. a sumou 120 eur na U., ktorého má síce otec v osobnej starostlivosti,
avšak v možnostiach matky nebolo prispievať v postačujúcej výške na U., preto musí otec plniť výživné
vo zvýšenej miere aj na dieťa, ktoré má v osobnej starostlivosti. Od 01.09.2011 do 30.06.201 P. U.
dochádzaldoškolyvBratislave,kdeodpondelkadopiatkubývalnainternáteatedaosobnástarostlivosť

matky o neho v tomto období bola vykonávaná počas víkendov, aj to len počas tých, počas ktorých
neprebiehal styk maloletého P. s otcom, a teda zmenšenú osobnú starostlivosť matky o P. bolo potrebné
premietnuť do povinnosti matky prispievať na výživné na P. vo zvyšnej časti. Z výpovede matky mal
súd preukázané, že minimálne v období od 18.07.2011 do 19.09.2012, jej manžel L. Z. prispieval na
spoločné náklady v domácnosti sumou 800 až 1.000 eur mesačne. Od 01.09.2012, kedy maloletý

P. U. nastúpil do 2. ročníka R. gymnázia sa znížili odôvodnené potreby maloletého. Súd zohľadnil
obdobie, počas ktorého bol P. U. v osobnej starostlivosti u otca, t.j. od 15.08.2012 do 15.12.2012
a počas tohto obdobia výživné na P. nezvýšil. Výživné v tomto období bolo upravené predbežným
opatrením,ktorýmsúdzverilmaloletéhoP.U.doosobnejstarostlivostiotcaamatkeuložilpovinnosťplatiť
výživné vo výške 26 eur mesačne do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uvedené predbežné

opatrenie bolo zrušené uznesením zo dňa 20.12.2012 a vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k.
27P/59/2012-102 zo dňa 08.07.2013. Výživné, ktoré zaplatil otec P. U. za august 2012 a september
2012, bolo podľa vyjadrenia matky spotrebované maloletým P., ktorý matku navštevoval a ktorému
matka uhrádzala náklady na telefón a školné a spotrebované výživné sa zmysle § 77 ods. 1 Zákona
o rodina nevracia. Otec žiadal návrh matky na zvýšenie výživného na P. za obdobie od 16.12.2012

do 16.08.2013 zamietnuť z dôvodu, že matka za obdobie od 15.08.2012 do 15.12.2012, kedy bol P. v
starostlivosti otca, neplatila na neho výživné vôbec. K uvedenému návrhu otca súd uvádza, že nakoľko
maloletý P. U. bol v osobnej starostlivosti matky od 16.12.2012, otec bol povinný platiť výživné vo výške
zodpovedajúcej odôvodneným potrebám maloletého bez ohľadu na to, či matka v prechádzajúcom
období výživné platila. Predbežné opatrenie je exekučným titulom a otec mohol na jeho základe podať

návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko matka naozaj bola povinná platiť výživné na maloletého P. U. za
obdobieod15.08.2012do15.12.2012.Avšakotcomžiadanézamietnutienávrhunazvýšeniezaobdobie
od 16.12.2012 z dôvodu, že matka neplatila výživné do uvedeného dátumu, sa súdu javí ako návrh
na započítanie výživného, ktoré pri maloletých deťoch je neprípustné. Preto súd zvýšil výživné otca na
maloletého P. U. aj za obdobie od 16.12.2012 do 16.08.2013. Sumu 200 eur súd považoval za adekvátnu

odôvodnenýmamatkoupreukázanýmpotrebámvtedymaloletéhoP.U.,ktoréspolusplnenímvýživného
od matky a spolu s prídavkom na dieťa pokryjú náklady maloletého P.. Matka v konaní nepreukázala,
že odôvodnené potreby maloletého P. boli v ňou požadovanej výške 560 eur a súd ich považoval za
nadhodnotené a nereálne v porovnaní s výdavkami detí rovnakého veku. I odôvodnené potreby dieťaťamajú svoju konkrétnu hranicu danú jeho spotrebným charakterom a výživné nemá uspokojovať potreby
ostatných členov rodiny. Matkou žiadaná suma výživného by tak predstavovala 50% z príjmu otca, ktorý
navyše zvýšenou mierou prispieva na maloletého U., ktorého má v osobnej starostlivosti a na ktorého

matka do 31.12.2012 nebola schopná platiť výživné v potrebnej výške. V špecifikácii výdavkov na P. U.
zo dňa 19.01.2016 matka uviedla, že výdavky na P. v rokoch 2011 a 2012 boli mesačne vo výške 319
eur, z ktorej sumy však nevedela preukázať zvýšený výdavok na športovú činnosť vo výške 100 eur a ani
zvýšenývýdavok50eurmesačnenalekára,keďuviedla,žeP.užívalvitamíny,leborástolamalproblémy
s chrbticou, avšak lekára špecialistu navštívil iba jeden krát a tento P. U. nepredpisoval žiadne špeciálne

lieky. Výdavky na P. U. v rokoch 2013 matka vyčíslila sumou 274 eur mesačne, z ktorej sumy však opäť
nevedela preukázať zvýšený výdavok na športovú činnosť vo výške 100 eur, preto súd považoval za
primeraný výdavok na športovú činnosť sumu 30 eur mesačne a výdavok na lekára 10 eur mesačne.
Súd ďalej považoval vreckové vo výške 50 eur mesačne za neprimerané, pričom zodpovedajúcou
sumou je 20 eur mesačne. Súd ďalej uvádza, že pri stanovení výšky výživného súd neprihliada len na
vek dieťaťa, ale aj na jeho nadanie, záujmy a pod., s ktorými sú spojené ďalšie preukázané výdavky,

preto ak mladšie dieťa má zvýšené výdavky napr. na športovú činnosť a staršie dieťa takého výdavky
nemá, môže byť výška výživného na obe deti v podobnej výške. K argumentom matky, že P. U. má
právo sa podieľa na životnej úrovni svojho brata, súd poznamenáva, že dieťa má právo sa podieľať na
životnej úrovni svojho rodiča, nie svojho súrodenca. Právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča však
neznamená, že výška výživného predstavuje vždy 25% z príjmu povinného rodiča a môže byť teda

rádovo aj tisíce eur, nakoľko súčasná právna úprava neumožňuje priznať výživné vo vyššej výške, ako
sú preukázané náklady na dieťa. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať napr. tvorbu úspor, ktorou sa bude podieľať práve na životnej úrovni
lepšie zarábajúceho rodiča. K ďalšej podstatnej zmene pomerov na strane maloletého P. U. už neprišlo,
aj keď sa matka 01.01.2013 opäť zamestnala, avšak pri jej priemernej mesačne mzde cca 600 eur

nebola matka schopná plniť výživné na P. U. vo vyššej výške ako predtým, preto súd od tohto dátumu
výživné otca na maloletého P. neznižoval. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 21P/12/2011-297 zo
dňa 28.01.2016 súd konanie v časti o zvýšenie výživného na medzičasom plnoletého P. U. za obdobie
od jeho plnoletosti zastavil, preto súd zvýšil výživné otca na dovtedy maloletého P. U. do 16.08.2013,
ktorý dátum v zmysle počítania lehôt v hmotnom práve sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá

udalosť, od ktorej sa lehota začína, t.j. dátum narodenia maloletého P. U. napriek tomu, že otec žiadal
určiť výživné len do 15.08.2013.

5. Maloletý U. v čase ostatnej úpravy výživného mal 6 rokov a navštevoval materskú školu. Podstatná
zmena pomerov na strane maloletého nastala už 01.09.2007, keď maloletý U. nastúpil do 1. ročníka

ZŠ. Otec podal návrh na zvýšenie výživného až 24.02.2010, preto súd rozhodol o zvýšení výživného
až od tohto dátumu, keď na priznanie výživného spätne od podania návrhu súd nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa. V čase podania návrhu otca na zvýšenie výživného dňa 24.02.2010 maloletý U.
navštevoval 3. ročník ZŠ. Súd skúmal možnosti matky prispievať vyšším výživným ako 26,56 eur
mesačneadospelkzáveru,žeod24.02.2010do31.12.2012matkanebolaschopnáprispievaťnavýživu

maloletého U. vyšším výživným ako ňou navrhovanou sumou 37 eur mesačne, pretože od februára 2010
do decembra 2012 bol jej čistý priemerný mesačný príjem cca 250 eur (mzda, nemocenské, materské,
rodičovský príspevok), z ktorej sumy podľa súdnej praxe suma výživného tvoriaca 25% predstavuje 62
eur, ktorú sumu bolo potrebné rozdeliť medzi tri matkine vyživovacie povinnosti, nakoľko dňa 08.09.2010
matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému L.. Matka navrhla zvýšiť jej vyživovaciu

povinnosť na maloletého U. na sumu 37 eur mesačne, pričom po odpočítaní tejto sumy od sumy 62 eur,
zostalanazvyšnédvevyživovaciepovinnostimatkysuma25eur,ktorásumabolapostačujúcavzhľadom
na to, že na tieto deti platili ich otcovia zvýšené výživné. K ďalšej podstatnej zmene pomerov na strane
maloletého U. došlo dňa 01.09.2011, kedy prešiel na 2. stupeň ZŠ, avšak matka stále nebola schopná
prispievať na neho vyššou sumou ako ňou navrhovanou 37 eur, nakoľko poberala iba rodičovský

príspevok vo výške 190 eur mesačne. K podstatnej zmene pomerov na strane matky prišlo až dňa
01.01.2013, kedy sa opäť zamestnala, pričom od tohto času až do 18.08.2015 bol príjem matky cca
600 eur mesačne. Výživné vo výške 25% z príjmu matky, t.j. zo sumy 600 eur predstavuje sumu 150
eur, ktorou sumou bola matka povinná prispievať na tri vyživovacie povinnosti. O P. U. a maloletého
L. sa matka osobne starala a ich otcovia prispievali na ich výživu dostatočnou sumou, preto výživné

matky na maloletého P. U. bolo cca 40 eur, na maloletého L. 30 eur mesačne a na maloletého U. bola
potom matka schopná prispievať výživným zvýšeným na sumu 80 eur, ktoré výživné spolu s výživným
zo strany otca, ktorého životná úroveň je vyššia, postačuje na uhrádzanie preukázaných nákladov na
maloletého U.. K ďalšej podstatnej zmene pomerov prišlo na strane matky dňa 19.08.2015, kedy saplnoletý P. U. žijúci s matkou, ku ktorému mala matka stále vyživovaciu povinnosť, zamestnal a teda
matke sa znížil počet vyživovacích povinností na dve. Od tohto obdobia bol čistý mesačný príjem matky
stále cca 600 eur, preto sumu 150 predstavujúcu 25% z jej príjmu je potrebné rozdeliť medzi maloletého

L. vo výške cca 30 eur, o ktorého sa matka osobne stará a na ktorého jeho otec platí výživné vo výške
160 eur mesačne a medzi maloletého U. vo výške 120 eur, ktorá suma spolu s výživným od otca pokryje
jeho odôvodnené náklady. Matka v konaní uviedla, že zo sumy 45.700 eur vyplatenej jej otcom titulom
vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov si chce vyriešiť bytovú situáciu, a to, že býva v
nájomnom byte neznamená, že ju vyriešenú má, s čím sa súd stotožnil a na uvedenú sumu neprihliadol.

6. Spätným zvýšením výživného matky na maloletého U. za obdobie od 24.02.2010 do 31.03.2016
vznikol matke nedoplatok na výživnom na maloletého U. v celkovej výške 2.738,34 eur (4.681,35 eur -
1.943,01 eur). Matka mala zaplatiť výživné vo výške 4.681,35 eur /6,60 eur (za 5 dní mesiaca február
2010 á 1,32 eur) + 1.264,60 eur (34 mesiacov á 37 eur) + 2.480 eur (31 mesiacov á 80 eur) + 46,44 eur
(za18dnímesiacaaugust2015á2,58eur)+50,31eur(za13dnímesiacaaugust2015á3,87eur)+840

eur (7 mesiacov á 120 eur)/. Matka zaplatila výživné vo výške 1.943,01 eur /4,75 eur (za 5 dní mesiaca
február 2010 á 0,95 eur) + 902,70 eur (34 mesiacov á 26,55 eur) + 823,05 eur (31 mesiacov á 26,55 eur)
+ 15,48 eur (za 18 dní mesiaca august 2015 á 0,86 eur) + 11,18 eur (za 13 dní mesiaca august 2015
á 0,86 eur) + 185,85 eur (7 mesiacov á 26,55 eur)/. Súd povolil matke splácať nedoplatok na zročnom
výživnom v súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v mesačných splátkach po 77

eur mesačne (2.738,34 eur : 36 mesiacov = 76,07 eur) spolu s bežným výživným, keď zohľadnil výšku
určeného mesačného výživného, aktuálne možnosti matky, jej príjem a jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť
s tým, že v prípade omeškania matky s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

7. Spätným zvýšením výživného otca na medzičasom plnoletého P. U. za obdobie od 01.09.2011 do

14.08.2012 a od 16.12.2012 do 16.08.2013 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v celkovej výške
1.826,96 (3.896,70 eur - 2.069,74 eur). Otec mal zaplatiť výživné vo výške 3.896,70 eur /2.200 eur (11
mesiacov á 200 eur) + 90,30 eur (za 14 dní mesiaca august 2012 á 6,45 eur) + 103,20 eur (za 16 dní
mesiaca december 2012 á 6,45 eur) + 1.400 eur (7 mesiacov á 200 eur + 103,20 eur (za 16 dní mesiaca
august 2013 á 6,45 eur). Otec zaplatil výživné vo výške 2.069,74 eur /1.168,42 eur (11 mesiacov á

106,22 eur) + 48,02 eur (za 14 dní mesiaca august 2012 á 3,43 eur) + 54,88 eur (za 16 dní mesiaca
december 2012 á 3,43 eur) + 743,54 eur (7 mesiacov á 106,22eur + 54,88 eur (za 16 dní mesiaca august
2013 á 3,43 eur). Súd povolil otcovi plácať nedoplatok na zročnom výživnom v súlade s ustanovením §
160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v mesačných splátkach po 51 eur mesačne (1.826,96 eur:
36 mesiacov = 50,75 eur) spolu s bežným výživným, keď zohľadnil aktuálne možnosti otca, jeho príjem

s tým, že v prípade omeškania otca s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka detí, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že výživné matky na maloletého U. bude zvýšené s účinnosťou od
24.02.2010 do 31.12.2012 zo sumy 26,56 eur na sumu 37 eur, s poukazom na to zmení i rozsudok
v časti jej nedoplatku na zročnom výživnom, výživné otca na medzičasom plnoletého P. U. zvýši s
účinnosťou od 01.09.2011 do 14.08.2012 a od 16.12.2012 do 16.08.2013 zo sumy 106,22 eur na sumu

400 eur mesačne a nedoplatok otca na zročnom výživnom na medzičasom plnoletého P. U., ktorý vznikol
zvýšením výživného za obdobie od 01.09.2011 do 14.08.2012 a od 16.12.2012 do 16.08.2013 povolí
otcovi splatiť v mesačných splátkach do rúk matky splatných vždy do 15.-teho dňa v mesiaci počnúc
mesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostirozsudkustým,žeomeškaniesplnenímčoilenjednejsplátky
má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa jej názoru súdom zvýšené výživné, ktoré jej bolo určené

na maloletého U. a zvýšené výživné na už medzičasom plnoletého P. U. nekorešpondujú a neodrážajú
vykonané dokazovanie a skutkový stav veci. Súhlasila iba so zvýšením výživného na maloletého U. zo
sumy 26,56 eur na sumu 37 eur od 24.02.2010 do 31.12.2012, avšak nesúhlasila s určením výživného
od 01.01.2013, odkedy sa zamestnala, kedy súd z jej príjmu vyčíslil 25% ako 150 eur a z tejto sumy určil
výživné na maloletého L. 30 eur a na v tom čase maloletého P. U. sumou 40 eur a zvyšok 80 eur stanovil

ako zvýšené výživné na maloletého U.. Takáto úvaha podľa jej názoru nie je správna a zákonná, nie je
možné diferencovať výživné pre v tom čase dvojročného L. vo výške iba o 10 eur nižšej ako na v tom
čase sedemnásťročného P. U.. Tiež následne neobstojí z totožných dôvodov ani konštatovanie, že od
19.08.2013 súd jej vyčísli výživné ako 25% zo sumy 600 eur pre maloletého L. a maloletého U. tak, žepre maloletého U. použil iba sumu 30 eur. Pokiaľ má ona príjem 600 eur mesačne a otec príjem 1.280 eur
mesačne a ona mala v rozhodnom období, t.j. do 19.08.2015 tri vyživovacie povinnosti a otec už dve a
viac ako dvojnásobný zárobok, je v značnom rozpore určenie výživného matke na maloletého U. sumou

vo výške 80 eur mesačne, pričom otcovi bolo zvýšené výživné na sumu vo výške 200 eur pri dvoch
vyživovacích povinnostiach na už takmer dospelého P. U.. Súd taktiež nezohľadnil skutočnosť, že ona je
vrozhodnomobdobíaždosúčasnostisamoživiteľkou,jejmanželstvosL.Z.boloprávoplatnerozvedené,
nie je možné vychádzať z toho, že by mala dostávať od svojho vtedajšieho manžela príspevok vo výške
800 až 1.000 eur mesačne. Uviedla, že opakovane poukazovala na to, že výdavky na maloletého U.

vyčíslené otcom na sumu 325,62 eur sú podľa jej názoru neprimerane vysoké. Zdôraznila aj to, že
výdavky na v tom čase obe maloleté deti neboli totožné a porovnateľné, nakoľko medzi oboma deťmi je
vekový rozdiel päť rokov, a teda je nutné, aby výživné na v tom čase maloletého P. U. bolo vyššie ako
na maloletého U.. Mala za to, že súd nesprávne, a to neprimerane vysokou sumou zvýšil jej výživné na
maloletého U. s účinnosťou od 01.01.2013 do 18.08.2015 zo sumy 37 eur na sumu 80 eur mesačne
a s účinnosťou od 19.08.2015 zo sumy 80 eur na sumu 120 eur mesačne a zase neprimerane nízkou

sumou zvýšil výživné otca na v tom čase maloletého P. U., pričom jednotlivé úvahy a výpočty nie sú
správne a nezohľadňujú komplexne vykonané dokazovanie.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného otca na maloletého, medzičasom
plnoletého P. U. od 16.12.2012 do 16.06.2013, ako aj v časti výšky nedoplatku na zročnom výživnom

na medzičasom plnoletého P. U. podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok
v napadnutých častiach zmeniť tak, že výživné otca na maloletého, medzičasom plnoletého P. U. s
účinnosťou od 01.09.2011 do 14.08.2012 zvýši zo sumy 106,22 eur na sumu 200 eur a s účinnosťou od
16.12.2012 do 16.08.2013 zníži zo sumy 200 eur na sumu 150 eur mesačne a ohľadne výšky výživného
matky na maloletého, medzičasom plnoletého P. s účinnosťou od 15.08.2012 do 15.12.2012, aby vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby zaviazal matku platiť výživné za uvedené obdobie
vo výške 26,65 eur mesačne. Poukázal na to, že mesačné výdavky matky na maloletého P. U. uznané
súdom boli v období od 01.09.2011 do 30.06.2012 vo výške 329 eur, jeho príjem bol v roku 2011 1.234,28
eur a v roku 2012 1.246,52 eur, matka mala v tomto období príjem cca 250 eur, preto mu súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť od 01.09.2011 do 14.08.2012 zo sumy 106,22 eur na sumu 200 eur. Mesačné

výdavky matky P. U. uznané súdom boli v období od 01.09.2012 do 16.06.2013 vo výške 231 eur, jeho
príjem v roku 2012 bol 1.246,52 eur, v roku 2013 1.303 eur, avšak od 01.02.2013 mu stúpli náklady
na cestovné o sumu 150 eur a jeho príjem sa teda relatívne znížil na sumu 1.153 eur, pričom matka
sa zamestnala a od 01.01.2013 bol jej príjem 600 eur, preto mu súd mal vyživovaciu povinnosť od
16.12.2012 do 16.08.2013 zo sumy 200 eur znížiť na sumu 150 eur. Namietol, že súd nezohľadnil tú

skutočnosť, že náklady matky na v tom čase maloletého P. U. sa v uvedenom období znížili o 100 eur
oproti obdobiu od 01.09.2011 do 30.06.2012, a že matka sa v tomto období zamestnala a taktiež tú
skutočnosť, že jeho príjem v tomto období reálne poklesol, keďže mu pribudli cestovné náklady vo výške
150 eur mesačne. Uviedol tiež, že hoci bol P. U. od 15.08.2012 v jeho osobnej starostlivosti, súd matke
za toto obdobie neurčil na neho platiť žiadne výživné, a to napriek tomu, že predbežným opatrením bolo

toto dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti a matke bola uložená povinnosť platiť výživné do rúk
otca vo výške 26 eur mesačne.

11.Matkavovyjadreníkodvolaniuotcavcelomrozsahupoukázalanaobsahsvojhoodvolaniaanavrhla,
aby súd rozhodol v zmysle jej odvolacieho návrhu.

12. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky detí uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie
v častiach napadnutých odvolaním zo strany matky (zvýšenie výživného na maloletého U.) z dôvodu
vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že bolo potrebné, aby súd vzhľadom na dĺžku konania posúdil
jednotlivé zmeny pomerov, ktoré za uvedené obdobie nesporne nastali na strane maloletého dieťaťa,

matky a otca, pričom zmenu pomerov posúdil prvoinštančný súd správne a následne podľa toho
upravil matke i výšku vyživovacej povinnosti. Pokiaľ sa matka odvolávala v časti rozhodnutia o zvýšení
výživného na P. U., v tejto časti navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť v zmysle jeho
odvolacieho návrhu.

13. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniam rodičov navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť.14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby - rodičia detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky detí nie je dôvodné a
odvolanie otca detí je dôvodné len čiastočne.

15. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21P/12/2011 je zvýšenie

výživného na medzičasom plnoletého P. U., nar. XX.XX.XXXX a maloletého U., nar. XX.XX.XXXX.
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil výživné matky na maloletého U. s
účinnosťou od 24.02.2010 do 31.12.2012 zo sumy 26,56 eur na sumu 37 eur mesačne, s účinnosťou od
01.01.2013 do 18.08.2015 zo sumy 37 eur na sumu 80 eur mesačne a s účinnosťou od 19.08.2015 zo
sumy 80 eur na sumu 120 eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15.-teho dňa v
mesiaci vopred do rúk otca maloletého, pričom nedoplatok matky na zročnom výživnom na maloletého

U., ktorý vznikol zvýšením výživného za obdobie od 24.02.2010 do 31.03.2016 vo výške 2.738,34
eur súd povolil matke uhradiť v mesačných splátkach po 77 eur mesačne do rúk otca splatných ako
bežné výživné s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Ďalej súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca na medzičasom plnoletého P. U. s účinnosťou
od 01.09.2011 do 14.08.2012 a od 16.12.2012 do 16.08.2013 zo sumy 106,22 eur na sumu 200

eur mesačne, pričom nedoplatok otca na zročnom výživnom na medzičasom plnoletého P. U., ktorý
vznikol zvýšením výživného za obdobie od 01.09.2011 do 14.08.2012 a od 16.12.2012 do 16.08.2013
vo výške 1.826,96 eur súd povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 51 eur mesačne do rúk
medzičasom plnoletého P. U. splatných vždy do 15.-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom
po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť

celého plnenia. Ďalším výrokom rozsudku súd uviedol, že mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
27C/6/2007-49 zo dňa 25.06.2007 v časti výšky výživného matky na maloletého U. a v časti výšky
výživného otca na maloletého, medzičasom plnoletého P. U.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre

vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej
inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje

(§ 387 ods. 2 CSP).

19. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých
pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by

mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom
môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo
objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78
ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu

výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

20. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia sozdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové

pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby

zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

21. Správnym bol postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa
vychádzalo pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o
výživnom, pričom posúdil jednotlivé zmeny pomerov tak na strane výživou odkázaných detí, ako aj
na strane výživou povinných rodičov, a dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatným zmenám
pomerov, ktoré odôvodňovali zmenu výživného. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom preskúmal

a vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a prihliadol na zmeny, ktoré nastali
od ostatného rozhodnutia súdu o výživnom na deti, a to tak na strane rodičov, ako aj detí. Matkou
namietané zvýšenie výživného od 01.01.2013 do 18.08.2015 zo sumy 37 eur na sumu 80 eur mesačne a
s účinnosťou od 19.08.2015 zo sumy 80 eur na sumu 120 eur mesačne súd prvej inštancie dostatočným
spôsobom odôvodnil, prihliadol na všetky podstatné a rozhodné okolnosti majúce vplyv na určovanie

výšky výživného, pričom jeho záverom nemožno nič vytknúť. Rovnako za správne možno považovať
zvýšenie výživného otca na medzičasom plnoletého P. U., pričom pri posudzovaní zmien pomerov súd
prvej inštancie posúdil zmeny tak na strane výživou povinných rodičov, ako aj oprávneného dieťaťa,
pričom nie je pravdou, že by súd pri rozhodovaní nezohľadnil zvýšené náklady otca na cestovné od
01.02.2013, ako aj zmeny preukázaných nákladoch na výživu P. U..

22. Za dôvodnú bolo potrebné považovať výhradu otca detí, že nebola upravená vyživovacia povinnosť
voči P. U. v období od 15.08.2012 do 15.12.2012, a to napriek tomu, že predbežným opatrením bolo
dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti a matke bola uložená povinnosť platiť výživné do rúk otca
vo výške 26 eur mesačne.

23. Uvedený nedostatok bol zhojený vydaním dopĺňacieho rozsudku zo dňa 18.01.2017, č.k.
21P/12/2011-364, ktorým bol medzičasom plnoletý P. U. s účinnosťou od 15.08.2012 do 15.12.2012
zverený do osobnej starostlivosti otca, matke bolo uložené platiť výživné na medzičasom plnoletého
P. U. v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného

zákona do rúk medzičasom plnoletého P. U. a nedoplatok matky na zročnom výživnom na medzičasom
plnoletého P. U. za obdobie od 15.08.2012 do 15.12.2012 vo výške 107,47 eur súd povolil matke zaplatiť
v mesačných splátkach po 5 eur mesačne do rúk medzičasom plnoletého P. U. splatných do 15.-teho
dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

24. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil,
pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami rodičov detí a vzhľadom na to, že títo ani v
odvolacom konaní neuviedli žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,
a ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CSP.

27. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).