Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/740/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514201323
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514201323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO 36613843 proti žalovanému Rolandovi Body, nar. 25.12.1980, bytom Janík 113, o
zaplatenie 186,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice -
okolie zo dňa 27. augusta 2015 č.k. 10C/103/2014 -76 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému
domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu 186,75 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania ročne
zo sumy 186,75 eura od 11.11.2010 až do zaplatenia, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 5,61
eura a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku poukázal na tvrdenie žalobcu, že žalovanému bol na základe zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX so Slovenskou sporiteľňou, a.s.,

poskytnutý úver vo výške 23.000 Sk, t.j. 763,40 eura, pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po dobu 59 mesiacov vo výške 625 Sk, t.j. 20,75 eura,
avšak splátky žalovaný v stanovených termínoch riadne nesplácal. Následne Slovenská sporiteľňa, a.s.
dňa XX.XX.XXXX postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu s tým, že ku dňu postúpenia
pohľadávky činila istina 1.586,09 eura a pozostávala z istiny 1.362,64 eura a úroku z omeškania 223,45
eura, ktorý si však žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Uviedol tiež, že žalovaný, ktorému bola doručená
žaloba dňa 9.12.2014, sa vo veci nevyjadril.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zistenia, že Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila dňa XX.XX.XXXX
so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému
úver vo výške 23.000 Sk. t.j. 763,40 eura pri ročnej úrokovej miere 17,30 %, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v mesačných splátkach po 625 Sk, t.j. 20,75 eura po dobu 59 mesiacov spolu s poplatkom
za vedenie účtu vo výške 50 Sk, t.j. 1,66 eura mesačne. Konečná splatnosť úveru mala byť dňa
XX.XX.XXXX, žalovaný však podmienky zmluvy nedodržal, keďže úver riadne a včas nesplácal, v

dôsledku čoho mu vznikol vyššie uvedený nedoplatok. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. dňa XX.XX.XXXX svoju pohľadávku voči žalovanému postúpila na žalobcu s tým, že
ku dňu postúpenia pohľadávky činila 1.586,09 eura a pozostávala z istiny 1.362,64 eura a úroku zomeškania 223,45 eura, ktorý si však žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si žalobou uplatnil
len splátky úveru splatné od 10.3.2010 do 10.11.2010, a to v počte 9, celkovo vo výške 186,75 eura.

4. Po právnom posúdení sporu podľa § 52 ods. 1 a 2, § 101, § 112 Občianskeho zákonníka, § 2 písm.
a) a b), § 4 ods. 1, § 4 ods. 4 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
zákona č. 568/2007 Z.z., vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky
úveru splatné od XX.X.XXXX A. XX.XX.XXXX, uzavrel, že žalobcovi jeho peňažný nárok nemožno
priznať, pretože svoje právo domáhať sa zaplatenia týchto splátok na súde využil až dňa 24.1.2014,

kedy podal na súd žalobu, teda po uplynutí premlčacej doby, pretože premlčacia doba začala plynúť
podľa zročnosti jednotlivých splátok, k čomu prihliadol v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa z úradnej povinnosti, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Dodal, že Najvyšší súd
Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo/12/2014 judikoval, že aj bez vyriešenia
otázky,čijeopodstatnenánámietkaotom,žepremlčanieprávomalobyťposudzovanépodľaustanovení
Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka, musí súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúcich o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, ako i zohľadniť
§ 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, pretože obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a

právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a jeho žalobe
v celom rozsahu vyhovieť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR i krajských súdov, čl. 1 ods. 1, čl. 125 ods. 1
písm. a), čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 16/95, PL. ÚS 36/95, III. ÚS 348/06

súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
premlčacej doby, majúc za to, že v spore bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,
keďže ide o zmluvu o úvere uzavretú dňa XX.XX.XXXX, ktorá je absolútnym obchodom a v období
do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa

§ 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, a preto sa na
účastníkov úverovej zmluvy podľa žalobcu nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ust. § 879f
ods. 3 Občianskeho zákonníka, novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú
podľa žalobcu nároky vzniknuté pred 1.1.2008. Žalobca vyjadril nesúhlas s aplikáciou ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014 a nesúhlasil ani s názorom súdu, že
súd musí zobrať na zreteľ ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 1.4.2015. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených
splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti
každej splátky až do zaplatenia.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou

osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP, v spojení s ust. §
470 ods. 2 prvej vety CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné vyhovieť.

9. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.10.2016 o 10,20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.

11. Odvolací súd v prejednávanom spore dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích
dôvodov v ňom uvedených, vrátane ich obsahového vymedzenia. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v
jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
interpretoval, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. K zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací
súd poukazuje na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie ako i na dôvody
rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

12. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ak zamietol jeho nárok pre stratu jeho súdnej vynútiteľnosti z dôvodu premlčania, ku
ktorej skutočnosti prihliadol z úradnej povinnosti, nakoľko tak učinil zákonným postupom, v súlade už

s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, nadväzujúcou na (o.i.) závery Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyslovené v uznesení zo dňa 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo/12/2014, na ktoré správne poukázal i
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí a na základe toho sa správne vyporiadal s otázkou premlčania
nároku žalobcu a správne rozhodol, ak žalobu zamietol. Na správnosti tohto záveru nemôžu nič zmeniť
ani odvolacie námietky žalobcu.

13. V danom spore súd prvej inštancie vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný uzatvoril dňa
XX.XX.XXXX s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX správne uzavrel, že ide o vzťah spotrebiteľský, pretože hoci má zmluva
o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou.

Správne preto súd postupoval, ak označenú úverovú zmluvu posúdil i podľa predpisov na ochranu
spotrebiteľa, rovnako správne postupoval, keď na spor aplikoval ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa,
ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014 a v súlade so zásadou hospodárnosti konania vyplývajúcou
z ustanovenia čl. 17 CSP (do 30.6.2016 ust. § 6 O.s.p.) sa správne z úradnej povinnosti prednostne
zaoberal otázkou premlčania práva žalobcu a správne aj bez návrhu, z úradnej povinnosti prihliadol na

premlčanie peňažného nároku žalobcu titulom neuhradených splátok úveru splatných od XX.X.XXXX A.
XX.XX.XXXX, ktorý uplatnil žalobou podanou na súd dňa 24.1.2014. Odvolací súd považuje za správny
postup súdu prvej inštancie, pokiaľ pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu
ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa (§ 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka) a začiatok plynutia premlčacej lehoty vyhodnocoval osobitne podľa splatnosti

jednotlivých splátok dohodnutých v zmluve a v nadväznosti na to je správny jeho záver, že nárok žalobcu
je premlčaný. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že posledná dlžná splátka úveru uplatnená v žalobe bola
splatná dňa 10.11.2010, prvým dňom, kedy ju bolo možné uplatniť na súde bol tak deň 11.11.2010 a
posledným dňom bol deň 11.11.2013. Preto pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa 24.1.2014, podal
ju po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty všetkých splátok splatných do 10.11.2010 (§ 101,

§ 103 veta prvá Občianskeho zákonníka).

14. Súd prvej inštancie pri skúmaní otázky premlčania v spore správne aplikoval ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na to občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej
doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva,

že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. upravila (doplnením ust. § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva a hoci účinnosť tohto ustanovenia nastala dňom 1. apríl 2015, jeho cieľom jeiba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho
zákonníka na spotrebiteľské zmluvy, preto ani nemôže obstáť námietka žalobcu, ktorý poukázal na
neprípustnosť aplikácie tohto ustanovenia v súdenej veci poukazom na deň uzavretia spotrebiteľského

úveru. Na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie §
5b, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo

priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie nadobudlo
účinnosť od 1. mája 2014.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o peňažnom nároku žalobcu
zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007 Z.z.

(na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. účinnej od 1.5.2014), bol povinný prihliadať aj
bez návrhu na premlčanie nároku žalobcu, a teda vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ako i zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, pretože právne predpisy,
ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj
na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

16. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správny vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o trovách konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutiesúduprvejinštancie,akrozhodnutieodvolaciehosúduzáviseloodvyriešeniaprávnejotázky
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná
rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšujesumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424) CSP.

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).