Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716207439
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716207439.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

J. súd X., sudkyňa F.. N. V., v právnej veci navrhovateľa F. M., nar. X.X.XXXX, bytom R. A. XXX,

zastúpeného advokátom F.. E. A., so sídlom D. XX, XXX XX X., E.: XX XXX XXX, proti odporcom 1/ X.
Q., nar. X.X.XXXX, bytom R. A. XXX, zastúpenej advokátkou F.. P. M., so sídlom kpt. S. XX, X., 2/ mal.
V. M., nar. XX.X.XXXX, 3/ mal. V. M., nar. XX.XX.XXXX, 4/ mal. X. M., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom
R. A. XXX, odporcovia v X., X., 4. rade zastúpení kolíznym opatrovníkom T. práce, sociálnych vecí a
rodiny, V. XXXX/X, XXX XX X., o zapretie otcovstva k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. S. o zapretie otcovstva k maloletej odporkyni v 4. rade X. M., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a .

II. Z. o zapretie otcovstva k maloletým odporcom v 2. rade V. M., nar. XX.X.XXXX a maloletej odporkyni
v 3. rade V. M., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e.

E.. Q. úspešnej odporkyni v 1. rade náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi v plnom
rozsahu.

IV. J. v X., 3. a 4. rade nemajú nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. S. sa návrhom došlým na tunajší súd dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd rozsudkom určil, že nie je

otcom maloletých odporcov v X., 3. a 4. rade. S. odôvodnil tým, že s odporkyňou v 1. rade spolu žili v
spoločnej domácnosti ako druh a družka. Z tohto vzťahu sa narodili tri maloleté deti a to odporcovia
v X., 3. a 4. rade a otcovstvo k maloletým deťom bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred
matričným úradom. V mesiaci január XXXX sa navrhovateľ po pretrvávajúcich rozporoch odsťahoval zo
spoločnej domácnosti a od uvedenej doby býva na inej adrese. Q. na skutočnosť, že v čase spolužitia
s odporkyňou v 1. rade pracoval ako referent J. vo W. S. vo viaczmennej prevádzke aj v noci. N., že
je presvedčený o tom, že počas ich vzťahu s odporkyňou v 1. rade táto mala intímny vzťah s inými

mužmi, o ktorej skutočnosti svedčí aj fakt, že len niekoľko dní potom, čo sa odsťahoval navrhovateľ zo
spoločnej domácnosti sa k odporkyni v 1. rade prisťahoval M. Z., neskôr R. M. a naposledy F. Michalič. X.
poukázal aj na to, že odporkyňa v 1. rade počas ich spolužitia v období rokov XXXX-XXXX najmenej raz
do roka strávila približne jeden mesiac v D. republike u svojich rodičov v meste D. H.. N., že maloleté deti
sa podobou neponášajú na navrhovateľa ako svojho rodiča, čo vzbudzuje prinajmenšom pochybnosť
a tieto skutočnosti dôvodne spochybňujú, že nie je otcom maloletých detí. N. pochybnosti posilňuje
aj tvrdenie odporkyne v 1. rade, ktorá mu priamo povedala, že maloleté deti nie sú jeho a že len na

nich platí výživné. Čo sa týka záujmu maloletých detí na rozhodnutí o zapretie otcovstva, tento vidí
najmä v zosúladení najmä právnej situácie s biologickou realitou. V. nesúladu právneho a biologického
otcovstva zasahuje samotné dieťa a to napríklad v práve poznať svojich biologických rodičov. Q. nesúlad
právneho a biologického otcovstva výrazným spôsobom zasahuje aj do súkromnej sféry otca. N. zásahnadobúda osobitnú intenzitu v prípade, ak právny otec napriek dobromyseľnosti o svojom biologickom
otcovstve k dieťaťu v čase nadobudnutia statusu otcovstva je podľa platného právneho poriadku po
zistení uvedeného nesúladu povinný plniť svoje rodičovské práva a povinnosti. Z U. o ochrane práv

dieťaťa, z judikatúry O. ako aj nálezov T. súdu, či už V. republiky alebo D. republiky vyplýva požiadavka,
aby právne určenie otcovstva, pokiaľ nejde o prípad osvojenia zodpovedal skutočnému biologickému
otcovstvu (U. o ochrane práv dieťaťa čl. X ods. 1, S. T. súdu ČR sp.zn. PL ÚS XX/XX z X.X.XXXX,
rozsudok O. X. v. G. zo X.X.XXXX str. XX-XX, sťažnosť č. XXXXX/XX, S. T. súdu SR z XX.X.XXXX č.k.
PL ÚS X/XXXX-XX).

2.J.v1.radenavrhlaabysúdnávrhvcelomrozsahuzamietol.Q.ideozapretieotcovstvavočiodporcom
v 2. a 3. rade - maloletým V. a V. M., tak navrhovateľovi už uplynula lehota stanovená zákonom na
uplatnenie si nároku na zapretia otcovstva, ktoré bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. V prípade
maloletej X. - odporkyni v 4. rade je síce zákonná lehota na zapretie otcovstva zachovaná, avšak
podľa jej názoru nebola splnená zákonná podmienka pre zapretie otcovstva a t.j., že je vylúčené, žeby

mohol byť navrhovateľ otcom dieťaťa, nakoľko navrhovateľ neuviedol, či už v návrhu alebo v priebehu
konania žiadne také skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený z otcovstva. Čo sa týka hmotnoprávnej
podmienky zapretia otcovstva u muža, ktoré svoje otcovstvo uznal je existencia dôvodov, pre ktoré je
vylúčené aby mohol byť otcom dieťaťa aj keď zákon bližšie nešpecifikuje tieto dôvody, tak poukázala na
to, že staršie komentáre uvádzajú, že do úvahy prichádzajú dva dôvody, a to buď preto, že muž s matkou

nesúložil v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa alebo preto, že hoci s matkou dieťaťa v rozhodnom
čase súložil, je vylúčené, aby bol sploditeľom dieťaťa on, napr. pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa.
N. skutočnosti však navrhovateľ neuvádzal.

3. V priebehu konania navrhovateľ navrhol, aby súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým

dokazovaním a zároveň aj navrhol, aby súd vo veci ustanovil konkrétneho znalca Q.. R.. E. M., U.. a to
z dôvodu, že sa jedná o skúseného a váženého odborníka (kapacitu) v tomto odvetví a len o jedného
z troch znalcov, ktorý poskytuje takéto služby v Z. kraji, čo aj vyplýva zo zoznamu znalcov, ktorý vedie
X. spravodlivosti SR.

4. Z. opatrovník, ktorý zastupuje v konaní maloletých odporcov v X., 3. a 4. rade sa pripojil k vyjadreniu
odporkyne v 1. rade, pokiaľ ide o tvrdenie, že lehota na uplatnenie zapretia otcovstva voči maloletým
odporcom v 2. a 3. rade už uplynula. Čo sa týka návrhu navrhovateľa na vykonanie znaleckého
dokazovania s týmto súhlasil tvrdiac, že jeho výsledky môžu byť podkladom, pre rozhodnutie súdu vo
veci.

5. Q. § 29 ods. 1, 2, X G. sporového poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie
konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. V. konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez
návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. V. konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím

návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

6. V priebehu konania vzal navrhovateľ späť návrh o zapretie otcovstva voči maloletým odporcom v 2. a
3. rade, keďže uznal námietku odporkyne v 1. rade týkajúcu sa toho, že podal návrh po uplynutí zákonnej
lehoty. V. preto voči týmto odporcom konanie o zapretie otcovstva zastavil, keďže so späťvzatím návrhu

v tejto časti súhlasili odporkyňa v 1. rade a kolízny opatrovník maloletých odporcov v súlade s vyššie
cit. právnymi ustanoveniami ( článok X C. zásad G.).

7. S. vo svojej výpovedi pred súdom tvrdil, že nie je otcom maloletej odporkyne v 4. rade, ale nevie
označiť žiadneho muža, ktorý by mohol byť otcom maloletej, nemá žiadneho svedka. N., že keď sa

narodila maloletá X., tak už predtým údajne k nim chodil M. a potom X., ale netvrdí, že oni sú otcom
maloletej, ale len si to myslí. Na druhej strane však potvrdil, že v rozhodnej dobe pre splodenie maloletej
X. sa intímne stýkali s odporkyňou v 1. rade a domnieva sa, že nie je otcom maloletej aj z toho dôvodu,
že v tom čase chodil na nočné služby a aj ona sama teda odporkyňa v X.rade mu vykrikovala, že nie
je otcom maloletej X.. Y., že tento návrh podal z dôvodu, že sa medzi nimi zhoršili vzťahy, resp. aby

mal istotu, že deti sú jeho, avšak nejde mu o výživne. J. v 1. rade k ich spolužitiu uviedla, že čo sa
týka tretieho dieťaťa maloletej X., tak navrhovateľ sa vyjadril, že ju splodil preto, aby sa už nemohla
odporkyňa v 1. rade pohnúť z domu. S. tvrdenie navrhovateľa, že sa označený muž M. k nej nasťahoval,
ale bolo to až X.XX.XXXX, t.j. už po narodení maloletej X.. Q. ide o pána Z. tak je to ich sused, s ktorýmnikdy intímny pomer nemala. N., že navrhovateľ je veľmi žiarlivý, počas ich spolužitia ju prenasledoval
a to tak, že nemohla ísť s deťmi ani na prechádzku. S. odmietal navštevovať s ňou v D. republike jej
rodičov. N., že to, že navrhovateľ má veľmi dobré vzťahy s maloletými odporcami v 2. a 3. rade ale pokiaľ

ide o maloletú odporkyňu v 4. rade - X., táto ho v podstate nepozná, nevie, že je to jej otec, pretože keď
sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti mala len X mesiacov. Na podporu jej tvrdenia, že navrhovateľ
je otcom maloletej X. uviedla, že maloletá má krvnú skupinu X Rh negatív a navrhovateľ X Rh pozitív a
zdôraznila, že v prípade, žeby mali rovnaký RH faktor pri rovnakých krvných skupinách, tak by muselo
dôjsť k prefiltrovaní krvi po jeho narodení.

8. Q. § 84 C. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

9. Q. § 90 C. o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno
ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

XX. Q. § 91 ods. 1, X C. o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov. V. vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

XX. Q. § 93 ods. X C. o rodine, muž ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov môže

otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, žeby mohol byť
otcom dieťaťa. N. lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov narodenia dieťaťa.

XX. V. z listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ a ktoré si súd zadovážil zistil, že otcovstva
k maloletej X. M. - odporkyni v 4. rade bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, o ktorom bola

spísaná zápisnica na X. úrade Z. - W. dňa XX.X.XXXX s tým, že navrhovateľ ako otec a odporkyňa ako
matka súhlasne vyhlásili, že navrhovateľ je otcom maloletej odporkyne v 4. rade, ktorá sa narodila dňa
XX.X.XXXX. Na základe toho bolo otcovstvo zapísané v Z. narodení X. úradu Z. - W. vo zväzku XX,
ročník XXXX na strane XXXX pod poradovým číslom XXX, kde bol ako otec uvedený navrhovateľ s tým,
že rodičia sa dohodli o priezvisku dieťaťa „M.“. N. skutočnosť vyplýva aj z rodného listu, ktorý predložil

navrhovateľ do spisu (č.l. X).

XX. V prípade zapretia otcovstva určeného súhlasným vyhlásením rodičov tak trojročná zákonná lehota
začína plynúť odo dňa určenia otcovstva, t.j. v prípade maloletej X. od XX.X.XXXX, ktorého dňa bola
spísaná C. o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov (č.l. XX) a uplynie dňom XX.X.XXXX. S.

podal návrh na tunajší súd dňa XX.X.XXXX, teda včas - pred uplynutím tejto lehoty. J. toho je však súd
skúmal, či bola splnená aj hmotnoprávna podmienka na zapretie otcovstva voči maloletej a to aby bolo
vylúčené, že otcom dieťaťa je muž, ktorý svoje otcovstvo uznal. Aj keď zákon nešpecifikuje z akého
dôvodu by to malo byť vylúčené, v zásade prichádzajú do úvahy dva dôvody a to: 1/ muž, ktorého
otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov vôbec s matkou nesúložil v dobe rozhodujúcej pre

narodenie dieťaťa alebo, že 2/ hoci v tejto dobe s matkou súložil, je vylúčené aby sploditeľom dieťaťa
bol on, napríklad pre jeho biologickú neschopnosť splodiť dieťa (rozsudok Z. súdu Q. XCo XX/XXXX z
XX.XX.XXXX). S. však takéto okolnosti, ktoré by ho vylúčili z otcovstva maloletej X. netvrdil. S., že v
rozhodnej dobe pre splodenie maloletej sa intímne nestýkal s matkou maloletej - odporkyňou v 1. rade
a len tvrdil, že v tom čase pracoval aj na nočné zmeny a že k nej chodili údajne iní muži, o ktorých však

netvrdil, že by niektorý z nich mal byť otcom maloletej X.. L. dôvod prečo sa domnieva, že nie je otcom
maloletej odporkyne v 4. rade uviedol len skutočnosť, že mu to sama navrhovateľka povedala, že on nie
je otcom maloletej a preto navrhoval aby bol vykonaný test na určenie otcovstva aby mal istotu, že on je
otcom maloletej. Za takejto situácie súd dospel k záveru, že vyššie označené hmotnoprávne podmienky
pre zapretie otcovstva a to, aby bolo vylúčené, že navrhovateľ nie je otcom dieťaťa neboli splnené a za

takýchto okolností, súd nepovažoval za potrebné nariaďovať vo veci znalecké dokazovanie a teda sa
nepreukázalo v konaní, aby bolo otcovstvo vylúčené. Z tohto dôvodu súd návrh o zapretie otcovstva k
maloletej odporkyni v 4. rade zamietol ako nedôvodný.

XX. Q. § 53 G. mimosporového poriadku, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach

vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci
úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

XX. Q. § 255 ods. X G., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.XX. Q. § 262 ods. X G., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

XX. Q. § X62 ods. 2 G., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O trovách konania rozhodol súd podľa § 5X G. v spojení s § 255 ods. X G. a článkom 3 C. zásad

G. tak, že priznal úspešnej odporkyni v 1. rade, ktorá mala vo veci plný úspech náhradu trov konania
voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, pretože to možno od neho spravodlivo požadovať. Po
právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 256 ods. X G.). J. v X., 3. a 4. rade náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý nebol úspešný v
konaní, resp. zavinil, že konanie bolo zastavené nepriznal, keďže im žiadne odôvodnené trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).