Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201695
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6717201695.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu W. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Ľ. R. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpený JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovaným 1/ L. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., 2/ W.. W. B., súdnemu exekútorovi, so sídlom Borovianska

cesta 17, 960 01 Zvolen, v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/4/2017-20
zo dňa 08. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania o neodkladnom opatrení nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa dražby nehnuteľnosti - bytu č. XX na 4.
posch. vo vchode č. XX bytového domu zapísaného na LV č. XXXX pre Okresný úrad H., katastrálny
odbor, pre okres H., obec H., katastrálne územie B. (ďalej v texte „byt“), a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17C/113/2013.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že v rámci rozhodovania o podanom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzoval nielen naliehavosť a potrebu ochrany práv
žalobcov, ale aj otázku, či mu táto ochrana prislúcha a či sú dané dôvody na nariadenie neodkladného
opatrenia s účinkom až do skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 17C/113/2013, ktoré konanie

je vedené o žalobe W. I., nar. XX. XX. XXXX a jeho manželky K. I., nar. XX. XX. XXXX voči žalovanému
SEKIER, s. r. o. , so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy
o prevode vlastníctva bytu. Ak žalobca opiera svoju žalobu najmä o obmedzenia vlastníka bytu spojené
s nakladaním a prevodom na nájomcu za regulovanú cenu vyplývajúce z ustanovení § 16 ods. 1, § 17
ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej v texte „ZoVB“), potom
okresnýsúdzdôraznil,ževlastníkompredmetnéhobytujespoločnosťSEKIER,s.r.o.,ktorejspoločníkom

a ani akcionárom nie je a nie je ním ani iná osoba, ktorá by spadala do definície podľa § 17 ods. 3 ZoVB.
Okresný súd naviac konštatoval, že z vlastnej rozhodovacej činnosti vie, že spoločnosť SEKIER, s.r.o.
nenadobudla predmetné byty v zmysle zákona č. 92/1991 Zb.. Z obsahu spisu Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn.12Co/21/2005 a jeho rozhodnutia právoplatného dňa 10.04.2006, bolo okresnému súdu
taktiež z rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť BUČINA - BYTY, s.r.o., ktorá vložila predmetný
bytový fond do spoločnosti SEKIER, s.r.o., nemala povinnosť previesť vlastníctvo k bytu na nájomcu, ak

o to požiadal a nebola ani obmedzená tzv. regulovanou cenou. Okrem iného okresný súd poukázal na
znenie § 17 ods. 5 ZoVB, a to najmä na výklad v komentári (Zákon o vlastníctve bytov a nebytovýchpriestorov:komentár/Valachovič-Grausová-Cirák,vydavateľstvoC.H.BECK,r.2012),kdejeuvedené,
že je možné vyabstrahovať ratio legis z dôvodovej správy, podľa ktorej byty vo vlastníctve štátu nie je
možné vydražiť pre účely zákona 91/1991 Zb.. Byty vo vlastníctve štátu je možné len odpredať podľa

ustanovení tohto zákona. Účelom tejto výnimky bolo zachovanie vlastníctva osoby v § 17 ods. 3 ZoVB
počas existencie predpokladov pre privilegovaný prevod bytu. Pod pojmom „prevod do vlastníctva“ v
danomzákonnomustanoveníjepodľaokresnéhosúdupotrebnéchápaťakoobdobiemedziuzatvorením
zmluvyoprevodeajejprávoplatnýmzavkladovanímdokatastranehnuteľností.Výkladomtedanemožno
dospieť k uplatneniu výnimky v inom období ako v období špecifikovanom vyššie. Keďže predmetný byt

podľa okresného súdu nie je vo vlastníctve štátu a ani osoby podľa § 17 ods. 3 ZoVB, nie je možné
prihliadať na obmedzenia s disponovaním v prospech žalobcu tak, ako sa ho domáha.

3. Okresný súd ďalej skúmal, či je potrebné vo veci neodkladne upraviť pomery účastníkov a či sú
dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa
15.03.2017, pokiaľ by konala dražba bytu, v prípade udelenia príklepu súdnym exekútorom v zmysle

Exekučného poriadku, tento podlieha schváleniu súdom, teda, v prípade porušenia zákona je možné,
aby zúčastnené osoby vzniesli proti udeleniu príklepu námietky, s ktorými sa musí exekučný súd
vysporiadať pri rozhodovaní o príklepe.

4. Na záver okresný súd zdôraznil, že nariadením neodkladného opatrenia by výrazne ovplyvnil práva

žalovaného 1/ aj 2/, ktorí nie sú stranou v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
17C/113/2013 a súčasne by tak obmedzil oprávnenia žalovaného 2/ ako súdneho exekútora pri výkone
exekúcie, keď jeho činnosťou len dochádza k uplatneniu ústavného práva žalovanej 1/ ako občana
SR a dochádza k uspokojeniu dlhu, ktorý vykazuje súčasný vlastník nehnuteľnosti voči žalovanej 1/.
Dostatočnú ochranu žalobcovi poskytuje i ust. § 680 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.OkremcitácieustanoveníZákonaovlastníctvebytov
a konštatovanie dôvodov, na základe ktorých okresný súd neodkladné opatrenie nenariadil, žalobca

uviedol, že súdy by mali pri aplikovaní moderných výkladových metód s dôrazom na racionalizáciu
zmyslu zákonom chránených hodnôt, vyhodnotiť zákaz draženia bytov v prospech časového obdobia
neobmedzeného procesom samotného prevodu. Podmienke ústavnej konformity výkladu predmetnej
právnej normy zodpovedá vylúčenie draženia bytu podľa osobitných predpisov už od momentu, keď
bola riadne doručená žiadosť nájomcu o prevod bytu povinnej osobe. Rozhodujúcim okamihom pre

ustálenie rozsahu majetku, ktorý draženiu podlieha, bude v zásade okamih začatia osobitného konania,
vktorommábyťbytdražený.Byt,ktorýeštenebolprevedenýdovlastníctvajehodoterajšiemunájomcovi
nemožno vydražiť podľa Exekučného poriadku, Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, Zákona o
dobrovoľných dražbách a iných osobitných zákonov. Odôvodnenie uznesenia považoval za alibistické,
napriek tomu, že konanie žalovaných 1/, 2/ smeruje k tomu, aby bol byt vydražený a vlastnícke právo k

bytu nadobudla iná osoba, než je nájomník s uzavretým nájomným pomerom na dobu neurčitú. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a neodkladné opatrenie podľa jeho návrhu nariadil.

6. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s predmetnou žalobou v celom
rozsahu nesúhlasí. To, že § 17 ods. 5 ZoVB uvádza, že byty, ktoré sú predmetom prevodu do vlastníctva

doterajšiemunájomcovinemožnovydražiť,podľaosobitnéhopredpisusavšaknevzťahujenapredmetný
byt, nakoľko navrhovateľ neodkladného opatrenia nijakým spôsobom nezdokladoval, že predmetný byt
je predmetom prevodu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn.
MCdo 22/2017, v zmysle ktorého exekúciu predajom nehnuteľností nemožno vykonať, ak je povinnému
v konaní o určenie vlastníctva podľa osobitného predpisu vykonateľným predbežným opatrením uložená

povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej, teda spája zákaz vykonania exekúcie predajom
nehnuteľností len s existenciou predbežného opatrenia, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zdržať sa prevodu vlastníctva k zexekvovanej veci, ak toto bolo vydané v konaní o určenie vlastníctva.
Zákaz vykonania exekúcie predajom nehnuteľností teda možno spájať len s predbežným opatrením
ukladajúcim povinnému zdržať sa prevodu vlastníckeho práva vydaným v konaní o určovacej žalobe,

predmetom ktorej je určenie vlastníctva k zexekvovanej veci. Navrhovateľ však žiadny doklad o tom, že
by bolo také konanie vedené súdu nedoložil. Zdôraznila, že osoba tvrdiaca, že má vlastnícke právo k
majetku, ktorý je predmetom exekúcie, má na ochranu svojich práv možnosť podať žalobu o vylúčenie
veci z exekúcie podľa § 55 Exekučného poriadku v spojení s návrhom na odklad exekúcie podľa § 56ods. 2 Exekučného poriadku, čo navrhovateľ podaním žaloby na Okresný súd Zvolen v konaní pod sp.
zn. 7C/8/2017 aj využil. Táto osoba má tiež možnosť oznámiť svoje právo pred dražbou, čo by malo
za následok, že toto právo by aj po dražbe zostalo zachované. Aj v zmysle ust. § 680 Občianskeho

zákonníka, by neboli prevodom vlastníckych práv k predmetnému bytu nijako dotknuté práva nájomcu
- X. Žalovaný I., vyplývajúce z jeho nájomnej zmluvy.

7.Žalovaný2/vpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcuoznámil,žedôvodnanariadenieneodkladného
opatrenia v danej veci nie je daný, nakoľko dražbu bytu (majetku povinného), nebolo možné vykonať, a

to z dôvodu, že povinný SEKIER, s. r. o., podaním doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 10. 03. 2017,
podalnávrhnaodkladexekúcie,oktoromdosiaľnebolorozhodnuté.Kvyjadreniupripojilnávrhnaodklad
exekúcie podaný Okresnému súdu Zvolen spoločnosťou SEKIER, s. r. o., s tým, že dôvodom odkladu
exekúcie je skutočnosť, že vypracovaním reštrukralizačného plánu bol poverený reštrukturalizačný
správca podľa ust. § 108 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej
v texte „ZoKR“), keď v zmysle § 114 ods. 1 písm. b) ZoKR začatím reštrukturalizačného konania na

všetky pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, nemožno začať a viesť konanie o
výkonrozhodnutiaaleboexekučnékonanie,atietosaprerušujú,avprípadepovoleniareštrukturalizácie
osoby povinného sa exekučné konania ex lege podľa § 118 ods. 2 ZoKR, zastavujú.

8. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v

texte aj „CSP“).

9. Krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie navrhovateľa v zmysle
ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie
okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil a stotožňuje sa s dôvodmi

v napadnutom uznesení uvedenými pod bodom 21. až 24.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana. Návrh na neodkladné opatrenie nie je dôvodný vtedy, ak potreba dočasnej úpravy
vzťahov strán sporu nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie
práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v jeho napadnutom

rozhodnutí, podľa ktorého navrhovateľ neodkladného opatrenia podaným návrhom neosvedčil potrebu
jeho nariadenia neodkladného, ak sám nie len v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale
i v odvolaní odkazuje na to, že podal žalobu o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o
prevode vlastníctva bytu, v ktorej vystupuje spolu so svojou manželkou ako žalobca, a ktorú žalobu
podal voči žalovanému spoločnosti SEKIER, s. r. o. , so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen. Z uvedeného

je teda zrejmé, že pokiaľ sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17C/113/2013 v uvedenom konaní
ani žalovaná 1/ a ani žalovaný 2/ nevystupujú ako strany sporu. Z citácie ust.§ 325 ods. 2 písm. d)
CSP možno neodkladným opatrením uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášalastranavkonaní.Žalovaná1/aanižalovaný2/ niesústranouvkonaní,doprávoplatnostiktorého

konania by malo neodkladné opatrenie trvať.

15. Z pozitívno-právnej úpravy civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú : 1. naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2.dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva -
bezprostredne hroziacej ujmy, 4. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného
opatrenia. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu

vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi
stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, pričom zásah do
práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom
chránených záujmov.

16. Ak má navrhovateľ neodkladného opatrenia za to, že realizáciou prípadnej dobrovoľnej dražby by
mu bolo nezákonne odňaté vlastnícke právo, uvedené tvrdenie samo o sebe nezakladá dôvodnosť
pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu ku subjektom, voči ktorým nesmeruje ani žaloba o
nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a súčasne doposiaľ nebolo
o tom, či sa nájomca stane vlastníkom bytu rozhodnuté. Naopak okresný súd v konaní pod sp. zn.
17C/113/2013 návrh žalobcu, teda navrhovateľa neodkladného opatrenia dňa 25. 10. 2016 zamietol a

v súčasnej dobe rozhoduje odvolací súd o odvolaní. Nemožno totiž opomenúť rozhodovaciu činnosť
Okresného súdu Zvolen v spojení s rozhodovaním Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobnej
skutkovo a právnej veci, ktorá bola vedená pred Krajským súdom Banská Bystrica č. k. 12Co/86/2015,
rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/81/2005, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 165/2006, kde súdy vo veci žalobcov, nájomcov bytov voči spoločnosti SEKIER, s. r.

o., sa taktiež domáhali uloženia povinnosti previesť vlastníctvo bytu, avšak súdy ich návrh zamietli s
odôvodnením, že spoločnosť BUČINA - byty, s. r. o. a spoločnosť SEKIER, s. r. o., neboli subjektmi
uvedenými v § 17 ods. 3 ZoVB, ktoré boli povinné odpredať byt za tzv. regulovanú cenu. V tejto súvislosti
je nutné poukázať na čl. 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších

súdnych autorít; s tým, že ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Na uvedené skutočnosti preto okresný
súd dôvodne prihliadal. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia naďalej trvá iba právo nájomcu vo
vzťahu k predmetnému bytu.

17. Zároveň odvolací súd po oboznámení sa s návrhom spoločnosti SEKIER, s. r. o., na odklad exekúcie,
ktorý bol na Okresný súd Zvolen podaný dňa 10. 03. 2017 konštatuje, že v prejednávanej veci nie
je na nariadení neodkladného opatrenia daná ani jeho naliehavosť, ak spoločnosť SEKIER, s. r. o.,
ako povinný vystupujúci v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn.
10Er/308/2016, poveril reštrukturalizačného správcu vypracovaním reštrukturalizačného plánu podľa

ust. § 108 zákona č. 7/2005 ZoKR a v zmysle § 114 ods. 1 písm. b) ZoKR začatím reštrukturalizačného
konania na všetky pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, nemožno začať a
viesť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania, a tieto sa prerušujú a v prípade povolenia
reštrukturalizácie osoby povinného sa exekučné konania podľa § 18 ods. 3 ZoKR, zastavujú. Z
uvedeného dôvodu preto ani k realizácii dražby, ku ktorej malo dôjsť už dňa 10. 03. 2017 nedošlo a

aj z týchto dôvodov je preto návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý by mal
spočívať práve v tom, aby sa žalovaní 1/ a 2/ zdržali dražby predmetného bytu vrámci exekučného
konania, bezpredmetný.

18. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery účastníkov konania, pritom je povinný poskytnúť

ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež
tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenie s ohľadom na jeho charakter nemôžu spravidla
zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia
zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

19. V aktuálnom štádiu odvolaciemu súdu neprináleží posudzovať do akej miery a či môže byť žalobca
v konaní ( odvolacom ) vo veci samej úspešný alebo nie, avšak za stavu ku dňu vydania tohto
rozhodnutia navrhovateľ neosvedčil také skutočnosti, na základe ktorých by bolo nevyhnutné nariadiť
neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. Naopak, odvolací súd má za to, že nariadením
neodkladného opatrenia v takom rozsahu akého sa navrhovateľ domáhal a z dôvodov, na základe

ktorých sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal, by došlo k neprimeranému zásahu do práva
žalovanej 1/ na vymoženiu dlhu voči povinnému, ale aj do práv a povinností žalovaného 2/, ktorý je
povinný pri výkone exekúcie postupovať v súlade so zákonom.20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu vo veci. Navrhovateľ nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v

odvolacom konaní úspešní, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené, a ktoré
by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovaných (§ 251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného
odvolací súd rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/, ich náhradu nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).