Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211209203
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4211209203.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Západoslovenská distribučná a.s., so sídlom Čulenova

6, Bratislava, IČO: 36361518, v konaní zastúpený GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Vodná 3, Košice, IČO: 36730564, proti žalovaným : X) H. Z., Q.. X.X.XXXX , W. U. F. XX, X. Q., K. Y., W..
Č.. X., X. Ú. X, J., X) X. U., Q.. X.XX.XXXX, W. U. T. X. XX, K. Y. G. X) X. Z., Q.. X.X.XXXX, W. U. T. X.
XX, K. Y., o zaplatenie 1.703,71 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaným 1) až 3) náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Spoločnosť ZSE Distribúcia a.s., t.č. Západoslovenská distribučná, a.s. sa žalobou došlou súdu
30.5.2011 domáhala zaviazania žalovanej v 1) rade na zaplatenie sumy 1.703,71 Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,25% ročne od 9.5.2009 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku 102,- Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 212,98 Eur. Žalobu odôvodnila
tým, že dňa 5.3.2009 bola vykonaná kontrola meracieho miesta jeho poverenými zamestnancami, pri
ktorej bolo zistené na odbernom mieste X. Q., F. I.. Č.. XX odber elektriny bez platnej zmluvy na dodávku
elektrickej energie. V zmysle § 39 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov,
ide o neoprávnený odber a preto podľa § 1 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. mu vznikla škoda, ktorú vyčíslil
sumou 1.703,71 Eur. Túto škodu vyfakturoval žalovanej faktúrou č. XXXXXXX so splatnosťou 8.5.2009.

Nakoľko dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradila, uplatňuje si voči nej aj úroky z omeškania vo výške
9,25% od 9.5.2009.

2/ Platobným rozkazom č. 8RO/259/2011-15 zo dňa 23.8.2011 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Pretože žalovaná 1) sa na adrese svojho trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava, nebolo možné jej
doručiť platobný rozkaz, ktorý súd uznesením zo dňa 9.2.2012 zrušil podľa § 173 ods.2 vety prvej O.s.p.
a pokračoval v konaní.

3/ Prípisom zo dňa 16.4.2015 žalobca podal návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na
strane žalovaných v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na výpoveď svedka X. U. na súdnom
pojednávaní dňa 23.3.2015 mal za to, že v čase trvania neoprávneného odberu tu mohli byť práve X.
U. G. X. Z., ktorí v žalovanom období na predmetnom odbernom mieste bývali a elektrickú energiu
neoprávnene odoberali.

4/ Súd uznesením zo dňa 29.4.2015 pripustil vstup X. U. do konania ako žalovaného v 2) rade a X. Z.
ako žalovanej v 3) rade a zároveň na návrh žalobcu pripustil zmenu žalobného petitu tak, že škodu v
sume 1.703,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 9.5.2009 do zaplatenia a
trov konania sú povinní zaplatiť žalovaní v 1) až 3) rade.5/Žalovanáv1)radepodalakžalobepísomnévyjadrenievktoromuviedla,žesaod1.7.2008nezdržiava
na adrese X.Á. Q. XX, ale býva v J.. Nehnuteľnosť na uvedenom odbernom mieste dala do prenájmu

G. Z. a X. U. a vôbec nevedela, že nájomcovia neplatia za odber elektriny. Žiadala, aby na uhradenie
predmetnej sumy súd zaviazal nájomcov.

6/ Žalovaný v 2) rade ako svedok, následne ako strana sporu uviedol, že svojou družkou žalovanou
v 3) rade nemali vedomosť o tom, že žalovaná 1) neplatí za elektrinu. Do nájomného v sume 3.500,-

Sk, ktoré jej ako prenajímateľke platili, boli zahrnuté aj platby za odber vody a elektriny v sume
1.500,- Eur. Žalovaná 1) ich ubezpečovala, že svoju povinnosť voči dodávateľovi elektriny riadne plní,
preddavkové platby platí zo svojho účtu. Po celú dobu, čo bývali v predmetnom rodinnom dome, bol
dodávateľom elektriny viackrát odčítaný stav elektromera a nikdy neboli upozornení, že za elektrinu
neplatia a ani nebol elektromer odpojený, aby takto bolo zamedzené neoprávnenému odberu elektriny.
Na pojednávaní konanom 11.1.2017 žalovaní v 2) a 3) rade namietali premlčanie pohľadávky žalobcu

a žiadali voči nim žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Dobu trvania nájomného vzťahu uviesť nevedeli.

7/Súd vykonal vovecidokazovanieokremvýsluchustránsporu ajprotokolomozisteníneoprávneného
odberu, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom, vyúčtovaním škody č. XXXX-XX-XXXX,
upomienkou žalobcu zo dňa 5.6.2009, pokusom o zmier zo dňa 1.7.2009, listom vlastníctva č. XXX R.

X..Ú.. X. Q., potvrdením Obecného úradu X. Q. o trvalom pobyte vlastníkov nehnuteľnosti, Cenníkom
žalobcu pre domácnosti, výsluchom žalovaného v 2) rade ako svedka, nájomnou zmluvou uzatvorenou
medzi žalovanou v 1) a žalovanou v 3) rade. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a
právny stav veci :

8/ Neoprávnený odber bol na odbernom mieste X. Q., F. I.. Č.. XX zistená pracovníkmi dodávateľa
elektriny Západoslovenská energetika, a.s. kontrolou vykonanou 5.3.2009. Pri kontrole neboli prítomní
vlastníci nehnuteľnosti, ani nájomcovia domu, t.j. žalovaní v 2) a 3), zo strany odberateľov bola
prítomná G. Z. (správne Z., príbuzná žalovaných 2) a 3) . Kontrolou bol zistený odber bez platnej
zmluvy na dodávku elektriny, pričom meracie zariadenie bolo zapnuté, spotreba bola registrovaná so

stavom: 41950 m3 cez elektromer č. XXXXXXX. Vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom
X., odborom katastrálnym na S. Č.. XXX pre kat. úz. X. Q.P.J. - N. D. Y.. Č.. XX Q. R. Č.. XXX v čase
kontroly boli, ako aj v súčasnosti sú žalovaná v 1) rade a S. Z., Q.. XX.XX.XXXX s trvalým bydliskom
A. Q. K., X. XXXX , Č. v rovnakom pomere, t.j. po 1 k celku. Nadobudli ho do vlastníctva dedením
po ich otcovi D. Z. zomrelom XX.X.XXXX osvedčením o dedičstve notárky J. Q. vo veci vedenej na

OkresnomsúdeKomárnopodsp.znXXD/XXX/XXXXzodňa3.7.2007.D.Z.bolposlednýmodberateľom
elektriny na uvedenom odbernom mieste na základe Zmluvy o dodávke elektriny minimálne od 1.4.2005.
K ukončeniu zmluvného vzťahu s ním došlo odstúpením od zmluvy zo strany dodávateľa listom zo
dňa 7.7.2008 pre neuhradenie záväzkov, t.j. skoro po 15 mesiacoch po smrti posledného zmluvného
odberateľa. K trvalému pobytu na odbernom mieste podľa potvrdenia Obecného úradu X. Q. sú, resp.

boli prihlásení: žalovaná v 1) rade, H. Y., Q.. XX.X.XXXX od 16.10.2006, avšak ani jeden z nich sa v
obci dlhodobo nezdržiava. Spoluvlastník S. Z., Q.. XX.XX,XXXX bol prihlásený k trvalému pobytu do
5.10.1992.Sterajšímivlastníkminehnuteľnosti,anižalovanými2)a3) napredmetnomodbernommieste
ZSE Energia, a.s., neeviduje uzavretý, ani ukončený zmluvný vzťah. Škodu spôsobenú neoprávneným
odberom za obdobie od 4.9.2008 do 5.3.2009 žalobca vypočítal sumou 1.701,71 Eur, ktorá v zmysle

faktúry č. XXXXXXX zo dňa 23.4.2009 bola splatná do 8.5.2009. Dôkaz o tom, že faktúra bola žalovanej
1) doručená, žalobca nepredložil, avšak žalovaná 1) vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe potvrdila,
že faktúru obdržala dňa 10.5.2010. Žalovaný 2) založil do spisu kópiu Nájomnej zmluvy bez uvedenia
dňa jej uzavretia a s neoverenými podpismi, uzavretej medzi žalovanou 3) a žalovanou 1), z ktorej
vyplýva, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s možnosťou ukončenia v 6 mesačnej výpovednej

lehote, najskôr ku dňu 1.11.2008, z čoho vyplýva, že pravdepodobne bola uzatvorená v apríli 2008. Z
výpovedí žalovaných je nepochybné, že určitú dobu počas neoprávneného odberu elektriny rodinný dom
na odbernom mieste obývali a odoberali elektrinu, a to od apríla 2008 až do zistenia neoprávneného
odberu žalovaní v 2) a 3) rade, nakoľko vlastníci rodinného domu, ani osoby prihlásení k trvalému pobytu
na uvedenej adrese sa v obci X. Q. v uvedenú dobu nezdržiavali.

9/Podľa§39ods.1. Zákonač.656/2004Z.z.oenergetikevzneníúčinnomdo14.3.2009neoprávneným
odberom elektriny je odber :a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o : 1. pripojení k prenosovej sústave
alebo o pripojení k distribučnej sústave; 2. dodávke elektriny; 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu; 4.
prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

10/ Podľa § 39 ods.2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

11/ Podľa § 1 ods.1 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny pôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
v znení účinnom v čase zistenia neoprávneného odberu, škoda spôsobená neoprávneným odberom
elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou
v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený
odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny

príslušnou cenou, ktorá je v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v
najvyššej tarife; v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej
odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s
dodávkou elektriny.

12/ Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného
odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len
"denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny
trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber
elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní

kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo
od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny
uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.

13/ Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné

elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami
nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že menovité výkony
všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia
počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia; na výpočet sa použije hodnota účinníka

rovnajúca sa jednej; za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického
príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet
menovitých výkonov všetkých transformátorov; za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota
nula kW.

14/Podľa§1ods.4,5citovanejvyhláškydennáspotrebaprineoprávnenomodbereelektriny,akodberné
elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta
tak, že ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov
všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná
doba využitia dlhšia; na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom

pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba
využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku
sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz; ak sa menovitý
príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré
je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené. Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so

zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

15/ Podľa § 4 ods. 4,5 Vyhlášky č. 265/99 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach
pripojenia, dodávok a merania plynu, odber plynu meria a účtuje dodávateľ na základe údajov meradla.Odpočet a vyúčtovanie odberu plynu vykonáva dodávateľ najmenej jedenkrát ročne. Odberateľ platí v
priebehu roka mesačne preddavok určený podľa priemernej mesačnej spotreby plynu.

16/ Podľa § 23 ods. 5 citovaného Vládneho nariadenia vyúčtovanie odberu plynu vykonáva dodávateľ
plynu najmenej jedenkrát ročne formou zúčtovacej faktúry. Podkladom na vyúčtovanie odberu plynu
je odpočet určeného meradla vykonaný plynárenským podnikom. Ak odberateľ plynu v domácnosti
nesprístupní určené meradlo alebo inak znemožní odpočet určeného meradla, vystaví dodávateľ plynu
faktúru na základe pravdepodobného odberu s prihliadnutím na vývoj skutočného odberu odberateľa

plynu v predchádzajúcom zúčtovacom období, počet a typ pripojených plynových spotrebičov a rozdiely
zúčtuje v ďalšom zúčtovacom období.

17/ Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.

18/ Podľa § 106 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa , keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

19/ Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto
dňom je zásadne deň keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Nie je
rozhodujúce z akého dôvodu (či z objektívneho alebo subjektívneho) tak oprávnený subjekt neurobil.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie
práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky má za následok
zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne
priznať. Dvojročná premlčacia doba pre uplatnenie nároku na náhradu škody plynula od 6.3.2009 do

6.3.2011. Nárok na náhradu škody voči žalovaným v 2) a 3) rade, ktorí preukázateľne odoberali elektrinu
za obdobie od apríla 2008 do dňa vykonania kontroly cez funkčný elektromer dodávateľa elektriny,
žalobca si uplatnil prípisom zo dňa 16.4.2015 doručeným súdu 17.4.2015, teda po uplynutí dvojročnej
subjektívnej ako aj po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby, preto súd žalobu proti žalovaným
v 2) a 3) rade pre námietku premlčania zamietol. Voči žalovanej 1) žalobu zamietol z dôvodu, že

bolo preukázané, že ona domovú nehnuteľnosť neužívala, v obci X. Q. sa dlhodobo nezdržiava, teda
je vylúčené, že by v inkriminovanom období ona odoberala elektrinu bez platnej zmluvy. Dodávateľ
elektriny je povinný ročne raz vyúčtovať za odber elektriny. Vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu
s posledným odberateľom listom zo dňa 7.7.2008 muselo mu byť dodávateľovi známe, že elektromer,
cez ktorý sa odoberala elektrina na predmetnom odbernom mieste nebol odmontovaný a ani žiadnym

iným spôsobom nezabezpečil neoprávnený odber elektriny cez elektromer. Z uvedeného dôvodu súd
bol toho názoru, že vznik škody uplatnenej v tomto konaní zapríčinil dodávateľ, preto žalobu aj voči
žalovanej 1) ako neopodstatnenú zamietol.

20/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21/ Úspešným žalovaným žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnili, preto im súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.

č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
neboli splnené procesné podmienky
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.