Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/121/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109012162
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2109012162.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera v trestnej veci proti obžalovaným Z. F. a PaeDr. E. W., pre
trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písmeno b/ Trestného zákona č. 140/1961
Zb. účinného do 31.12.2005, a iné, o odvolaniach krajského prokurátora a obžalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 02.08.2012 sp.zn. 30T/112/2009 na verejnom zasadnutí konanom dňa

28.05.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania krajského prokurátora a obžalovaných Z. F., nar.
XX.XX.XXXX, a PaeDr. E. W., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných Z. F. a PaeDr. E. W. za vinných
z trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písm.a/, písmeno b/ Trestného zákona č.

140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a naviac obžalovanú PaeDr. E. W. z trestného činu pozbavenia
osobnej slobody podľa § 232 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona tohto Trestného zákona a to na tom skutkovom
základe, že

obvinená D. R. a Z. F. (stíhaní v samostatnom konaní na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7T

191/2006) sa v mesiacoch jún až august v roku 2005 spolčili s obvinenou PaedDr. E. W., kde s cieľom
zmocniť sa aj za použitia fyzického násilia podnikateľa S. J. narodeného XX.XX.XXXX, požiadali
J. R. (stíhaného v samostatnom konaní na Prezídiu PZ ÚBOK, odbor Východ, Košice pod ČVS:PPZ-58/
BOK-V-2009) o zrealizovanie ich zámeru za finančnú odplatu s tým, že J. R. za týmto účelom na základe
ich poverenia zjednal ďalšie osoby a to N. U. a J. W. (stíhaných v samostatnom konaní na Prezídiu PZ
ÚBOK, odbor Východ, Košice pod ČVS:PPZ-58/BOK-V-2009). Tieto osoby spoločne s PaedDr. E. W.

a Z. F. v mesiaci júl v roku 2005 v W. sledovalipohyb, zvyky a miesto zdržiavania sa poškodeného S.
J., kde za týmto účelom J. R. s ďalšími osobami viackrát prišiel do W., aby v súlade s inštrukciami D.
R. a Z. F. pri využití informácií PaedDr. E. W. naplánovali uvedené násilné zmocnenie sa poškodeného,
pričom si následne rozdelili úlohy, a to tak, že Z. F. spolu s D. R. zabezpečili mobilné telefóny, ktoré mali
byť použité na komunikáciu medzi členmi tejto skupiny, PaedDr. E. W. zisťovala pohyb S. J. a následne
prostredníctvom mobilných telefónov určených na vykonanie tejto akcie hlásila Z. F. a D. R. zistené

skutočnosti. Z. F., J. R., N. U. a J. W. si zabezpečili odevy čiernej farby a plynové zbrane, pričom však
F. si obstaral zbraň pravú. Dňa 12.08.2005 Z. F. spoločne s D. R. si v požičovni motorových vozidiel v
DunajskejStredezapožičalimotorovévozidloMercedesVianoEČ:DS037BP,ktoré odviezlinavopred
pripravené miesto, následne vozidlo upravili tak, že z neho demontovali evidenčné čísla, vozidlo vybavili
modrým majákom, ktorý umiestnili na prístrojovú dosku. Vo večerných hodinách dňa 12.08.2005 sa Z.
F., J. R., N. U. a J. W. obliekli do čiernych odevov s tričkami s nápisom POLÍCIA a kuklami, ozbrojili

sa obstaranými pištoľami a takto sa presunuli do blízkosti podniku „Y. R.“ na ulici N. č. X v W.. Vozidlo
Mercedes Viano so zdemontovanými evidenčnými číslami riadil Z. F. s tým, že vzadu sedeli J. R., N. U.a J. W.. V blízkosti podniku Y. pošta čakali na telefonický pokyn PaedDr. E. W., ktorá kontaktovala Z. F.
a telefonicky mu oznámila, že poškodený S. J. sa už nachádza v objekte podniku Y. R. a má na sebe
oblečenú oranžovú košeľu. Následne po tejto informácii sa Z. F., J. R., J. W. a N. U. so zapnutým

majákom vozidlom presunuli priamo pred objekt „Y. R.“ na ulici N. č. X v W., kde v tomto oblečení,
ktoré navodzovalo dojem, že ide o členov zásahovej jednotky polície vbehli v čase okolo 23.40 hod. do
baru Y. R. s krikom ,,polícia“, pričom Z. F. zostal stáť pri dverách, N. U. a J. W. s namierenými zbraňami
dávali pozor a J. R. priskočil k poškodenému S. J., strhol ho na zem, prikľakol ho a priložil mu putá, kde
keďsaS.J.pýtal,žezačotoje,povedal,žezapodvod,pričomzvalilnazemajF.F.. S.J.ajnapriekjeho

protestom naložili do tam pristaveného vozidla Mercedes Viano, pričom keď poškodený kládol odpor,
tak ho J. R. udrel jedenkrát pištoľou do oblasti hlavy. Pri odchode z objektu poškodený žiadal G. U. o
privolaniepolíciestým,žekeďG.U.vybralmobilnýtelefónasnažilsavolaťnapolíciujedenzobvinených
mu priložil ku hlave zbraň a pod hrozbou jej použitia ho prinútil telefón zložiť. Mercedesom Viano sa
následne spolu s poškodeným S. J. premiestnili do objektu rodinného domu D. R. v F. Q. R., ulica J. XX,
kde poškodenému S. J. páskou zalepili oči a za pomoci pút ho pripútali k teplovodnému kúreniu, kde

ho obvinená PaedDr. E. W. spolu s ostatnými strážila a tam ho proti jeho vôli držali až do 15.08.2005.
Dňa 15.08.2005 za pomoci J. W. a Z. F. previezli poškodeného S. J. osobným motorovým vozidlom,
ktoré riadila D. R., na chatu v oblasti U. - M., popisné č. XXX, ktorú si na tento účel obvinená D. R.
vypožičala, pričom v izbe na prízemí poškodeného kovovými putami pripútali o rám postele, zalepili mu
oči a ústa, striedali sa pri jeho strážení, podávali mu rôzne utišujúce lieky. J. W. spolu s PaedDr. E. W.

ho tam najmenej v priebehu dvoch dní strážili, pričom obvinená PaedDr. E. W. kontrolovala zdravotný
stav poškodeného, kde v dôsledku zhoršovania jeho zdravotného stavu podávaním vyššie uvedených
liečiv poškodeného na príkaz D. R. odviazali, posadili za stôl, kde Z. F. ozbrojený pravou zbraňou a s
kuklou na hlave na neho dával pozor a D. R. využívajúc stiesňujúce pomery, bezmocnosť a zlý
fyzický stav poškodeného ho opakovane nútila podpisovať ďalšie doposiaľ neustálené písomnosti,

aby sa pokúsili zakryť spáchanie predmetnej trestnej činnosti, prikázali poškodenému, aby okrem
iného vlastnoručne napísal list adresovaný denníku Q.G., v ktorom bolo uvedené, že nejde o únos, ale
iba o stávku s priateľmi, pričom predmetný dopis bol následne aj v denníku Q.G. uverejnený.

Za to túto trestnú činnosť uložil súd I. stupňa obžalovanému Z. F. podľa § 235 odsek 2 Trestného

zákona v znení účinnom do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 39a odsek 2 písm. a/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 zaradil obžalovaného
na výkon tohto trestu odňatia slobody do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovanej PaedDr. E. W. uložil podľa § 232 odsek 1 s použitím § 35 odsek 2 Trestného zákona v znení
účinnom do 31.12.2005 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 39a odsek 2 písm. a/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 zaradil obžalovanú na
výkon tohto trestu do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku zároveň odkázal poškodeného W. J. s nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie.

Rozhodnutie o vine založil súd I. stupňa na dôkazoch, ktoré boli vykonané tak v prípravnom konaní

ako aj na hlavnom pojednávaní, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal predovšetkým
na svedecké výpovede J. R., J. W. a N. U., ktorých výpovede, ohľadom priebehu únosu S. J. sa
zhodujú s výpoveďami ostatných svedkov zúčastnených na tejto situácii. Ďalej poukázal na záznamy
telekomunikačnej prevádzky, ktoré obsahom odpočutých hovorov plne korešpondujú s výpoveďami
svedkov najmä v tom smere, akým spôsobom prebiehala komunikácii medzi nimi a obžalovaným Z. F.

a D. R.. Na základe zápisnice o rekognícii osoby konštatoval, že svedkovia J. R. a J. W. opoznali podľa
fotografii tak D. R. ako osobu, ktorá ich za vykonanie práce platila, a pre ktorú obžalovaný pracoval, ako
aj to, že opoznali aj rodinný dom patriaci D. R., v ktorom sa pripravovali na pozbavenie osobnej slobody
S. J.. Svedok J. W. opoznal pri rekognícii podľa fotografie aj chatu, do ktorej S. J. spolu s obžalovanými
previezli z rodinného domu v F. Q. R.. Rovnako pri rekognícii osoby na živo bola opoznaná aj obžalovaná

E. W., ako tretia osoba, ktorá sa nachádzala spolu s obžalovaným Z. F. a D. R. v rodinnom dome v F.
Q. R., a neskôr v chate, v ktorej zadržiavali S. J..Rozhodnutie o druhu a výmere trestu odôvodnil súd I. stupňa závažnosťou trestnej činnosti
obžalovaných, osobami oboch obžalovaných a príslušnými ustanoveniami Trestného zákona.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak krajský prokurátor ako aj obaja obžalovaní.

Krajský prokurátor v dôvodoch svojho odvolania namietal správnosť výroku o treste napadnutého
rozsudku. Pri rozhodovaní o treste súd I. stupňa nedostatočne prihliadol na tú skutočnosť, že
sa jednalo o mimoriadne nebezpečnú formu trestnej činnosti spáchanú organizovanou skupinou.

Spolčenie obžalovaných vykazovalo vysoký stupeň organizovanosti, čo výrazne zvyšovalo stupeň
spoločenskej nebezpečnosti ich konania a znižovalo pravdepodobnosť odhalenia. Súd I. stupňa okrem
tejto skutočnosti nevyhodnotil ani ďalšie závažné priťažujúce okolnosti v zmysle § 34 písm.a/, písm.b/,
písm.c/, písm.g/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Nebolo zohľadnené, že trestný čin bol spáchaný z
obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky a súd neprihliadol sa ani na pohnútku zastrieť spáchanie trestnej
činnosti. Surový spôsob spáchania skutku vidí predovšetkým v tom, ako bolo počas celého skutkového

deja s poškodeným nakladané, tento bol psychicky aj fyzicky napádaný a zastrašovaný. Vzhľadom na
tietoskutočnostipovažujetresty,ktoréboliuloženésúdomI.stupňaprispodnejhranicitrestnejsadzbyza
neprimerane mierne, preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obom obžalovaným
následne uložiť tresty odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby.

Obaja obžalovaní odôvodnili svoje odvolania prostredníctvom svojich obhajcov.

V písomných dôvodoch odvolania namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku nakoľko v
rozpore s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku sa v ňom neuvádza, ako sa súd I. stupňa
vyrovnal s obhajobou obžalovaných a taktiež prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov.

Má za to, že súd I. stupňa sa nevyporiadal s rozpormi vo výpovediach svedkov J. R., J. W. a N. U.,
nevyporiadal sa so všetkými dôkazmi, akcentuje iba výpovede týchto svedkov. Tiež sa súd I. stupňa
nevyporiadal s námietkou obhajoby, že vykonaná rekognícia obžalovanej PaeDr. E. W. bola vykonaná
nezákonne. V dôvodoch odvolania taktiež poukázali na to, že proti obžalovanému Z. F. sa pre identický
skutok vedenie trestné stíhanie na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 7T/191/2006.

Za nedôvodné považujú odvolacie námietky krajského prokurátora. Poukázali na to, že v konaní nebolo
preukázané spáchanie činu či už z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, resp.surovým spôsobom,
využívajúc absolútnu bezbrannosť, a nebola preukázaná ani dôvodnosť priťažujúcej okolnosti v zmysle
§ 34 písm.g/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pretože okolnosť organizátorstva je zákonným znakom

trestného činu podľa § 235 odsek 2 písm.a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhli odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, zrušiť
rozsudok súdu I. stupňa a obžalovaných spod obžaloby oslobodiť, keď naviac spochybnili osoby
svedkov J. R., J. W. a N. U. a poukázali na to, že títo sa síce podieľali na trestnej činnosti avšak doposiaľ

nie sú za ňu trestne stíhaný. Títo tzv. korunní svedkovia začali figurovať vo veci až po podaní obžaloby
vo veci totožnej (7T/191/2006), sú stíhaní pre inú, závažnú trestnú činnosť, preto ich výpovede treba
v tejto veci považovať za účelové. Obhajkyňa obžalovanej PaeDr. W. poukázala na Nález Ústavného
súdu SR a naň nadväzujúcu novelu v súvislosti s uplatňovaním asperačnej zásady, v zmysle ktorých,
prichádza, u tejto obžalovanej, do úvahy uloženie trestu bez zvýšenia spodnej hranice trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu všetci odvolatelia zotrvali na svojich odvolacích návrhoch.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle §
317 odsek 1 Trestného poriadku, najmä zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, proti ktorým

odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a
tak dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Krajský súd preskúmal odvolacie námietky a zistil, že nie sú dôvodné.

Čo sa týka namietanej správnosti zistenia skutkového stavu veci odvolací súd dospel k záveru, že súd I.
stupňa, na základe vykonaného dokazovania, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom
na ich rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného
poriadku Skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanýmidôkazmi, ktorými bolo preukázané, že sa obžalovaní dopustili konania tak, ako je to uvedené vo výroku
napadnutého rozsudku.

Krajský súd nemal žiadne pochybnosti o hodnovernosti svedeckých výpovedí J. R., N. U. a J. W.,
ktorých spochybňovala obhajoba. V tomto smere poukazuje na to, že svedeckým výpovediam týchto
svedkov korešpondujú aj ďalšie zabezpečené dôkazy, tak, ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku
uvádza aj súd I. stupňa. Skutočnosť, že sa nejedná o bezúhonných svedkov v danej veci nie je takého
charakteru, aby nebolo možné na ich výpovede prihliadať. Nemožno sa stotožniť s tým, že sa jedná o

účelové výpovede, nakoľko ich obsahu zodpovedá aj záznam odpočúvaných hovorov telekomunikačnej
prevádzky, z ktorého obsahu je zrejmé, že v kritickom čase prebiehala komunikácia medzi nimi a
obžalovaným Z. F. a D. R. ako aj obsah tejto komunikácie.

Aj keď obžalovaní popierajú spáchanie žalovaného skutku a spochybňujú zákonnosť vykonaných
rekognícií, odvolací súd poukazuje na to, že sa nejedná o jediný dôkaz, ktorý ich usvedčuje. Pri

posudzovaní vykonaných dôkazov jednotlivo aj vzájomnej súvislosti je potrebné konštatovať, že
výsledky vykonaných rekognícii korešpondujú s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal aj odvolací súd za to, že súd I. stupňa správne zistil
skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vec správne posúdil aj po právnej stránke.

Za nedôvodnú považoval aj námietku obhajoby, ktorá poukazovala na konanie vedené na Okresnom
súde Trnava pod sp.zn. 7T/191/2006, s tým, že v súčasnej dobe nebránila rozhodovaniu odvolacieho
súdu prekážka veci rozhodnutej. Či sa jedná o totožný skutok resp. nie, bude vecou posúdenia práve
vo vyššie uvedenom konaní.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o treste napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že aj tento možno
považovať za správny a zákonný. Výrok o treste v prípade oboch obžalovaných zodpovedá zákonným
kritériám v zmysle § 23 a § 31 Trestného zákona. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami krajského
prokurátora o nepoužití priťažujúcich okolností v zmysle § 34 Trestného zákona. Má za to, že priťažujúce

okolnosti, ktorých uplatnenia sa krajský prokurátor dovoláva, sú zákonným znakom kvalifikovanej
skutkovej podstaty trestného činu podľa § 235 odsek 2 písm.a/, písm.b/ Trestného zákona č. 140/1961
Zb. Druh a výmera uložených trestov zodpovedá osobám obžalovaných, závažnosti ich trestnej činnosti,
spoločenskejnebezpečnostiakoajzáujmomspoločnostizhľadiskaindividuálnejagenerálnejprevencie.
V tomto smere považoval odvolací súd za správny postup súdu I. stupňa, keď uložil obžalovanému Z.

F. nepodmienečný trest odňatia slobody.

V čase rozhodovania súdu I .stupňa o treste obžalovanej PaeDr. E. W. bol správny jeho postup, keď
tejto obžalovanej ukladal v zmysle asperačnej zásady úhrnný trest odňatia slobody nad jednu polovicu
zo zákona zvýšenej trestnej sadzby. Vzhľadom k tomu, že medzičasom, na základe Nálezu Ústavného

súdu SR PL ÚS 106/2011 z 28.11.2012, táto právna úprava stratila svoju platnosť, odvolací súd skúmal,
či trest uložený súdom I. stupňa je v zrejmom nepomere k závažnosti spáchaných trestných činov alebo
k pomerom obžalovanej W.. V danom prípade takýto zrejmý nepomer nezistil. Výmera trestu, ktorý uložil
súd I. stupňa zodpovedá nielen závažnosti trestnej činnosti a jej rozsahu, ale aj miere , akou sa táto
obžalovaná na trestnej činnosti podieľala.

Správny a zákonný je aj výrok o zaradení obžalovaných na výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej
skupiny, pretože ani jeden z obžalovaných nebol, za posledných 10 rokov pred spáchaním žalovanej
trestnej činnosti, vo výkone trestu odňatia slobody

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, keď nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie prípadne zmenu
napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.