Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206653
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8812206653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu Z. M., nar. X.XX.XXXX, bytom X.,
toho času M. P. XX, okres X. nad Z., zastúpeného JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom, so sídlom
vo Vranove nad Topľou, ul. Daxnera 86 proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou
prokuratúrou SR, ul. Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej ujmy s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 9.9.2015,
č. k. 3C/113/2012-204 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorá sa týka náhrady nemajetkovej
ujmy. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Podrobným výsluchom žalobcu sa snažil súd prvej inštancie zistiť jeho
tvrdenia o strate dôvery v očiach svojich priateľov, verejnosti, či jeho tvrdenia o nepriaznivom zhoršenom

zdravotnom stave v nadväznosti na trestné konanie, ktoré sa proti nemu viedlo na Okresnom súde
Vranov nad Topľou, sp. zn. 1T/278/2006. Žalobca však neuviedol žiadne konkrétne dôkazy v tom
smere, že v súvislosti s týmto trestným stíhaním stratil dôveru v očiach svojich priateľov a verejnosti,
resp., že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, uvádzal len všeobecné veci v zmysle tom, že
bol nervózny, nemohol spať, bol hospitalizovaný a bral lieky. Z obsahu trestných spisov vyplýva, že
žalobca musel byť pod psychickým tlakom z iných dôvodov, a to preto, že od roku 1999 do 6.4.2004
a dňa 23.3.2004 jednak fyzicky týral svoju manželku, napadol iného občana a od 16. 11.2004 bol

vo výkone trestu do 30.5.2006 s tým, že bol podmienečne prepustený dňa 30.5. 2006 so skúšobnou
dobou 4 roky. Napriek tomu dňa 24.3.2009 v obci M. P. fyzicky napadol ďalšieho občana a spôsobil
mu PN 21 dní. Z obsahu oboznámených trestných spisov vyplýva, že v konaní sp. zn. 1T/157/08
bola mu okrem iného uložená povinnosť podrobiť sa psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve. Psychické problémy, ktoré uvádza žalobca, lieky a hospitalizácie zrejme súvisia s tým,
že prakticky od roku 2004 až po súčasnosť sa žalobca dopúšťa trestnej činnosti tak, že mu okrem
nepodmienečných a podmienečných trestov bola uložená povinnosť podrobiť sa psychoterapii a byť

pod dohľadom psychiatra. Žalobca sa podľa vykonaného dokazovania, pokiaľ sa týka psychických
problémov a liečenia dostal sám, pretože sa dopúšťal trestnej činnosti, ktorá nemala žiaden súvis s
daným trestným konaním. Naviac žalobca odmietol, aby súd vyžiadal správu od psychiatra, z ktorej by
bolo možné sa dozvedieť, či žalobca trpí psychickými problémami a zhoršeným stavom len v príčinnejsúvislosti s tým, že sa proti nemu viedlo dané trestné konanie. Vzhľadom na tento postoj žalobcu súd
aj zamietol návrh žalovanej na znalecké dokazovanie. Jediný svedok, ktorého žalobca navrhol vypočuť,
L. M., uvádzal len všeobecné skutočnosti, že žalobca je nervózny a že nespí. Neuviedol však to, že

žalobca sa prakticky od roku 2004 po súčasnosť dopúšťa trestnej činnosti a že v súvislosti s tým mu bolo
nariadené súdom podrobiť sa psychoterapii. Žalobca taktiež len všeobecne uvádzal, že mal problémy
so spolupracovníkmi a na verejnosti v súvislosti s daným trestným stíhaním. Žiaden konkrétny dôkaz
súdu nepredložil. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu o strate zamestnania,
kontaktov, priateľov a zdravotných problémoch neboli preukázané, keď žalobca ani nenavrhol v tejto

súvislosti žiadne dôkazy. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú
žalobca žiada nie je možné priznať, žalobu preto zamietol s tým, že o trovách konania strán rozhodne
v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. v znení platnom do 30.6.2016.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na § 11 Občianskeho zákonníka. Uvádza, že podľa platnej súdnej
praxe a judikatúry neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré
zasahuje práva chráneného § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie
je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene alebo vedome, nevyžaduje sa vyvolanie

následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených
práv osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka sú také rýdzo
osobnéprávaobčana,ktoréovplyvňujúrozvojjehoosobnostiasúsnímúzkospojené.Všestrannýrozvoj
a uplatnenie osobnosti človeka je hlavným zmyslom a cieľom tejto občianskoprávnej ochrany. Občiansky
zákonník chráni aj iné zložky a prejavy spojené s osobnosťou občana, ako je dôstojnosť, vážnosť,

skutočnosti týkajúce sa rodinného života, vnútornej stránky osobnosti a pod.. V súvislosti s trestným
stíhaním žalobcu ako obvineného pre trestný čin podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva,
to narušilo občiansku dôstojnosť, ako aj vážnosť žalobcu a zanechalo na žalobcovi následky na
psychickom zdraví. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 378, § 379, § 380
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

6. Z obsahu spisu vyplynulo, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej
polície X. nad Z. uznesením zo dňa 4.8.2006 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku začalo trestné
stíhanie žalobcu ako obvineného pre trestný čin podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva, lebo
na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že v presne nezistenom čase v

období od roku 1997 do roku 2002 na odbernom mieste č. 139/26 v obci X., okres X. nad Z. spolu so
svojou bývalou manželkou U. M. neoprávnene odoberali elektrickú energiu, nakoľko vedeli, že platby za
spotrebu elektrickej energie nezodpovedajú jej skutočnej spotrebe, čím uviedli spoločnosť X. W., a. s.,
M. od omylu a takto svojim konaním spôsobili menovanej spoločnosti škodu vyčíslenú znalcom vo výške
XXX.XXX,XX Sk. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, o ktorej rozhodla Krajská prokuratúra

v P. uznesením z 30.8.2006 tak, že sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietla. Okresná prokuratúra so
sídlom vo X. nad Z. dňa 11.6.2006 podala obžalobu na U. M., ako aj Z. M. pre takto popísaný skutok s
tým, že menovaní mali spáchať trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona.

7. Po podaní obžaloby vo vzťahu k žalobcovi prebiehalo trestné konanie na Okresnom súde X. O. Z.
sp. zn. 1T/278/06, ktoré bolo ukončené vydaním rozsudku dňa 8.10.2009, č. k. 1T/278/06-462, ktorým
bol žalobca oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal (§ 285 písm. c/
Trestného poriadku).

8. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa oslobodenia žalobcu spod obžaloby podala odvolanie
Okresná prokuratúra X. nad Z. a Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.1.2001, č. k.
7To/11/2010-491 odvolanie obžalovanej U. R., ako aj okresného prokurátora zamietol.9. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom k 4.8.2006 tento zákon upravuje:
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy

pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

10. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone

verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným zbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

11. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny
orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní alebo v správnom

konaní.

13. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škodu v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

14. Podľa § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

15. V prípade, že iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

16. Už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne
neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra
však dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a
vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z

úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie
trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia,
ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto
prípade neviaže na správnosť či nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí

trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

17. Citovaný právny predpis zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, v dôsledku čoho sa neposudzuje
správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu
zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto

konania. Ako už bolo spomínané, žalobca správne označil orgán konajúci v mene štátu, ktorým je
Generálna prokuratúra SR. Trestné stíhanie žalobcu bolo ukončené v konaní pred súdom, avšak
konajúci súd prvej inštancie žalobcu spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil a toto jeho
rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd.

18. Žalobca v tomto konaní uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 zákona č. 514/2003
Z. z v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti s tvrdenou stratou zamestnania, kontaktov, priateľov
a prekonanými zdravotnými problémami.

19. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca tieto svoje tvrdenia v

prebiehajúcom konaní nepreukázal. V tomto smere išlo z jeho strany o vyjadrenia vo všeobecnej rovine a
pokiaľ ide o výpoveď svedka L. M., otca žalobcu, tento opätovne len vo všeobecnej rovine poukazoval na
to, že v súvislosti s namietaným trestným konaním, ktoré bolo proti nemu vedené, zbadal u žalobcu iné
správanie sprevádzané nervozitou. Podľa svedka žalobca mal problémy so spánkom, tvrdil, že uvedenémalo vplyv aj na výkon jeho práce, keď bol predvolaný často na pojednávania s tým, že následne sa
aj podrobil liečeniu na psychiatrii v U.. Tvrdený negatívny dopad prebiehajúceho trestného konania na
pracovný život žalobcu žiadnymi dôkazmi preukázaný nebol. Pokiaľ ide o zdravotné problémy žalobcu,

podľa správy U.. P. X. je žalobca evidovaný a liečený na psychiatrickej ambulancii od roku 2012. Žalobca
sa odmietol podrobiť znaleckému dokazovaniu za účelom zistenia príčinnej súvislosti medzi daným
trestným konaním, ktoré bolo proti nemu vedené a jeho zdravotnými problémami. Taktiež nesúhlasil s
tým, aby súd žiadal správu od príslušného lekára o jeho psychickom stave a dôvodoch hospitalizácie.
Za tejto situácie súd prvej inštancie správne konštatoval, že zo strany žalobcu neboli predložené dôkazy,

na základe ktorých by bolo možné ustáliť, že mu týmto trestným stíhaním bola spôsobená ujma, ktorú by
bolo odôvodnené priznať v zmysle § 17 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

20. So zreteľom na tieto dôvody, odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa
§ 387 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v
tomto konaní trovy nevznikli.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).