Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216200456
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216200456.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v
konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o. so sídlom
Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému: V. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. X. XXX/XX, o
zaplatenie 533,53 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 377,96 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,15 % ročne zo sumy 308,15 € od 1.12.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 41,68 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasa žaloboudoručenousúdudňa13.1.2016 domáhaluloženiapovinnostižalovanémuzaplatiť
mu sumu 533,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 463,72 € od 1.12.2015
dozaplateniaazmluvnýmúrokomvovýške19,50%ročnezosumy308,15€od1.12.2015dozaplatenia.
Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným dňa 20.7.2005 uzatvoril zmluvu o bežnom

účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda.. Na základe tejto zmluvy zriadil a viedol žalovanej
bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na základe žiadosti žalovaného o vydanie ČSOB kreditnej karty
dňa 15.6.2010 poskytol žalovanému kreditnú kartu a poskytol mu možnosť čerpania úveru do výšky
úverového limitu v sume 450,- €. Žalovaný bol oprávnený čerpať predmetný úver od 11.2.2010. Výška
minimálnej splátky úveru bola dojednaná vo výške 5 % z dlžnej sumy, najmenej 16,60 €. Keďže žalovaný
poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, žalobca ku dňu 20.6.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy naraz. Svoju pohľadávku uplatnenú v tomto konaní vyčíslil

na sumu vo výške 533,53 €, ktorá pozostáva z dlžnej istiny vo výške 308,15 €, úroku vyčísleného ku
dňu 30.11.2015 vo výške 155,57 € a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 30.11.2015 vo výške 69,81
€. Zároveň si v konaní uplatnil na zaplatenie sumu zmluvného úroku a úroku z omeškania počnúc od
1.12.2015 do zaplatenia. Titulom trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.

3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania.. Po oboznámení
sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a to zmluvou o bežnom účte
a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 20.7.2005, oznámením o poskytnutí úveru zo dňa11.2.2010, obchodnými podmienkami, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 21.6.2014, úrokovými
sadzbami, špecifikáciou pohľadávky, prehľadom finančných operácií ustálil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

4. Dňa 20.7.2005 uzatvorili strany sporu zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB
Pohoda. N základe tejto zmluvy žalobca zriadil a viedol žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
V bode IV. Zmluvy sa strany sporu dohodli na možnosti poskytnutia povoleného prečerpania na účte na
základe žiadosti majiteľa účtu. Takúto žiadosť podal žalovaný žalobcovi dňa 11.2.2010. Dňa 11.2.2010

žalobca žalovanému vystavil oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte, na základe
ktorého žalobca poskytol žalovanému možnosť čerpania úveru formou povoleného prečerpania do
výšky úverového limitu vo výške 450,- €. Podmienky splácania tohto úveru boli uvedené v predmetnom
oznámení, v obchodných podmienkach a podmienkach pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty.
Zmluvné strany sa dojednali na úrokovej sadzbe 18,90 % ročne a debetnej úrokovej sadzbe 30 % ročne.
Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z uzavretého záväzkovoprávneho vzťahu riadne neplnil,

preto žalobca písomným podaním zo dňa 21.6.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť svojej pohľadávky ku
dňu 20.6.2014 a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 595,24 € do 1.7.2014. Žalovaný
dlžnú sumu titulom predčasne zosplatneného úveru neuhradil.

5. Z prehľadu finančných operácií súd zistil, že ku dňu 20.6.2014 pohľadávka žalobcu voči žalovanému

predstavovala sumu vo výške 595,11 € (z toho dlžná istina vo výške 589,11 €, dlžné úroky z omeškania
vo výške 6,- €). Z tohto prehľadu tiež vyplynulo, že po predčasnom zosplatnení úveru žalovaný žalobcovi
uhradil sumu 282, 96 €.

6. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej istiny vo výške 308,15 €, úroku vyčísleného ku

dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 155,57 €, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu predčasnej
splatnosti úveru vo výške 69,81 €, úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 463,72 € od
1.12.2015 do zaplatenia a zmluvného úroku vo výške 19,50 % ročne zo sumy 308,15 € od 1.12.2015
do zaplatenia.

7. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a

je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych
vzťahov,akoajnárokyznichvzniknutépred1.májom2014savšakposudzujúpodľapredpisovúčinných
do 30. apríla 2014.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

7. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy
(ide o nárok zo zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda, na základe ktorejbola žalovanému počnúc od 11.2.2010 poskytnutá možnosť čerpania úveru v podobe povoleného
prečerpania do výšky úverového rámca 450,- €). I keď sporná zmluva (o poskytnutí úveru formou
povoleného prečerpania) predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm.

d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného

zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný

zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

8. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná
len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého

žalovaným mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 20.7.2005
zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda. Na základe tejto zmluvy bol
žalovanému na jeho žiadosť poskytnutý úver v podobe povoleného prečerpania do výšky úverového
limitu 450,- € počnúc od 11.2.2010. Tento úver sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať za podmienok
uvedených v zmluve, obchodných podmienkach a podmienkach pre vydanie a používanie ČSOB

kreditnej karty. Nakoľko žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy neplnil, úver riadne
a včas nesplácal, žalobca ku dňu 20.6.2014 predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzval na úhradu
sumy zosplatneného úveru do 1.7.2014. Záväzok žalovaného žalobca vyčíslil nasledovne: dlžná istina
vo výške 308,15 €, dlžný úrok vo výške 155,57 € a dlžný úrok z omeškania vo výške 69,81 €. Nakoľko
žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku, existencie a výšky pohľadávky čo do uplatnenej

istiny a vyčísleného úroku z omeškania nepopieral, súd tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za
nesporné a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného úroku z omeškania z dlžnej istiny počnúc
odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v
súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19,50
% ročne z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru (t.j. od
21.6.2014 do zaplatenia), vychádzajúc z predloženého prehľadu finančných operácii, žalobca tento
začal žalovanému účtovať až počnúc od 21.6.2014, t.j. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Sumu dlžného úroku žalobca vyčíslil za obdobie od 21.6.2014 do 30.11.2015 v sume 155,57 €. Súd

vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu
skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že
žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej
zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností
dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva

splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté
peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej.
Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu
a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by

na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný
a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného
k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v
neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc

podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa
nasledujúceho po zosplatnení úveru (t.j. od 21.6.2014) do zaplatenia zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď vyčíslil pomer úspechu
a neúspechu strán sporu (žalobca mal úspech v rozsahu 70,84 % a neúspech v rozsahu 29,16 %). Preto

mu súd titulom náhrady trov konania priznal nárok na náhradu v rozsahu 41,68 % účelne vynaložených
trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník
tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

10. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.