Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514213369
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7514213369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne OTP Banka Slovensko, a. s.,
Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, proti žalovanej Ž. M., U. O. V., O. V. XX, o zaplatenie 1 517,64
€ s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 17C/458/2014-71 z 30.11.2015 Okresného súdu Košice
- okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom

nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 21.7.2014, domáhala, čo
žalovaná navrhla a, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok, listinnými dôkazmi a na ich základe
zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa v žalobe uvádza, že 24.2.2009 bola medzi účastníčkami konania
uzatvorená zmluva o bežnom účte s č.XXXXXXXX/XXXX. 6.7.2009 bola medzi nimi uzatvorená Zmluva
o poskytnutí povoleného debetného zostatku, na základe ktorej umožnila žalovanej čerpať peňažné
prostriedky až do výšky povoleného limitu, ku dňu účinnosti zmluvy v sume 1 400 €. Konto žalovanej

vykazovalo prečerpanie maximálnej výšky limitu povoleného zostatku, nepovolený debet nevyrovnala
a preto jej 24.1.2011 zrušil povolený debet a 17.3.2011 tiež vypovedal zmluvu o bežnom účte, ktorá
výpoveď sa stala účinnou 30.4.2011. Ku dňu zrušenia konta bol vykázaný debetný zostatok 1 517,64
€. Uvedené skutočnosti žalobkyňa osvedčila Zmluvou o OTP konte z 24.2.2009 (čl.4), Zmluvou o
poskytnutí povoleného debetného zostatku zo 6.7.2009 (čl.5), Oznámením o zrušení povoleného debetu
z 24.1.2011 (čl.6) a výpoveďou zmluvy o bežnom OTP konte (čl.7), ktorá bola žalovanej „dourčená“
21.3.2011 (čl.8). Ako z obsahu Oznámenia o zrušení povoleného debetu z 24.1.2011 vyplýva, žalobkyňa

vyzvala žalovanú, aby splatila čerpaný „debetného“ zostatok do 5 dní odo dňa zrušenia povoleného
debetného zostatku. Deň „dourčenia“ tohto oznámenia žalovanej však žalobkyňa nepreukázala. Vo
výpovedi samotnej zmluvy o účte, v ktorej sa konštatuje výška debetného zostatku 1 407,07 €, už
lehota na zaplatenie dlžnej sumy uvedená nie je. V liste z 18.5.2011 žalobkyňa oznámila žalovanej
zrušenie účtu 30.4.2011, t.j. dňom, kedy výpoveď zo zmluvy nadobudla účinnosť. K aktuálnemu dňu
bol vykazovaný debet 1 517,64 €. Žalovaná vo svoje výpovedi potvrdila, že jej boli doručené listiny, a
to - žaloba vrátane príloh, ako aj procesné poučenia. Vyjadrila sa k nim tak, že pohľadávku žalobkyne

neuznáva a to z dôvodu, že jej pohľadávku považuje za premlčanú, vzhľadom na to, že odo dňa, kedy
jej bolo odmietnuté ďalšie povolené prečerpanie na účte, ku dňu podania žaloby 21.7.2014, prešla doba
viac ako 3 rokov. Žalobkyňa v písomnom stanovisku z 2.7.2015 poukázala na novelizované znenie §
52 ods.2 O. z. v kontexte s čl. XIV - prechodnými ust., podľa ktorých toto ust., ktoré nadobudlo účinnosťod 1.4.2015, sa vzťahuje až od 1.4.2045 do budúcna a teda do 31.3.2015 sa uplatnia ust. Obch. zák.
Vyhodnotil vykonané dokazovanie a na jeho základe právne uzatvoril: Citoval znenie § 52 ods. (2) O.
z., v znení zák.č.102/14, účinného od 1.4.2015. Ako vyplýva z § 879p - prechodných a záverečných ust.

k čl. II zák.č.102/14 (t.j. k ust., ktorými sa menil O. z.), tie sa týkali tých ust. O. z., ktorých účinnosť
nastala 13.6.2014, konkrétne § 53 ods.4 písm. s) a t),§ 53 ods.7 a § 614a. § 52 ods.2 sa však nedotkli,
čo znamená, že sa uplatní aj na vzťahy, ktoré vznikli do 1.4.2015. Citoval znenie § 100 a § 101 O. z.
Vychádzajúce nielen zo znenia § 52 ods.2, účinného od 1.4.2015, ale a zo znenia § 52 ods.1 O. z. v čase
uzavretia zmluvy má za to, že ak bol účet žalovanej zrušený 30.4.2011, pričom čerpanie povoleného

debetu jej bolo zastavené ešte skôr (24.1.2011 s výzvou na plnenie do 5 dní), možno uzavrieť, že
minimálne 1.5.2011 začala plynúť 3 ročná premlčacia doba, ktorá uplynula 30.4.2014 (popr. ešte skôr).
Napokon, aj v čase uzavretia zmluvy medzi účastníčkami bola účinná právna úprava v § 52 ods.1,2
O. z. (jeho znenie citoval). S poukazom na tieto ust. a skutočnosť, že sa žalovaná námietky premlčania
dovolala, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovaná nenavrhla
uhradiť jej trovy konania, žiadnej z účastníčok náhradu trov konania nepriznal.

3.Žalobkyňapodalavzákonnej15dňovejlehotevcelomrozsahuodvolanievočiRozsudkusúdu,ktorým
rozhodol tak, že jej žalobu zamietol a uviedla: Má za to, že predmetné rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, nakoľko bola na súde podaná po uplynutí premlčacej doby. S uvedeným tvrdením
sa nestotožňuje a je toho názoru, že až na základe § 5b zák.č.250/07 o ochrane spotrebiteľa, účinného

od1.5.2014,súdexoffoprihliadanapremlčaniespotrebiteľskýchnárokov,atopodľa3ročnejpremlčacej
lehoty, avšak až od 1.4.2015. Novelou O. z. č.102/14 bolo doplnené nasledujúce: Citovala znenie Čl.
II Bod 1. Tým zákonodarca stanovil pre nároky zo spotrebiteľských zmlúv, o. i., 3 ročnú premlčaciu
lehotu počítanú podľa O. z. namiesto doterajšej 4 ročnej podľa Obch. zák. Citovala znenie Čl. XIV
Účinnosť. Zákonodarca predmetným ust. poskytol veriteľom dodatočnú lehotu, resp. časový priestor,

aby si na súde stihli uplatniť svoje pohľadávky, pričom až odo dňa účinnosti tohto ust. je možné na
daný zmluvný vzťah aplikovať režim premlčania podľa O. z. Pokiaľ by zákonodarca nemal posunutím
účinnosti úmysel poskytnúť veriteľom dodatočný časový priestor na uplatnenie svojich práv, také ust. by
bolo bezpredmetné. Z cit. ust. je zrejmé, že použitie ust. O. z. na spotrebiteľské veci sa uplatní až od
1.4.2015,t.j.do31.3.2015platírežimObch.zák.vovzťahukpremlčaniu,teda4ročnápremlčacialehota.

Uplatnila svoje právo na súde žalobou podanou 21.7.2014, pričom z uvedeného vyplýva, že uplatnila
svoje právo včas, teda v lehote do 31.3.2015 a na uvedený prípad sa vzťahuje 4 ročná premlčacia lehota.
Na základe uvedených skutočností navrhla Rozsudok súdu zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil

podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.
7. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
9. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP), že je v úplnom
súlade s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej § 5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 52
ods.2 tretia veta O. z. nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú

prechodné ust., tzn., že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo 14/2014 z 21.4.2015).
11. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
12. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej žiadne trovy nevznikli.
14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.