Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoZm/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208128
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113208128.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864
421, proti žalovanému H. S., bytom X. XXX/XX, J. nad P., právne zastúpenému spoločnosťou
Adriana Sojková - ADVOKAT DCA s.r.o. so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica

nad Váhom, IČO: 47 253 142, o zaplatenie 1 300,91 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbZm/152/2013-44 zo dňa 28. marca
2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy 1 300,91

Eur, úroku vo výške 0,25% denne, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy a o zaplatenie zmenkovej
odmeny a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca podal žalobu podľa článku
4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pri určení právomoci, vecnej a miestnej príslušnosti
postupoval súd prvého stupňa podľa článku 2 bod 1, článku 3 bod 1 Nariadenia č. 861/2007 a
podľa článku 2 bod 1, článku 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone

súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Brusel I). Vychádzal zo zistenia, že žalobca
je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaný ako fyzická osoba má
bydlisko na území Slovenskej republiky, kde bola zmenka vystavená a kde sa nachádza platobné
miesto. Súd prvého stupňa konštatoval, že ide o cezhraničný spor a hodnota pohľadávky v čase
doručenia tlačiva žaloby na uplatnenie pohľadávky nepresahovala 2 000 eur bez akýchkoľvek úrokov,
výdavkov a nákladov. Pri určovaní rozhodného práva postupoval súd prvého stupňa podľa § 10

ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSP) a
danú vec posudzoval podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko jeho použitie zodpovedá
rozumnémuusporiadaniudanéhovzťahu,keďinádohodaúčastníkovkonaniaovoľberozhodnéhopráva
v konaní nebola preukázaná. S poukazom na článok 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007, keď žalobca
ani žalovaný nežiadali nariadenie ústneho pojednávania a súd prvého stupňa nariadenie pojednávania
nepovažoval za potrebné, pojednávanie v právnej veci nenariadil a rozhodol na základe listinných

dôkazov obsiahnutých v súdnom spise. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané,
že dňa 07.06.2010 žalovaný uzatvoril so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova
25, Bratislava (ďalej len veriteľ) zmluvu o úvere č. 306100189 na základe ktorej veriteľ poskytol
žalovanému úver v sume 800 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené
o poplatok v sume 772 Eur, spolu v sume 1 572 Eur v 12 mesačných splátkach po 131 Eur, počínajúc
dňom 26.06.2010. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode

14 všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaný ako vystaviteľ
zmenky vystavil v prospech veriteľa (remitent) na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúcehozo zmluvy o úvere, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa stane celý dlh splatný okamžite a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke

remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v zmysle bodu 4 všeobecných podmienok.
Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom
na žalobcu. Súd prvého stupňa posúdil právnu vec podľa ním citovaných príslušných ustanovení
slovenského hmotného práva, Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a
šekového (ďalej len ZZŠ) a Obchodného zákonníka s poukazom na článok 1 bod 1, článok 2 písm.

a/ - c/, článok 3 bod 1, 2, 3, článok 4 bod 1, 2, článok 5, článok 6 bod 1 Smernice 93/13/EHS a
článok 1, článok 2 bod 1, článok 3 bod 1, článok 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007. Podľa názoru súdu
prvého stupňa v konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie práv zo zmenky.
Konštatoval, že žaloba bola založená na zmenke, ktorá bola pôvodne blankozmenkou, a ktorá bola
vyplnená a dohodnutá ako zabezpečovacia zmenka na základe absolútne neplatnej zmluvy o úvere a
neprijateľných podmienkach v nej obsiahnutých, medzi ktoré patrila i dohoda o vyplnení blankozmenky

a dohoda o zabezpečovacom charaktere žalovanej zmenky. Aj keď žalovaný bol v zmluve o úvere
i v zmenke označený obchodným menom a IČO-m, súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca v
spore namietol dôkazné bremeno o tom, že finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na výkon
jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaného preto považoval za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč.
zák. a právny vzťah medzi účastníkmi vyhodnotil ako spotrebiteľský. Zo strany žalobcu išlo o výkon

práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu. Žalobca
sa pri nadobudnutí zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa,
keď si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečuje, hoci zmenku spoločne s ďalšími
zmenkami nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je všeobecne známe, že predmetom
jeho činnosti je poskytovanie úverov, alebo pôžičiek spotrebiteľom, pričom indosamentom zmenky

došlo v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka (spotrebiteľa), a to i z
dôvodu, že postúpené boli len práva zo zmenky bez pohľadávky zo zmluvného vzťahu, ktorú zmenka
zabezpečovala, a že ukladajú spotrebiteľovi pri zmenke niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah mal niesť veriteľ, resp. postupník v prípade postúpenia pohľadávky. Mal za
to, že žalobca pri nadobudnutí zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pretože minimálne zo zmenky

zistil výšku úroku 0,25% denne, ktorá je nielen v rozpore so spotrebiteľským právom, ale aj so zásadami
poctivého obchodného styku, a napriek tomu si úrok z omeškania v tejto výške uplatnil v žalobe. Ako
nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa žalobca mal počítať s tým, že nárokom, ktoré
majú základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu. Rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že žalovaný si

právo na náhradu trov konania neuplatnil, hoci bol úspešný v konaní.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadol rozsudok v
celom rozsahu z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď

sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo
strany súdu prvého stupňa jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu článku 4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má
všeobecnú pôsobnosť, je záväzné a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. S poukazom na § 120

O.s.p. uviedol, že v danej veci súd mal rozhodnúť len z predloženej zmenky ako predpokladu vydania
rozsudku v konaní, ktorá ako listinný cenný papier, inkorporuje v listine samo právo. Súd prvého stupňa
z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedomáhal, pohľadávku
nerozporoval a svojím konaním ju fakticky uznal. Žalobca zdôraznil, že nikto okrem súdu netvrdil, že

žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, a nie úver v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou.
Uvedeným postupom súd prvého stupňa neobjektívne podporil v konaní žalovaného. Konanie súdu
prvého stupňa predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces garantované v článku 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ďalej žalovaný mohol na základe článku 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, čo

neurobil, takže napadnutý rozsudok je podľa jeho názoru prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje
odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplýva jednak zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený
nárok nepoprel, no napriek tomu súd prvého stupňa nárok zamietol, a jednak z rozporu rozhodnutia s
konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal v odvolaní. Jemu,žalobcovi ako účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred
súdom aj tým, že súd prvého stupňa porušil zásadným spôsobom zásadu kontradiktórnosti, keď mu
znemožnil vyjadriť sa ku skutočnostiam, dôkazom a právnym argumentom, na ktorých založil svoje

rozhodnutie, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj prospech. Poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora (v rozsudku z 2.12.2009, Komisia/Írsko a iné č. C 89/08 P) v ktorom konštatuje, že zásada
kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len právo oboznámiť sa s
listinami a pripomienkami predkladanými súdu a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo účastníka
konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých

chce založiť svoje rozhodnutie. Zdôraznil, že žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.
č. 191/1950 Zb., je teda majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
spotrebiteľského vzťahu. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v
zákoneč.191/1950Zb.vôbecnezaoberalaignorovalpredmetsporu, predovšetkýmignoroval§17ZŠZ.
Nespornosť záväzku žalovaného zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 3/2008, zo dňa 22.10.2008, rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn.
25 Cdo 1839/2000, zo dňa 22.8.2002), teda aj na zmenkový úrok 0,25% denne, so sadzbou ktorého
žalovaný súhlasil. Súd prvého stupňa nepriznal žiadny zmenkový úrok v uplatnenej výške. V rozpore s
dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký, preto

mu mal priznať časť zmenkového úroku, ktorý sa neprieči dobrým mravom. V závere uviedol, že súd
prvého stupňa porušil poučovaciu povinnosť stanovenú v ust. § 5 ods.1 O.s.p., ďalej porušil ustanovenia
o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, lebo prihliadol na skutočnosti a dôkazy, ktoré bez
návrhu nebolo možné vykonať s ohľadom na vec vedenú podľa Nariadenia. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho

konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,

že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1
písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto

opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221

ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1 300,91 Eur,

zmenkového úroku 0,25 % denne z konkrétnych súm a za konkrétne obdobia, 6 % ročného úroku z
konkrétnych zmenkových súm za konkrétne obdobia, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa
článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi
ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý znich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený
v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi

Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie tak, že sám do súdneho spisu
založil zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru bez toho, aby žalobcovi a žalovanému
umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a vyjadriť sa k týmto dôkazom podľa § 123 O.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v podobe tlačiva B vyzval žalobcu na doplnenie alebo
opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď žalobcovi oznámil, že je potrebné predložiť zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár a prehľad platieb realizovaných dlžníkom. Odvolací súd
konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší procesný postup súdu žiadne účinky. Pripojením
konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného spisu súdu prvého stupňa (exekučného spisu), v ktorom

mal remitent, spoločnosť Pohotovosť s.r.o., postavenie oprávneného, bez návrhu účastníkov konania na
vykonanie takto označených dôkazov, vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako
právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Bez postupu podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia
súdprvéhostupňarozhodolvprávnejvecibeznariadeniapojednávaniapodľačlánku7ods.1Nariadenia
a vo veci podľa § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť
sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci ide o listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil
do konania bez návrhu účastníkov konania. Procesné právo účastníkov konania vyjadriť sa k návrhom

na dôkazy, teda k tým, ktoré navrhol niektorí z účastníkov, má svoje vyjadrenie v článku 5 ods. 2 - 5
Nariadenia.

S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako

všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k pojmu
dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatnenie jeho procesných práv.
Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na
ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne

známejšieakosúdu.Aktivitaúčastníkaprivyužitítohtoprávajevpodstatnejmierezávislápráveodmiery
presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a
miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.
Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o
rozhodujúcichokolnostiachajehopodstatoujezískaniepríslušnýchskutkovýchpoznatkovzjednotlivých

dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií.

V preskúmavanej veci z listinných dôkazov vykonaných bez návrhov účastníkov konania dospel súd
prvého stupňa k skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o
úvereakozmluvyspotrebiteľskej,keďplneniepovinnostížalovanéhoakodlžníkamôžebyťzabezpečené

zmenkou len za splnenia zákonných podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky
nespĺňa, nemôže veriteľ zmenku ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok
súdu prvého stupňa vykazuje pre žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo podľa

názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanému priestor, aby
sa zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z nich
súd prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli iné
dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia
nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu i

žalovaného(bod7,8a9preambulyNariadenia).Týmtopostupomdôjdekuskutočnémunaplneniupráva
účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. O vykonaní poučenia v tomto konaní sa v spise nenachádzajú
žiadne listiny. Doručenka o zaslaní písomného poučenia žalobcovi založená v súdnom spise sa

týka konania Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36CbZm/17/2013. Poučovacia povinnosť podľa § 120
ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením generálnej poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd
je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je účastník právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4
O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti
účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie.

Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť
napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená
významnéobmedzenienaoznačovanieapredkladaniedôkazovvďalšomkonaní.Vpredmetnejvecisúd
prvéhostupňadospelktakémuzáveru,želistinnédôkazyprostredníctvomktorýchvykonaldokazovanie,
vytvorili skutkový základ pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho posúdenia uplatneného
nároku, o ktorej však účastníci nevedeli. V dôsledku absencie poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo

strany žalobcu k uplatneniu procesných práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia
a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu
uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2

písm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p., vo veci opätovne
rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe, tak ako

ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v konaní v
novom rozhodnutí vo veci.

Podľa§224ods.3O.s.p.rozhodnesúdprvéhostupňavnovomrozhodnutíovecionáhradetrovkonania,
vrátane trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.